Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-24-2017.pdf
PDF · 99.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX E. T., proti G. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX E. T. (osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné), v konaní o určenie výživného na manželku, o odvolaní G. J. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/101/2016-45 zo dňa 23. 09. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného proti G. J. z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil manželovi navrhovateľky G. J., aby na výživu navrhovateľky platil od 11. 05. 2016 výživné mesačne vo výške 100 €, vždy do 20. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky. Keďže G. J. výživné na manželku neplatil, výrokom rozsudku rozhodol aj o jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 11. 05. 2016 do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňom 23. 09. 2016 vyčísleným sumou 442,42 € v mesačných splátkach po 50 € splatných spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri omeškaní čo i len s jednou splátkou. Žiadnemu z účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že účastníci sú manželia od XX. XX. XXXX. Ich manželstvo stále trvá a bývajú spolu v byte na adrese L. 2, E. T., ale spoločnú domácnosť nevedú. Od roku 2013 hospodári každý z manželov samostatne. Na Okresnom súde Veľký Krtíš sa vedie konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. 3Pc/2/2016, ale konanie nebolo právoplatne skončené. S odkazom na ust. §-u 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine skúmal, či je životná úroveň účastníkov rovnaká a zistil, že navrhovateľka má príjem iba zo starobného dôchodku vo výške 298,80 € mesačne. U navrhovateľky bolo diagnostikované ochorenie cukrovka II. typu, ktorá má chronický charakter. Z tohto dôvodu je navrhovateľka odkázaná na pravidelné užívanie liekov, s čím jej vznikajú zvýšené pravidelné výdavky. Dopytom na ošetrujúceho lekára navrhovateľky mal zistené, že navrhovateľka je disciplinovaná v liečbe, pravidelne užíva lieky a lekárske kontroly absolvuje. Manželovi navrhovateľky (zo zákona výživou povinnej osoby voči navrhovateľke) sa vypláca starobný dôchodok vo výške 628,90 €, s ktorým G. J. hospodári sám. Navrhovateľke na úhradu jej nákladov neprispieva ničím z dôvodu, že vzťahy medzi nimi ako manželmi sú zlé. Každý z manželov uhrádza 50 % nákladov za byt a zvyšok príjmu každý spotrebuje na svoje osobné potreby. Stravovanie si zabezpečuje každý sám. Ani zdravotný stav G. J. nie je priaznivý, pretože utrpel mozgovú príhodu a tiež užíva pravidelne lieky. 1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade výživného na manželku je potrebné skúmať, či návrh na určenie výživného obstojí a či priznanie výživného nie je v rozpore so zásadami morálky. Z dôvodu nezhôd v manželstve podal G. J. návrh na rozvod manželstva už v roku 2013. Tento vzal
späť. K zhoršeniu vzájomných vzťahov účastníkov došlo opätovne, o čom svedčí znovu podaný návrh na rozvod manželstva. Obranu manžela navrhovateľky, že priznanie výživného navrhovateľke odporuje dobrým mravom z dôvodu, že navrhovateľka vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Výsluchom svedkov C. J., M. T. a samotnej navrhovateľky zistil, že navrhovateľka sa o domácnosť stará, plní si svoje povinnosti v rodine a nebýva pod vplyvom alkoholu. Výpovede svedkov sú potvrdené aj správou lekárky C.. D., ktorá potvrdila dobrý prístup navrhovateľky k liečbe a jej disciplinovanosť. Porovnaním príjmov a výdavkov manželov dospel súd prvej inštancie k záveru, že životná úroveň manželov nie je rovnaká. Navrhovateľka má príjem zo starobného dôchodku len vo výške 298,80 € a jej manžel až 630 €. Príjem navrhovateľky je o 50 % nižší než príjem jej manžela. Po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, dospel súd prvej inštancie k názoru, že primeraným výživným pre naplnenie zákonných podmienok ustanovených v §-e 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj Zákon o rodine) vzniká manželovi navrhovateľky povinnosť platiť na výživu navrhovateľky výživné vo výške 100 € mesačne od začatia súdneho konania 11. 