Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-182-2016.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. : H. nar. XX.XX.XXXX a T. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., deti rodičov : matky H. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom M. - I., XX. E. XXX/XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín, IČO : 36 857 882 a otca C. E., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom M. M., U. L. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, o návrhu matky vo veci nezhody rodičov na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých detí takto
rozhodol:
Návrh matky s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala, aby súd za otca detí dal súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého H. E. a maloletého T. E. na Dominik J. a T. J.. Matka uviedla, že maloleté deti pochádzajú z jej partnerského vzťahu s otcom detí, tehotenstvo nebolo plánované, s otcom detí nemali spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili. V písomnom návrhu matka uviedla, že mesiac po narodení detí sa ich partnerský vzťah skončil a otec detí má inú partnerku. Pri výsluchu matka zase uviedla, že vzťah s otcom detí neukončila, že to prešlo a ukončilo sa to samovoľne niekedy v máji 2016, ona si vtedy našla nového partnera. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že podľa jej názoru je zmena priezviska detí v ich najlepšom záujme, pretože odlišné priezvisko detí od jej priezviska jej spôsobuje problém, pretože na pošte jej pracovníčky pošty odmietajú vydať rodičovský príspevok bez prítomnosti alebo písomného súhlasu otca s odôvodnením, že maloletí majú odlišné priezvisko od priezviska navrhovateľky. Na pojednávaní matka detí zase uvádzala, že problém mala pri vyplatení peňazí deťom z poistenia, kde musela predkladať rodné listy detí. Poukázala tiež na ťažkú výslovnosť súčasného priezviska detí. Matka detí tvrdila, že otec detí dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, túto si neplnil od narodenia detí až do 31.8.2016. Uviedla, že od narodenia detí opakovane otca žiadala o plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým, avšak bezvýsledne. V písomnom návrhu uviedla, že prvý krát jej otec detí poslal sumu 50,-Eur až 31.8.2016 a odvtedy jej posiela sumu 50,-Eur týždenne, ale zameškané výživné jej neposkytol. Uviedla, že všetku starostlivosť a potreby detí zabezpečuje sama za pomoci jej rodičov a rodiny. Matka ďalej uviedla, že otec detí dlhodobo nemá záujem stretávať sa s maloletými, v dôsledku takého dlhodobého odlúčenia medzi nimi dochádza k vzájomnému odcudzeniu. Poukázala na to, že otec sa s deťmi stretával iba prvých cca 3 - 4 mesiacov od ich narodenia formou sporadických krátkodobých návštev a odvtedy s nimi nie je v žiadnom kontakte. Tvrdila, že otec dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud maloletých a nezaujíma sa o ich zdravotný stav. Uviedla, že otec detí je dlhodobo nezamestnaný, má viaceré dlhy,
aj voči Sociálnej poisťovni vo výške 4.428,09 Eur. Domnieva sa, že existencia jeho dlhov by mohla negatívne vplývať na maloletých, pokiaľ by boli vystavení poznámkam na adresu otca ako neplatiča. Matka detí má obavu, že rozdielnosť priezvisk maloletých detí od priezviska matky môže viesť k budúcim problémom maloletých v sociálnej interakcií v škôlke a škole s rovesníkmi, keď môžu byť vystavení nepríjemným otázkam na ich odlišné priezvisko od matky, čo môže u maloletých vyvolávať zbytočný stres a v extrémnych situáciách aj problém s vlastnou identitou.
