Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/113/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľky: O. G., D.. XX. XX. XXXX, N. M. Č.. X, Bratislava, proti odporcovi: N. P., D.. XX. XX. XXXX, N. G. X, W. XX, XXXX S., F., zastúpeného: JUDr. Tijana Ćećezová, advokátka, Drieňová 17, 821 03 Bratislava, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo O. G., D.. XX. XX. XXXX, Š. P. Z. F.publiky a N. P., D.. XX. XX. XXXX, Š. P. D. T. F., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX S. meste V., D. T. F., zapísané v knihe manželstiev O. S. - P. O. Bratislava, vo zväzku P., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa na základe žalobného návrhu, doručeného tunajšiemu súdu dňa 08. 06. 2015, domáhala rozvodu manželstva s odporcom a určenia výživného.

2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že zo strany odporcu išlo od začiatku o zneužitie jej osoby za účelom svadby v jeho prospech. Manželstvo fungovalo iba na papieri pre potreby odporcu dostať povolenie žiť v Európe. Odporca a bývalá kolegyňa navrhovateľky T. L., ktorá ich zoznámila, mali dopredu všetko dohodnuté. Navrhovateľka sa o tom všetkom dozvedela až s odstupom času. Navrhovateľka sa tiež domáhala, aby odporca od doby uzatvorenia manželstva t.j. od 19. 11. 2013 do rozvodu manželstva bol povinný doplatiť navrhovateľke výživné v minimálnej výške 300,- Eur mesačne.

3. Odporca súdu dňa 09. 06. 2016 doručil námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu, že v obvode Okresného súdu Bratislava I manželia nemali spoločné bydlisko, manželia spolu žili vo Viedni, ani jeden z manželov v súčasnosti nežije v Slovenskej republike.

4. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09. 06. 2016, uviedol, že nie je pravdou, že odporca sa zosobášil s navrhovateľkou len kvôli papierom. Odporca s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti vo S. - na V. G. X/XX, XXXX S.. Bez udania vážnejšieho dôvodu sa navrhovateľka odsťahovala a v súčasnosti žije v Českej republike. Manželstvo navrhovateľky a odporcu je bezdetné. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľku má stále rád a nesúhlasí s jej návrhom na rozvod manželstva a ani s návrhom týkajúcim sa výživného na rozvedenú manželku.

5. Súd uznesením č.k. 17C/113/2015-45 zo dňa 26. 10. 2016 konanie v časti o určenie výživného zastavil a zároveň žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v časti konania, ktoré bolo zastavené nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2016.

6. Odporca na pojednávaní dňa 07. 03. 2017 uviedol, že podľa jeho názoru manželstvo účastníkov bolo platne uzavreté, pričom ani navrhovateľka túto skutočnosť nenamietala a sama vo svojej výpovedi uviedla, že si chcela odporcu zobrať. K návrhu na rozvod manželstva odporca uviedol, že manželia už dlhodobo spolu nežijú a manželstvo neplní svoj spoločenský účel, a preto súhlasí s návrhom navrhovateľky, aby predmetné manželstvo súd rozviedol, avšak nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka v samotnom návrhu, že manželstvo bolo uzavreté účelovo len z dôvodu získania papierov pre odporcu.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo sobášneho listu vystaveného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX S. O. V., D. T. F.a a je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku P., ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Odporca je štátnym občanom D. T. F.. Z manželstva nepochádzajú deti.

9. Zo zápisu o uzavretí manželstva vyplýva, že bol spísaný dňa 07. 04. 2014 na matričnom úrade Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, a to navrhovateľkou za účelom vykonania zápisu uzavretia manželstva do osobitnej matriky občanov Slovenskej republiky, zosobášených v cudzine za účelom vydania sobášneho listu (§ 23 zákona č. 154/1994 Z.z. a § 35 vyhlášky č. 302/1994 Z.z.). Zo zápisu vyplýva, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v meste V., D., pričom svedkami sobášneho aktu boli p. T. W. V. A.. Y. P..

10. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

11. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

12. Právomoc súdu je daná v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky.

13. Podľa § 18 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Podľa ust. § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 CMP, na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.

20. Podľa ust. § 5 CMP, súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

21. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

22. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

23. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

24. Podľa § 96 CMP, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

25. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa ust. § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

27. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

29. Na základe zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií už dlhšiu dobu. Odporca uviedol, že manželia spolu už dlhodobo nežijú, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil. Podľa navrhovateľky bolo manželstvo s odporcom od začiatku iba formálne a s odporcom nie sú v kontakte. Odporca žije v súčasnosti v F. a navrhovateľka v Č. F.. Navrhovateľka a odporca spolu nežijú, spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť ani si vzájomne nepomáhajú. Z výpovedí účastníkov je zrejmé, že nemajú za žiadnych okolností záujem obnoviť manželské spolužitie. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú už dlhšiu dobu vážne narušené.

30. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z výsluchov účastníkov považoval súd za dostatočne preukázané, že rozvrat vzťahov medzi manželmi je hlboký a trvalý a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno - právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a aj keď v zmysle zákona o rodine úlohou spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nemožno nútiť, aby v nefunkčnom manželstve zotrval. Súd mal za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zánik manželstva rozvodom. Keďže manželstvo nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol.

31. Námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol odporca dňa 09. 06. 2016 pri prvom úkone, ktorý mu patril (vyjadrenie k návrhu) a ktorú odôvodnil tým, že manželia nikdy nemali v obvode tunajšieho súdu spoločné bydlisko, nakoľko spolu žili vo Viedni a ani jeden z nich v súčasnosti nežije v Slovenskej republike, súd vyhodnotil ako nedôvodnú a v zmysle ust. § 42 v spojení s ust. § 2 ods. 1

na ňu neprihliadol. V zmysle ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby mali manželia v obvode tunajšieho súdu posledné spoločné bydlisko a ani skutočnosť, žeby odporca (manžel ktorý návrh nepodal) mal všeobecný súd v obvode tunajšieho súdu. Miestne príslušným súdom je tak všeobecný súd navrhovateľky t.j. súd v obvode ktorého má navrhovateľka adresu trvalého pobytu. Z lustrácie z registra obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľka má od 01. 10. 2014 registrovanú adresu trvalého pobytu Bratislava

- Staré Mesto, teda v obvode tunajšieho súdu.

32. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalovaná / § 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.