Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-73-2023.pdf
PDF · 137.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. C. D. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tibor Bicko, so sídlom A. XXX/X-X, E. F., proti žalovaným: 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX/XX, G., 2/ H. D., I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, G., obaja právne zastúpení: Mgr. Juraj Janco, advokát, so sídlom Mierové námestie 52/6, Ilava, o vypratanie parcely, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2023 domáhal vypratania časti parcely E-KN č. XXXX/ XXX tak, ako je vyznačená na geometrickom pláne vypracovanom v tomto konaní. Žalobu odôvodnil tým, že je na základe kúpy vlastníkom parcely KNE č. XXXX/XXX- orná pôda o výmere X.XXX m2 a parcely KNE č. XXXX/XXX- orná pôda o výmere X.XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. G.. Žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníci parcely KNC XXXX/X –orná pôda o výmere X.XXX m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. G.. Podľa geometrického zákresu parcela č. KNC č. XXXX/X zasahuje do parcely KNE XXXX/ XXX tak, ako je označené na geometrickom zákrese dielom č. 1. Žalobca výzvou zo dňa 24.7.2023 vyzval žalovaných na vypratanie parcely do 24.8.2023, avšak bezvýsledne, a preto sa s poukazom na ust. § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka obrátil so žalobou na súd. 2.Žalovaní 1/ a 2/ žalobu žiadali zamietnuť v celom rozsahu. Uvádzali, že nadobudli parcelu KNC XXXX/X kúpnou zmluvou zo dňa 23.6.1997, ktorá bola do katastra nehnuteľností vložená dňa 28.7.1997. Parcela bola zameraná geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 17.4.1997 a od nadobudnutia vlastníctva k nej ju žalovaní nerušene užívajú. Pôvodne mala parcela výmeru XXXX m2, následne z nej boli odčlenené parcely XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2 a XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorých je postavený dom žalovaných s.č. XXX a k nemu patriace spevnené plochy. V roku 2003 parcelu oplotili, pričom oplotená je odvtedy až doposiaľ. Oplotenie bolo zhotovené na základe ohlásenia stavebnému úradu. Mali za to, že žalobca nepreukázal zásah do jeho vlastníckeho práva. Parcely KNE XXXX/XXX H. K. XXXX/X sa neprekrývajú, nezasahujú jedna do druhej, len spolu susedia. Zákres predložený žalobcom je v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore so záväznými údajmi katastra nehnuteľností, katastrálnou mapou i mapou určeného operátu. Žalobca neuviedol, kým a na aký účel bol uvedený zákres vyhotovený, ani z akých údajov sa pri jeho vyhotovení vychádzalo.
Geometrický zákres tiež nie je v zmysle katastrálneho zákona ani iných právnych predpisov relevantným dokumentom, na ktorý by sa bolo možné odvolávať vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti. Umiestnenie parcely KNE č. XXXX/XXX v teréne a priebeh jej hraníc korešponduje s jej zakreslením v katastrálnej mape. Parcela je v súčasnosti v užívaní poľnohospodárskej organizácie, je súčasťou väčšieho jednotne obhospodarovaného lánu. V takomto stave žalobca predmetnú parcelu KNE č. XXXX/XXX aj kúpil. Aj z ortofotomapy je zrejmý rozdielny spôsob užívania uvedenej parcely od spôsobu užívania parcely KNC č. XXXX/X patriacej žalovaným, ktorí ju využívajú ako dvor svojho rodinného domu. Poukázali na to, že v prípade, ak by aj užívali časť parcely, ktorá by im prípadne aj nepatrila, spĺňali by predpoklady vydržania parcely, nakoľko nemali dôvod sa domnievať, že by akúkoľvek jej časť nevlastnili. Vlastnia a užívajú ju celú nerušene od roku 1997, teda viac než 26 rokov. Parcela je od samého počiatku zameraná geometrickým plánom, je ohradená, pričom oplotenie prebieha po hranici parcely. Je tiež zapísaná na liste vlastníctva ako parcela registra C, teda všetky údaje, ohľadne nej zapísané v katastri nehnuteľností, sa považujú za správne a nepochybné, čo je rozdiel oproti parcelám registra E, ako je aj parcela vlastnená žalobcom. Počas celej doby trvania vlastníctva žalovaných k predmetnej parcele až doposiaľ žiadna osoba ich vlastnícke právo žiadnym spôsobom nespochybnila. Žalovaní nemohli mať, nemali a ani nemajú o svojom vlastníckom práve k pozemku tak, ako je oplotený, akúkoľvek pochybnosť. Mali za to, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia ohľadom zásahu do jeho vlastníckeho práva.
