Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: V. X., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX L. X. č. XXX, právne zastúpeného: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, právne zastúpenému: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -143 zo dňa 20.12.2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -143 zo dňa 20.12.2017 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 03.02.2012 pod. sp. zn. 2247/11 v právnej veci žalobcu: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, proti žalovanému: V. X., miesto podnikania: XXX XX L. X. XXX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 52.282,64 eur s príslušenstvom, výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku a to s poukazom na ustanovenia , , , , o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 03.02.2012 pod. sp. zn. 2247/11 v právnej veci žalobcu: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, proti žalovanému: V. X., miesto podnikania: XXX XX L. X. XXX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 52.282,64 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že žalobca ako leasingový nájomca a žalovaný ako leasingový prenajímateľ uzatvorili dňa 06.07.2011 Zmluvu o finančnom lízingu č. 1574/11 (ďalej tiež ako „leasingová zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi finančný leasing hnuteľnej veci: Obilného kombajnu Massey Ferguson 7278 Cerea s príslušenstvom (ďalej ako „predmet leasingu“) s nadobúdacou cenou 184.800 eur vrátane DPH. Dňa 27.07.2011 zaslal žalovaný žalobcovi odstúpenie od zmluvy o finančnom leasingu

a dňa 14.09.2011 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie ušlého zisku vo výške 51.282,00 eur. Tento nárok žalobca neuznal a požadovanú sumu žalovanému neuhradil. Dňa 14.10.2011 podal žalovaný v právnom postavení žalobcu žalobu na rozhodcovský súd o zaplatenie 51.282,64 eur s príslušenstvom. Na základe výzvy rozhodcovského súdu podal žalobca dňa 22.11.2011 žalobnú odpoveď. Dňa 03.02.2012 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2247/11, v ktorom uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 52.282,64 eur s príslušenstvom a nahradiť žalovanému trovy konania (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 17.02.2012. Žalobca mal za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v prevažnej väčšine okolností riešeného prípadu prevzal za svoje tvrdenia žalovaného, a to bez ich kritického zhodnotenia, zodpovedajúceho dokazovania, bez aplikácie ustanovení platného práva na žalovaným tvrdené skutočnosti a bez ohľadu na žalobnú odpoveď doručenú zo strany žalobcu. Nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi rozhodcovského konania a porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, podľa názoru žalobcu, vytvára predovšetkým postup rozhodcovského súdu pri riešení otázky posúdenia opodstatnenosti a oprávnenosti odstúpenia žalovaného od zmluvy; otázky výšky škody a posúdenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú si žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil. Žalobca mal za to, že rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom bolo vynesené bez vykonania náležitého dokazovania a bez unesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného. Akceptáciou tohto stavu vo vynesenom rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd porušil ustanovenia § 31 ods. 3 a § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy nevzal do úvahy platné právo ani zásadu poctivého obchodného styku a vydal rozhodnutie, ktoré svojím obsahom hrubo odporuje zákonu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.11.2012 a uviedol, že rozhodcovský súd poskytol obom stranám rozhodcovského konania rovnakú možnosť vyjadriť sa, pričom žalobca svoju možnosť využil iba veľmi formálnym spôsobom a ku svojmu stanovisku zo dňa 22.11.2011 predložil iba jeden listinný dôkaz a nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd na všetky námietky žalobcu zo stanoviska zo dňa 22.11.2011 v rozhodcovskom rozsudku reagoval. V predmetnom konaní žalobca vzniesol nové námietky, ktoré v rozhodcovskom konaní neuplatnil. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa v žalobe dovoláva žalobného dôvodu podľa , teda porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, avšak napáda výlučne hmotnoprávne posúdenie veci rozhodcovským súdom a vznáša námietky, ktoré v konaní pred rozhodcovským súdom nevzniesol.

4. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 nad rámec predchádzajúcich vyjadrení žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní žalobcovi nedoručil repliku žalovaného, ktorú si sám rozhodca vyžiadal a ktorou žalovaný reagoval na podanú žalobnú odpoveď. Replika žalovaného, skutkový stav a právne posúdenie boli v celom rozsahu prenesené do rozhodnutia. Žalobca mal za to, že táto replika, ktorou žalovaný ovplyvnil rozhodnutie rozhodcovského súdu mala byť žalobcovi doručená na vyjadrenie, a to aj z toho dôvodu, že rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodovaní len z písomných prednesov strán a doručených dôkazov. Týmto spôsobom malo byť žalobcovi odňaté právo náležite argumentovať v rozhodcovskom konaní, ako i právo vzniesť námietky, ktoré považoval za veľmi podstatné pre rozhodnutie rozhodcovského súdu. Nedoručenie akéhokoľvek vyjadrenia strany v sporovom konaní, predstavuje podľa žalobcu porušenie rovnosti procesných strán, porušenie zásady kontradiktórnosti konania a predovšetkým odňatie výkonu spravodlivosti. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, kde bolo konštatované, že vzhľadom na obsah žalobnej odpovede si rozhodcovský súd vyžiadal za účelom detailného zistenia skutkového stavu od žalovaného repliku, ktorú žalovaný doručil rozhodcovskému súdu dňa 30.12.2011. Túto repliku následne rozhodcovský súd nedoručoval žalobcovi a neumožnil sa mu k replike žalovaného vyjadriť, pričom obsah repliky preniesol rozhodcovský súd do svojho rozhodnutia. Je teda zrejmé, že toto vyjadrenie žalovaného ovplyvnilo rozhodnutie rozhodcovského súdu a preto v zmysle požiadaviek judikatúry malo byť žalobcovi doručené. Žalobca považoval porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania za markantnejšie aj z toho dôvodu, že v konaní na rozhodcovskom súde nebolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by žalobca mohol predniesť svoje námietky.

5. Žalovaný namietal, že žalobca na pojednávaní uplatnil nový žalobný dôvod, ktorý neuviedol v zákonnej lehote v podanej žalobe, pričom mal za to, že v prekluzívnej lehote stanovenej na podanie žaloby

na zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť uplatnené všetky žalobné dôvody špecifikované ich skutkovým vymedzením a nie iba všeobecná právna kategorizácia žalobných dôvodov.

6. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania považoval za nesporné, že medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a žalovaným ako leasingovým prenajímateľom bola dňa 06.07.2011 uzavretá Zmluva o finančnom lízingu č. 1574/11, predmetom ktorej bol finančný leasing hnuteľnej veci špecifikovanej v zmluve. V zmysle čl. 4 bod 4.6.1. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe leasingovej zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o jej existenciu, platnosť, výklad alebo zrušenie, sa predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Rozhodcovského súdu v Bratislave. Z vykonaného dokazovania ďalej súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 29.07.2011 od leasingovej zmluvy odstúpil a listom zo dňa 14.09.2011 sa od žalobcu domáhal úhrady ušlého zisku vo výške 51.282 eur. Následne si žalovaný žalobou zo dňa 14.10.2011 uplatnil svoj nárok na úhradu ušlého zisku vo výške 51.282 eur na Rozhodcovskom súde v Bratislave. Žaloba bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 20.10.2011 a konanie bolo na rozhodcovskom súde vedené pod sp. zn. 2247/11. Dňa 03.02.2012 vydal Rozhodcovský súd v Bratislave prostredníctvom rozhodcu F.. T. U. rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2247/11, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému čiastku 52.282,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa 22.10.2011 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2012 a vykonateľnosť dňa 21.02.2012. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený prostredníctvom pošty dňa 17.02.2012 a žalobca podal žalobu na súde príslušnom podľa miesta rozhodcovského konania dňa 16.03.2012. Na základe uvedeného súd prvej inštancie jednoznačne uzavrel, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcom podaná v 30-dňovej prekluzívnej lehote, tak ako to ustanovuje § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a teda bola podaná včas.

7. Zo žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 16.03.2012 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko mal za to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, teda zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania žalobca videl najmä v tom, že rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z vyjadrení a tvrdení produkovaných žalovaným počas rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosť, že žalobcovi nebolo zo strany rozhodcovského súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.12.2011, mala na takéto rozhodovanie rozhodcovského súdu priamy vplyv. Tým, že rozhodcovský súd nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.12.2011, neposkytol stranám rozhodcovského konania rovnaký priestor na uplatnenie, resp. bránenie svojich práv a právom chránených záujmov. Keďže rozhodcovský súd rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania, táto skutočnosť mala zákonite dopad aj na rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal najmä z písomnej argumentácie žalovaného. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že doplnenie argumentácie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 nie je zmenou žaloby ani jej doplnením o nové, dovtedy nenamietané skutkové okolnosti, a preto možno považovať žalobu žalobcu v celom uplatnenom rozsahu za podanú v zákonnej prekluzívnej lehote.

