Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Domäsko s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 640/23, 962 21 Lieskovec, IČO: 31 719 236, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kolenčíkom, advokátom so sídlom Hlavná 56, Šaľa, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., o zaplatenie 776,56 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 776,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 776,56 eura od 24.03.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 776,56 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 03.11.2014 pracovala od 04.11.2014 u žalobcu ako predavačka s miestom výkonu práce v Trsticiach (prevádzka PJ 194). Žalovaná taktiež uzatvorila so žalobcom Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a za stratu zverených predmetov. Dňa 07.01.2015 bola žalobcom v predajni Dobrý Mäsiar, PJ 194 Trstice, vykonaná inventúra zásob a majetku na predajni za obdobie od 28.10.2014 do 07.01.2015. Pritom boli zistené chýbajúce zásoby tovaru a majetku na predajni, tzv. tovarové manko vo výške 1.024,14 eura, pričom podiel náhrady schodku na zverených hodnotách pripadajúci na žalovanú predstavuje sumu 327,71 eura. Dňa 02.02.2015 bola žalobcom vykonaná v predajni Dobrý Mäsiar, PJ 194 ďalšia inventúra zásob a majetku na predajni za obdobie od 07.01.2015 do 02.02.2015, pričom boli zistené chýbajúce zásoby tovaru na predajni vo výške 756,03 eura, za ktoré žalovaná v zmysle uzatvorenej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu s ďalšími hmotne zodpovednými zamestnancami pracujúcimi na predajni zodpovedala. Podiel náhrady na schodku na zverených hodnotách pripadajúci na žalovanú predstavuje sumu vo výške 448,85 eura. Žalovaná po oznámení výšky škody celkom v sume 776,56 eura, túto neuhradila a následne listom zo dňa 16.03.2015 bola vyzvaná na úhradu tejto sumy najneskôr do 23.03.2015. Keďže túto sumu žalovaná v stanovenej lehote neuhradila, žalobca súčasne požaduje aj zákonný úrok z omeškania od 24.03.2015 do zaplatenia.

2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 11.06.2015 platobný rozkaz č.k. 24C/42/2015-24, ktorý bol uznesením č.k. 24C/42/2015-64 zo dňa 08.07.2016 zrušený, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.

3. Podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

4. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

5. Podľa § 322 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

6. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá bola riadne a včas predvolaná, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto pojednával v jej neprítomnosti.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v zmysle jej písomného vyhotovenia.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, pracovnej zmluvy, dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, dokladov o inventarizáciách, mzdových listov bývalých pracovníčok žalobcu, spôsobu výpočtu pomernej časti náhrady mánk, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 03.11.2014 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce predavačka s miestom výkonu práce v Trsticiach. Ako deň nástupu do práce bol dojednaný dátum 04.11.2014, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.04.2015, so mzdou 500 eur mesačne. Dňa 03.11.2014 žalobca a žalovaná uzatvorili aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a za stratu zverených predmetov, na základe ktorej prevzala žalovaná zodpovednosť za finančnú hotovosť, predovšetkým tržby v pokladni a za zverené hodnoty - stravné lístky, iné ceniny, mäso, mäsové výrobky, iný tovar nachádzajúci sa na pracovisku, zásoby a materiál.

10. Z inventarizačného zápisu inventarizácie vykonanej dňa 07.01.2015 za obdobie od 28.10.2014 do 07.01.2015 na PJ 194, Trstice, vyplýva, že bol zistený schodok v skladových zásobách vo výške 1.024,14 eura. Na pracovisku pôsobili ako predavačky 3 zamestnankyne bez vedúceho, či jeho zástupcu (O. O., M. Q. a M. B.), podiel náhrady sa určil v pomere ich priemerných zárobkov, s tým, že žalovanej bol vypočítaný podiel náhrady 327,71 eura.

11. Z inventarizačného zápisu inventarizácie vykonanej dňa 02.02.2015 za obdobie od 07.01.2015 do 02.02.2015 na PJ 194, Trstice, vyplýva, že bol zistený schodok v skladových zásobách vo výške 756,03 eura. Na pracovisku pôsobili ako predavačky 2 zamestnankyne bez vedúceho, či jeho zástupcu (O. O. a M. Q.), podiel náhrady sa určil v pomere ich priemerných zárobkov, s tým, že žalovanej bol vypočítaný podiel náhrady 448,85 eura.

12. Z predložených mzdových listov súd zistil, že priemerný hodinový zárobok žalovanej bol 3,1927 eura /odpracované hodiny v rozhodujúcom období 315, hrubá mzda 1.005,73 eura, čistý príjem 868,77 eura/, priemerný hodinový zárobok B. bol 4,5998 eura /odpracované hodiny v rozhodujúcom období 255, hrubá mzda 1.241,53 eura, čistý príjem 991,37 eura/, priemerný hodinový zárobok Q. bol 2,185 eura / odpracované hodiny v rozhodujúcom období 74,5, hrubá mzda 162,50 eura, čistý príjem 114 eura/.