3. V ďalšom konaní žalobca poprel tvrdenia žalovaných, ktoré považoval za nedôvodné a nepravdivé. Jeho parcely KNE č. XXXX/XXX a KNE č. XXXX/XXX tvorili pôvodne parcelu KNE XXXX. Táto je kolmá na pôvodnú parcelu KNE č. XXXX ( teraz KNC XXXX/X). Potvrdzujú to všetky snímky z mapy predložené samotnými žalovanými, kde v miestach, kde sa predmetné parcely stretajú je vidieť zvyšok parcely KNE č. XXXX. Priebeh hranice uvedených parciel nenaznačuje žiaden odskok v mieste stretu. Úmyselným konaním žalovaných bol vypracovaný geometrický plán č. XX/XX, ktorý predmetnú skutočnosť v čase, keď ešte žalobca nebol ich vlastníkom, nerešpektoval, a preto tento geometrický plán namieta. V dôsledku toho existuje presvedčenie hraničiace s istotou, že primárnym cieľom žalovaných bolo neoprávnené získanie časti parcely na geometrickom zákrese označenom ako diel 1, teda v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že na predmetný diel nemajú žalovaní žiaden nárok, teda nemohli byť v dobrej viere, že sú jeho oprávnení držitelia. Ak by súd žalovaným priznal predmetnú časť parcely, postupoval by v rozpore s dobrými mravmi a priznal by viac, než na čo majú v skutočnosti nárok. Na skutočný priebeh hranice medzi spornými parcelami navrhoval vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru geodézie a kartografie. Poukazoval na vydanie osvedčenia o vydržaní parcely KNC parc.č. XXXX/X zo dňa 24.07.1997 (v prospech právneho predchodcu žalovaných – poznámka súdu), na spísanie ktorého neboli podľa neho splnené podmienky, napr. neboli jasne stanovené hranice súvisiacich parciel a toto bolo spísané až po tom, čo bola spísaná kúpna zmluva N XXX/XX, hoci až spísaním notárskej zápisnice zo dňa 24.07.1997 mohla s pozemkom predávajúca nakladať. Okrem toho poukázal na vnútorný rozpor v tvrdeniach žalovaných v tom, že na jednej strane tvrdia, že sú vlastníkmi KNC parcely titulom kúpy a na druhej strane namietajú vydržanie. Jedná sa o 2 rôzne nadobúdacie tituly s rôznymi podmienkami nadobudnutia. V prípade, ak sa domáhajú vydržania, je dôkazné bremeno svedčiace o ich dobromyseľnosti držby počas celej vydržacej lehoty na nich a takýto dôkaz nepredložili. Podľa žalobcu žalovaných nemôže ospravedlniť fakt, že nevedeli, v akých hraniciach pozemok kupujú. Mal za to, že žalovaní nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie, napr. titul. Poukazoval na to, že geometrický plán č. 38/97 bol prílohou kúpnej zmluvy z 23.06.1997, ktorú podpísali žalovaní. Nepochybne aj oni boli nápomocní pri jeho vypracovaní. Nesúhlasil s bagatelizovaním výmery dielu 1 a mal za to, že ak teda výmera zabratého dielu 1 nie je rozsiahla, nemôže byť pre žalovaných problém ju vypratať. Nepoprel existenciu oplotenia pozemku žalovaných. Na pojednávaní žalobca doplnil, že podľa úpravy platnej v čase vyhotovenia zápisnice o vydržaní v prospech J. L. právna úprava neumožňovala vydržanie, ktoré bolo zavedené až od 01.04.1983. Okrem toho podľa vtedajšieho LV ako vlastníčka parc. XXXX/XXX figurovala ešte jedna pani, ktorej meno žalobca uviesť nevedel, správcom jej vlastníctva bolo SPF a proti štátu sa nehnuteľnosť vydržať nedala. J. L. nemohla nadobudnúť parc. č. XXXX/X, keď túto mohli nadobudnúť iba dedičia po H. M..
4. V ďalšom konaní žalovaní označili tvrdenia žalobcu za zmätočné a popreli tvrdenia žalobcu o úmyselnom vypracovaní geometrického plánu za účelom dosiahnutia toho, že ich parcela č. XXXX/X zasahuje do parciel, ktoré aktuálne žalobca vlastní. Geometrický plán nechala spracovať predávajúca a nie žalovaní. Títo pozemok kupovali už zameraný a tak, ako bol zameraný, ho odvtedy aj užívajú. Poukázali na to, že žalobca kúpil parcelu registra „E“, ktorá má niekoľko desiatok rokov presne
určené hranice a výmeru a jeho tvrdenie, že by k nej mala patriť i časť parcely patriacej žalovaným, nemá oporu v platnom práve ani v skutkových okolnostiach veci. Žalobcom predložená „historická“ pozemnoknižná mapa je dôkazom o umiestnení pozemkov a priebehu hraníc dávno v minulosti, prinajmenšom pred 70-80 timi rokmi. Nemá žiaden vzťah k aktuálnej situácii, nezachytáva aktuálne hranice a aktuálne vlastnícke vzťahy, je v rozpore s aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností tak, ako ich žalovaní preukázali a ako sú aj žalobcovi nesporne zrejmé a museli mu byť zrejmé už v čase, keď nehnuteľnosti kupoval. Pokiaľ žalobca namietal vydanie osvedčenia v zmysle notárskej zápisnice N., N. XXX/XX z 24.7.1997, k tomuto sa žalovaní nevedeli vyjadriť. Žalovaní neboli účastníkmi konania, ktoré viedlo k spracovaniu uvedenej zápisnice, ani o ňom až doposiaľ nemali vedomosť. Jeho účastníkom bola len predávajúca p. L.. Dátum vypracovania zápisnice (24.7.1997) okrem toho predchádza vkladu vlastníckeho práva k parc č. XXXX/X O. prospech žalovaných (28.7.1997). Trvali na tom, že žalovaní nadobudli kúpou parcelu č. XXXX/X riadne, v celej jej výmere a v rámci jej hraníc, ktoré už v čase nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy boli v katastri nehnuteľností zakreslené rovnako, ako sú v súčasnosti. Žiadnym spôsobom pri tom nezasiahli do práv iných osôb. Pokiaľ by aj žalovaní nenadobudli vlastníctvo k celej parcele č. XXXX/X tak, ako je táto už viac než 20 rokov oplotená, vlastnícke právo k spornej časti ako jej dobromyseľní a oprávnení držitelia, nadobudli vydržaním a poukázali na judikatúru týkajúcu sa vydržania susednej parcely a otázky ospravedlniteľného omylu. Žalovaní namietali protiprávne získanie listín žalobcom zo zbierky listín katastra, keď predkladal listiny z konaní, ktorých nebol účastníkom a nemohol mať k nim prístup. Zdôraznili, že stav na sporných parcelách je rovnaký od roku 1997, kedy žalovaní parcelu č. XXXX/X kúpili