Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cbi-31-2015.pdf
PDF · 165.81 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cbi/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ;, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/A proti žalovanému Mgr. Slavomír Jančiar, so sídlom kancelárie vo Zvolene, Nám. SNP 70/36, správcovi konkurznej podstaty úpadcu R. Y., W.. XX. XX. XXXX, M. F. U. N., Č. XXXX/XX, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 06. 2013 prihlásená Prihláškou pohľadávky zo dňa 29. 07. 2015 do konkurzu sp. zn. 1K/48/2015 v časti 98,03 Eur, ktorej právny dôvod vzniku sú úroky z omeškania, je n e s p o r n á a považuje sa za uznanú.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10. 11. 2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 11. 2015 (na č. l. 1 - 2 p. v.) domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere č. 614603035 v sume 9.261,17 Eur prihlásená prihláškou zo dňa 29. 07. 2015 do konkurzu sp. zn. 1K/48/2015, t.j. v časti, v ktorej bola popretá, je nesporná a považuje sa za uznanú.
2) V žalobe uviedol, že konkurz na majetok úpadcu R. Y. bol vyhlásený uznesením zo dňa 22. 07. 2015, č. k. 1K/48/2015, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 143/2015 dňa 28. 07. 2015. Žalobca si prihláškou zo dňa 29. 07. 2015 prihlásil do konkurzu č. k. 1K/48/2015 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica svoje pohľadávky voči úpadcovi, pričom dňa 15. 10. 2015 mu bolo doručené oznámenie žalovaného (konkurzného správcu), že prihlásená pohľadávka žalobcu vo výške 9.261,17 Eur bola popretá, a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu z dôvodu neurčitosti a nepreukázania vzniku nárokov. Ustanovenia zmluvy považoval za rozporuplné so zákonom č. 129/2010 Z. z. Zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Nároky, ktoré si veriteľ zo zmluvy uplatnil, považoval správca za úžerné v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Zmluva tiež obsahuje neprijateľné podmienky. Veriteľ si uplatnil pohľadávky v poradí ako „iná pohľadávka“, pričom sa malo jednať o podriadené pohľadávky, nakoľko nárok predstavuje zmluvné pokuty, ktorých výška z prihlásenej pohľadávky nie je zjavná.
3) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, dňa 28. 06. 2013 žalobca v pozícii veriteľa uzatvoril s úpadcom v pozícii dlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi úver vo výške 3.500,- Eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.028,- Eur, t.j. spolu vo výške 6.528,- Eur. Predmetnú sumu sa úpadca zaviazal splácať v 12-tich mesačných splátkach vo výške 544,- Eur na účet veriteľa. Táto zmluva bola uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.
4) Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu, že uvedenie RPMN v predmetnej zmluve o úvere nie je jednoznačné, nakoľko výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti a je jasne uvedený na prednej strane tak v zmluve, ako i v dohode o plnení v splátkach, pričom správca na preukázanie tvrdenej nejednoznačnosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 257,12 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 86,51 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu, RPMN vo výške 257,12 %, dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Priemerná hodnota RPMN tak ako si to zákon vyžaduje je jasne uvedená na prednej strane a predstavuje 18,15 %.
5) Pokiaľ správca namietal neurčitosť a nejasnosť prihlásených nárokov a uviedol, že výška zmluvných pokút nie je jasná z prihlásenej pohľadávky, žalobca v žalobe uviedol, že v rámci voľnej prílohy bola prihlásená pohľadávka riadne rozpísaná a vyčíslený každý úkon, ktorého náhradu si žalobca uplatnil. V zmysle bodu 12 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „VPPÚ“), sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne úpadcovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva. Dlh úpadcu sa stal splatný v celosti dňa 01. 07. 2014. Keďže si úpadca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, t.j. nezaplatil veriteľovi svoj splatný záväzok, vzniklo právo na zaplatenie úroku vo výške 32 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne. V bode 07 VPPÚ si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia podmienok zmluvy poplatok 10,- Eur za každú upomienku zaslanú veriteľom úpadcovi. Úpadcovi boli zaslané 2 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým vznikla povinnosť úhrady 20,- Eur. V zmysle bodu 10 VPPÚ zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere. Za týmto účelom uzatvorili mediačnú dohodu, na základe ktorej prejavili vôľu, aby všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, boli riešené pred Mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti SR zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Vzhľadom k tomu, že úpadca ani po vyzvaní neuhradil žalobcovi celú dlžnú sumu, v zmysle zmluvy o úvere táto podala na Mediačné centrum prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie mediačného konania. Pokus o vyriešenie sporu mediáciou však nebol úspešný, pretože úpadca zmaril mediačné konanie. Na základe vyššie uvedeného vznikli veriteľovi trovy konania vo výške 602,28 Eur.
