Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, so žalovaným Š. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 3.002,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.870 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.870 eur od 20.6.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.002,12 eur s príslušenstvom zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na tunajší súd 23.9.2016 (v spojení s jej doplnením doručeným na tunajší súd 1.3.2017) sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu dlžnú sumu istiny vo výške 3.002,12 eur, spolu s bankovými poplatkami za upomienky vo výške 39,51 eur, úrokom zo sumy 3.002,12 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 377,87 eur, zmluvným úrokom vo výške 14,90% ročne zo sumy 3.002,12 eur od 16.5.2015 (deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.002,12 eur od 26.5.2015 (11. deň odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia.

Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 7.4.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere - Dobrá pôžička č. 1468336056, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.100 eur. Žalovaný sa na základe tejto zmluvy zaviazal žalobcovi vrátiť poskytnutú istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a ďalšie peňažné plnenia v zmysle zmluvy, ako aj plniť ostatné zmluvné povinnosti. Žalovaný však neplnil úver riadne a včas, preto žalobca 15.5.2015 vyhlásil úver za predčasne splatný. Ku vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 3.002,12 eur, úrok z istiny v celkovej výške 377,87 eur (súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania z istiny od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), a bankové poplatky za upomienky vo výške 39,51 eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak bola 3.419,50 eur, ktorú žalovaný písomne uznal čo do dôvodu a výšky. Túto dlžnú sumu žalovaný ku dátumu podania žaloby neuhradil, a to ani len sčasti. Žalobca si okrem tejto dlžnej sumy uplatňoval voči žalovanému aj zmluvný úrok vo výške 14,90% ročne z dlžnej istiny od 16.5.2015 (deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej istiny od 26.5.2015 (11. deň od

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia. Zákonný úrok z omeškania si žalobca uplatňoval odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie celkovej dlžnej sumy uvedenej v oznámení žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Oznámenie žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa podľa žalobcu dostalo do dispozičnej sféry žalovaného.

Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy : zmluvy o úvere - Dobrá pôžička č. 1468336056 zo 7.4.2014 a jej neoddeliteľné súčasti - Obchodné podmienky žalobcu pre úver

- Dobrá pôžička, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a Sadzobník poplatkov žalobcu, Oznámenie žalobcu o vyhlásení úveru za predčasne splatný z 15.05.2015, Aktuálny stav úveru ku dňu podania žaloby, Uznanie dlhu žalovaným z 18.6.2015 a doklad o dôjdení oznámenia žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovaného, ktoré listinné dôkazy žalobca aj pripojil k žalobe.

V doplnení žaloby doručenom na tunajší súd 1.3.2017 (na základe výzvy tunajšieho súdu) žalobca uviedol, že žalovaný na predmetnom úvere vykonal celkovo 3 úhrady. Prvú úhradu vykonal 5.5.2014 v sume 75 eur, z tejto platby bola na úroky zarátaná čiastka 30,37 eur a na istinu 44,63 eur. Druhú platbu vykonal 9.6.2014 v sume 80 eur, z toho bolo 5 eur zarátaných na poplatky, 43,65 eur na úroky a 31,35 eur na istinu. V poradí tretiu platbu vykonal žalovaný 22.7.2014 v sume 75 eur, z ktorej bola na úroky zarátaná čiastka 53,10 eur a na istinu 21,90 eur. Zo žalobcom uplatňovaného úroku vo výške 377,87 eur predstavoval úrok z omeškania 13,91 eur a zmluvný úrok 363,96 eur.

Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe a jej prílohám (vrátane doplnenia žaloby) nijako nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa zástupca žalobcu a žalovaný nedostavili. Vzhľadom na to, že žalovaný sa k žalobe a k jej doplneniu nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil, súd považoval za sporné všetky žalobcove tvrdenia a na pojednávaní vykonal dokazovanie prostredníctvom nasledovných listinných dôkazov.