a užívajú ju, odvtedy ich nik v užívajú nerušil, v 2003 si ju žalovaní oplotili a ak by aj došlo k zmenám vo výmere parcely, k tejto zmene muselo dôjsť ešte u právnej predchodkyne žalovaných a za 27 rokov pokojného užívania muselo na strane žalovaných dôjsť k vydržaniu. Žalovaní parcelu oplocovali v roku 2003, v roku 1997 ju kupovali neoplotenú. Pred kúpou si parcelu boli pozrieť. Predávajúca mala vyhotovený geometrický plán a podľa toho vedeli, čo kupujú, akú to má mať šírku a dĺžku, a v takto k zameraných hraniciach si potom postavili oplotenie. Predtým, než stavali oplotenie, ten istý geodet, ktorý robil geometrický plán v 1997, prišiel znova, znova to zameral rovnako a na takýchto hraniciach si postavili plot. Keď pozemok kupovali, bolo to celé jeden veľký dlhý lán odpredu až dozadu, neboli tam žiadne medze ani nič, čo by spornú zadnú časť oddeľovalo od zvyšku. Predávajúca pani L. zdedila parcelu po svojich predkoch v roku 1960 a odvtedy to bolo totožné tak, ako je to aj teraz, ako to žalovaní užívajú. Podľa nich splnili predpoklady pre vydržanie, na popretie ktorého žalobca ani neprodukuje žiadne kvalifikované tvrdenia. Žalovaní kúpnou zmluvou parcelu č. XXXX/X riadne kúpili, nikdy netvrdili, že by kúpili čo i len časť parcely č. XXXX/XXX. Predávajúca si nechala vyhotoviť geometrický plán, tak ako to bolo na ňom zakreslené, tak im parcelu predala a v ich prospech kataster v roku 1997 vlastníctvo k nej aj zavkladoval a odvtedy parcelu v takomto rozsahu aj užívajú. O okolnostiach, ktoré predchádzali kúpe, vedomosť nemali a ani ju nemali odkiaľ získať. Žalovaní vedeli čo kupujú a v akých hraniciach, keďže bol spracovaný geometrický plán na základe neho v zameraných hraniciach bola parc. č. XXXX/X zapísaná do registra C a v týchto hraniciach bola presne aj oplotená a nimi užívaná od roku 1997.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.06.2024, ktoré žiadal právny zástupca žalobcu žiadosťou doručenou súdu dňa 10.06.2024 odročiť z rodinných dôvodov žalobcu, k čomu pripojil email žalobcu adresovaný advokátovi zo dňa 06.06.2024, v ktorom sa uvádza, že sa žalobca chce zúčastniť pojednávania, ale dňa 11.07. to nebude možné, nakoľko má dovolenku a bude mimo Slovenska. Súd tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, o čom informoval obratom telefonicky právneho zástupcu žalobcu dňa 10.06.2024. Dôvodov pre nevyhovenie žiadosti o odročenie bolo viac, a síce predovšetkým nebolo preukázané, že by na strane žalobcu existovala akákoľvek prekážka, ktorá by mu bránila sa pojednávania dňa 11.06.2024 zúčastniť, keď okrem emailu oznamujúceho advokátovi čerpanie dovolenky v zahraničí, nebol súdu predložený žiaden dôkaz o skutočnej existencii tejto tvrdenej prekážky účasti žalobcu na pojednávaní. Navyše v emali sa uvádza, že sa žalobca nebude môcť zúčastniť pojednávania v deň 11.07.2024, hoci pojednávanie bolo nariadené na deň 11.06.2024, z čoho potom ani nemožno vyvodiť, že by žalobcom tvrdená prekážka v deň nariadeného pojednávania vôbec existovala. Okrem toho treba dodať, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 08.04.2024 do elektronickej schránky, pričom o odročenie pojednávania žiadal len deň pred pojednávaním dňa 10.06.2024, čo je viac ako 2 mesiace po doručení predvolania na pojednávanie. Ak žalobca o tom, že bude dňa 11.06.2024 odcestovaný, vedel už v čase, kedy mu bolo doručené predvolanie, bolo jeho povinnosťou o odročenie pojednávania súd žiadať hneď a nie čakať bez zjavného dôvodu 2 mesiace, keďže z § 183 ods. 3 CSP vyplýva povinnosť strany oznámiť súdu dôvod žiadosti o odročenie bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, čo by žiadosť žalobcu doručená súdu viac ako
2 mesiace po obdržaní predvolania na pojednávania vôbec nesplnila a súd je preto ani nie jej povinný vyhovieť. Ak si žalobca naplánoval dovolenku mimo Slovenska až po tom, čo dňa 08.04.2024 obdržal predvolanie na pojednávanie, takáto skutočnosť musí ísť na vrub strany, ktorá si takýmto spôsobom naplánovala dovolenku termínovo kolidujúcu s termínom pojednávania a uvedené by potom ani nebolo dôležitým dôvodom na to, aby súd pojednávanie odročil prispôsobujúc sa dovolenke žalobcu. Navyše žalobca bol pre celé konanie zastúpený advokátom, ktorý neavizoval akúkoľvek náhlu prekážku, ktorá by mu bránila zúčastniť sa na pojednávaní a ktorý tak v plnom rozsahu mal vytvorenú možnosť hájiť práva žalobcu na pojednávaní. Účasť žalobcu na pojednávaní tak nebola nevyhnutná a aj na túto skutočnosť súd prihliadol ako na ďalší dôvod, pre ktorý pojednávanie neodročil. Napokon sa právny zástupca žalobcu na pojednávanie dostavil, žalobca teda bol na pojednávaní v zastúpení advokáta, mal možnosť realizovať svoje práva aj bezprostredne pred súdom. Ak sa právny zástupca žalobcu na pojednávanie dostavil s polhodinovým časovým oneskorením, z ktorého dôvodu úvod pojednávania prebiehal bez jeho prítomnosti, toto oneskorenie tak, ako advokát uviedol, si privodil sám tým, že si nesprávne poznačil čas začatia pojednávania, čo nejde na vrub súdu. Uvedené odôvodnenie súd uvádza pre účely zdôvodnenia procesného postupu v prejednávanej veci.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpisu z LV č. XXXX v k.ú. G. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra „E“ parc.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 titulom kúpnych zmlúv zavkladovaných pod V- XXXX/ XXXX.-XXX/XXXX podiel X/XX a pod O./XXXX.-XXX/XXXX podiel X/XX. Ide o predloženú kúpnu zmluvu zo dňa 24.03.2023 uzatvorenú s predávajúcim L. F. (podiel X/XX) a kúpnu zmluvu zo dňa 18.10.2022 uzatvorenú s predávajúcou J. F. (podiel X/XX). Nebolo sporné tvrdenie žalovaných, že parcela v čase jej kúpy nebola v teréne zameraná.