6) Ako ďalší dôvod popretia pohľadávky správca uviedol neprijateľnosť zmluvných podmienok. Nepoukázal však, ktorá zmluvná podmienka by mala byť neprijateľnou a preto sa žalobca nevie kvalifikovane vyjadriť k tomuto tvrdeniu správcu konkurznej podstaty.
7) Žalobca ďalej v žalobe nesúhlasil s tvrdeniami správcu, podľa ktorých by mal veriteľ konať v rozpore s § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobca nepovažoval konanie za úžerné a rozporuplné s dobrými mravmi. Podľa žalobcu, za dobré mravy nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 28. 06. 2013. Ku dňu 01. 09. 2014 nebol v systéme noriem, a teda aj všeobecne záväzných právnych predpisov taký zákon, ktorý by stanovil najvyššiu prípustnú mieru odplaty za poskytnutý úver, v ktorom je zahrnutá RPMN, úroky a iné administratívne poplatky. Nakoľko zákon zakazuje retroaktivitu, nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 4 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa: „Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.“ Veriteľ si prihlásil len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným dlžníkom v rámci VPPÚ a dlžníka informoval o možnosti uplatnenia zmluvných pokút v prípade riadneho a včasného neplnenia si zmluvných povinností. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, nemožno vzťah posúdiť ako nesúladný s § 39a Občianskeho zákonníka.
8) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Prihlášku pohľadávky č. 1 zo dňa 29. 07. 2015 vrátane Voľnej prílohy (na č. l. 3 - 4 p. v.), Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 06. 2013 (na č. l. 5 p. v.), Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (na č. l. 6 p. v. opačná strana), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 06. 2013 (na č. l. 7 p. v.) a Výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I o registrácii žalobcu k dátumu 23. 09. 2015 (na č. l. 8 - 10 p. v.).
9) Žalovaný prostredníctvom svojej bývalej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 02. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 16. 02. 2016 (na č. l. 28 - 31 p. v.) uviedol, že v Oznámení o popretí pohľadávok veriteľovi v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) zo dňa 12. 10. 2015, doručenom zo strany žalovaného žalobcovi dňa 15. 10. 2015, žalovaný žalobcovi oznámil, že nakoľko žalovaný - správca úpadcu R. Y. - pri skúmaní Pohľadávky veriteľa - žalobcu - zistil, že Pohľadávka je sporná, správca v súlade s ustanovením § 32 ZKR dňa 09. 10. 2015 časť Pohľadávky por. č. 1/P-1, vedenej v Zozname pohľadávok pod č. 6 poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia, a to z nasledovných dôvodov a v nasledovnom rozsahu: A/ UZNANIE SPRÁVCOM: Správca pohľadávku nepopiera (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia) nasledovne: - časť istiny v sume: 1.768,- Eur. B/ POPRETIE SPRÁVCOM: Správca pohľadávku popiera (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia) nasledovne: Výška popretia: - istina popretá v sume 3.028,- Eur; - úroky popreté v sume 5.309,91 Eur; - úroky z omeškania popreté v sume 300,98 Eur; - náklady z uplatnenia popreté v sume 622,28 Eur; celková popretá suma: 9.261,17 Eur. Správcom uznané poradie (pri popretí poradia): - podriadené pohľadávky (v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2, 3 ZKR). Zdôvodnenie popretia: - Pohľadávka uznaná len v časti nevrátenej poskytnutej istiny úveru úpadcovi; - Správca neuznáva časť istiny, ako aj príslušenstvo istiny, a to z dôvodu ich neurčitosti a nepreukázania vzniku nárokov na ne; - Zmluva o úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013, resp. jej ustanovenia sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.; - Zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver; - Nároky vzniknuté zo Zmluvy o úvere, uplatnené v Prihláške, správca považuje za úžeru podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka; - Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; - Veriteľ si pohľadávky uplatnil v poradí ako - iná pohľadávka - pričom sa jedná o podriadené pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 2, 3 ZKR, nakoľko uplatnené nároky predstavujú zmluvné pokuty, ktorých výška z prihlásenej pohľadávky nie je zjavná.