05. 2016. 1.3. Zročné výživné za toto obdobie vyčíslil ako súčet alikvotnej časti výživného za mesiac máj 2016, plné výživné za mesiace jún, júl, august 2016 a alikvotnú časť výživného na mesiac september 2016. Výrokom o trovách konania vyjadril znenie ust. §-u 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ,,CMP“), že v konaní podľa tohto zákona nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal G. J.. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nedôsledne skúmal, či priznanie výživného navrhovateľke neodporuje v zmysle §-u 75 ods. 2 Zákona o rodine dobrým mravom. Výpoveďami svedkýň C. J., kaderníčky navrhovateľky, ku ktorej chodí navrhovateľka dvakrát do roka a M. T., sestry navrhovateľky, ktorá býva v X. a jeden až dvakrát ročne navštívi navrhovateľku na Slovensku, nemohol dospieť k správnemu záveru, že navrhovateľka nie je alkoholička. Z potvrdenia C.. D. vyplynul iba disciplinovaný prístup navrhovateľky k liečbe. Ten však spočíva len v návštevách lekárky na kontrolných vyšetreniach a nie je obrazom o stave manželstva účastníkov a ich vzájomného spolužitia. On ako manžel navrhovateľky s navrhovateľkou už do spoločnosti vôbec nechodí práve z obavy, že by sa nezdržala, bola by podnapitá a on by utržil hanbu. Navrhovateľka aj v súčasnosti pije každé ráno s kávou 1 dcl koňaku, za tým si dá pivo, popíja ešte naviac potajomky a do obedu je už podnapitá. Navrhovateľka míňa na alkohole nemalé finančné prostriedky. Alkoholizmus navrhovateľky bol aj dôvodom jeho prvého návrhu na rozvod manželstva. Tento návrh vzal späť potom, čo mu navrhovateľka prisľúbila, že sa zmení. Ak by aj súd neprihliadol na tieto jeho tvrdenia, žiadal, aby odvolací súd zohľadnil v konaní skutočnosť, o ktorej nemal vedomosť v priebehu konania na súde prvej inštancie. Navrhovateľka počas konania o určení výživného vybrala zo spoločného účtu, na ktorý sa šetrili peniaze na pohreb sumu 2 492,23 €. Za tohto stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie neobstojí, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrh navrhovateľky zamietnuť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zopakovala, že alkohol nepije z dôvodu, že s ním má zlé skúsenosti. Práve odporca bol ten, ktorý pil štyridsaťdva rokov počas ich manželstva. Je pravda, že si ráno dá do kávy ,,jednu štamprlu koňaku 30 %“ a jedno pivo nealkoholické pri varení. Svedkyne, ktoré navrhla v konaní vypočuť, ju poznajú. Proti ich výpovedi na súde prvej inštancie G. J. nenamietal. Jeho zdravotný stav nie je zlý. Utrpel iba slabý infarkt, na ktorý mu prišiel lekár po dvoch mesiacoch. G. J. nemíňa na lieky mesačne 30 €, ale iba raz za tri mesiace. Navrhovateľka platí za lieky až 50 € mesačne. Zo svojho dôchodku po úhrade liekov nemôže kupovať diétne potraviny a dodržiavať predpísanú diétu. G. J. si naproti tomu dopraje aj ovocie a všetko, po čom túži. Manžel jej vytýka aj to, že si po obede ľahne, lepšie povedané sadne na gauč a oprie sa, hoci má 69 rokov a je operovaná na chrbticu. Neleží celý deň, ako sa to snaží tvrdiť jej manžel. Perie aj pre G. J., ktorý si sám v rukách operie len tie veci, ktoré nemôžu ísť medzi spoločné prádlo do práčky. Manžel jej vyčíta, že zo svojich peňazí kupuje za 6 € na týždeň koňak a nealkoholické pivo, keď on sám míňa len na cigarety týždenne 21 €. G. J. je finančne zabezpečený. Navrhovateľka však po štyridsiatich deviatych rokoch manželstva nemá nič, len tých 2 000 €, ktoré jej manžel daroval zo spoločnej vkladnej knižky tak, že 21. 02. 2012 z nej vybral 1 400 €, k tejto sume doložil ďalších 1 000 € a vložil peniaze na jej účet.