8. Z výpisu z LV č. XXX v k.ú. G. vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ parcelné č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2 titulom kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 23.06.1997, ktorú parcelu kúpili od predávajúcej J. L., nar. XX.XX.XXXX. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod V -XXXX/97 dňa 28.07.1997. Parcela v čase jej kúpy tak, ako sa uvádza v kúpnej zmluve, bola zameraná geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa 17.04.1997 geodeta G. G. P. úradne overeným dňa 15.05.1997 pod č. XXX/XX. Nebolo sporné, že v čase kúpy nebola parcela č. XXXX/X oplotená a bolo preukázané, že žalovaní jej oplotenie zrealizovali v roku XXXX presne na hranici zameranej geometrickým plánom č. XX/XX, a to na základe ohlásenia drobnej stavby zo dňa 25.04.2003, k čomu Mesto G. vydalo oznámenie o tom, že niet námietok proti drobnej stavbe dňa 30.05.2003.
9. Predložené bolo osvedčenie o vydržaní spísané vo forme notárskej zápisnice N XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 24.07.1997 notárkou L. J. Q., v prospech predávajúcej J. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá nadobudla (nad rámec ňou dovtedy vlastnených podielov) na parc.č. XXXX/X aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 titulom vydržania na podklade tejto notárskej zápisnice z dôvodu dlhodobej a nerušenej držby od roku XXXX, kedy došlo k reálnej deľbe a zámene, ktoré úkony však neboli formálne vysporiadané.
10. Na vypratanie parcely č. XXXX/XXX žalobca žalovaných vyzval listom z 24.07.2023.
11. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
12. Žalobca sa domáhal vypratania parcely KNE parc.č. XXXX/XXX v jeho výlučnom vlastníctve v rozsahu dielu 1 v zmysle predloženého geometrického zákresu. Tvrdil, že v tomto rozsahu ide o jeho vlastníctvo, do ktorého mu žalovaní zasahujú. Žalovaní tvrdili, že predmetný diel 1 nie je súčasťou parcely č. XXXX/XXX, ale predstavuje ich vlastníctvo, teda ide o časť parcely č. XXXX/X riadne nadobudnutej kúpnou zmluvou zo dňa 23.06.1997 na podklade geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 17.04.1997. Tiež tvrdili, že v prípade, ak by sa aj teoreticky uvažovalo o tom, že skutočne má predmetný diel 1 predstavovať časť parcely žalobcu parc. č. XXXX/XXX tak, ako to tvrdí žalobca, teda ak by skutočne kúpou nenadobudli aj diel 1, splnili by vo vzťahu k nemu predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva. Súd sa primárne zameral na skúmanie dôvodnosti tejto argumentácie a posúdil, či by skutočne bolo možné uvažovať o vydržaní spornej časti pozemku žalovanými.
13. Ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd skúmal splnenie jednotlivých predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej časti – dielu 1 a ich splnenie posúdil nasledovne:
14. Čo sa týka spôsobilého subjektu vydržania, žalovaní ako fyzické osoby spĺňajú podmienku spôsobilého subjektu pre vydržanie pozemku v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Pokiaľ ide o predmet vydržania, nepochybné je, že sporný pozemok, resp. jeho časť ako individuálne určená nehnuteľná vec v zmysle § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže byť predmetom držby. Základnou podmienkou vydržania je ďalej držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (Ro NS ČR z 27. 4. 2006, sp. zn. 22 Cdo 984/2006). Žalovaní nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kúpnou zmluvou zo dňa 23.06.1997
zavkladovanej dňa 28.07.1997 od predávajúcej J. L. pozemok parc.č. XXXX/X, ktorý bol zameraný už v čase kúpy geometrickým plánom č. 38/97 G. G. P., ktorý bol aj riadne úradne overený. Nebolo sporné, že túto parcelu aj v rozsahu dielu 1 žalovaní od roku 1997 užívajú tak, ako bola geometrickým plánom v čase kúpy zameraná v teréne. Nebolo sporné ani tvrdenie žalovaných, že ten istý geodet uvedenú parcelu zameral celkom zhodne opakovane v roku 2003 pre účely výstavby oplotenia okolo parcely a ani to, že v takto dvakrát zhodne zameraných hraniciach (z roku 1997 a 2003) žalovaní v roku 2003 postavili oplotenie zahŕňajúce v zmysle dvojnásobného rovnakého geodetického zamerania parcely č. XXXX/X aj diel 1 do oploteného celku. Tiež nebolo sporné, že parcelu č. XXXX/X žalovaní vrátane dielu 1 od roku XXXX užívajú bez rušenia kýmkoľvek, keď prvýkrát až výzvou z 24.07.2023 ich žalobca vyzval na vypratanie dielu 1, čím až v tomto okamihu ich prvýkrát v užívaní ktokoľvek vyrušil. Kúpna zmluva z 23.06.1997, na podklade ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných k parcele č. XXXX/X, je relevantným titulom nadobudnutia (domnelého) vlastníckeho práva, od ktorého môže osoba objektívne vyvodzovať svoje presvedčenie, že vec v ňom uvedenú nadobudla, aj keby tomu tak v skutočnosti z rôznych dôvodov nebolo. Ak by aj súd uvažoval o tom, že diel 1 nie je a nebol súčasťou parcely č. XXXX/X, ale predstavuje už celkom inú bezprostredne susediacu samostatnú parcelu (ako to tvrdí žalobca), kúpna zmluva, ktorou žalovaní nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X, je v zmysle judikatúry spôsobilým titulom vydržania aj pre diel 1, pretože platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ chopí držby aj časti susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľným že je vlastníkom aj tejto časti. Ak teda žalobca namietal neexistenciu titulu pre vydržanie časti susednej parcely (dielu 1), uvedený argument neobstojí, pretože titulom je práve už spomínaná kúpna zmluva, ktorou žalovaní kúpou nadobudli parcelu č. XXXX/X do svojho vlastníctva a spolu s ktorou sa (vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že diel 1 je jeho susedná parcela) ujali omylom aj držby časti susedného pozemku - dielu 1. Čo sa týka dobromyseľnosti, vo všeobecnosti platí, že pri kúpe pozemku je zvykom oboznámiť sa s výmerou a hranicou pozemku. V danom prípade žalovaní pri kúpe mali k dispozícii riadne vyhotovený a úradne overený geometrický plán, ktorý spracovala predávajúca, ktorý v teréne zameral a geograficky tiež znázornil hranice a výmeru kupovaného pozemku, ktoré hranice následne opakovane s odstupom rokov geodet zameral rovnako, a teda tak, že súčasťou parcely č. XXXX/X by mal byť aj diel 1. Žalovaní ak vychádzali z uvedeného zamerania, v tomto smere nič nezanedbali, keď sa chopili držby pozemku v takých hraniciach, v akých bol pozemok (zahŕňajúc aj diel 1) zameraný a takto pozemok držali a užívali až doposiaľ. Podľa judikatúry pritom pre účely existencie dobromyseľnosti držiteľa ani nie je nutné porovnávať text zmluvy s katastrálnymi mapami a ani si nechávať kupovaný pozemok zameriavať, ale v prípade, že sa tak stalo, potom podľa názoru súdu to iba posiľňuje dobrú vieru nadobúdateľa v tom, že všetko to, čo geodet zameral, mu aj právom patrí, hoci by sa zameranie napríklad neskôr ukázalo ako nesprávne. Tvrdenia žalobcu o nekalom úmysle žalovaných pri vyhotovovaní geometrického plánu žalovaní popreli a žalobca ničím nepreukázal svoje subjektívne domnienky o tom, že by geometrický plán, ktorý navyše nechala spracovať predávajúca a nie žalovaní ako kupujúci, bol spracovaný v úmysle zmocniť sa na úkor iného aj dielu 1, keď takéto konanie žalobca len tvrdil, ale nepreukázal a žiadna okolnosť, ktorá vyšla v konaní najavo, takémuto úmyslu ani nesvedčí. Ak by žalovaní mali v úmysle zámerne obrať suseda o časť parcely v rozsahu dielu 1, zrejme by sami opakovane v roku 2003 neiniciovali geometrické zameranie toho istého pozemku, ktorým by sa vystavili riziku, že jeho výsledok nebude totožný s výsledkom zamerania realizovaného ešte ich právnou predchodkyňou. V danom prípade v roku 1997 žalovaní pred kúpou boli na ohliadke pozemku, ako to tvrdili, čo žalobca nepoprel