Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-139-2015.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/139/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Provident Financial s.r.o., IČO: 35805731, so Mlynské nivy 49, Bratislava 2, v konaní zastúpený Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, proti žalovanému : D. O., A..XX.X.XXXX, S. W. O., o zaplatenie 796,16 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 436,67 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u je . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 20.11.2013 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 796,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne od 14.1.2009 do zaplatenia a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Komárno trestným rozkazom č. 2T/125/2008 zo dňa 14.1.2009 uznal žalovaného vinného z prečinu úverového podvodu, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Jeho ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V trestnom konaní bolo preukázané, že uzatvoril so žalovaným dňa 24.l.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 497,90 Eur. Zmluva bola uzatvorená na základe falošného potvrdenia o príjmoch žalovaného predloženého dlžníkom, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 857,39 Eur. Úver spolu s nákladmi spotrebiteľa v celkovej výške 857,39 Eur bol žalovaný povinný splatiť v 42 týždenných splátkach po 20,41 Eur, čo však neplnil. Celková čiastka, ktorú bol povinný zaplatiť na základe Zmluvy činila 857,40 Eur (25.830,-Sk). Podľa prehľadu splácania na úvere zaplatil 61,24 Eur, čiže dlhuje mu sumou 796,16 Eur z ktorej sumy žiada zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovaného, ktorému konanie a termín pojednávania boli oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Písomné vyjadrenie k žalobe nepodal, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu ani sa nevyjadril k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ku ktorému došlo na pojednávaní konanom 28.11.2016. Právny zástupca žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je ťažko zastihnuteľný a nie je predpoklad, že pri vymáhaní dlžoby bude žalobca skutočne úspešný, žalobu čiastočne vzal späť a navrhol, aby súd priznal žalobcovi len istinu úveru vo výške 497,90 Eur zníženú o sumu splatených splátok vo výške 61,24 Eur, t.j. sumu 436,67Eur bezúročne.
3/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.
4/ Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 359,49 Eur a o úroky z omeškania vo výške 10,50% zo sumy 796,16 Eur od 14.1.2009 do zaplatenia zastavil.
6/ Súd vykonal vo veci dokazovanie trestným rozkazom Okresného súdu Komárno 2T/125/2008 zo dňa 14.1.2009, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 24.1.2007 a prehľadom splácania úveru. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7/ Strany sporu uzatvorili dňa 24.1.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,-Sk (497,91 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť 42 týždennými splátkami po 615,-Sk (20,41 Eur). Túto svoju povinnosť si riadne neplnil. Z prehľadu splácania úveru predloženého žalobcom vyplýva, že na úvere zaplatil dvomi splátkami 61,24 Eur, a to v máji 2007 sumu 40,83 Eur a v júli 2007 20,41 Eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/125/2008-108 zo dňa 14.1.2009 žalovaný bol uznaný za vinného zo skutku, že dňa 24.1.2007 tvrdiac že je zamestnaný Q. A. O. s mesačným príjmom 13.000,-Sk, ktorá informácia bola nepravdivá, na základe falošného potvrdenia o jeho príjme v tejto firme, uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, ktorou vylákal od spoločnosti Profident Financial s.r.o. Bratislava úver vo výške 497,90 Eur , ktorý sa spolu s príslušenstvom zaviazal uhrádzať v 42 týždenných splátkach po 615,-Sk, čo však nemal úmysle urobiť, bol bez pracovného pomeru. Úver riadne nesplácal, čím pre Provident Financial s.r.o. Bratislava spôsobil škodu vo výške 857,39 Eur (25.830,-Sk). Týmto konaním spáchal pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. za ktorý bol uvedeným trestným rozkazom odsúdený. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 22.10.2009.
8/ Podľa § 440 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9/ Podľa § 442 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch ; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
10/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
11/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t..j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že konaním žalovaného bola spôsobená škoda žalobcovi v sume 436,67 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 497,91 Eur a úhradou žalovaného 61,24 Eur. Škoda bola spôsobená úmyselným protiprávnym konaním a bola uplatnená žalobou podanou súdu dňa 20.11.2013, teda zákonnej 10 ročnej premlčacej dobe, ktorá žalobcovi plynula od 25.1.2007. Súd mal preukázané všetky 4 atribúty zodpovednosti za škodu, preto žalobe s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka vyhovel.
12/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 13/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 54,85%- ný úspech, žalovaný 45,15%-ný. To znamená, že žalobca nedosiahol 10%-ný pomerný úspech (54,85%- 45,15% = 9,70%), preto žiadnemu zo strán súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach /Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6, 945 35 Komárno/.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP.