Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-192-2016.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v spore žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, proti žalovanému: R. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. XXX, XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 655,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 655,20 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania z istiny 464,39 eur od 04.11.2014 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 655,20 eur spolu s 18,90 % ročným úrokom z čiastky 349,39 eur za obdobie od 05.11.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z čiastky 464,39 eur za obdobie od 05.11.2014 až do zaplatenia, a trovy tohto konania.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 17.01.2011 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej ČSOB viedol v prospech žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXX. Na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXR zo dňa 26.04.2012, ktoré strany podpísali, došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Dňa 01.12.2014 uzavrel žalobca ako postupník s ČSOB ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré listom zo dňa 03.12.2014 oznámil žalovanému. Právny predchodca žalobcu v zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania s úverovým limitom 350 eur. žalovaný sa v priebehu plnenia zo zmluvy dostal do omeškania so splácaním pohľadávky a preto ho právny predchodca žalobcu dňa 04.02.2013 písomne vyzval na zaplatenie pohľadávky, avšak žalovaný na túto výzvu nereagoval a preto vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť pohľadávky zo zmluvy o povolenom prečerpaní ku dňu 30.09.2013. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o povolenom prečerpaní predstavovala ku dňu 04.11.2014 istinu vo výške 349,39 eur, úrok z úveru v sume 130,49 eur, úrok z omeškania v sume 60,32 eur a poplatky v sume 115 eur, celkovo tak dlh činí v sume 655,20 eur. Na základe uvedeného tak žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.
3. Žalovaný prevzal návrh spolu s poučením dňa 14.12.2016, vo veci sa však nevyjadril.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.03.2017.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru, oznámením o zosplatnení úveru a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa17.01.2011 uzavreli zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA, v zmysle ktorej sa banka odo dňa 17.01.2011 zaviazala pre žalovaného viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým že podľa čl. II. zmluvy pod marginálnou rubrikou povolené prečerpanie si účastníci tohto právneho vzťahu vyhradili možnosť uzavretia zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Na základe tohto ustanovenia zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA uzavreli aj zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania - oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému odo dňa 26.04.2012 povolené prečerpanie s úverovým limitom 350 eur, pri 16,90% ročnej úrokovej sadzbe. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v priebehu splácania úveru pasívny, právny predchodca žalobcu ho vyzval na plnenie omeškaných splátok výzvou zo dňa 04.20.2013 s tým, že môže neuhradené záväzky vyhlásiť za predčasne splatné a uplatniť si svoju pohľadávku súdnou cestou. Žalovaný ani na túto výzvu nereagoval, a preto mu právny predchodca žalobcu písomne listom zo dňa 01.10.2013 oznámil zosplatnenie úveru v celkovej sume 531,83 eur. Následne uzavrel právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 01.12.2014. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o povolenom prečerpaní predstavovala ku dňu 04.11.2014 istinu vo výške 349,39 eur, úrok z úveru v sume 130,49 eur, úrok z omeškania v sume 60,32 eur a poplatky v sume 115 eur, celkovo tak dlh činí v sume 655,20 eur. Na základe uvedeného tak žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.
7. Žalobca odvodzuje svoj nárok v časti o zaplatenie 655,20 eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2012, teda zo zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca podľa výpisu z obchodného registra má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z. ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 11.06.2010 predpisom lex specialis a podľa názoru súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
8. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného v čase spísania Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa ust. § 2 písm. c zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
12. Podľa ust. § 2 písm. d zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
13. Podľa ust. § 2 písm. k zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
14. Podľa ust. § 9 ods. 2 v súvislosti s § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere pri povolenom prečerpaní okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
15. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
16. Podľa čl. 2 písm. b) a c) Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo
dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu, bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
17. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
18. Podľa čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.
19. Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a po vstupe do Európskej únie došlo k zmenám v právnych predpisoch v oblasti ochrany spotrebiteľa tak, aby právny poriadok bol v súlade so sekundárnym právom Európskeho spoločenstva, dnes Európskej únie. Preto Občiansky zákonník zakotvil úpravu spotrebiteľských zmlúv. Všetky zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, musia byť v súlade s Občianskym zákonníkom. Smernice ako právne akty sekundárneho práva Európskej únie nemajú priamy účinok, avšak v prípade, kedy si štát neplní svoju povinnosť správne, resp. vôbec, je možné priznať smerniciam priamy účinok. Súd preto v zmysle týchto zákonných ustanovení, keďže žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne neplnil, zaviazal ho na zaplatenie žalovanej istiny 655,2 eur.
20. Čo sa však týka úroku z úveru vo výške 18,90% ročne zo sumy 349,39 eur od 05.11.2014 až do zaplatenia, súd v tejto časti návrh zamietol.
21. V tomto prípade súd skonštatoval, že žalobca dňa 30.09.2013 zosplatnil tento úver, nakoľko žalovaný riadne a včas úver nesplácal, pričom sa dostal so splácaním do omeškania a žalobca aj po tomto dátume žiada úroky z úveru, pričom už sú súčasťou žalobcom požadovanej istiny ako tzv. celkové náklady úveru (také, aké by žalovaný splatil, keby úver splácal poctivo tzn. riadne a včas), a teda žalobca ich nemá právo ďalej úročiť, v tomto prípade by išlo o tzv. anatocizmus - branie úrokov z úrokov čo je zakázané. V tomto prípade by bol žalovaný viacnásobne potrestaný za to, že je v omeškaní. Niet pochybností o tom, že by žalobca nemohol svoje poskytované úvery úročiť, pretože úrokom sa jednoducho rozumie odplata za to, že veriteľ svoje peniaze obetuje v prospech dlžníka a očakáva, že ten mu ich vráti aj s odplatou riadne a včas, nakoľko veriteľ v čase, keď tieto peniaze poskytol dlžníkovi, nemohol s nimi disponovať a brať z nich želané úžitky. 22. Tento názor bol potvrdený aj uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v ktorom uviedol, že: „ Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“
23. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,50%. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne a to v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Súd rozhodol podľa § 262 CSP o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
30. Žalobca bol v konaní úspešný a jeho neúspech spočíva len nepatrnej časti t.j. týkajúcej sa len z úrokov z úveru po zosplatnení, preto súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorom bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.