Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-208-2015.pdf
PDF · 89.13 KB
No categories available
26Cb/208/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: MARAZZI GROUP S.R.L., Viale Virgilio 30, 411 23, Modena, Talianska republika, registračné číslo: 00611410374, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanému: W.A.W. spol. s r. o., Mlynské luhy 17, Bratislava, IČO: 31 340 318, zastúpený: Mgr. Marianna Paulíková, advokátka, Karloveské rameno 8/A, Bratislava, o zaplatenie 12.184,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.965,46 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 9,5% ročne zo sumy 578,94 Eur od 23.06.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.151,84 Eur od 23.06.2013 do 13.09.2016,
- vo výške 9,5% ročne zo sumy 759,08 Eur od 14.09.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.320,52 Eur od 25.06.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.643,12 Eur od 25.06.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.663,80 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96,42%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.05.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.184,13 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe jeho objednávok doručil tovar fakturovaný faktúrami č. 213013708, 213013707, 213013998, 213013999 a 213013229. Žalovaný uhradil iba časť kúpnej ceny dodaného tovaru vo výške 392,76 Eur, Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 12.184,13 Eur žalovaný neuhradil.
3. Súd vo veci vydal dňa 16.06.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom.
4. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny zanikol jednostranným započítaním.
Žalobcov nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalovaný započítal na svoj nárok na zaplatenie nákladov na likvidáciu kójí a vzoriek žalobcu, ktoré žalobcovi fakturoval faktúrou č. 9713000187 zo dňa 14.11.2013, vystavenej na sumu 11.956,46 Eur a na dobropis žalobcu č. 213025775 zo dňa 18.07.2013 vystavený na sumu 218,67 Eur. Suma 11.956,46 Eur mala predstavovať nárok žalovaného na náhradu škody, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť tým, že žalobca nedodržal exkluzivitu žalovaného ako výhradného predajcu pre určité série tovaru, ktoré začal predávať sám, ako aj tým, že dodanie nového tovaru podmienil jeho zaplatením vopred. Kúpna cena tovaru sa ďalej mala podľa žalovaného znížiť o zaplatenú zálohu na kúpnu cenu vo výške 392,76 Eur.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: objednávky č. 5001051903, 5001052239, 5001052309, 5001052346, 5001052341, 5001052372, 5001052391, 5001052408, 5001052412, 5001052443, 5001052445, 5001052544, 5001052384, 5001052543, 5001052349, 5001052308, 5001052196 potvrdenia objednávky č. 5001052412, e- mailovej komunikácie, všeobecných podmienok predaja spoločnosti MARAZZI GROUP S.R.L., stavu konta, faktúr č. 213013708, 213013707, 213013998, 213013999, 213016229 a 213028601 dodacích listov, výpisu z obchodného registra žalobcu, listu žalovaného zo dňa 14.11.2013, ťarchopisu č. 9713000187, listu žalovaného zo dňa 24.01.2014, listu žalovaného zo dňa 31.12.2013, dobropisu č. 213025775, listu zo dňa 12.02.2014, listu žalovaného zo dňa 31.10.2013, potvrdenia objednávky zo dňa 13.05.2013, prepisu e-mailovej komunikácie a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z faktúr, objednávok a dodacích listov súd zistil, že žalobca dodal žalovanému rôzny tovar v celkovej cene 12.576,89 Eur. Žalovaný z tejto ceny uhradil žalobcovi sumu 392,76 Eur, zvyšok kúpnej ceny neuhradil.
7. Z listu žalovaného zo dňa 14.11.2013 a z ťarchopisu č. 9713000187 súd zistil, že žalovaný účtoval žalobcovi sumu 11.965,46 Eur. Táto suma mala predstavovať náklady na likvidáciu vzoriek a kójí žalobcu.
8. Z listu žalovaného zo dňa 31.12.2013 súd zistil, že žalovaný týmto listom oznámil žalobcovi, že si voči jeho nároku na zaplatenie kúpnej ceny v sume 12.576,89 Eur započítava svoje nároky v rovnakej výške, ktoré pozostávajú z nároku v sume 218,67 Eur z dobropisu č. 213025775, nároku z uhradenej zálohy v sume 392,76 Eur a žalovaným vystavenej faktúry č. 9713000187.
9. Z dobropisu č. 213025775 súd zistil, že žalobca týmto dobropisom znížil sumu faktúry č. 213016229 a teda aj kúpnu cenu dodaného tovaru o čiastku 218,67 Eur. 10. Podľa článku 1 odsek 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 11. Podľa článku 1 odsek 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 12. Podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);
2. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok
13. Podľa článku 4 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
14. Podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
15. Podľa § 1470 zákona č. 262/1942 Občianskeho zákonníka Talianskej republiky (Codice Civile) kúpna zmluva je zmluva, ktorá sa vzťahuje na prevod vlastníckeho práva k veci alebo iného práva za dohodnutú cenu.
