Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, proti žalovanému: S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, G., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie 1.244,64 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 544,54 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 1.244,64 € od 16.02.2016 do 16.04.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 1.144,64 € od 17.04.2016 do 24.05.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 1.044,64 € od 25.05.2016 do 28.06.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 944,64 € od 29.06.2016 do 19.07.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 844,64 € od 20.07.2016 do 27.08.2016,

úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 744,54 € od 28.08.2016 do 11.09.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 644,54 € od 12.09.2016 do 18.10.2016, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 544,54 € od 19.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie zastavuje v časti zaplatenia sumy 700,- € a tomu prislúchajúceho úroku z omeškania. Súd vzájomný žalobný návrh žalovaného zamieta. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 18.03.2016 a následne postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.244,64 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 05.12.2007 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1950 € a bol povinný platiť žalobcovi sumu vo výške 65 € v mesačných splátkach. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie bol vystavený ku dňu 10.02.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.02.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu

vo výške 1244,64 €. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 1244,64 €.

3. Právny predchodca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2016 doplnil špecifikáciu žalovanej pohľadávky a uviedol, že žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN s čím výslovne počíta aj zákon v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 17.12.2007, pričom plnenie v prospech kartového účtu predstavuje sumu vo výške 7080,75 €. Suma vo výške 1244,64 € uplatnená v predmetom konaní pozostáva z istiny vo výške 1213,98 €, štandardného úroku vo výške 25,11 € a sankčného úroku vo výške 5,55 €. Právny predchodca žalobcu v predmetom podaní zároveň zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 600 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil, nakoľko zo strany žalovaného došlo po podaní žaloby k čiastočným úhradám dlžnej sumy.

4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2016 kde uviedol, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonmi č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zmluva sa posudzuje podľa dnes už zrušeného zákona, čo vyplýva z § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010). Zmluva neobsahuje povinné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Žalovaný má za to, že podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch má byť v Zmluve uvedený údaj o RPMN a ak tento údaj uvedený nie je, zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako v Zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba úveru, ako ani žiadne poplatky ktoré žalobca žiada, pričom podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy) nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vo výpise z účtu žalovaného je uvedený úrok a aj poplatky, ktoré nie sú v texte Zmluvy dohodnuté a nijakým spôsobom nesúvisia s poskytnutím úveru. Z uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že má povinnosť uhradiť úver len do výšky istiny (reálne poskytnutej čiastky). V súvislosti s čerpaním úveru žalovaný upozornil na premlčanie uplatneného nároku, nakoľko žalovaný realizoval z úverovej karty posledné čerpanie ešte dňa 18.12.2012 a od roku 2012 sú na účte zúčtovávané len rôzne poplatky, úroky a úhrady žalovaného, ktorý pravidelne finančné prostriedky na účet uhrádzal. Žalobca síce zosplatnil údajný dlžný zostatok v mesiaci apríl 2014, avšak v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaného v zákonom stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva neupozornil a nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to omeškanie so splátkou viac ako tri mesiace. Rovnako žalobca úmyselne nepredložil výpisy z pôžičkovej karty QUATRO za obdobie od poskytnutia úveru 05.12.2007 do 31.12.2008, ktoré preukazujú plnenie žalovaného, ale len výpisy za obdobie od 01.01.2009, kde je vyčíslený za predchádzajúce obdobie iba neidentifikovateľný dlh žalovaného a nie jeho úhrady za predchádzajúce obdobie.

5. Žalovaný si zároveň v rámci podania zo dňa 20.10.2016 uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalobcu na zaplatenie preplatku, ktorý žalobca získal na istinu poskytnutého úveru, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.10.2016, č.k. 58C/64/2016-105 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, ako to vyplýva z výroku predmetného rozhodnutia.

7. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 27.01.2017 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca súčasne zobral žalobu v časti istiny vo výške 100 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil, nakoľko zo strany žalovaného došlo k ďalšej úhrade dlžnej sumy po podaní žaloby.

8. Súd prejednal vec aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa v podaní doručenom súdu dňa 10.02.2017 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd z dôvodu hospodárnosti konania pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa so Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 05.12.2007, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., výpismi z pôžičkovej karty Quatro, cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016, potvrdeniami VÚB, a.s. o vklade v hotovosti, oznámením o vypovedaní zmluvy a vyhlásení predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 01.05.2013 spolu s doručenkou, správami o pobyte žalovaného, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 05.12.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. („Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro“). Ku dňu vstavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1950 €, ktorý bol povinný uhrádzať mesačne vo výške 65 €. Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že dlžná suma vo výške 1244,64 € pozostáva z istiny vo výške 1213,98 €, štandardného úroku vo výške 25,11 € a sankčného úroku vo výške 5,55 €. Celkový dlh žalovaného po zohľadnení čiastočných späťvzatí žalobcu predstavuje sumu výške 544,54 € spolu s príslušenstvom.

11. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáha voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.856,51 €, ktoré žalobca získal prijatím preplatku nad istinu poskytnutého úveru.

12. Právny zástupca žalobcu v rámci podania doručeného súdu dňa 27.01.2017 uviedol, že v súlade s čl. V bod 33 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 01.05.2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Z uvedeného je tak zrejmé, že výpoveď zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému odoslaná dňa 01.05.2013 a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu uplynula dňa 11.05.2013. Od 12.05.2013 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením. Pokiaľ ide o premlčanie, premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu podľa § 101 začala plynúť dňa 12.05.2013 a žalovaná pohľadávka bola dňa 03.03.2016 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Žalobca má za to, že nárok v čase začatia konania premlčaný nebol.

13. Právny zástupca žalovaného v rámci svojho vyjadrenia doručeného súdu dňa 10.02.2017 uviedol, že z prehľadu kreditných a debetných transakcií ktoré žalobca doložil vyplýva, že žalovaný čerpal celkovo 3.924,24 €, pričom celkovo splatil sumu vo výške 7.780,75 €, t.j. vzhľadom k tomu že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný preplatil žalobcovi sumu výške 3.856,51 €, čo predstavuje sumu ktorú si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.10.2007 do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.10.2007 do 31.12.2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.10.2007 do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.10.2007 do 31.12.2007, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného od 01.07.2006 do 31.12.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. 19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 01.07.2007 do 31.10.2008), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2007-250/znenie-20070701> alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 02.01.2017 do 31.05.2017, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah strán sporu, tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obchodným zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka.

32. Súd sa v konaní v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Argumentácia žalovaného týkajúca sa premlčaného nároku uplatneného žalobcom spočívala v tom, že k poslednému čerpaniu z úverovej karty došlo žalovaným dňa 18.12.2012, t.j. od tohto dátumu žalovaný nečerpal žiadne finančné prostriedky z úverovej karty a z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu premlčaný. Zmluva o revolvingovom úvere podliehala režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy (od 01.07.2006 do 31.12.2007). Ani zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ani zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neobsahoval úpravu premlčania, a preto súd na otázku premlčania aplikoval ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. K otázke premlčania sa v priebehu konania vyjadril aj žalobca, ktorý mal za to, že v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala premlčacia doba plynúť dňa 12.05.2013 (výzva na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému odoslaná dňa 01.05.2013 a lehota 10 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu uplynula dňa 11.05.2013), pričom dňa 03.03.2016 došlo k podaniu žaloby, t.j. žaloba bola podaná v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Súd pri posúdení dôvodnosti podanej námietky premlčania vychádzal z listinných dokladov predložených žalobcom, a to predovšetkým z oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 01.05.2013 v rámci ktorého právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 2233,87 € v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia, ako aj z doručenky z ktorej vyplýva, že žalovaný si predmetné oznámenie neprevzal v odbernej lehote, pričom k uloženiu zásielky na pošte došlo dňa 09.05.2012 a dňa 21.05.2013 bola zásielka vrátená. Na podklade týchto listinných dôkazov súd ustálil, že trojročná premlčacia doba

v zmysle § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 03.06.2013 (dňa 21.05.2013 došlo k prevzatiu zásielky žalovaným fikciou doručenia a lehota na dobrovoľnú úhradu dlžného zostatku uplynula dňa 31.05.2013), pričom žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 18.03.2016. V zmysle uvedeného tak nie je možné považovať nárok žalobcu za premlčaný, keďže k začiatku plynutia premlčacej doby došlo dňa 03.06.2013, ktorá ku dňu podania žaloby, t.j. 18.03.2016 ešte neuplynula.

33. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. a žalovaný spolu platne uzatvorili dňa 05.12.2007 v písomnej forme Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 1950 € so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 65 €. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikla riadna zmluva o poskytnutí spotrebiteľského (revolvingového) úveru, a teda účastníci zmluvy boli povinní splniť svoje záväzky, tak ako im to táto zmluva ukladá. Nakoľko žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas stanovenými mesačnými splátkami neplnil, právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vo vyhlásení zo dňa 01.05.2013 (č.l. 112) VÚB, a.s. oznámila žalovanému, že nakoľko sa nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu, VÚB, a.s. pristúpila k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro vo výške 2.233,87 € a vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžného zostatku v lehote 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia. Predmetné vyhlásenie žalovaný v rámci odbernej lehoty neprevzal, t.j. doručenie vyhlásenia mu bolo vykázané fikciou dňa 21.05.2013. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016, ktorá bola uzatvorená medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Na základe tejto zmluvy postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá bola uvedená v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok.

