Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-441-2015.pdf
PDF · 117.9 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/441/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47243368, v zastúpení Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému U. F., O.. X.X.XXXX, V. M. C. XX, XXXXX M., v konaní o zaplatenie 327,21 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 29.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 22%.
Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 0,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 327,21 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 29.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 262,21 Eur, ako aj k náhrade trov súdneho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,5 Eura a trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 28.8.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe registrácie žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa so zriadením užívateľského účtu a žiadosti o uzatvorenie zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 €. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 € tvoriacu súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 €, ktoré celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) uvedenú v zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 28.9.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 262,21 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Písomnými výzvami žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzku a v zmysle Rámcovej zmluvy si uplatnil voči žalovanému aj náhradu skutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- € a teda celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 327,21 € s príslušenstvom.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy, avšak k samotnej žalobe pripojil výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I žalobcu, dohodu o plnomocenstve pre advokáta žalobcu, Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uzavretú medzi ním a žalovaným bez uvedenia dátumu, len s podpisom žalobcu, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretú medzi ním a žalovaným ako spotrebiteľom zo dňa 28.8.2013 s podpisom iba na strane žalobcu, výpis z podnikateľského účtu žalobcu zo dňa 28.8.2013, upomienku o nezaplatení pohľadávky zo dňa 3.10.2013, urgenciu na nezaplatenú pohľadávku zo dňa 12.10.2013, upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 19.10.2013 a poslednú výzvu zo dňa 26.10.2013.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu s pripojením predmetných vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu 21.12.2015 kedy uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o poskytnutí úveru, ani o prijatí finančných prostriedkov. Má vytvorený účet v ZUNO banke, ktorý použil jednorázovo a viac ho nevyužíval. Iné bankové účty vytvorené nemá.
6. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení. Žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy.
7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným súdu 30.5.2016, kedy uviedol, že účastníci predmetného konania uzatvorili dňa 28.8.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a to tým, že žalovaný prijal návrh týchto zmlúv zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3/ rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tým, že sa žalovaný zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu (www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk>) ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Následne bola žalovanému zaslaná emailová správa obsahujúca predmetné zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný musel osobne vyplniť svoje kontaktné informácie a to najmä údaje o občianskom preukaze konkrétne č. občianskeho preukazu, dátum vydania občianskeho preukazu, ktoré nie sú verejne dostupné, tvrdenie žalovaného považuje za neopodstatnené. Žalovaný zároveň na internetovom sídle žalobcu osobne vyplnil ním zvolené číslo účtu (1124691653/8410) kde žiadal poukázať peňažné prostriedky. Na tento účet aj peňažné prostriedky boli žalobcom poskytnuté. Vzhľadom na to, že žalovaný neuskutočnil ani žiadnu čiastočnú úhradu svojho dlhu, žalobca trval na podanom návrhu.
8. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.
9. Žalobca v konaní predložil Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb bez dátumu a bez podpisov účastníkov konania, kedy táto zmluva mala byť uzatváraná medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s prihliadnutím na použitie zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. Rámcová zmluva má rámcovo upravovať práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok.
10. Dňa 28.8.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s podpisom iba na strane žalobcu, na základe ktorej sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 €, s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovaného, najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a žalovaný sa zaviazal mu vrátiť úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 € bezhotovostne na jeho bankový účet so splatnosťou dňa 28.9.2013. RPMN v zmluve bola uvedená 366,2 %. Celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa mali byť tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 €.
11. Žalobca predložil výpis z jeho podnikateľského účtu zo dňa 28.8.2013, z ktorého súd zistil, že dňa 28.8.2013 bola odoslaná platba vo výške 200 € banke príjemcu SK 1124691653/8410.
12. Žalobca predložil upomienku o nezaplatení pohľadávky vo výške 277,20 Eur zo dňa 3.10.2013, urgenciu nezaplatenej pohľadávky vo výške 287,20 Eur zo dňa 12.10.2013, upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 297,20 Eur zo dňa 19.10.2013, poslednú výzvu zo dňa 26.10.2013, kde bol uvedený dlh 322,20 Eur. Všetky uvedené výzvy na zaplatenie neboli opatrené žiadnym podpisom. Namiesto podpisu bolo uvedené len pozickomat.sk a telefónne číslo +421650822961.