a rovnako neboli popreté tvrdenia žalovaných o tom, že pozemok tak, ako bol v roku 1997 zameraný a v teréne vyznačený, predstavoval jeden celistvý útvar bez akýchkoľvek oddelení zadnej časti v miestach súčasného dielu 1 od zvyšku parcely. Ani z toho dôvodu potom nemali žalovaní dôvod sa domnievať, že by im akákoľvek časť takéhoto jedného celku nemala patriť, keď ani v teréne nič nenasvedčovalo tomu, že by diel 1 nemal byť súčasťou parcely, ktorú riadne zameranú kúpili. Tak, ako ju kúpili v takých hraniciach a v takom zameraní, ju aj začali užívať, pričom skutočnosť, že im parcela č. XXXX/X aj s výmerou zodpovedajúcou časti - dielu 1 patrí, bola odobrená aj povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade kúpnej zmluvy v spojení s geometrickým plánom č. XX/XX v ich prospech, čím bola posilnená dôvera žalovaných v to, že parcelu č. XXXX/X nadobudli spolu s dielom 1 do vlastníctva riadne. Ich vlastníctvo aj k dielu 1 nespochybňoval dlhé obdobie (od roku 1997 do roku 2023) nikto. Nebolo preukázané, že by prípadne predošlí vlastníci pozemku č. XXXX/XXX (ktorého súčasťou podľa tvrdení žalobcu diel 1/ má byť), od ktorých žalobca pozemok do vlastníctva nadobudol, učinili vo vzťahu k žalovaným akýkoľvek úkon, na základe ktorého by mohli žalovaní nadobudnúť odôvodnené pochybnosti o tom, či im aj časť zodpovedajúca dielu 1 podľa práva skutočne patrí. Uvedené samozrejme samo osebe ešte nemôže svedčiť o dobrej viere žalovaných , pretože to prakticky vypovedá len o pasivite právnych predchodcov
k predmetnej časti – dielu 1, avšak aj táto skutočnosť dokresľuje reťazec dôvodov, pre ktoré sa žalovaní mohli od počiatku a dlhodobo domnievať, že im aj pozemok v rozsahu dielu 1 právom patrí. Nebolo sporné, že žalovaní pri stavaní oplotenia v roku 2003 dodržali zakreslené hranice pozemku podľa geometrického plánu z roku 1997, že teda oplotenie vystavali na hraniciach pozemku, presne v takom rozsahu, v akom sa chopili jeho držby. Ani pri stavbe oplotenia v roku 2003 nikto nenamietal, že by si žalovaní priplocovali aj takú časť, ktorá by im prípadne nemala patriť. Ani po výstavbe oplotenia v roku 2003 až do júla 2023 nikto užívanie dielu 1 žalovaným nevytýkal, nikto nežiadal ploty v spornej zadnej časti posúvať. Až žalobca v júli 2023 prvýkrát vyzval žalovaných, aby časť pozemku v rozsahu dielu 1 mu uvoľnili. Teda prvýkrát mohli nadobudnúť pochybnosť o tom, či im diel 1 patrí, až po 26 rokoch, odkedy sa chopili aj jeho držby (júl 1997 – júl 2023). Navyše nebolo sporné ani tvrdenie žalovaných, že v rovnakom rozsahu ako oni, teda aj vrátane dielu 1, pozemok parc.č. XXXX/X užívala aj ich právna predchodkyňa od roku 1960, následne oni plynule vstúpili do držby v rovnakom rozsahu, a teda dá sa povedať, že od 60.tych rokov minulého storočia nikto nikdy žiadneho vlastníka tejto susednej parcely nerušil v užívaní v tomto rozsahu, teda vrátane dielu 1. Dlhodobo, dávno pred nadobudnutím pozemku žalovanými potom parcela vrátane dielu 1 tvorila jeden prirodzený funkčný celok. V danom prípade tak užívanie dielu 1 spolu s ostatnou parcelou č. XXXX/X zodpovedá dlhodobému a až do roku 2023 aj pokojnému spôsobu hospodárenia na týchto parcelách v danej oblasti. Žalobca netvrdil, že by niekedy niekto z bývalých vlastníkov parcely č. XXXX/XXX minimálne od roku 1997 užíval diel 1, resp. že by sa domáhal jeho užívania aspoň odkedy diel užívajú žalovaní. Dobromyseľnosť žalovaných nemohla by byť spochybnená ani tým (v prípade, že by diel 1 bol skutočne časťou susednej parcely č. XXXX/XXX), že by im vzhľadom na výmeru muselo byť zrejmé, že tento diel im patriť nemôže, tj. že by už na prvý pohľad bolo zrejmé, že táto časť už celkom jednoznačne je „nad rámec kúpeného“. Parcela č. XXXX/ XX bola podľa kúpnej zmluvy vo výmere X.XXX m2, diel 1 má výmeru XXXXX (9,13 x 18,01 m2). Aj z pohľadu celkovej výmery nimi nadobúdaného pozemku, diel 1 predstavuje len 4,6% z celkovej výmery nimi nadobudnutého pozemku. Judikatúra pritom pripúšťa rozdiely dosahujúce aj okolo 50%, výnimočne aj viac podľa individuálnych okolností (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/442/2004). V danom prípade súd nezistil u žalovaných žiadne zanedbanie potrebnej opatrnosti, keď pri chopení sa držby a užívaní pozemku vychádzali z obsahu kúpnej zmluvy a geometrického plánu z roku 1997, ktorý časť označujúcu pre účely tohto sporu ako diel 1, nezameral ako časť parcely č. XXXX/XXX, ale ako súčasť parcely č. XXXX/X, a preto chopenie sa držby vrátane dielu 1 malo oporu v riadnom zameraní, v usporiadaní pozemku priamo v teréne, ktorý diel 1 od zvyšku nijako ani opticky neoddeľoval. Chopenie sa držby zodpovedalo aj tomu, ako sa pozemok užíval pred nadobudnutím parcely žalovanými, od roku 1960 ich právnou predchodkyňou a ani vzhľadom na nízku výmeru dielu 1, kedy ide oproti kúpou nadobúdanej parcele len o minimálny rozdiel vo výmere, im nemalo čo nasvedčovať, že by prípadne diel 1 už nemal byť súčasťou toho, čo kúpili. Ak by súd teda aj uvažoval s tvrdeniami žalobcu, že diel 1 predstavuje časť jeho pozemku č. XXXX/XXX, teda pozemku