34. Z výpisov z pôžičkovej karty ktoré boli vystavené ku dňu 10.02.2016 mal súd z preukázané, že konečný zostatok ktorý žalovaný naďalej dlhuje žalobcovi obsahujúci súhrn debetných položiek (istina, poplatky, sankčný úrok, štandardný úrok) s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného predstavuje sumu vo výške 1244,64 €.

35. Následne v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu žalovanej pohľadávky, a to úhradou zo dňa 16.04.2016 vo výške 100 €, úhradou zo dňa 24.05.2016 vo výške 100 €, úhradou zo dňa 28.06.2016 vo výške 100 €, úhradou zo dňa 19.07.2016 vo výške 100 €, úhradou zo dňa 27.08.2016 vo výške 100 €, úhradou zo dňa 11.09.2016 vo výške 100 € a úhradou zo dňa 18.10.2016 vo výške 100 €. Na uvedené plnenie reagoval žalobca čiastočným späťvzatím podanej žaloby spolu vo výške 700 € vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania.

36. Predmetom konania po zohľadnení čiastočného späťvzatia zostala istina vo výške 544 € s príslušenstvom.

37. Súd ďalej skúmal či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by pre žalovaného vystupujúceho pri jej uzatvorení v statuse spotrebiteľa zakladali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj splnenie jednotlivých náležitostí zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

38. Na absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy poukazoval v priebehu konania žalovaný, ktorý v rámci svojej procesnej obrany považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu za bezúročný a bez poplatkov.

39. Súd preverením jednotlivých podstatných náležitostí Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. zistil, že táto obsahuje výšku schváleného úverového rámca (30000 SK), výšku mesačnej splátky (1000 SK), identifikačné údaje žalovaného, výšku jeho mesačného čistého príjmu, jeho náklady na bývanie a iné. Následne z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy súd zistil, že tieto obsahujú štandardnú ročnú úrokovú sadzba ktorá predstavuje 22,80 %, ako aj cenník poplatkov súvisiacich s čerpaním pôžičky, cenník sankčných poplatkov a indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Odhliadnuc od skutočnosti, že obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. ktoré žalobca založil do súdneho spisu sú v niektorých častiach

menej čitateľné, zo záverečného odseku obchodných podmienok nepochybne vyplýva, že vyššie uvedené náležitosti sú v týchto podmienkach obsiahnuté.

40. Pokiaľ ide o chýbajúci údaj, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet splátok, súd konštatuje že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu určiť nemožno a z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné rovnako určiť ani ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). S uvedenou situáciou však počíta § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. podľa ktorého ak nie je možné určiť výšku RPMN, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V danom prípade žalovanému výška úverového limitu (schváleného úverového rámca) vyplývala priamo zo zmluvy a táto predstavovala sumu vo výške 30000 SK. Čo sa týka výšky ročnej úrokovej sadzby a poplatkov, táto vyplýva z obchodných podmienok s ktorými žalovaný svojim podpisom na Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty vyjadril súhlas a zároveň potvrdil že je s nimi oboznámený. Rovnako z obchodných podmienok vyplýva aj postup týkajúci sa zániku zmluvy o vydaní platobnej karty. Na podklade takto zisteného skutkového stavu nebolo možné súhlasiť s procesnou obranou žalovaného, ktorý považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

41. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume vo výške 3.856,51 €, súd uvádza že žalovaný v priebehu konania nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov zakladajúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval tým, že nakoľko je úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov, žalovaný preplatil žalobcovi úver o sumu vo výške 3.856,51 €. Súd vykonaným dokazovaním nedospel k rovnakým skutkovým záverom aké v konaní prezentoval žalovaný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. je z dôvodu absencie podstatných náležitosti Zmluvy v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 2582001 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, a teda nemožno mať za to že žalovaný plnil žalobcovi nad rámec Zmluvy. Uvedené skutočnosti boli rozhodujúce a aj postačujúce pre prijatie záveru súdu, že nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.856,51 € nie je dôvodný.

42. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 544,54 € spolu s príslušenstvom. O vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.856,51 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia rozhodol súd tak, že tento návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zároveň konanie v časti o zaplatenie 700 € s príslušenstvom s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súlade s 144 a § 145 ods. 1, 2 C.s.p. zastavil.

43. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

44. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného od 01.07.2010 do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 47. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 48. V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný od začiatku omeškania zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.

50. O nároku na náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní o žalobe ako aj v konaní o vzájomnej žalobe plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).