16. Podľa § 1498 zákona č. 262/1942 Občiansky zákonník Talianskej republiky (Codice Civile) kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v mieste a čase stanovenom zmluvou.
17. Podľa nariadenia č. 231/2002 v znení nariadenia č. 192/2012 je dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku je povinný platiť úroky z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšené o 8 percentuálnych bodov.
18. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
19. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
20. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
21. V súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach je na prejednanie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar daná právomoc tunajšieho súdu.
22. Na základe článku 7 ods. 2 citovaného nariadenia je daná aj právomoc tunajšieho súdu aj na prejednanie nárokov na náhradu škody uplatnených žalovaným ako obrana voči nárokom žalobcu.
23. Podľa článku 4 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) je potrebné žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny posudzovať podľa právneho poriadku Talianskej republiky.
24. Nároky žalovaného na náhradu škody sa posudzujú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
25. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému rôzny tovar v celkovej cene 12.576,89 Eur. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo skutkových tvrdení žalujúcej strany, ktoré žalovaná strana nepoprela, ale aj z vykonaného dokazovania. Žalovaný nepopieral, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny, avšak podľa jeho obrany tento nárok už zanikol.
26. Žalovaný opieral svoju obranu v konaní o skutkové tvrdenie, podľa ktorého nároky žalobcu zanikli ich započítaním s nárokmi žalovaného na zaplatenie nároku na náhradu škody v sume 11.965,46 Eur, zaplatenou zálohou na kúpnu cenu tovaru v sume 392,76 Eur a sumy dobropisovanej dobropisom č. 213025775.
27. V časti, v ktorej sa žalobca bránil voči uplatneným nárokom žalobcu svojim údajným nárokom na náhradu škody voči žalobcovi v sume 11.956,46 Eur súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalovaného ako nepreukázané. V súlade s článkom 8 C.s.p. bolo povinnosťou žalovanej strany podoprieť svoje tvrdenia o existencii jej nároku na náhradu škody dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývalo naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik škody. Jediný dôkaz, ktorý žalovaná strana na preukázanie svojho nároku predložila bol ňou vystavený ťarchopis, ktorým žalobcovi naúčtoval údajné náklady na likvidáciu vzoriek a kójí žalobcu, avšak nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval akékoľvek zníženie jeho majetkového substrátu (napr. výdavkové faktúry, výpisy z účtu a pod.) a ani žiaden doklad, z ktorého by bolo možné dovodiť príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu, resp. že by likvidáciu predmetných vecí vôbec uskutočnil.
28. Nakoľko žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal existenciu čo i len jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalobcu, nepreukázal ani existenciu svojho nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 11.956,46 Eur a preto súd túto jeho procesnú obranu vyhodnotil ako nedôvodnú.
29. Za úplne irelevantnú, vo vzťahu k predmetu konania, súd považoval obranu spočívajúcu v započítaní ním zaplatenej zálohy na kúpnu cenu v sume 392,76 Eur. Zaplatenie tejto zálohy uznal aj žalovaný a o túto zálohu znížil kúpnu cenu za tovar vo faktúre č. 213013707 zo dňa 22.06.2013, ktorou síce fakturoval tovar v celovej sume 1.1151.84 Eur od žalovaného však požadoval iba úhradu sumy 759,08 Eur. Žalovaný zaplatenú zálohu zohľadnil aj vo svojej žalobe, v ktorej sa domáhal zaplatenia faktúry č. 213013707 iba vo výške 759,08 Eur.
30. Naopak dôvodná sa ukázala obrana žalovaného v časti o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 218,67 Eur. Z dobropisu č. 213025775 jednoznačne vyplýva, že žalobca znížil kúpnu cenu tovaru fakturovanú faktúrou č. 213016229, teda faktúrou, ktorej zaplatenie je súčasťou predmetu tohto sporu a to o sumu 218,67 Eur. V uvedenej výške skutočne nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny nie je daný.
31. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a má oporu v zákone v časti, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 11.965,46 Eur a preto v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel.
32. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd nielen na zaplatenie sumy 11.956,46 Eur, ale aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej podľa talianskych právnych predpisov a to vždy odo dňa, kedy sa dostal s úhradou svojich jednotlivých záväzkov do omeškania.
33. V časti žaloby o zaplatenie sumy 218,67 Eur s príslušenstvom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).