susediaceho s parcelou žalovaných č. XXXX/X, súd uzavrel, že v takom prípade by bolo nutné počínanie žalovaných posúdiť ako chopenie sa držby nielen kúpeného pozemku č. XXXX/X ale aj chopenie sa časti susedného pozemku (dielu 1), ktorý kúpou nenadobudli a posúdiac vyššie uvedené kritériá, na strane žalovaných by šlo o ospravedlniteľný omyl. Mohli byť totiž zo všetkých vyššie uvedených dôvodov presvedčení, že im patrí i spomínaný diel, ktorý stav na týchto parcelách trval od dôb dávno kúpe zo strany žalovaných predchádzajúcich (1960), ďalej cez samotnú kúpu žalovanými (1997), cez oplotenie vrátane oplotenia dielu 1 žalovanými (2003) až po prvýkrát domáhanie sa vypratania sporného dielu žalobcom (2023). Žalovaní kúpili parcelu č. XXXX/ X zameranú na 3.601 m2, túto výmeru vzali do držby, túto výmeru overili opakovaným meraním v roku 2003 a túto výmeru aj oplotili. Ktokoľvek na ich mieste by tak objektívne bol v presvedčení , že to, čo držia a užívajú, im aj právom patrí. Súčasťou tejto výmery bola aj časť žalobcom zakreslená ako diel 1, ako to vyplýva z geometrického plánu z roku XXXX, čo bolo potvrdené aj zápisom na liste vlastníctva v ich prospech, ktorý trvá až doposiaľ (súčet výmer parcely č. XXXX/X v aktuálnom rozsahu XXXX m2 + oddelenej parcely č. XXXX/X o výmere XX m2 + oddelenej parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 je spolu X.XXX m2 rovnako, ako sa uvádza v kúpnej zmluve z 23.06.1997 a geometrickom pláne z roku 1997). Ani opakované zameranie pre účely výstavby oplotenia v roku XXXX na uvedenom nič nezmenilo. Žalovaní tak zaplatili za celú výmeru parcely č. XXXX/X tak, ako bola uvedená v kúpnej zmluve. Aj s prihliadnutím na uvedené súd konštatuje, že žalovaní ako držitelia objektívne mohli byť presvedčení o tom, že parcelu vrátane dielu 1 poctivým spôsobom nadobudli, keď za predmet kúpy vrátane uvedenej spornej časti- dielu 1 aj riadne zaplatili, a teda súd nezistil, že by prípadné nadobudnutie dielu 1 bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dobromyseľnosť žalovaných je tak podľa názoru súdu daná.
15. Keďže súd konštatoval spôsobilý subjekt, predmet vydržania aj oprávnenú nepretržitú držbu, ešte treba posúdiť trvanie držby po celú zákonom stanovenú dobu. U oboch žalovaných trvala držba odvodzujúc ju z kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa obaja spolu ako manželia chopili dobromyseľnej držby parcely č, XXXX/X v zameraných hraniciach, teda aj s dielom 1, nepretržite od roku 1997 až do roku 2023, kedy prvýkrát mohli na základe výzvy žalobcu z 24.07.2023 nadobudnúť pochybnosť o svojom práve k dielu 1. V danom prípade tak im samým uplynula vydržacia doba v trvaní 10 rokov, teda aj len zohľadniac tento čas by žalovaní vydržaním diel 1 nadobudli v priebehu roku 2007. Samotné spochybnenie ich práva k dielu 1 v roku 2023, ku ktorému teda došlo dávno po uplynutí vydržacej doby, ani nemá žiaden vplyv na plynutie vydržacej doby, ktorá už predtým žalovaným uplynula. Potrebná 10 ročná vydržacia doba tak bola splnená.
16. Súd preto zohľadniac všetko vyššie uvedené, uvádza, že aj v prípade, ak by skutočne bol diel 1 súčasťou susednej parcely č. XXXX/XXX patriacej žalobcovi, ktorú časť - diel 1- žalovaní užívajú ako súčasť svojho dvora a záhrady, neboli by splnené podmienky na vyhovenie žalobe, pretože žalovaní splnili podmienky pre vydržanie pozemku v rozsahu sporného dielu 1 na podklade naplnenia vyššie uvedených kritérií. Vydržanie by pritom aj vzhľadom na dobromyseľnosť oboch žalovaných svedčalo vydržaniu do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V takom prípade bolo celkom nadbytočné vyhotovovať v konaní geometrický plán na návrh žalobcu, ktorým chcel preukázať, že diel 1 je jeho vlastníctvom a že v konkrétnom rozsahu mu užívaním tohto dielu žalovaní do jeho vlastníckeho práva zasahujú, nakoľko ani jeho spracovanie by mu nebolo spôsobilé privodiť úspech v spore. Diel 1 totiž v každom prípade, ak by aj táto časť bola súčasťou parcely č. XXXX/XXX tak, ako to tvrdí žalobca, by bol vydržaný žalovanými, teda by predstavoval ich vlastníctvo, a teda by nebolo možné konštatovať, že žalovaní zasahujú užívaním tejto časti neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Na uvedenom závere by nič nezmenila ani ohliadka na mieste samom, ktorú navrhol žalobca na pojednávaní, pretože ohliadkou by nebolo možné preukázať okolnosti relevantné pre posúdenie veci, keď napokon ani žalobca nepresnil, na preukázanie akých sporných skutočností by mala ohliadka slúžiť. Nebolo ju nutné vykonať najmä s prihliadnutím na to, že nie je sporný stav na mieste samom, tj. kto, čo užíva, čo sa na parcelách, najmä na parcele č. XXXX/X nachádza, ani to, že táto je hraniciach zameraných ešte v roku 1997 od roku 2003 oplotená ako súčasť dvora žalobcov. Nevedno teda, čo by súd mal ohliadkou zistiť a čo sporné by ňou mal objasniť, najmä, ak je jasné, že by žiadne zameriavanie sám súd ani nebol spôsobilý zrealizovať. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, pretože nebol preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu.