8. V ďalšom súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. 2247/11 a posúdení vyjadrení strán produkovaných počas konania dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď dňa 30.12.2011 bolo rozhodcovskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný reagoval na žalobnú odpoveď žalobcu zo dňa 22.11.2011 a toto vyjadrenie rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil. Uvedenú skutočnosť rovnako nerozporoval ani žalovaný počas predmetného konania. Rozhodcovský súd podľa súdu prvej inštancie teda postupoval v rozpore s § 26 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, keď vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.12.2011 nedoručil, ani iným spôsobom neoznámil žalovanému v danom konaní (žalobcovi v tomto konaní). Keďže po doručení uvedeného vyjadrenia žalovaného rozhodcovský súd už nevykonal vo veci nijaké iné dokazovanie a ani nenariadil pojednávanie, je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že rozhodcovský súd nezabezpečil rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania. Sporové strany majú v rozhodcovskom konaní právo oboznámiť sa a vyjadriť sa ku každému dôkazu a podaniu zaslanému rozhodcovskému súdu protistranou, keďže v prípade písomného konania je to jediný spôsob, akým sa sporové strany môžu dozvedieť o celom obsahu spisu, pri zachovaní rovného postavenia účastníkov konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť rozhodcovského súdu doručovať všetky listiny sporovým stranám,

nijako neobmedzuje rozhodcovský súd pri jeho následnom posúdení a hodnotení predložených dôkazov. Je však nevyhnutné, aby pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii všetky vyjadrenia a dôkazy, ktoré majú účastníci rozhodcovského konania právo predložiť na uplatnenie, resp. bránenie svojho práva. V opačnom prípade nie je zabezpečené rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania. Na základe vyššie uvedeného považoval súd prvej inštancie za preukázané, že v rozhodcovskom konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2247/11 došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 03.02.2012 pod sp. zn. 2247/11 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd zároveň poukázal na to, že argumentmi strán, ktoré sa týkali meritórneho rozhodovania rozhodcovského súdu, sa nezaoberal, nakoľko jeho úlohou v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, nie opätovné vykonanie dokazovania a prejednanie sporu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný uviedol, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku a to, že žalobcovi nebolo v rozhodcovskom konaní doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.12.2011, žalobca po prvýkrát uplatnil až na pojednávaní dňa 22.11.2017. Poukazujúc na v znení účinnom do 31.12.2014 mal za to, že žalobca mohol podať žalobu iba do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, pričom znenie taxatívne menovalo dôvody, na základe ktorých sa mohol žalobca domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Kombináciu uvedených podmienok je podľa žalovaného potrebné vnímať ako určenie zákonnej koncentrácie pre namietanie tvrdených vád, t.j. žalobca mohol dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzať iba do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Novelou č. bola podľa žalovaného s účinnosťou od 01.01.2015 zákonná koncentrácia určená aj výslovne, keď ust. umožňoval účinne namietať dôvody podľa iba ak ich účastník namietal už v konaní pred rozhodcovským súdom v určenej lehote, prípadne bez zbytočného odkladu. Žalovaný poukázal i na znenie prechodného ustanovenia , v zmysle ktorého sa ustanovenia zavedené novelou č. použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015. V čase podania žaloby v roku 2012 žalobca samozrejme nemohol podľa žalovaného splniť danú požiadavku, avšak v čase rozšírenia dôvodov v roku 2017 už áno. Žalobca mal nové skutkové dôvody uviesť bez zbytočného odkladu po účinnosti novely č. , keďže o dôvode mohol vedieť už z rozhodcovského rozsudku, na čo poukázal i sám žalobca na pojednávaní dňa 22.11.2017.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05.04.2018, v ktorom namietal nesprávny výklad ustanovení . Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že nejde o zmenu žaloby, ani jej doplnenie o nové, dovtedy nenamietané skutkové okolnosti. Žalobca v podanej žalobe namietal a riadne označil dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to s poukazom na v platnom znení ku dňu podania žaloby, pričom išlo o dôvod, ktorý je v tomto ustanovení zákona vymedzený ako porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Iné dôvody predpokladané zákonom v ustanovení až j) uvedené v žalobe neboli, a o tieto dôvody žalobca ani na pojednávaní dňa 22.11.2017 svoju žalobu nerozširoval. Ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, žalobca v rámci celej svojej rozsiahlej žaloby namietal a videl porušenie ustanovenia v tom, že v rámci rozhodcovského konania si rozhodcovský súd bez akejkoľvek kritiky prevzal tvrdenia žalovaného, pričom v rámci svojej žalobnej odpovede žalobca vzniesol zásadné námietky, s ktorými sa rozhodcovský súd nevysporiadal, prevzal výslovne tvrdenia žalovaného vyplývajúce z jeho vyjadrení, pričom za účelom odstránenia sporných skutočností nenariadil ústne pojednávanie. Na tomto ústnom pojednávaní by mohol žalobca zaujať stanovisko k vyjadreniu žalovaného a k nemu produkovaným dôkazom zo dňa 30.12.2011, čo však rozhodcovský súd neurobil. V tomto videl žalobca porušenie rovnosti účastníkov konania pred súdom, pričom na pojednávaní dňa 22.11.2017 len upresnil, že nariadenie ústneho pojednávania bolo na mieste aj vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.12.2011. Žalobca tak neuviedol nový dôvod, pre ktorý je potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť, poskytol len právnu argumentáciu a poukázal na dôkazy, pre ktoré k naplneniu ním uvádzaného dôvodu

