Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/186/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o., 142 21 Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej S. Ď., J.. X. O. XXXX, XXX XX O., I. -K. XXX, o zaplatenie 210.091,33 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778 m a j ú n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej zaplatiť mu sumu 210.091,33 Kč (s príslušenstvom) titulom dlhu zmluvy o úvere. Žalovaná a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (do 30. júna 2016 vedľajší účastník na strane žalovanej) namietli premlčanie pohľadávky.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/186/2012-148 žalobu zamietol s tým, že nárok je premlčaný v trojročnej lehote podľa § 100 Občianskeho zákonníka, lebo splatnosť úveru nastala dňa 31. marca 2008 a žaloba bola súdu doručená až dňa 28. marca 2012.

3. Po odvolaní žalobcu odvolací súd rozsudok zrušil uznesením č.k. 16Co/1405/2014 - 205. V odôvodnení uviedol, že úlohou súdu bude posúdiť, právnym poriadkom ktorého štátu sa riadi vzťah strán založený zmluvou o úvere. Treba tiež zistiť, či sa tento vzťah považuje za spotrebiteľský aj podľa právneho poriadku Českej republiky, a ak áno, podľa neho posúdiť podmienky ochrany spotrebiteľa. Treba posúdiť, či v rámci výhrady verejného poriadku nemožno aplikovať slovenský právny poriadok, prípadne, či ho možno aplikovať podľa § 10 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. Preskúmať treba i právny režim postúpenia pohľadávky žalobcovi. Po ustálení týchto otázok znovu posúdiť námietku premlčania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplateniu dlhu, výpisom z účtu, oznámením a zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom zistil nasledovné:

5. Žalovaná uzavrela dňa 1. novembra 2007 so spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., IČ: 45244782 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu o úvere, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť jej sumu 150.000,- Kč, a ona vrátiť ju s úrokom 12,03 % ročne v 84 mesačných splátkach po 2.680,- Kč vždy k 18. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 18. decembra 2007 a poslednej dňa 18. novembra 2014. Podľa výpisu z účtu vyčerpala žalovaná 2 x 75.000,- Kč dňa 1. novembra 2007 a neuhradila žiadnu splátku. Listom zo dňa 5. marca 2008 ju pôvodný veriteľ vyzval uhradiť omeškané splátky do 30. marca

2008 s tým, že márnym uplynutím tejto lehoty dôjde k splatnosti celého dlhu v súlade s bodom 9 zmluvy. Pretože žalovaná dlžnú sumu neuhradila, bol úver zosplatnený ku dňu 31. marca 2008. Podľa bodu 9. zmluvy o úvere môže pôvodný veriteľ v ním určenej lehote žiadať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom ak je klient (žalovaná) v omeškaní s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace alebo s platením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.

6. Ide o vec s cudzím prvkom a hraničným určovateľom je, že zmluvné strany sú príslušníci iných štátov (pôvodný veriteľ a žalobca - Česká republika, žalovaná - Slovenská republika), a preto súd v prvom rade určil, ktorým právnym poriadkom sa vzťah strán riadi. Rozhodné právo súd posúdil podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. júna 1980 (ďalej len „dohovor Rím I.“), ku ktorému Slovenská republika pristúpila zákonom č. 474/2006 Z. z., a ktorého zmluvnou stranou je i Česká republika, ktorá dohovor uverejnila v Zbierke medzinárodných zmlúv pod č. 64/2006 Sb. m. s. Vecná pôsobnosť dohovoru Rím I. je vymedzená v čl. 1 ods. 1 tak, že sa týka zmluvných záväzkov vo veciach s medzinárodným prvkom. Súd nemohol aplikovať zákon č. 97/1963 Zb., lebo v zmysle § 2 tohto zákona sa prednostne použije medzinárodná zmluva (t.j. dohovor Rím I.). Súd nemohol aplikovať ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, lebo toto nariadenie sa v zmysle prechodného ustanovenia čl. 28 použije len na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

7. Primárnym kritériom určenia rozhodného práva je jeho voľba práva podľa čl. 3 dohovoru Rím I., učinená v čl. 29 Všeobecných obchodných podmienok tak, že zmluva sa riadi právnym poriadkom Českej republiky. Pre úplnosť súd dodáva, že rovnaké rozhodné právo by bolo dané aj pri absencii voľby práva ( čl. 4 ods. 2 dohovoru Rím I.), lebo pôvodný veriteľ, ktorý poskytuje charakteristické plnenie zo zmluvy o úvere (poskytnutie peňažných prostriedkov) má ústrednú správu (sídlo) v Českej republike.