13. Zo spôsobu výpočtu pomernej časti náhrady manka 1.024,14 eura, zisteného inventarizáciou dňa 07.01.2015, súd zistil, že priemerný hodinový zárobok O. O. (žalovanej) bol 3,1927 eura, priemerný hodinový zárobok B. M. bol 4,5998 eura a priemerný hodinový zárobok Q. M. 2,185 eura; podiel náhrady u O. O. 32 % (327,71 eura), u B. M. 46 % (472,15 eura) a u Q. M. 22 % (224,28 eura).

14. Zo spôsobu výpočtu pomernej časti náhrady manka 756,03 eura, zisteného inventarizáciou dňa 02.02.2015, súd zistil, že priemerný zárobok O. O. (žalovanej) bol 3,1927 eura a priemerný zárobok Q. M. 2,185 eura; podiel náhrady u O. O. 59 % (448,85 eura), a u Q. M. 41 % (307,18 eura).

15. Podľa § 178 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

16. Podľa § 179 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedený v § 182 a 185.

17. Podľa § 182 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

18. Podľa § 186 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 a 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

19. Podľa § 189 ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

20. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Samotná dohoda o hmotnej zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti. Podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti berie na seba zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré budú zamestnancovi zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Fakt, že hodnoty zverené zamestnancovi nie sú identifikované priamo v dohode o hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody.

Nevyžaduje sa, aby zamestnanec mal tieto predmety sústavne u seba v osobnej opatere, stačí, ak ich má zabezpečené proti zásahu inej osoby.

24. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, vznikne, ak sú súčasne splnené všetky predpoklady tejto zodpovednosti, ktorými sú: 1. škoda vo forme schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie, 2. platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, 3. zavinenie zamestnanca, ktoré sa v tomto prípade predpokladá, 4. existencia pracovného pomeru, 5. ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie nemá zamestnávateľ právnu povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnanec preukazuje vlastnú nevinu (exkulpácia). Zamestnávateľ teda preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom.

25. Schodok sa preukázateľne zisťuje na základe inventarizácie. Inventarizácia však nie je jediným spôsobom zistenia schodku. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by hmotne zodpovedný zamestnanec musel byť prítomný pri uskutočnení inventarizácie. V každom jednotlivom zúčtovacom období je schodok samostatnou škodou a za každú túto škodu môže vznikať osobitná zodpovednosť. Ak prichádzajú do styku so zverenými predmetmi viacerí zamestnanci, môže sa na pracovisku súčasne dohodnúť, že ak uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú za schodok spoločne. Právnym následkom je spoločná hmotná zodpovednosť.

26. Neustanovenie vedúceho nemá za následok neplatnosť dohody; všetci spoločne hmotne zodpovední zamestnanci majú rovnaké postavenie členov kolektívu a zodpovedajú za škodu do výšky priemerného zárobku za jeden mesiac. Okolnosť, že vedúci nebol ustanovený, nemôže ísť na vrub členov kolektívu, ale ide na ťarchu zamestnávateľa. (R 5/1963)

27. V každom jednotlivom zúčtovacom období je manko samostatnou škodou a za každú škodu jestvuje osobitná zodpovednosť. (R 29/1961)

28. Súd na základe uvedených skutočností, dokladov založených v spise, ako i na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zistil, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 03.11.2014 uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala pracovať pre žalobcu ako predavačka. Toho istého dňa bola súčasne medzi žalobcom a žalovanou platne uzatvorená aj Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a o zodpovednosti za stratu zverených predmetov. Z inventarizačných zápisov a výkazov výsledkov inventarizácie je zrejmé, že na predajni PJ 194, Trstice bol dňa 07.01.2015 zistený schodok vo výške 1.024,15 eura a dňa 02.02.2015 bol zistený schodok vo výške 756,03 eura. Podiel náhrady na týchto schodkoch bol žalovanej vypočítaný v súlade s § 189 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, a to v sume 327,71 eura na základe inventarizácie vykonanej dňa 07.01.2015 a v sume 448,85 eura na základe inventarizácie vykonanej dňa 02.02.2015. Žalovaná túto celkovú náhradu vo výške 776,56 eura žalobcovi nezaplatila i napriek výzve právneho zástupcu žalobcu, preto mal súd za to, že žaloba bola podaná čo do istiny 776,56 eura dôvodne.

29. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 24.03.2015 predstavovala 0,05%, a teda úrok z omeškania predstavuje 5,05% ročne.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko mal v konaní plný úspech.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).