skutočne došlo, a teda že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. Koncentráciu konania nie je možné podľa názoru žalobcu vykladať v tak širokom zmysle, ako to prezentuje žalovaný. V prvom rade je to sám žalovaný, ktorý tvrdí, že žalobca si túto povinnosť v zmysle novely nemohol v čase podania žaloby splniť, no na strane druhej tak mal učiniť bezodkladne po prijatí tejto novely. Žalovaný však prijatú novelu nesprávne interpretuje, nakoľko novelizované ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodcovské konania začaté pred účinnosťou novely, t.j. pred dňom 01.01.2015, pričom ide o konania, ktoré sa ešte právoplatne neskončili, resp. v konaní bol vydaný rozhodcovský rozsudok, voči ktorému je možné podať žalobu na príslušný súd. Uvedené sa však nemôže vzťahovať na tento prípad, kedy žalobca už žalobu na súd podal a o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa už viedlo súdne konanie, v rámci ktorého náležite skutkovo a právne argumentoval. Účastník konania aj v zmysle platných ustanovení označuje dôkazy a právne argumentuje za účelom preukázania naplnenia ním označeného dôvodu v žalobe až do momentu, kedy súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že neuvádzal nové skutkové dôvody, ktoré by mali preukazovať nové dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré v žalobe ani neuvádzal. Ide o skutkové tvrdenia, resp. spresnenia skutkovej a právnej argumentácie prezentovanej už v podanej žalobe za účelom preukázania naplnenia označeného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia , ktoré v konečnom dôsledku aj riadne preukázal. Porušenie rovnosti účastníkov konania, ku ktorému v tomto prípade došlo a spôsobilo tým odňatie možnosti žalobcu v rozhodcovskom konaní náležite sa vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré uvádzal žalovaný vo svojom podaní, a ktoré si rozhodcovský súd osvojil, je tak závažným porušením práva, ktoré odňalo žalobcovi právo na spravodlivý proces, a preto potreba jeho ochrany prevyšuje nad prípadnou aplikáciou namietanej koncentrácie konania, ktorú však podľa názoru žalobcu nie je možné na tento prípad aplikovať.