8. Na tento vzťah nemožno aplikovať čl. 5 dohovoru Rím I. a obmedziť zvolené rozhodné právo o imperatívne normy ochraňujúce spotrebiteľa (žalovanú) právneho poriadku štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa, lebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle dohovoru. Okruh spotrebiteľských zmlúv je vymedzený v ods. 2 v uvedeného článku. Aby bola zmluva spotrebiteľská, musel by dodávateľ (pôvodný veriteľ) ponúkať úver alebo robiť naň reklamu v štáte obvyklého pobytu spotrebiteľa (Slovenskej republike), alebo by žalovaná musela prevziať plnenie v tomto štáte, alebo, v prípade kúpnej zmluvy, by pôvodný veriteľ musel zabezpečiť dopravu žalovanej do Českej republiky za účelom uzavretia zmluvy. Podľa údajov v zmluve bola táto uzavretá v Brne, kde bola žalovaná zamestnaná (č. l. 115 spisu), dňa 1. novembra 2007. Preto nemožno konštatovať, že by len kvôli uzavretiu zmluvy vycestovala zo Slovenska alebo, že by objednávku uskutočnila v Slovenskej republike. Preto treba posúdiť tento vzťah komplexne podľa právnych noriem Českej republiky.

9. Súkromnoprávne vzťahy vrátane ochrany spotrebiteľa upravuje v Českej republike zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, ktorý však v prechodnom § 3028 ods. 3 uvádza, že právne pomery vzniknuté pre dňom jeho účinnosti (1. januára 2014) sa riadia doterajšími predpismi. V čase uzavretia zmluvy o úvere bol účinný zákon č. 40/1964 Sb., Občanský zákoník, ktorý upravoval spotrebiteľské zmluvy a zákon č. 513/1991 Sb., Obchodní zákoník, ktorý upravoval zmluvu o úvere. Z právneho hľadiska tu ide o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákoníka, lebo na jednej strane ide o záväzok pôvodného veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a na druhej strane záväzok žalovanej vrátiť ich s úrokom. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákoníka ide o tzv. absolútny obchod, a preto treba na tento právny vzťah aplikovať Obchodný zákoník. Ide však io zmluvu spotrebiteľskú podľa § 51a a nasl. Občanského zákoníka, lebo ju uzavrel pôvodný veriteľ ako dodávateľ (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je v zmysle predloženého výpisu z obchodného registra Českej republiky aj poskytovanie úverov) a žalovaná ako spotrebiteľ (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania). Na zmluvu sa tak vzťahujú i ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa. Vzájomný vzťah uvedených právnych predpisov rieši § 1 ods. 2 Obchodného zákoníka tak, že ustanovenia Obchodného zákoníka sú lex specialis k normám občianskeho práva. Zároveň je osobitne riešený prípad spotrebiteľských vzťahov v § 262 ods. 4 Obchodného zákoníka, ktorý prikazuje použiť Občanský zákoník alebo osobitné predpisy o spotrebiteľských zmluvách, či iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

10. Pri aplikácii cudzieho práva má súd použiť nielen zákonnú úpravu, ale aj prípadnú judikatúru, ktorá ju interpretuje. Rozhodnutie citované žalobcom (32Cdo/1750/2010) i ďalšie rozhodnutie Nejvyššího

soudu České republiky 32Cdo/3337/2010, uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. R 135/2012, uzavreli, že úprava premlčania obsiahnutá v Občanském zákonníku (§ 101 a nasl.) nepatrí medzi tzv. iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa v zmysle už citovaného ustanovenia Obchodního zákoníka. Súdy argumentujú, že rôzna dĺžka premlčacej doby je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých ani jeden nesmeruje k ochrane spotrebiteľa. Úprava premlčania Občanského zákonníku z dôvodu kratšej všeobecnej lehoty (3 roky - § 101) oproti dlhšej lehote v Obchodnom zákoníku (4 roky - § 397) je výhodnejšia pre spotrebiteľa len ak je v dlžníkom, ak by bol veriteľom, bola by pre neho nevýhodnejšia. Nevýhodnejšia lehota premlčania je i v prípade uznania záväzku dlžníkom - podľa Občanského zákoníka sa predlžuje o ďalších 10 rokov (§ 110), no v prípade Obchodného zákoníka len o ďalšie 4 roky (§ 407 ods. 1). Preto treba na posúdenie premlčanie práv uplatnených v tejto veci aplikovať normy Obchodného zákoníka (§ 387 a nasl.), hoci ide o spotrebiteľský vzťah.

11. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákoníka začína pri práve na plnenie záväzku bežať premlčacia doba odo dňa kedy mal byť záväzok splnený (doba splatnosti). Ak však ide o čiastkové plnenia, beží premlčacia doba pre každé toto plnenie samostatne, a ak sa stal pre nesplnenie niektorého z týchto čiastkových plnení splatný celý záväzok, beží premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. V súdenej veci bolo plnenie zo zmluvy o úvere rozdelené na čiastkové plnenia vo forme splátok a pre riadne nesplácanie splátok došlo k splatnosti celého záväzku podľa § 565 Občanského zákoníka dohodnuté v bode 9 zmluvy. Začiatok plynutia premlčacej doby je teda viazaný na splatnosť nesplneného čiastkového záväzku - splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru. V liste, ktorým pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na splnenie nesplneného čiastkového plnenia (splátky), uviedol, že žalovaná je ku dňu 29. februára 2008 v omeškaní so sumou 8.448,- Kč, ktorú je povinná zaplatiť do 30. marca 2008, inak dôjde k mimoriadnej splatnosti k nasledujúcemu dňu (k 31. marcu 2008). Podľa zmluvy mala žalovaná zaplatiť prvú splátku dňa 18. decembra 2007 a každú ďalšiu k 18. dňu každého mesiaca, teda ku dňu 29. februára 2008 boli splatné ešte 2 splátky s dátumom splatnosti 18. januára 2008 a 18. februára 2008. Žalobca síce vo výzve neuviedol, s ktorými splátkami je žalovaná v omeškaní, ale je zrejmé, že mohla byť v omeškaní len s vyššie uvedenými 3 splátkami. Právo zosplatniť dlh v zmysle zmluvnej úpravy bodu 9. prichádza do úvahy v prípade omeškania s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo s viac ako 2 splátkami, teda minimálne 3 splátkami. Pretože podľa výpisu z účtu žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu, je zrejmé, že bola ku dňu vystavenia listu pôvodným veriteľom v omeškaní so všetkými 3 splátkami splatnými v decembri 2007, januári 2008 a februári 2008. Nesplnenou splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu, môže byť podľa alternatívy určenej v bode 9. zmluvy o úvere hneď prvá splátka, splatná dňa 18. decembra 2007, s ktorou bola žalovaná ku dňu zosplatnenia (31. marca 2008) v omeškaní viac ako 3 mesiace alebo splátka splatná dňa 18. februára 2008 ako 3. splátka v poradí. Od jedného z uvedených dátumov ako dátumov splatnosti nesplneného čiastkového plnenia začala plynúť premlčacia doba. Dĺžka premlčacej doby je podľa § 397 Obchodného zákoníka štvorročná, lebo zákon pre tento prípad neustanovuje inak. Premlčacia doba tak uplynula dňa 18. decembra 2011 alebo 18. februára 2012. Nie je zrejmé, z ktorého z dvoch vyššie popísaných dôvodov pristúpil pôvodný veriteľ k zosplatneniu dlhu, ale pretože žalobca podal žalobu na súde až dňa 28. marca 2016, zmeškal premlčaciu lehotu v prípade oboch alternatív.

12. Zosplatnením sa v zmysle § 565 Občanského zákoníka v spojení s bodom 9. zmluvy o úvere stal splatným celý dlh žalovanej titulom úveru vrátane príslušenstva. Preto je premlčaný celý nárok žalobcu požadovaný z titulu zmluvy o úvere. Žalobca v žalobe špecifikoval žalovanú sumu na istinu 153.318,80 Kč, poplatok v sume 1.200 Kč a úrok v sume 50.752,53 Kč, a žiadal i úrok z omeškania z celej dlžnej sumy od 2. septembra 2009 do zaplatenia. Vo všetkých požadovaných nárokoch ide o pohľadávku z titulku úveru, a preto je premlčaný celý nárok uvedený v žalobe.

13. Podľa českého práva posúdil súd aj postúpenie pohľadávky ( pôvodný veriteľ i žalobca majú sídlo v Českej republike) a aplikoval naň § 524 Občanského zákoníka účinného v čase postúpenia pohľadávky. Veriteľ môže podľa uvedeného ustanovenia pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému, čo pôvodný veriteľ urobil zmluvou zo dňa 25. augusta 2009. V zmysle § 527 ods. 2 prechádza s takto postúpenou pohľadávkou aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, ide teda o singulárnu sukcesiu a žalobca vstúpil do všetkých práv (a zároveň prípadných povinností) pôvodného veriteľa. V zmysle § 111 Občanského zákoníka, zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na beh premlčacej doby, preto k premlčaniu došlo vo vyššie uvedenom dátume bez ohľadu na zmenu veriteľa počas jej plynutia.

14. Následkom premlčania je v prípade námietky dlžníka nemožnosť priznania práva veriteľovi súdom (§ 388 ods. 1 Obchodního zákoníka). Preto súd žalobu na základe námietky premlčania vznesenou žalovanou zamietol.

15. Súd priznal plne úspešnej žalovanej aj nárok na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 . O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

16. Súd rozhodol i o náhrade trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vystupovalo do 1. júla 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej, hoci po zmene zákona už v konaní nevystupuje (CSP nepozná vedľajšieho účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany, viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/475/2015-114 zo dňa 27. júla 2016). Ak by súd o trovách konania občianskeho združenia nerozhodol, bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty, princípom legitímnych očakávaní i zásadou zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo do konania pred 1. júlom 2016 a dovtedy mohlo v konaní vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný nárok na náhradu vynaložených trov konania. Zmena zákona, ktorou k 1. júlu 2016 zanikla jeho účasť v konaní, nemôže pôsobiť na občianske združenie spätne tak, že by nebolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu trov konania vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Pretože občianske združenie vystupovalo na strane žalovanej, má nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako žalovaná. Preto súd uložil žalobcovi plne na trovy konania i Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávne, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden.. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.