Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Cb-57-2015.pdf
PDF · 73.16 KB
No categories available
7Cb/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: ORACO, s.r.o., Zákamenné 1029, IČO: 36 782 335, v konaní o zaplatenie 224,34 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 224,34 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 98 %, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu 7. 10. 2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, aby mu zaplatil 224,34 EUR, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,15 EUR a trovy konania 16,50 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou a na podanie žaloby je aktívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon „ ). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/ zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačne, v zmysle § 7 zákona. Žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za obdobie od decembra 2011 do septembra 2015 vo výške 248,69 EUR.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Cb/57/2015-14 zo dňa 12. 10. 2015, proti ktorému podal žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že voči žalobcovi neeviduje záväzok v ním uplatnenej výške. Od 30. 6. 2015 žalovaný nezamestnáva zamestnancov, je odhlásený z registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný platil koncesionárske poplatky do 25. 11. 2011 na základe povinnosti zo zákona.
3. K odporu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že od žalovaného eviduje platby zo dňa 26. 6. 2009, 30. 12. 2010, 14. 6. 2011 a 28. 11. 2011, z čoho usudzuje, že žalovaný si bol plne vedomý svojej povinnosti platiť úhrady podľa zákona. Žalovaný si nesplnil povinnosť oznámiť a preukázať žalobcovi zmenu počtu zamestnancov. Preto bol naďalej platiteľom, až do dňa 1. 12. 2015, kedy žalobcovi odhláškou oznámil, že nezamestnáva zamestnancov. Žalobca toto oznámenie eviduje od 1. 1. 2016.
4. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 8. 3. 2017, na ktorom pojednával v neprítomnosti strán. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise, dospel k záveru, že žalobe treba vyhovieť, s výnimkou 1,15 EUR ako nákladov, spojených s vymáhaním pohľadávky.
5. Podľa § 3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon „ ) platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
Podľa § 4 ods. 1 zákona vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa § 7 ods. 1 zákona povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
Podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.
Podľa § 6 ods. 7 písm. a/ zákona ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b) po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 224,34 EUR titulom úhrad za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/ zákona za obdobie od decembra 2011 do 31. 12. 2015 a zaplatenia 1,15 EUR titulom nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky ( poštová sadzba za výzvu na zaplatenie, doručenú žalovanému ). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný bol platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/ zákona, ktorý ako zamestnávateľ zamestnával od 3 do 9 zamestnancov. Žalovaný nerozporoval ani výšku ( mesačnej ) úhrady, ktorú si uplatnil žalobca, ale sa voči žalobe bránil tým, že od 30. 6. 2015 nezamestnáva zamestnancov, je odhlásený z registra Sociálnej poisťovne, čím zanikla jeho povinnosť platiť úhradu ako zamestnávateľ. Súd sa však stotožnil so stanoviskom žalobcu, že žalovaný je povinný platiť úhradu, pokiaľ žalobcovi neoznámi a nepreukáže zánik svojej povinnosti platiť úhradu. Súd konštatuje, že žalovaný žalobcovi preukázal zánik svojej povinnosti platiť úhradu až v rámci odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalobcovi doručený 1. 12. 2015, takže k zániku povinnosti žalovaného platiť úhradu došlo až od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t.j. od 1. 1. 2016, v súlade s ust. § 6 ods. 7 písm. a/ zákona. Súd preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie 224,34 EUR titulom úhrady za služby verejnosti. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v časti o zaplatenie 1,15 EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré spočívajú v poštovnom za doručenie výzvy žalovanému zo dňa 15. 4. 2015. Súd tieto náklady nepovažoval za potrebné na uplatnenie pohľadávky žalobcu, pretože ide o náklady, potrebné na doručenie výzvy na dobrovoľné plnenie. Predchádzajúca výzva na dobrovoľné plnenie však nie je nevyhnutná na uplatnenie práva žalobcu. Súd preto náklady na jej doručenie nepovažoval za náklady spojené s uplatnením pohľadávky a žalobcovi ich nepriznal.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech. Jeho čistý úspech v konaní predstavuje 98 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.