10) Žalovaný ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že ako vyplýva z písomného Oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 12. 10. 2015, správca pohľadávku veriteľa poprel (v celkovej popretej sume 9.261,17 Eur), a to aj čo do poradia, pričom správca uznal poradie ako podriadené pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2, 3 ZKR a to s odôvodnením, že veriteľ si pohľadávky uplatnil v poradí ako - iná pohľadávka - pričom sa však jedná o podriadené pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 2, 3 ZKR, nakoľko veriteľom uplatnené nároky predstavujú zmluvné pokuty, ktorých výška z prihlásenej pohľadávky nie je zjavná. Nakoľko žalobca popretie pohľadávky správcom, a to v celkovej popretej sume 9.261,17 Eur v žalobe čo do poradia nenamieta a ani sa k nemu nevyjadruje, má žalovaný za to, že popretie pohľadávky veriteľa správcom v sume 9.261,17 Eur, a to čo do poradia a jej zaradenia do poradia podľa ustanovenia § 95 ods. 2, 3 ZKR ako podriadená pohľadávka - zmluvná pokuta, je oprávnená.
11) K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že priemerná hodnota RPMN tak ako si to zákon vyžaduje je jasne uvedená na prednej strane a predstavuje 18,15 % a že podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie
na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VPPÚ a je vo výške 257,12 %, sa žalovaný vyjadril v tom smere, že ako vyplýva zo znenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013, ako aj zo znenia Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 06. 2013, podpísanými úpadcom R. Y. (ktoré predložil žalobca ako prílohu žaloby), je údaj ohľadne priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver na týchto dokumentoch celkom zrejme prepisovaný. Tento údaj bol celkom zjavne pôvodne uvedený v inej výške, ako v tej, ako ho v žalobe prezentuje žalobca. Správca považuje tento údaj za nejednoznačný, zjavne opravovaný (prepisovaný), a teda neurčitý a na tento údaj pri posudzovaní prihlášky neprihliadal. Aj z tohto dôvodu správca v písomnom Oznámení zo dňa 12. 10. 2015 uviedol, že Zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver. Žalovanému nebola predložená žiadna „dohoda o splátkach“, v zmysle ktorej mal byť úpadca oboznámený o výške ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 257,12 %, ako to uvádza žalobca v žalobe. Žalovaný má súčasne vážne pochybnosti o správnosti výpočtu hodnoty RPMN na uvedený spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj o správnosti výpočtu priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v takej výške, ako to uvádza žalobca v žalobe. Nech žalobca preukáže správnosť týchto výpočtov. Podľa žalovaného, nakoľko Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013 neobsahuje platne dohodnutú priemernú hodnotu RPMN na spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy, v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je toho dôsledkom skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že za situácie, keď bol úpadcovi poskytnutý úver vo výške 3.500,- Eur, z ktorého splatil sumu 1.732,- Eur (ako to žalobca uvádza aj v Prihláške), z uvedeného úveru má žalobca nárok len na vrátenie zostatku požičanej istiny vo výške 1.768,- Eur (ktorá bola správcom uznaná), ktorá mu nebola ešte vrátená, pričom nemá žiadne ďalšie nároky na úroky a iné poplatky.
12) Žalovaný potvrdil, že žalobca v rámci Voľnej prílohy Prihlášky uviedol a vyčíslil sumy, ktoré si v Prihláške uplatňuje, a to: - v časti výpočet úrokov však nie je zjavné, ako žalobca k uvádzaným sumám dospel, resp. považuje výpočet za nesprávny (žalovanému nie je zjavné, z akého dôvodu žalobca použil údaj 32 % ročne pri výpočte úroku). Žalovaný má pritom za to, že samotné uplatnenie úrokov a úrokov z omeškania je neoprávnené, nakoľko žalobca si zjavne vypočítal a uplatnil úroky a úroky z omeškania nielen z požičanej istiny 3.500,- Eur, ale aj z čiastky, ktorú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 nazýva ako „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 3.028,- Eur“ (ktoré obsahujú aj „administratívne náklady veriteľa“). Túto položku však žalovaný považuje už za dohodnutý úrok, a v zmysle toho má za to, že úrok a úrok z omeškania si žalobca vypočítava už zo samotného dohodnutého úroku k úveru; - v časti nákladov z uplatnenia sú, podľa názoru správcu, skryté zmluvné pokuty, ktoré žalobca nazýva ako poplatky, resp. trovy v mediačnom konaní. Vynaloženie týchto nákladov a oprávnenosť na vznik týchto pohľadávok, resp. správnosť ich výpočtu však žalobca nepreukázal, a to dokonca ani v súdnom konaní. Súčasne má žalovaný za to, že nároky vyplývajúce zo VPPÚ veriteľovi (žalobcovi) neprislúchajú.