2. Otec detí nesúhlasil s návrhom matky a žiadal jej návrh zamietnuť. Poukázal na to, že matka detí uviedla vo svojom návrhu nepravdy a návrh podala pod tlakom jej rodiny. Uviedol, že tehotenstvo bolo síce neplánované, ale plánovali spoločnú domácnosť. Po komplikáciách v tehotenstve a chirurgickom zákroku však matka zostala bývať u jej rodičov. Poprel, že by oni vzťah ukončili mesiac po narodení detí, ale v skutočnosti s ním matka detí ukončila vzťah začiatkom mesiaca jún 2016, kedy si ona našla inú známosť. On poprel, že by mal inú partnerku. Otec poprel, že by on zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k deťom a uviedol, že spoločne kupovali veci potrebné pre deti až do augusta 2016. Okrem materiálnych vecí, ktoré v niektorých prípadoch z väčšej časti platil on ( dva kočiare, trojkolka, ...), dával matke detí sumu 50,-Eur týždenne, čo je 200,-Eur mesačne. Peniaze jej dával počas vzťahu, i po ich rozchode. Najprv jej ich dával k jej rukám, ale keď sa medzi nimi začali nezhody, začal jej ich pre istotu posielať poštou. Otec poprel, že by on nemal záujem o deti. Uviedol, že spočiatku chodil za deťmi každý deň, ale potom, čo si matka detí našla novú známosť, zle na neho pôsobilo, keď mohol byť so svojimi synmi iba v bydlisku matky detí a za prítomnosti jej priateľa. Otec uviedol, že najprv aj matka s deťmi chodila za ním do M. M., ale potom čo si matka našla novú známosť, sa to zmenilo, prestala s ním komunikovať. Deti tak naposledy videl v auguste 2016. Otec zdôraznil, že svojich synov miluje a nevidí racionálny dôvod pre zmenu ich priezviska. V žiadnom prípade nechce dopustiť, aby došlo k ich vzájomnému odcudzeniu, chce s nimi tráviť čas a v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn.XXP/ XXX/XXXX navrhol aj upraviť jeho styk s deťmi, v ktorom konaní potom rodičia na pojednávaní aj uzavreli dohodu o úprave styku otca s deťmi. Otec poukázal na to, že zmena priezviska je tak vážkou otázkou výchovy maloletých detí, že možno k nej pristúpiť iba z vážnych dôvodov a skutočnosti uvádzané matkou nepovažuje za vážne a dostačujúce pre zmenu priezviska. Zdôraznil, že je neprípustné, aby priezvisko detí bolo zmenené v prípade, ak sa otec o svoje deti zaujíma, poskytuje im výživu a má záujem sa o svoje deti v budúcnosti i osobne starať. Má obavu, že matka keby sa vydala, by opäť žiadala o zmenu priezviska detí.
3. Kolízny opatrovník má za to, že dôvody uvádzané matkou, nie sú dostatočné pre vyhovenie jej návrhu a jej návrh považuje v súčasnosti za nedôvodný. Kolízny opatrovník poukázal na to, že matka sama uviedla, že deti teraz nemajú žiaden hendikep zo svojho súčasného priezviska. Poukázal tiež na to, že v predchádzajúcom konaní bola uzavretá rodičovská dohoda o úprave styku otca s deťmi. Otec má záujem stretávať sa s deťmi a pokiaľ sa ich kontakt bude udržiavať, je možné, že deti by sami chceli nosiť priezvisko otca. Praktické problémy na pošte pri vyplácaní nejakých dávok, nie sú dôvodom na zmenu priezviska a môže sa to riešiť napríklad poukazovaním platieb na účet a pod. Kolíznemu opatrovníkovi sa javí, že otec má záujem o deti a tiež nebolo preukázané, že by si vyživovaciu povinnosť neplnil. Preto kolízny opatrovník s návrhom matky nesúhlasil a odporučil jej návrh zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh 1, RL detí, stav o dlhu na poistnom, vyjadrenie otca, vyjadrenie otca z č.l. 14, poštové poukazy, komunikáciu medzi rodičmi, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloleté deti H. a T. sú dvojičky, aktuálne majú XX mesiacov. Po narodení mali deti najprv priezvisko J. (po matke) a po štyroch dňoch sa rodičia dohodli na priezvisku pre deti po otcovi E.. Deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov, ktorí nežijú spolu, deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará. Rodičia detí nežili v spoločnej domácnosti, každý z rodičov býval u svojich rodičov. Matka s deťmi bývala v dome u jej rodičov v I. a otec detí býval v byte v M. M. so svojou nevládnou matkou, o ktorú sa aj s jeho sestrou osobne stará. Napriek tomu, že rodičia detí nežili v spoločnej domácnosti, zo zhodných výpovedí účastníkov možno konštatovať, že do mája 2016 ešte žili spolu partnersky, kedy sa ich vzťah ukončil z dôvodu, že matka detí si našla nového partnera. Po narodení boli deti približne mesiac v inkubátore, potom otec chodil za matkou detí a za deťmi pravidelne približne každý deň alebo podľa jeho možností, keďže sa aj staral o nevládnu matku. Takýmto spôsobom účastníci žili možno do apríla alebo mája 2016, kedy si matka detí našla nového priateľa. Potom do júna 2016 otec chodil za deťmi už zriedkavejšie, zle na neho pôsobilo, že sa tam stretal aj s novým partnerom matky detí. Potom
do augusta 2016 ešte matka niekedy aj s deťmi nepravidelne prichádzala k otcovi detí. Potom čo matka aj s deťmi a jej novým partnerom boli na spoločnej dovolenke v 08/2016 sa komunikácia medzi rodičmi detí zhoršila, časom vytratila a odvtedy sa otec s deťmi nestretával.
6. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. a T. sa otec detí domáhal aj úpravy styku s maloletými deťmi. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX uzavreli rodičia okrem iného aj dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi, v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni v roku v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v nedeľu od 17.00 hod. do 19.00 hod., v prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky, ďalšie tri mesiace v rovnakom rozsahu bez prítomnosti maty a potom každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Uvedená dohoda rodičov o úprave styku sa tak v zmysle § 25 ods.1 v spojení s § 36 Zákona o rodine stala súčasťou rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zo dňa 8.3.2017 č.k.XXP/XXX/XXXX, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom vo výške 100,- Eur mesačne pre každé dieťa.
7. Rozporné boli tvrdenia rodičov detí o plnení vyživovacej povinnosti otca k deťom. Matka detí svoj návrh na zmenu priezviska detí odôvodňovala nezáujmom otca o deti a tvrdila, že otec detí dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, túto si neplnil od narodenia detí až do 31.8.2016. V návrhu uviedla, že od narodenia detí ho opakovane žiadala o plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým, avšak bezvýsledne a až prvýkrát dňa 31.8.2016 jej otec poslal sumu 50,-Eur a odvtedy jej posiela sumu 50,-Eur týždenne, ale zameškané výživné od narodenia detí jej neposkytol. Otec detí poprel tvrdenie matky detí o zanedbávaní jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Otec uviedol, že od narodenia detí spoločne kupovali potrebné veci pre synov až do doby 31.8.2016; detský kočiar v sume 550,-Eur kupovali spoločne, na športový kočiar s kúpnou cenou 230,-Eur on prispel sumou 180,-Eur, na trojkolku prispel sumou 100,-Eur, na tortu sumou 50,-Eur, aj on pravidelne kupoval mlieko Beba pre deti, plienky a okrem toho matke detí dával peniaze, ktoré jej odovzdával k jej rukám, čo by mohli potvrdiť aj svedkovia. V konaní vedenom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX otec uviedol, že takto jej dával peniaze ako kedy, niekedy 20,-, 30,-, 50,- 100,-Eur, vždy jej dal podľa jeho možností a keď sa ich vzťahy narušili, začal jej peniaze posielať poštou, aby mal nejaký dôkaz a posielal jej 50,-Eur týždenne. Na pojednávaní matka detí priznala, že otec prispel na kúpu kočíka pre deti 275,-Eur, na športový kočík sumou 180,-Eur, na trojkolku 100,-Eur, na tortu 50,-Eur. Tiež priznala, že po ich rozchode do 31.8.2016 jej dával nejaké financie v hotovosti a takto jej 3 alebo 4x dal peniaze v rozmedzí 30,- až 50,-Eur. Tiež priznala, že aj otec detí kupoval deťom mlieko, plienky a pod. a v kúpe vecí sa striedali.
8. Maloleté deti sú v útlom veku, majú XX . mesiacov a ako uviedla aj matka detí, detí sú ešte malé a v súčasnosti nemajú žiaden problém s ich terajším priezviskom.
9. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
10. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
11. V danej veci mal súd za to, že návrh matky vo veci nezhody rodičov o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí z priezviska E. na priezvisko J. nie je dôvodný. M. zdôrazniť, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov, že zmena priezviska maloletého dieťa je značným zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv maloletého dieťaťa. Ak sa teda rodičia nedohodnú na priezvisku maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa,
len ak sú pre také opatrenie vážne dôvody (Sb.rozh.č.45/1955). Za takýto vážny dôvod sa v zmysle judikatúry (R 11/1973) považuje napr. vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolunáležitosti s týmto rodičom.
12. V danej veci má súd za to, že dôvody uvádzané matkou dieťaťa nie sú vážnymi dôvodmi pre taký zásah do práv rodiča a maloletých detí, akým je zmena priezviska maloletých detí.
13. Súd poukazuje na to, že rodičia sa po narodení detí dohodli, že deti budú nositeľmi priezviska po otcovi, E.. Preto terajší argument matky, že je to ťažké priezvisko na výslovnosť, nie je dôvodný, pretože po narodení detí s takým priezviskom súhlasila, vtedy sa jej priezvisko pravdepodobne nezdalo ťažké, keď s ním súhlasila, pričom uvedené priezvisko je stále rovnaké.