Zo zmluvy o úvere - Dobrá pôžička č. 1468336056 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 7.4.2014 súd zistil, že v zmluve je nesprávne vypočítaná RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) a to v neprospech spotrebiteľa, pretože je tam uvedená RPMN v sadzbe 15,96%, pričom správne má byť 16,96% (prepočítané podľa kalkulátora RPMN na internetovej stránke Q..H..H. - pozn. súdu).

Z uvedenej zmluvy bolo takisto zistené, že v nej nie sú uvedené jednotlivé splátky v členení koľko zo splátky pripadá na istinu a koľko na úroky. Tieto skutočnosti nie sú uvedené ani v prílohách zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „len zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platy alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti : výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Zmluva o úvere - Dobrá pôžička č. 1468336056 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 7.4.2014 spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru poskytnutého veriteľovi ako právnickej osobe, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.

V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 15,96%, pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 16,96%, z čoho vyplýva, že jej v nej nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Súd poznamenáva, že prípadné uvedenie týchto údajov neskoršie (po uzavretí zmluvy) by nebolo postačujúce, pretože citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne požadujú uvedenie týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Uvedená zmluva takisto neobsahuje rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch takisto za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to od počiatku.

Z uvedeného vyplýva, že na základe tejto zmluvy má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok len na to, čo žalovanému reálne poskytol, teda sumu istiny úveru vo výške 3.100 eur, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj z listinného dôkazu - Aktuálny stav úveru ku 31.8.2016. Nakoľko bolo preukázané (z Aktuálneho stavu úveru k 31.8.2016), že žalovaný zaplatil 3 splátky vo výške 75 eur, 80 eur a 75 eur, teda spolu 230 eur, je tak žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 2.870 eur.

Vzhľadom na to, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na časť zo sumy 377,87 eur, predstavujúcu kapitalizovaný zmluvný úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 363,96 eur, bankové poplatky vo výške 39,51 eur a zmluvný úrok vo výške 14,90% ročne zo sumy dlžnej istiny od 16.5.2015, teda od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia.

Pokiaľ ide o kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 13,91 eur za obdobie od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, tento súd nepriznal z dôvodu, že predmetný úrok z omeškania bol vlastne uplatňovaný zo sumy nesplatených splátok splatných od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré však zahŕňali okrem sumy istiny aj úrok, resp. poplatky, pričom uplatňovať úrok z omeškania ako druh príslušenstva pohľadávky z iného druhu príslušenstva pohľadávky (úroku), je neprípustné.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania od 11. dňa odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, opierajúc sa o lehotu splatnosti určenú žalovanému vo výzve na úhradu dlžnej sumy z 15.5.2015, v ktorej bola určená lehota 10 kalendárnych dní na úhradu. Nakoľko však žalobca nepredložil dôkaz o

prevzatí doručenia tejto výzvy žalovanému, súd mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 2.870 eur až najskôr 18.6.2015, kedy sa podpísal pod uznanie dlhu, v ktorom je uvedené, že žalovaný má uhradiť dlh odo dňa po dni uznania dlhu. Navyše týmto uznaním s novým určením doby splatnosti bola podľa názoru súdu zrušená pôvodná lehota splatnosti, ktorú si uplatňuje žalobca v žalobe. Súd preto priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne (základná úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda k 20.6.2015, predstavovala 0,05% ročne - pozn. súdu) zo sumy 2.870 eur (až) od 20.6.2015 (do zaplatenia.)

Súd na záver poznamenáva, že skutočnosť uznania dlhu nepovažuje za samostatný zaväzovací právny dôvod, akým je napríklad dohoda o urovnaní, ale za skutočnosť, ktorá má vplyv len na plynutie premlčacej doby. Uznaním dlhu sa nenahrádza záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda nevzniká tu nový záväzok z titulu uznania dlhu, ktorý by nahradil záväzok vyplývajúci zo zmluvy.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 3.002,12 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal iba sumu istiny 2.870 eur s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný na 96% a žalovaný na 4%. Súd preto náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi, ako úspešnejšej strane, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92% (96% - 4%).

O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.