13) V ďalšej časti svojho písomného vyjadrenia k žalobe poukázal žalovaný na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uviedol, že úpadca pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť obsah VPPÚ. Za neprijateľné zmluvné podmienky považuje správca napríklad všetky povinnosti úpadcu, ktoré majú vyplývať zo VPPÚ, vrátane „dohodnutia mediačnej dohody“, ktorá mala byť medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá len tým spôsobom, že mediačná dohoda je súčasťou týchto Všeobecných podmienok. V súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobe, že ku dňu 01. 09. 2014 nebol v systéme noriem taký zákon, ktorý by stanovil najvyššiu prípustnú mieru odplaty za poskytnutý úver a nakoľko zákon zakazuje retroaktivitu, nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi, žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2014 a na ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2014. Objasnil, že ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, týkajúce sa úžery, je ako súčasť Občianskeho zákonníka účinné od 01. 06. 2014, pričom podľa § 879r Občianskeho zákonníka sa týmto ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014. V danom prípade sa jedná o tzv. nepravú retroaktivitu, kde síce zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, pričom však zákonodarca novu právnou úpravou vstúpil do právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe skôr prijatej právnej normy a mení jeho režim, pričom
však nepôsobí do minulosti. Preto má žalovaný za to, že nároky, ktoré si žalobca uplatnil v rámci konkurzného konania prihlášku, je oprávnený posúdiť s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. Uplatnenie prihlásených nárokov žalobcom v konkurznom konaní po 01. 06. 2014 považuje žalovaný za úžeru, a to vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 3.500,- Eur a vzhľadom na neprimeranú výšku nárokov, ktoré si žalobca uplatňuje za vrátenie tohto úveru, zneužívajúc tieseň, neskúsenosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a neschopnosť plniť záväzky úpadcom.
14) V závere svojho písomného vyjadrenia mal žalovaný za to, že uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 dňa 28. 06. 2013, a to s takými dohodnutými pre úpadcu nevýhodnými zmluvnými podmienkami, z ktorých vychádzajú nároky veriteľa, ktorých sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, predstavuje uzatvorenie neplatného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa prieči dobrým mravom a ktorý podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka nepožíva právnu ochranu. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročná percentuálna miera nákladov bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 86,51 %. Na základe žalobcom deklarovanej dohody o splátkach malo podľa žalobcu dôjsť k zmene v časti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá sa mala zvýšiť z pôvodných 86,51 % na 257,12 %, čo je taktiež v celkom zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Zo všetkých týchto dôvodov nárok žalobcu uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu poprel (neuznal) a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pre prípad úspechu v spore navrhol zaviazať žalobcu na náhradu trov súdneho konania žalovanému.
15) Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), ktorý v ustanovení § 90 ods. 1 CSP upravil povinné zastúpenie strany advokátom, okrem iných aj v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, s výnimkou, keď je strana právnickou osobou a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Vzhľadom na uvedené súd Výzvou zo dňa 03. 07. 2018 (na č. l. 33 p. v.) vyzval žalobcu, aby si v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy zvolil advokáta, pokiaľ nemá jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Zároveň súd poučil žalobcu, že ak si nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jeho úkony sa neprihliada (§ 90 ods. 2 CSP).
16) Dňa 10. 08. 2018 doručil žalobcu súdu Plnomocenstvo na jeho zastupovanie v súdnom konaní udelené dňa 06. 08. 2018 JUDr. Kataríne Hegedüšovej, advokátke, trvale bytom: Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava (na č. l. 44 p. v.).