13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
14. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len „zákon o OS“), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
15. Podľa § 2 zákona o OS, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „citovaný zákon“), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
18. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predloženými stranami sporu, z týchto vychádzal a následne právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
28. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd mal za to, že sa jedná o záväzkovoprávny vzťah, ktorý nemožno podradiť pod spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na to, že danú sumu mal žalovaný vrátiť žalobcovi v dobe nepresahujúcej 3 mesiace. S poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) citovaného zákona sa nejedná o spotrebiteľský úver. Avšak aj napriek tejto skutočnosti zákon uvádza, že i na takýto záväzkovoprávny vzťah sa aplikujú a použijú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1,2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 198, 23 a 25 a § 24 citovaného zákona. To znamená, že súd uvedenú „zmluvu“ medzi účastníkmi konania podrobil súdnemu prieskumu a hodnoteniu v zmysle vyššie spomenutých ustanovení a mal za to, že táto „zmluva“ je v rozpore minimálne s ustanovením, pretože chýba náležitosť podľa
- § 9 ods. 2 písm. i), kedy v zmluve nie je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru; i v prípade, ak by žalobca mal záujem uzavrieť bezúročnú spotrebiteľskú zmluvu, zmluva má obsahovať označenie úroku 0 %, aby nemohlo dôjsť k rozdielnemu výkladu,
- § 9 ods. 2 písm. j), kedy v zmluve je uplatnená neplatná RPMN, nakoľko táto bola vo výške 366,2 %, čo predstavuje absolútne neprimerane vysokú RPMN, ktorá je v rozpore so zákonom a teda na túto časť zmluvy je potom nutné nahliadať ako na neplatne dohodnutú a teda vlastne neexistujúcu.
29. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd za použitia § 11 zákona potom musel ďalej konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neplatne s poukazom na ustanovenia § 39 a 39a OZ, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol a za použitia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
30. Súd v zmysle vyššie uvedeného považoval za dôvodný nárok žalobcu len v časti tzv. čistej istiny 200,- Eur, t.j. časti sumy, ktorú žalovaný ozaj od neho obdržal, keďže žalobcovi súd takto nepriznal žiadne úroky, poplatky, alebo inú odplatu.
31. Je zrejmé, že žalobca dňa 28.8.2013 odoslal na bankový účet označený žalovaným sumu 200,- Eur.
32. Súd sa v neposlednom rade zameral pri hodnotení o aký záväzkovprávny vzťah ide, aj na skutočnosť, či daný spotrebiteľský úver je naozaj bezúročný ak žalovaný mal namiesto úroku uhradiť tzv. odplatu za poskytnutie pôžičky, ktorú žalobca definoval, že je to poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 62,21 Eur. Už len z vyššie uvedenej citácie zmluvy, resp. rámcovej zmluvy a podmienok v nich uvedených, kedy suma 62,21 Eur mala predstavovať poplatok za poskytnutie úveru vo vyjadrení pevnou sumou, pričom však žalobca v rámcovej zmluve definuje úver ako bezúročný a na druhej strane zasa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť mu poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru. Je zrejmé, že žalobca sa takto snaží predstierať a zastrieť, že sa nejedná o úrok z pôžičky. Na jednej strane tvrdí, že pôžička je bezúročná, avšak na strane druhej žiada tzv. poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Z uvedeného je nepochybné, že sa jedna o odplatu za poskytnutie pôžičky, čo je vlastne definícia úroku pri zmluve o pôžičke podľa § 658 ods. 1 OZ. Uvedené ustanovenie umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Výška úrokov, ktorú možno dohodnúť nie je limitovaná. To však neznamená, že nemožno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). O takýto stav pôjde spravidla vtedy ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov. Súd pri prerátaní odplaty vo výške 62,21 Eur pri poskytnutej sume 200,- Eur na dobu 30 dní dospel k výpočtu sadzby úroku 378,44 % (výpočet: pri požičanej sume 200,- Eur suma 62,21 Eur predstavuje tzv. úrok, čo je 31,105 % za 30 dní, pričom za 365 dní je to 378,44 %).
33. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
34. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
35. Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku z 13.3.1990 (AZ: XI ZR 252/89) vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi.
36. Z rakúskej a švajčiarskej judikatúry: K § 879 ABGB <http://www.jusline.at/879_ABGB.html> ods.2 č.4 Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije (pozn. prekl. v zmysle vykoristí) ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere. 4Ob505/64 - Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.
3Ob592/77 - Znak skutkovej podstaty vykorisťovania predpokladá, že úžerník využije k svojmu obohateniu situáciu, ktorú nemusel sám spôsobiť, o ktorej však vedel alebo musel vedieť rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia.
37. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (rozs. NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (rozs. KS v Prešove 3Co 3/2011).
38. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.