17. Na uvedenom závere nemôže zmeniť nič ani argumentácia žalobcu, ktorá smerovala k tomu, že právna predchodkyňa žalovaných J. L. nemala riadne nadobudnúť na podklade notárskej zápisnice – osvedčenia o vydržaní N XXX/XX, N. XXX/XX predmet následného prevodu na žalovaných kúpnou zmluvou z 23.06.1997. Aj v prípade, že by boli akékoľvek nedostatky na strane právnej predchodkyne žalovaných, žalovaní samostatne splnili všetky predpoklady pre vydržanie sporného dielu 1 tak, ako bolo uvedené vyššie a to samo osebe stačí na konštatovanie vydržania tejto susednej parcele v ich prospech. Ak žalobca uviedol, že neboli jasné hranice súvisiacich parciel, neuviedol ani, ktoré hranice, akých parciel, ktoré mali súvisieť, mal namysli, najmä ak sa v notárskej zápisnici odkazuje na vtedy spracovaný geometrický plán č. XX/XX, ktorý bol riadne overený, ktorý riadne dotknutú parcelu vymedzoval a z ničoho nevyplýva povinnosť vymedzovať hranice súvisiacich parciel. Žalobca ani neuvádza účel takéhoto postupu, resp. nezdôvodňuje prečo by uvedené malo byť podmienkou pre osvedčenie vydržania vlastníckeho práva, keď takáto podmienka zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Ak sa namieta, že notárska zápisnica o vydržaní parcely č. XXXX/X bola spísaná 24.07.1997 a kúpna zmluva so žalovanými na túto parcelu už 23.06.1997, treba uviesť, že samo osebe táto okolnosť nič neindikuje, najmä ak vlastnícke právo v prospech žalovaných bolo zavkladované až 28.07.1997, teda až po vyhotovení osvedčenia o vydržaní, pričom kataster nehnuteľností riadne povolil vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X v prospech žalovaných, odobriac teda splnenie všetkých predpokladov na prevod vlastníckeho práva v prospech žalovaných, a preto nemohli žalovaní ani v tomto smere mať akúkoľvek pochybnosť o nadobudnutí vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X v zameraných hraniciach v zmysle geometrického plánu č. XX/XX. Ak žalobca spochybňoval možnosť vydržania J. L. na podklade osvedčenia o vydržaní N XXX/XX, Nz XXX/XX z 24.07.1997, lebo vydržanie podľa neho v tom čase právny poriadok neumožňoval, uvedené nie je pravdivé, pretože Občiansky zákonník v § 134 v znení účinnom v júli 1997 výslovne umožňoval vydržanie a súčasne prechodné ustanovenia upravovali spôsob počítania vydržacích dôb s prihliadnutím na zmeny v právnej úprave vydržania s účinnosťou od 01.04.1983, ktoré tak nebolo vylúčené ani na podklade skorších titulov vydržania. Ak
žalobca poukazoval vo svojom prednese na pojednávaní na to, že J. L. nemohla nadobudnúť parcelu č. XXXX/X, tvrdenia žalobcu boli celkom kusé a produkované bez konkrétností, keď žalobca uvádzal, že parcelu vlastnila ešte nejaká iná osoba, ktorej správcom bol Slovenský pozemkový fond a nemohlo dôjsť k vydržaniu proti štátu, resp. že ju mohli nadobudnúť len dedičia po H. M.. Tieto tvrdenia boli neurčité a nesúrodé, keď nebola uvedená žiadna identifikácia osôb, žiadne konkrétnosti, ktorými chcel žalobca tvrdenia žalovaných rozporovať, keď právny zástupca žalobcu nevedel, kto mala byť osoba, ktorej správcom mal byť Slovenský pozemkový fond, lebo si zabudol príslušný list vlastníctva a nevedel uviesť, ktorí dedičia prípadne mali nadobudnúť parcelu, lebo nemal dedičské rozhodnutie. Tieto tvrdenia v tejto kvalite sa tak ani nedali riadne overiť a na takéto neurčité tvrdenia zo strany súdu aj protistrany je obtiažne konkrétne reagovať. Takéto tvrdenia ani nie sú práve pre svoju nekonkrétnosť spôsobilé spochybniť závery o splnení predpokladov pre vydržanie dielu 1 žalovanými, vo vzťahu ku ktorým súd posudzoval splnenie predpokladov samostatne bez ohľadu na ich právnych predchodcov. Len vo všeobecnosti súd uvádza, že to, že na liste vlastníctva vystupuje ako vlastník neznámy vlastník, ktorého vlastníctvo spravuje zo zákona Slovenský pozemkový fond, neznamená, že vydržanie parcely vo vlastníctve neznámeho vlastníka je vydržaním proti štátu, pretože vlastníctvo nesvedčí štátu ale neznámemu vlastníkovi a štátny orgán je zo zákona len jeho zástupcom (§ 13 a 16 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom). Žalobca predkladal aj kúpnu zmluvu V XX/XXXX ( č.l. 43), ktorá bola predložená neúplná (len prvé dve strany), čiže opäť nebola spôsobilá vyvrátiť argumentáciu súdu a navyše aj z jej neúplného znenia vyplýva, že sa týka celkom iných pozemkov a konkrétny a zrozumiteľný súvis tejto listiny s meritom veci žalobca ani neozrejmil a neuviedol, v akom ohľade by táto listina mohla spochybniť niektorý z predpokladov pre vydržanie v prospech žalovaných. Okrem toho ale treba dodať, že žiadna z týchto tvrdených okolností nebola spôsobilá spochybniť vydržanie žalovanými, splnenie podmienok pre ktoré súd vo vzťahu k žalovaným posudzoval bez ohľadu na ich právnych predchodcov a ktoré oni sami splnili. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaní boli úspešní v celom rozsahu, a preto majú spoločne a nerozdielne proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Súd preto žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.