4. Po doručení vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu G. J. doručil G. J. súdu ďalšie podanie, v ktorom oznámil odvolaciemu súdu, že Okresný súd Veľký Krtíš ich manželstvo rozviedol, avšak neprávoplatne.
Poprel, že by navrhovateľke daroval peniaze a že by počas manželstva rozhodoval o investíciách samostatne. Tvrdil, že sa o navrhovateľku počas manželstva riadne staral a vozil ju na vyšetrenia do X. a B. a navštevoval ju v nemocnici. Podstatou reakcie na toto písomné vyjadrenie G. J. zo strany navrhovateľky je jej názor, že G. J. ju očierňuje, aby jej nemusel dávať peniaze.
5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb prebieha podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Konanie sa začína podľa §-u 155 CMP len na návrh. Účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (§ 156 CMP). Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku je možné odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2 , 3 CMP).
6. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa v §-e 63 v odvolacom konaní uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Nové skutkové tvrdenia G. J. posúdil odvolací súd v zmysle §- u 63 CMP ako prípustné a za účelom zistenia skutočného stavu veci urobil odvolací súd dopyt na navrhovateľku, či je pravdivé tvrdenie jej manžela, že z účtu uvedeného v Poštovej banke, a. s., Bratislava, vybrala 04. 07. 2016 sumu 2 485,68 € na Poštovú banku, a. s., dopyt, kto uskutočnil výber 04. 07. 2016. 6.1. Navrhovateľka Krajskému súdu v Banskej Bystrici oznámila, že dňa 21. 02. 2012 vybrali spolu s manželom z vkladnej knižky, ktorá je na manželovo meno 1 400 €, ku ktorým manžel doložil 1 000 € a tieto peniaze jej daroval vložením na jej účet vedený v Poštovej banke, a. s., Bratislava. Tvrdila, že taká istá suma 2 400 € zostala na manželovej vkladnej knižke, ku ktorej ona prístup nemá. 2 000 € si odložila na pohrebné účely u svojej sestry v Českej republike a 400 € chce použiť na opravu chrupu. 6.2. Poštová banka, a. s., Bratislava, spolu s oznámením, že termínovaný účet vedený v ich banke patrí klientovi E. J. (navrhovateľke), spoludisponentom tohto účtu je G. J. (manžel navrhovateľky) a výber v hotovosti z tohto účtu dňa 04. 07. 2016 realizovala navrhovateľka, doložila aj kópiu výberového lístku, z ktorého je zistiteľné, že navrhovateľka dňa 04. 07. 2016 vybrala z účtu v Poštovej banke, a. s., 2 485,68 €.
7. Potom, ako odvolací súd doručil kópiu týchto správ účastníkom, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku aplikuje súd aj na konania upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §-u 388 CSP zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
8. Súd prvej inštancie správne posudzoval vec podľa ust. §-u 71 ods. 1 a 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a nebyť nového skutkového zistenia v odvolacom konaní, musel by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny z dôvodu, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a podľa stavu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné namietať nič ani proti právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. XXJ. až v odvolacom konaní predložil súdu dôkaz o tom, že navrhovateľka v priebehu konania o určenie manželského výživného disponovala spoločnými finančnými prostriedkami spôsobom, ktorý vylučuje jej nárok na manželské výživné.