17) Žalobca, ani jeho právna zástupkyňa sa pojednávania vo veci samej nezúčastnili, svoju neprítomnosť na ňom písomne ospravedlnili a žiadali konať v ich neprítomnosti. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
18) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a po oboznámení sa s Prihláškou pohľadávky zo dňa 29. 07. 2015 (na č. l. 3 p. v.), Voľnou prílohou k Prihláške zo dňa 29. 07. 2015 (na č. l. 4 p. v.), Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 06. 2013 (na č. l. 5 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru na č. l. 6 p. v.), tlačivom - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 06. 2013 (na č. l. 7 p. v.), Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I o registrácii žalobcu k dátumu 23. 09. 2015 (na č. l. 8 - 10 p. v.), vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 15. 02. 2016 (na č. l. 28 - 31 p. v.), podaním žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 05. 2022 (na č. l. 64 - 66 p. v.) a Oznámením o popretí pohľadávok veriteľovi zo dňa 12. 10. 2015 vrátane doručenky z jeho doručenia žalobcovi (na č. l. 73 - 75 p. v.) zistil tento skutkový stav:
19) Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/48/2015 zo dňa 22. 07. 2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 143/2015 dňa 28. 07. 2015 (na č. l. 57 p. v.), bol na majetok dlžníka R. Y., W.. XX. XX. XXXX, M. F. Č. XXXX/XX, XXX XX N. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Slavomír Jančiar - žalovaný.
20) Z predložených a označených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca si v zákonnej lehote Prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 29. 07. 2015 prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu v celkovej výške 11.029,17 Eur, ktorá je u správcu vedená v Zozname pohľadávok pod č. 6.
21) Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol žalobca v Prihláške pohľadávky pod por. č. 1 zo dňa 29. 07. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 28. 06. 2013, na základe ktorej veriteľ poskytol úpadcovi úver vo výške 3.500,- Eur a úpadca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3.028,- Eur, t.j. spolu vo výške 6.528,- Eur. Predmetnú sumu sa úpadca zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 544,- Eur počnúc dňom 06. 08. 2013. Úpadca uhradil 2 splátky v celkovej výške 1.732,- Eur. Vzhľadom k tomu, že svoj záväzok neplnil riadne a včas, porušil tak povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čím stratil výhodu splátok a dňa 01. 07. 2014 sa dlh stal splatný. K dátumu vyhlásenia konkurzu si veriteľ prihlasuje voči úpadcovi nesplatenú istinu vo výške 4.796,- Eur.
22) Z Voľnej prílohy pripojenej k Prihláške pohľadávky pod por. č. 1 zo dňa 29. 07. 2015 súd zistil, že k dátumu vyhlásenia konkurzu veriteľ eviduje voči úpadcovi: A/ v časti úrokov z omeškania: v zmysle bodu 12 VPPÚ (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne úpadcovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva. Dlh úpadcu sa stal splatný v celosti dňa 01. 07. 2014. Keďže si úpadca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, t.j. nezaplatil žalobcovi svoj splatný záväzok, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku vo výške 32 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne. Preto si žalobca prihlásil do konkurzu úroky z omeškania nasledujúcim spôsobom:
- úroky vo výške 5.309,91 Eur, ktorá suma predstavuje úroky - úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 4.796,- Eur za obdobie odo dňa 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015; - úroky z omeškania vo výške 300,98 Eur, ktorá suma predstavuje úroky z omeškania - úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z sumy 4.796,- Eur od 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015. K dátumu vyhlásenia konkurzu žalobca eviduje voči úpadcovi nesplatené úroky z omeškania v celkovej výške 5.610,89 Eur. B/ v časti nákladov z uplatnenia: v bode 07 VPPÚ si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia podmienok zmluvy poplatok 10,- Eur za každú upomienku zaslanú veriteľom úpadcovi. Úpadcovi boli zaslané 2 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým vznikla povinnosť uhradiť 20,- Eur. V zmysle bodu 10 VPPÚ zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že úpadca ani po vyzvaní neuhradil žalobcovi celú dlžnú sumu, v zmysle zmluvy o úvere tento podal na Mediačné centrum registrované na Ministerstve spravodlivosti SR prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie mediačného konania. Pokus o vyriešenie sporu mediáciou však nebol úspešný, pretože úpadca zmaril mediačné konanie. Na základe uvedeného vznikli veriteľovi trovy konania vo výške 602,28 Eur. K dátumu vyhlásenia konkurzu si veriteľ prihlasuje voči úpadcovi nesplatené náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 622,28 Eur (20,- Eur + 602,28 Eur). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností si veriteľ prihlasuje v prihláške do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 11.029,17 Eur (5.610,89 Eur + 622,28 Eur + 4.796,- Eur).