39. V zmluve teda bola dojednaná úroková miera vo výške 378,44 % ročne, pričom v čase uzavretia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytovaných bankami domácnostiam predstavovala v priemere 8,60 až 10,02 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Úrok vo výške 378,44 % ročne podstatnou a absolútne neprimeranou mierou prekračoval horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky v niekoľko násobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu. Súd na tomto mieste poukazuje i na to, že je veľmi sporné a otázne, či takáto odplata bola dohodnutá dobrovoľne, nakoľko ako je zrejmé z dnešnej doby, k uzatváraniu takýchto nevýhodných pôžičiek dochádza väčšinou pri nelichotivej finančnej situácii dlžníka, ktorý je takto nútený akceptovať akékoľvek nadiktované podmienky veriteľa, ak chce vôbec dostať pôžičku resp. úver.
40. Vzhľadom na túto argumentáciu súd považuje dohodnutie odplaty 62,21 € pri pôžičke 200 € na obdobie 30 dní za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné.
41. Ak by aj žalobca poukazoval na to, že so žalobcom neuzavrel spotrebiteľský úver a že je na daný prípad nepoužiteľná ani smernica Rady 87/102/EHS z 22.12.1986, z ktorej vychádzajú aj vyššie citované rozhodnutia slovenských a zahraničných súdov, k tomuto súd poznamenáva, že svoje rozhodnutie založil na absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v úžere. Následne súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o veci aj vychádzal a mal za to, že sumu 200 € je nutné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, konkrétne ako plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré musí žalovaná žalobcovi vydať.
42. Súd sa pri otázke zadefinovania tzv. odplaty zaoberal aj tým, že ak by aj odplata mala predstavovať len akýsi poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky, jedná sa o poplatok, ktorý nemá oporu v právnej úprave a už i zahraničná judikatúra (česká, nemecká a podobne) k otázke poplatku za spracovanie žiadosti o pôžičku zaujala svoje stanovisko, kedy tento poplatok odmietla priznať veriteľovi, ktorý poskytovanie pôžičiek vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda účtovanie akýchkoľvek administratívnych poplatkov, (medzi ktoré je nevyhnutné zahrnúť i poplatok za spracovanie žiadosti) nemožno podporiť v rámci súdneho rozhodnutia a tieto priznať. Žalobca ako veriteľ sa predsa sám rozhodol poskytovať pôžičky na takúto krátku dobu 30 dní a preto aj sám nesie riziko z takéhoto podnikania, naviac ak si je vedomý, že takúto pôžičku žiadajú ľudia väčšinou tak finančne a sociálne slabí, že akýkoľvek iný bankový subjekt im pôžičku neposkytne a teda im nič iné neostáva, len sa obrátiť na nebankový subjekt ako je žalobca a akceptovať všetky ním predložené podmienky.
43. Súd posudzoval aj úrok z omeškania uplatnený žalobcom a z vyššie citovaného odôvodnenia tohto rozsudku mal za to, že žalobcovi je možno priznať úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 29.9.2013
až do zaplatenia, avšak len zo sumy 200 €. Súd posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 14.9.2013 bola sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,5 %, čo za použitia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5,5 % ročne.
44. Čo sa týka obrany žalovaného súd sa k tomuto nepriklonil, pretože žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, že nenadobudol takúto sumu na svoj účet. Priznal, že účet vedený v ZUNO banke má, je jeho účtom a teda bolo jeho povinnosťou preukázať jeho tvrdenia. Okrem iného súd musel prihliadnuť aj k argumentácii žalobcu, že predmetná zmluva bola vyplnená údajmi žalovaného, konkrétne údajom o jeho občianskom preukaze, ktoré nie je verejne dostupnou informáciou a teda je zrejmé, že takto učinil samotný žalovaný. Ak by žalovaný aj v konaní tvrdil (čo však netvrdil), že došlo k zneužitiu údajov z jeho občianskeho preukazu, resp. že občiansky preukaz buď stratil, alebo mu ho ukradli a podobne, tak uvedenú skutočnosť mal súdu preukázať napr. dokladom o oznámení danej skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní, čo však neučinil a preto jeho obrane súd nemohol prihliadať.
45. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi len sumu, ktorú mu reálne dlží, t.j. 200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne, zo sumy 200,- Eur od 29.9.2013 do zaplatenia, pričom prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a keďže pomer úspechu a neúspechu bol v prospech žalobcu 22 % súd rozhodol, že mu priznáva náhradu trov konania v tomto rozsahu (výpočet: úspech žalobu 61%, neúspech 39% t.j. pomer úspechu a neúspechu 22% v prospech žalobcu).
51. Podľa položky 21 prílohy súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov za vyhotovenie rovnopisu, podania i príloh, na predloženie ktorých bol účastník márne vyzvaný za každú stranu prvopisu 0,50 Eura.
52. Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zaviazal žalovaného na zaplatenie trov štátu vo výške 0,50 Eura spočívajúcich vo vyhotovení jednej strany fotokópie jeho vyjadrenia k žalobe, na ktorej predloženie bol márne vyzvaný v zmysle vyššie uvedenej položky zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).