9. Podľa §-u 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak jeden z manželov túto povinnosť si neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Účastníci sú podľa zistenia odvolacieho súdu stále manželia z dôvodu, že aj keď Okresný súd Veľký Krtíš návrhu G. J. na rozvod manželstva vyhovel, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť pre podané odvolanie manželkou, v tomto konaní navrhovateľkou. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi teda v zmysle §-u 71 Zákona o rodine stále trvá. Je nesporné tak, ako to zistil súd prvej inštancie, že životná úroveň manželov nie je rovnaká z dôvodu významného rozdielu medzi vyplácaným starobným dôchodkom. Kým navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 298,80 €, jej manželovi sa vypláca sumou až 628,90 €. Za stavu, že každý z manželov uhrádza 50 % nákladov na byt, kupuje si stravu
sám, uhrádza svoje náklady na zdravotnú starostlivosť, dospel súd prvej inštancie k správnemu názoru, že pre vyrovnanie životnej úrovne manželov je potrebné uložiť manželovi navrhovateľky vyživovaciu povinnosť v rozsahu 100 € mesačne od podania návrhu 11. 05. 2016. Odvolacie dôvody uplatnené G. J. o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov a nesprávnom právnom posúdení veci neobstoja. Keďže však odvolací súd musí podľa §-u 63 CMP prihliadať na nové skutkové tvrdenia účastníkov a musí tiež rozhodovať na základe skutočného stavu veci (§ 35 CMP), vzal odvolací súd do úvahy zistenie, že v priebehu konania o určenie manželského výživného si navrhovateľka prisvojila spoločné finančné prostriedky vo výške 2 485,68 € spôsobom odporujúcim dobrým mravom, keď ich vybrala z účtu, na ktorý sa podľa tvrdenia L. J. šetrili finančné prostriedky na pohreb. Navrhovateľka o tomto svojom kroku neinformovala ani súd prvej inštancie, ktorý o jej návrh na určenie výživného na manželku rozhodol až 23. 09. 2016 napriek tomu, že ide o podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie vo veci. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že peniaze uložené na účte v Poštovej banke, a. s., sú iba jej finančné prostriedky, ktoré jej daroval jej manžel. Navrhovateľka v priebehu konania uvádzala a potvrdila aj vo vyjadrení k odvolaniu manžela, že peniaze uložené na účte v Poštovej banke sú vlastne prevodom spoločných finančných prostriedkov pred tým uložených na vkladnej knižke (zo spoločnej vkladnej knižky vybral manžel 21. 12. 2012 1 400 € a doložil 1 000 € a vložil ich na účet v Poštovej banke). Účastníci konania boli v roku 2012, keď sa prevod peňazí uskutočnil, manželia a nikto z nich netvrdil, že by ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podľa §-u 143 Občianskeho zákonníka je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Ak boli finančné prostriedky uložené na vkladnej knižke v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je vylúčené, aby jeden z manželov daroval tieto spoločné finančné prostriedky druhému z manželov. Názor navrhovateľky, že tieto peniaze na účte v Poštovej banke patrili len jej z dôvodu, že jej ich daroval manžel, nie je správny ani v súlade so zákonom. O tom, že išlo o spoločné finančné prostriedky, svedčí aj tá skutočnosť, že spoludisponentom účtu vedeného na jedného klienta v banke bol aj manžel navrhovateľky.
11. Správna bola úvaha súdu prvej inštancie, že výživné sumou 100 € mesačne vyrovná materiálnu nerovnosť medzi účastníkmi. Za obdobie od 11. 05. 2016 do konca februára 2017 (do rozhodnutia odvolacieho súdu) by na výživnom určenom súdom prvej inštancie 100 € mesačne zaplatil XXXX J. navrhovateľke 967,83 € (67,83 € za mesiac máj 2016 a 900 € za obdobie od júna 2016 do februára 2017 vrátane). Suma 967,83 € je menej ako polovica sumy, ktorú si navrhovateľka 04. 07. 2016 bez vedomia X.J. zo spoločných peňazí prisvojila. Odčerpaním finančných prostriedkov v sume 2 485,68 € zo spoločných finančných prostriedkov si navrhovateľka zlepšila svoju finančnú situáciu tak, že už nie je podľa §-u 71 Zákona o rodine odkázaná výživou na manžela a nie sú potom naplnené zákonné podmienky na určenie výživného v jej prospech od G. J. podľa §-u 71 Zákona o rodine. Priznaním výživného za tohto skutkového stavu by odporoval podľa §-u 75 ods. 2 dobrým mravom. To je druhý dôvod, pre ktorý odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietol.
12. O povinnosti účastníkov nahradiť trovy konania podľa §-u 5 CMP rozhoduje súd len na návrh. Žiaden z účastníkov návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal, z tohto dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu výrok o náhrade trov konania účastníkov neobsahuje.
13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).