14. Pre vyhovenie návrhu matky nie je tiež dôvodný ani matkou uvádzaný praktický dôvod pre zmenu priezviska detí. Tvrdenie matky v jej písomnom návrhu, že pracovníčky pošty jej odmietajú vydať rodičovský príspevok bez prítomnosti alebo bez písomného súhlasu otca z dôvodu odlišného priezviská detí od jej priezviska sa súdu javí ako zavádzajúci, pretože nutnosť prítomnosti otca alebo jeho písomný súhlas na pošte pre vyplácanie rodičovského príspevku nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Aj z č.l.45 z pripojeného spisu XXP/XXX/XXXX vyplýva, že v systéme ÚPSVaR ako vyplácateľa rodičovského príspevku je ako poberateľ rodičovského príspevku a prídavkov na deti evidovaná matka detí H. J.. Teda tieto dávky sú poukazované na jej meno ako poberateľa dávok, preto prítomnosť otca detí alebo jeho písomný súhlas, ako to v písomnom návrhu tvrdila matka detí, sú absolútne irelevantné a javia sa ako zavádzajúce. Tiež tvrdenie matky, že peniaze z poistenia adresované deťom jej pracovníčka pošty nechcela vyplatiť a musela sa tam vrátiť s rodným listom, sú právne irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu o zmenu priezviska, pretože pre opodstatnenosť akéhokoľvek plnenia maloletým deťom k rukám ich rodičov je nevyhnutné preukázať rodičovstvo, teda zákonné zastúpenie, bez ohľadu na priezvisko detí a rodiča. Teda aj v prípade, že by matka mala rovnaké priezvisko ako deti, musela by sa tiež preukazovať rodným listom a nestačilo by len rovnaké priezvisko. Okrem toho len samotné praktické dôvody, na ktoré sa snažila matka poukázať, pre ktoré má ona a nie deti problém s odlišným priezviskom detí, by neboli takým vážnym dôvodom, pre ktoré by bolo možno zasiahnuť do práv dieťaťa, akým je zmena priezviska maloletého dieťaťa. Súd prihliada na záujem dieťaťa a nie na záujem matky detí.
15. Pre konanie o zmenu priezviska detí je tiež irelevantný dôvod uvádzaný matkou, že otec detí je vedený ako dlžník Sociálnej poisťovne.
16. V danej veci sa súd nestotožnil ani s ďalšími tvrdeniami matky o nezáujme otca o detí. Je pravdou, že od augusta 2016 sa otec s deťmi nestretával, ale to z dôvodu, že medzi rodičmi sa narušili vzťahy potom, čo si matka detí našla nového partnera a prestala s otcom detí komunikovať. Otec detí opakovane zdôrazňoval, že deti má rád, nechce dopustiť, aby došlo k ich odcudzeniu a chce sa s nimi stretávať. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX na pojednávaní dňa 8.3.2017 aj rodičia uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že otec nestratil citovú väzbu k deťom, má ich rád, chce sa s nimi stretávať a je aj v záujme maloletých detí, aby udržiavali kontakt aj so svojim otcom. V danej veci je teda dôvodné, aby sa v deťoch udržiaval a budoval pocit spolupatričnosti s ich otcom, čo sa buduje aj tým, že deti sú nositeľmi jeho priezviska a práve matkou navrhovaná zmena priezviska detí by bola opakom tejto snahy. Aj z doterajšej judikatúry súdov vyplýva, že k zmene priezviska maloletých detí možno pristúpiť naozaj len z veľmi vážnych dôvodov, najmä ak by bolo preukázané, že otec stratil citový vzťah k deťom alebo ak z iného závažného dôvodu nie je potrebné, aby sa v deťoch udržiaval pocit spolupatričnosti s ich otcom, čo však nie je tento prípad.
17. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením matky, že by otec detí dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým, a že si ju neplnil od narodenia detí až do 31.8.2016, a že by bezvýsledne opakovane od neho žiadala o plnenie vyživovacej povinnosti, a že prvýkrát jej poslal sumu 50,-Eur až 31.8.2016. Súdu sa javí, že toto jej tvrdenie je len účelové v snahe dosiahnuť udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska detí. Otec detí rázne poprel tvrdenie matky, že by zanedbával vyživovaciu povinnosť k deťom. Poukázal na to, že veci pre deti kupovali spoločne, on vo väčšej miere prispel na kúpu kočíkov, trojkolky, torty a pod., deťom pravidelne kupoval mlieko, plienky a pod. a okrem
týchto materiálnych vecí dával matke detí peniaze, a keďže vtedy mali ešte dobré vzťahy, nemal o tom žiaden doklad, a až keď sa ich vzťahy narušili, začal od 08/2016 posielať matke detí 50,-Eur týždenne poštou, aby mal o platení výživného nejaký dôkaz. Hoci v písomnom návrhu matka detí najprv tvrdila, že od narodenia detí do 31.8.2016 otec na výživu detí ničím neprispel, a že prvýkrát jej poslal sumu 50,-Eur až 31.8.2016, po vyjadrení otca matka na pojednávaní priznala, že otec prispel na kúpu ním uvádzaných vecí, že mlieko, plienky pre deti kupovali obaja striedavo, že po ich rozchode jej odovzdal 3 alebo 4 krát hotovosť v sumách 30,- až 50,-Eur. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením matky, že by otec dlhodobo od narodenia detí zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. Treba zdôrazniť, že aj materiálne plnenie zo strany otca detí, ktoré nakoniec priznala aj matka detí, je plnením si jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Okrem toho sama matka detí na pojednávaní v konaní pod sp. zn. 34P/ P183/2016 uviedla, že v tom čase deti nepotrebovali nič iné, len to mlieko, pričom to mlieko a plienky deťom kupoval aj otec detí. Teda možno konštatovať, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť k deťom od ich narodenia, či už naturálnou formou alebo finančnou formou a od 31.8.2016 si ju plní už len finančnou formu.
18. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd za to, že návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí nie je dôvodný. Ako je vyššie uvedené, mnohé matkou uvádzané dôvody sú irelevantné, niektoré ňou uvádzané dôvody považoval súd za účelové a zavádzajúce. Matka sa účelovo v podanom návrhu snažila vykresliť otca ako nezodpovedného rodiča, ktorý nemá záujem o deti a dlhodobo od narodenia detí zanedbával vyživovaciu povinnosť k deťom. Dokonca v písomnom návrhu tvrdila, že mesiac po narodení detí sa ich partnerský vzťah skončil a aktuálne má otec detí inú partnerku. Z vykonaného dokazovania však vyplynul opak, a to že ich partnerský vzťah trval až do mája 2016, pričom tento ich vzťah bol ukončený jej správaním tým, že si matka detí našla nového partnera a teraz sa domáha aj zmeny priezviska detí. Súd sa preto nestotožnil so snahou matky vykresliť otca ako nezodpovedného rodiča, ktorý stratil záujem o svoje deti. Súd sa nestotožnil ani s jej tvrdením, že by otec dlhodobo od narodenia detí zanedbával vyživovaciu povinnosť k deťom, pričom podľa názoru súdu matka chcela len využiť stav dôkaznej núdze na strane otca detí, ktorý jej počas ich dobrých vzťahov financie na výživu detí odovzdával k jej rukám, len nemal na to potvrdenie, čo je prirodzené, že v čase dobrého spolužitia si listinné dôkazy nezabezpečoval a výživné jej začal posielať poštou, aby mal o tom doklad, až od augusta 2016, keď cítil, že sa ich vzťahy narušili. Tiež materiálne plnenie otca deťom od ich narodenia a nejaké vyplatené hotovosti k jej rukám, ohľadom ktorých chcel otec navrhovať vypočutie svedkov, matka potvrdila až na pojednávaní, hoci predtým v návrhu tvrdila, že od narodenia detí si otec neplnil k deťom žiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť. Naopak v danej veci mal súd za to, že otec detí si plní svoje rodičovské povinnosti, riadne prispieva na výživu detí, nestratil citovú väzbu k deťom, má svoje deti rád, chce sa s nimi stretávať a rodičia aj na pojednávaní v konaní pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX uzavreli dohodu o úprave styku otca s deťmi. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd za to, že návrh matky nie je dôvodný, pretože súd nemal za preukázané, že v záujme maloletých detí by bola zmena ich priezviska. V danej veci neexistujú žiadne závažné dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme týchto maloletých detí, aby sa u nich udržiaval pocit spolupatričnosti s ich otcom, teda neexistujú žiadne vážne dôvody pre zmenu priezviska maloletých detí. Preto súd návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí zamietol.
19. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).