11. Ďalšie vyjadrenia strán doručené neboli.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania rozhodcovského konania a v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku, t.j. do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

16. Podľa ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

17. Podľa účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

18. Podľa 26 ods. 5 účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.

19. Podľa v znení účinnom od 01.01.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

20. Podľa v znení účinnom od 01.01.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20150101.html> tohto zákona.

21. Podľa v znení účinnom od 01.01.2015 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa v spojení s z dôvodov, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Podľa jeho názoru rozhodcovský súd porušil ustanovenia , ako aj ustanovenia vlastného Rokovacieho poriadku z dôvodu, že nebola poskytnutá rovnaká možnosť pre uplatnenie a ochranu práv žalobcu, čo spôsobilo zásadnú disproporciu v právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania a vynesenie rozhodcovského rozsudku, ktorý odporuje zásade rovnosti účastníkov konania. Žalobca namietal, že rozhodcovský súd v prevažnej väčšine prevzal za svoje iba tvrdenia žalovaného, a to bez ich kritického hodnotenia, zodpovedajúceho dokazovania a bez aplikácie ustanovení platného práva a bez zohľadnenia žalobnej odpovede žalobcu, čím spôsobil nerovnováhu vo vzťahoch strán v neprospech žalobcu. V ďalšom žalobca upresnil, v čom najmä považuje postup rozhodcovského súdu za porušenie rovnosti účastníkov a to: v posúdení opodstatnenosti a o oprávnenosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, posúdenie otázky výšky škody a posúdenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú si žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil. Námietky žalobcu považoval rozhodcovský súd za irelevantné a vôbec sa s nimi nevysporiadal.

27. Na pojednávaní dňa 30.01.2015 žalobca okrem iného zdôraznil, že rozhodcovský súd nestanovil vo veci pojednávanie, kde by žalobca mohol podrobne žiadať zohľadnenie svojich tvrdení a nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 nad rámec predchádzajúcich vyjadrení žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní žalobcovi nedoručil repliku žalovaného, ktorú si sám rozhodca vyžiadal a ktorou žalovaný reagoval na podanú žalobnú odpoveď. Replika žalovaného, skutkový stav a právne posúdenie boli v celom rozsahu prenesené do rozhodnutia. Žalobca mal za to, že táto replika, ktorou žalovaný ovplyvnil rozhodnutie rozhodcovského súdu mala byť žalobcovi doručená na vyjadrenie, a to aj z toho dôvodu, že rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodovaní len z písomných prednesov strán a doručených dôkazov, nenariadil vo veci pojednávanie. S poukazom na uvedené mal odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie za to, že doplnenie argumentácie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 nie je zmenou žaloby ani jej doplnením o nové, dovtedy nenamietané skutkové okolnosti, a preto nemožno žalobu žalobcu v celom uplatnenom rozsahu považovať za podanú oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Žalobca už v žalobe, ako i na prvom pojednávaní dňa 30.01.2015 poukazoval a špecifikoval stále ten istý zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa s poukazom na nedodržanie zásady rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania, kedy rozhodcovský súd nerešpektoval vyjadrenia žalobcu a zohľadnil iba vyjadrenia žalovaného. Je zjavné, že dôvod uvedený na pojednávaní konanom dňa 22.11.2017 je len rozvinutím a podrobnejšou špecifikáciou dôvodu jednoznačne formulovaného v samotnej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej na súd v rámci plynutia prekluzívnej lehoty, ktorý dôvod vyplynul práve zo skutočnosti, že rozhodcovský súd nedal priestor žalobcovi ako rovnému účastníkovi konania so žalovaným na vyjadrenie sa k skutkovým tvrdeniam žalovaného a v nadväznosti na nedoručené vyjadrenie žalovaného ani nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom by žalobca mal možnosť rovnocenne reagovať na prostriedky procesného útoku žalovaného, pričom táto povinnosť mu vyplývala priamo z ustanovenia a nejde ani o modifikáciu alebo rozširovanie pôvodne v žalobe uplatňovaného dôvodu. Preto, ak rozhodcovský súd nedoručil vyjadrenie žalovaného

zo dňa 30.12.2011 žalobcovi ako druhému účastníkovi rozhodcovského konania, bola tak nepochybne porušená zásada rovnosti účastníkov konania ( pís. g) v spojení s a ).

28. V dôsledku uvedeného sa odvolací súd nemohol stotožniť s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a to týkajúcich sa uplatnenia námietok žalobcu po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle v spojení s od. 1 , ako ani s tvrdením žalovaného o paušálnom uplatňovaní novelizovaného ustanovenia v spojení s v znení účinnom od 01.01.2015 s prihliadnutím na prechodné ustanovenie . Z ustanovenia je zrejmé, že úprava účinná od 01.01.2015 sa použije aj na konania začaté pred 01. januárom 2015. Z obsahu ustanovenia je zrejmé, na ktoré konania sa zákon vzťahuje (t.j. rozhodcovské konania). Z ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2015 ďalej vyplýva, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. S poukazom na uvedené je zrejmé, že citované prechodné ustanovenie sa dotýka výlučne len rozhodcovských konaní, nakoľko , tak ako vyplýva z , upravuje procesné pravidlá výlučne rozhodcovského konania. Zároveň sa citované ustanovenie vzťahuje na rozhodcovské konania, ktoré neboli právoplatne skončené pred nadobudnutím účinnosti novely, čo vyplýva aj z formulácie tohto prechodného ustanovenia, ktoré výslovne upravuje, že sa dotýka konaní začatých, t.j. iným slovom prebiehajúcich rozhodcovských konaní. Keďže v tomto prípade rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný posudzovaný rozhodcovský rozsudok, bolo právoplatne skončené pred nadobudnutím účinnosti novely, nespadá pod režim žalovaným uvádzaného prechodného ustanovenia, z dôvodu ktorého ani nie je možné naň aplikovať novelizované ustanovenia (i ), keďže zákonnosť a správnosť procesných postupov rozhodcovského súdu možno hodnotiť len z pohľadu procesných pravidiel rozhodcovského konania účinných v čase konania predmetného rozhodcovského konania, resp. v čase vydania rozhodcovského rozsudku. Obdobné závery možno analogicky vyvodiť aj z dôvodovej správy k ustanoveniu v spojení s účinného od 01.01.2015, z ktorej vyplýva, že ustanovenia majú za cieľ prebrať čl. 4 modelového zákona UNCITRAL, ktorý má zabezpečiť koncentráciu námietok v konaní, t.j. v rozhodcovskom konaní, pričom koncentrácia sa týka námietok vo vzťahu k porušeniu dispozitívnych alebo dohodnutých pravidiel, vrátane tých, ktoré by odôvodňovali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Účelom novely je okrem procesnej ekonómie aj to, aby sa prípadnými nedostatkami mohol vysporiadať už rozhodcovský súd v čo najskoršom štádiu konania, pretože účastníci konania by mali mať obmedzenú možnosť nechávať si podstatnú časť argumentácie na prípadné konanie o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené mal odvolací súd nepochybne za to, že prechodné ustanovenie i v spojení s novelizovaným sa vzťahuje výlučne na prebiehajúce rozhodcovské konanie a nie na všeobecné súdne konanie, kde platia osobitné zásady koncentrácie konania v podobe predkladania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany včas. Cieľom novelizovaného ustanovenia bolo zrýchlenie práve rozhodcovského konania a nájsť spôsob, ako umožniť samotnému rozhodcovskému súdu sa vysporiadať s námietkami účastníkov predpokladanými v ZoR v znení účinnom od 01.01.2015.

29. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď vec posudzoval podľa ustanovení účinných v čase do 31.12.2014 a uzavrel, že rozhodcovský súd nezabezpečil rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania, keď nedoručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi a ani nenariadil pojednávanie, na ktorom by žalobca mohol reagovať na námietky žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-244/2002> Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, každému účastníkovi rozhodcovského konania sa preto má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv. Uvedené výslovné normatívne vyjadrenie v je premietnutím i SR zabezpečeného práva na rovné postavenie pred zákonom, nevynímajúc tým ani zákony upravujúce procesný postup súdov a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifickosti daného konania a prispieva k zákonnosti rozhodnutí v ňom vydaných. Uvedené ustanovenie rovnako korešponduje aj so zásadou rovnosti účastníkov v civilnom sporovom konaní pred všeobecným súdom a je súladné aj s , 3 SR. Zo skutočností zistených v konaní pred súdom prvej inštancie a po oboznámení sa s obsahom celého spisu, preto vyvodil odvolací súd záver, že bolo porušené ustanovenie <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-244/2002>ZoRK, keďže bolo nepopierateľnou a nespornou skutočnosťou, že žalovaným predložené vyjadrenie rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil, aj napriek tomu, že to bolo jeho povinnosťou, preto súd prvej inštancie

správne rozhodol, keď z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. g) <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-244/2002>ZoRK zrušil rozhodcovský rozsudok pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania vyjadrenej v § 17.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).