23) Súd tiež zistil, že žalovaný dňa 12. 10. 2015 v Oznámení o popretí pohľadávok veriteľovi v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. oznámil žalobcovi, že časť jeho pohľadávky prihlásenej pod por. č. 1/P-1, vedenej v Zozname pohľadávok pod č. 6, poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia. Žalovaný poprel časť pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia, a to istinu v sume 3.028,- Eur, úroky v sume 5.309,91 Eur, úroky z omeškania v sume 300,98 Eur a náklady z uplatnenia v sume 622,28 Eur, teda celkovo poprel sumu 9.261,17 Eur. Popretie zdôvodnil tak, že pohľadávka uznaná len v časti nevrátenej poskytnutej istiny úveru úpadcovi; správca neuznáva časť istiny, ako aj príslušenstvo istiny, a to z dôvodu ich neurčitosti a nepreukázania vzniku nárokov na ne; Zmluva o úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013, resp. jej ustanovenia sú v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z. z.; Zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver; nároky vzniknuté zo Zmluvy o úvere, uplatnené v Prihláške, správca považuje za úžeru podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka; Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; veriteľ si pohľadávky uplatnil v poradí ako - iná pohľadávka - pričom sa jedná o podriadené pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 2, 3 ZKR, nakoľko uplatnené nároky predstavujú zmluvné pokuty, ktorých výška z prihlásenej Pohľadávky nie je zjavná. Správca uznal (nepoprel) pohľadávku v časti istiny v sume 1.768,- Eur a taktiež uznal poradie (pri popretí poradia) - podriadené pohľadávky (v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2, 3 ZKR). Oznámenie správcu bolo žalobcovi doručené dňa 15. 10. 2015.
24) Žalovaný v konaní pred súdom v plnom rozsahu trval na písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 02. 2016 a poukázal na skutočnosť, že žalobca si prihláškou pohľadávky v rámci konkurzu zo dňa 29. 07. 2015 prihlásil pohľadávku v celkovej výške 11.029,17 Eur, ktorá je rozdelená na istinu vo výške 4.796,- Eur, úroky vo výške 5.309,91 Eur, úroky z omeškania vo výške 300,98 Eur a náklady z uplatnenia vo výške 622,28 Eur. Správca prihlásenú pohľadávku poprel v istine v sume 3.028,- Eur, pretože dlžníkovi - úpadcovi bol poskytnutý čistý úver vo výške 3.500,- Eur, z ktorej sumy úpadca uhradil v dvoch splátkach sumu 1.732,- Eur, to znamená, že výška uplatnenej istiny 4.796,- Eur bola popretá vo výške 3.028,- Eur v takej výške, aby bolo vypočítané, že správca uznal poskytnutú istinu 3.500,- Eur zníženú o jej úhradu vo výške 1.732,- Eur. Z pohľadu správcu zvyšná časť, ktorá je v prihláške pohľadávky uvedená ako príslušný poplatok vo výške 3.028,- Eur a je zaradená do kolónky istina, táto nepredstavuje istinu, ale z pohľadu správcu to predstavuje príslušenstvo pohľadávky a malo to byť uvedené v iných častiach prihlášky, úroky, úroky z omeškania, prípadne náklady z uplatnenia, poplatok z omeškania, ale nepredstavuje to istinu. Aj vzhľadom na skutočnosť, že správca považuje z dôvodu nedostatkov samotnej zmluvy uvedený úver za bezúročný, z toho dôvodu priznal iba samotnú istinu a túto istinu, ostatné prihlásené pohľadávky poprel ako celok. Žalobca nepredložil výpočet samotných nárokov, ktorého sa žalovaný domáhal aj v písomnom vyjadrení k žalobe a preto žalovanému nie je zrejmé, ako sa k tým jednotlivým sumám prihlásenej pohľadávky a uplatnenej v žalobe žalobca dostal. Vo vzťahu k neurčitosti zmluvy žalovaný tvrdil, že žalobca v žalobe uvádza, že v zmysle všeobecných zmluvných podmienok poskytol podľa vzorca spotrebiteľský úver vo výške 257,12 %, táto výška však nie je ani v zmluve, ani vo všeobecných podmienkach nikde uvedená, je tam len vzorec na nejaký výpočet, ktorý je dosť nezrozumiteľný a nie je na spotrebiteľovi, aby si takýto úver sám vypočítaval. Takisto RPMN je vo výške 86,51 % stanovená v zmluve a priemerná hodnota je uvedená vo výške 18,15 %, ale zo zmluvy je zrejmé, že táto výška bola prepisovaná a z pohľadu žalovaného neurčitá a aj preto žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku vzhľadom na neurčitosť týchto konkrétnych percentuálnych sadzieb. Takéto údaje v ustanoveniach zmluvy považoval žalovaný za neurčité a s odkazom na Občiansky zákonník aj za neplatné. Preto žalovaný považoval tento úver za bezúročný a uznal iba istinu ako takú. Vo vzťahu k uplatnenému úroku 8 % ročne zo sumy 4.796,- Eur žalovaný uviedol, že ak by sa malo uvažovať o priznaní ročného úroku z omeškania, tak iba z istiny, ktorá nebola uhradená a ktorú správca uznal, a to k splatnosti pohľadávky ku dňu vyhlásenia konkurzu.
25) Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že v rámci konkurzného konania pri popretí pohľadávky uznal žalobcovi iba neuhradenú časť ním uznanej istiny, vo zvyšku celú pohľadávku poprel. Podľa názoru žalovaného, žalobca počas súdneho konania nepredložil žiadny ďalší dôkaz, ktorý by mal za dôsledok zmenu právneho stanoviska žalovaného. Žalovaný teda naďalej popiera všetky prihlásené nároky v popretej výške a uznáva iba časť uznanej istiny s tým, že odkazuje na právne zdôvodnenie uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 02. 2016 a na ústny prednes v konaní pred súdom. Nad rámec ešte upriamil pozornosť na ustanovenie Občianskeho zákonníka o úžere a na nepravú retroaktivitu k tomuto ustanoveniu. Úrok z omeškania nebol žalobcovi priznaný v rámci zisťovania pohľadávok, nakoľko žalobca si nedokázal tento úrok právne zdôvodniť takým spôsobom, aby mohol byť uznaný a z tohto dôvodu aj tento bol popretý, ako aj iné príslušenstvo prihlásenej pohľadávky. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov súdneho konania.
26) Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej ako „ZKR“), pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
27) Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
28) Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
29) Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
30) Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
31) Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
32) Podľa § 32 ods. 18 ZKR, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
33) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si v zákonnej lehote Prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 29. 07. 2015 prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu v celkovej výške 11.029,17 Eur, ktorá je u správcu vedená v Zozname pohľadávok pod č. 6. Z Voľnej prílohy pripojenej k Prihláške pohľadávky pod por. č. 1 zo dňa 29. 07. 2015 súd zistil, že k dátumu vyhlásenia konkurzu veriteľ evidoval voči úpadcovi: A/ v časti úrokov z omeškania: v zmysle bodu 12 VPPÚ (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne úpadcovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva. Dlh úpadcu sa stal splatný v celosti dňa 01. 07. 2014. Keďže si úpadca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, t.j. nezaplatil žalobcovi svoj splatný záväzok, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku vo výške 32 % ročne a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne. Preto si žalobca prihlásil do konkurzu úroky z omeškania nasledujúcim spôsobom: - úroky vo výške 5.309,91 Eur, ktorá suma predstavuje úroky - úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 4.796,- Eur za obdobie odo dňa 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015; - úroky z omeškania vo výške 300,98 Eur, ktorá suma predstavuje úroky z omeškania - úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z sumy 4.796,- Eur od 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015. K dátumu vyhlásenia konkurzu žalobca evidoval voči úpadcovi nesplatené úroky z omeškania v celkovej výške 5.610,89 Eur. B/ v časti nákladov z uplatnenia: v bode 07 VPPÚ si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia podmienok zmluvy poplatok 10,- Eur za každú upomienku zaslanú veriteľom úpadcovi. Úpadcovi boli zaslané 2 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým vznikla povinnosť uhradiť 20,- Eur. V zmysle bodu 10 VPPÚ zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že úpadca ani po vyzvaní neuhradil žalobcovi celú dlžnú sumu, v zmysle zmluvy o úvere tento podal na Mediačné centrum registrované na Ministerstve spravodlivosti SR prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na začatie mediačného konania. Pokus o vyriešenie sporu mediáciou však nebol úspešný, pretože úpadca zmaril mediačné konanie. Na základe uvedeného vznikli veriteľovi trovy konania vo výške 602,28 Eur. K dátumu vyhlásenia konkurzu si veriteľ prihlásil voči úpadcovi nesplatené náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 622,28 Eur (20,- Eur + 602,28 Eur). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností si veriteľ prihlásil v prihláške do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 11.029,17 Eur (5.610,89 Eur ako úroky a úroky z omeškania + 622,28 Eur ako náklady z uplatnenia + 4.796,- Eur ako istinu).
34) Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný poprel časť pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia, a to istinu v sume 3.028,- Eur, úroky v sume 5.309,91 Eur, úroky z omeškania v sume 300,98 Eur a náklady z uplatnenia v sume 622,28 Eur, teda celkovo poprel sumu 9.261,17 Eur. Popretie zdôvodnil tak, že pohľadávka uznaná len v časti nevrátenej poskytnutej istiny úveru úpadcovi; správca neuznáva časť istiny, ako aj príslušenstvo istiny, a to z dôvodu ich neurčitosti a nepreukázania vzniku nárokov na ne; Zmluva o úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013, resp. jej ustanovenia sú v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z. z.; Zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver; nároky vzniknuté zo Zmluvy o úvere, uplatnené v Prihláške, správca považuje za úžeru podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka; Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky; veriteľ si pohľadávky uplatnil v poradí ako - iná pohľadávka - pričom sa jedná o podriadené pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 2, 3 ZKR, nakoľko uplatnené nároky predstavujú zmluvné pokuty, ktorých výška z prihlásenej Pohľadávky nie je zjavná. Správca uznal (nepoprel) pohľadávku v časti istiny v sume 1.768,- Eur a taktiež uznal poradie (pri popretí poradia) - podriadené pohľadávky (v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2, 3 ZKR). Oznámenie správcu bolo žalobcovi doručené dňa 15. 10. 2015.
35) Napokon mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil svoje právo na súde dňa 16. 11. 2015, t.j. v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky (posledný deň lehoty 14. 11. 2015 pripadol na sobotu a najbližší pracovný deň pripadol na pondelok 16. 11. 2015).
36) Tieto skutočnosti (v bodoch 33) až 35) odôvodnenia tohto rozhodnutia) neboli medzi stranami sporné.
37) Súd preskúmal dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu - žalovaného a posúdil, či tieto dôvody zodpovedajú skutočnosti a teda vylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze. Súd dospel k nasledovným zisteniam:
38) Správca - žalovaný písomne oznámil žalobcovi dňa 12. 10. 2015 (na č. l. 73 - 75 p. v.), že poprel jeho pohľadávku (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia), a to v časti istiny v sume 3.028,- Eur; v časti úrokov v sume 5.309,91 Eur; v časti úrokov z omeškania v sume 300,98 Eur a v časti nákladov z uplatnenia v sume 622,28 Eur, t.j. v celkovej (popretej) sume 9.261,17 Eur. Z celkovej prihlásenej pohľadávky vo výške 11.029,17 Eur správca - žalovaný nepoprel časť istiny v sume 1.768,- Eur (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia), ako len v časti nevrátenej poskytnutej istiny úveru úpadcovi. Správca odôvodnil popretie pohľadávky v časti istiny, ako aj jej príslušenstva z dôvodu ich neurčitosti a nepreukázania vzniku nárokov na ne; ustanovenia Zmluvy o úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013 považoval za uzavreté v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.; zmluva neobsahuje jednoznačné určenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver; nároky zo zmluvy považoval za úžeru podľa § 39a Občianskeho zákonníka; zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a veriteľ si pohľadávky uplatnil v poradí ako - iná pohľadávka - pričom sa jedná o podriadené pohľadávky s poukazom na § 95 ods. 2, 3 ZKR.
39) Žalobca ako veriteľ a úpadca ako dlžník uzavreli dňa 28. 06. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na ktorý zmluvný vzťah sa vzťahovali aj ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014. Podľa bodu 1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere „Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zväzuje pri podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa v sume 3.500,- Eur a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 3.028,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 6.528,- Eur. Spotrebiteľ podpisom zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru“. Podľa bodu 3. zmluvy „Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 86,51 %. .... Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 18,15 %“. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy) sa v bode 07. zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur; úrok z omeškania v sadzbe v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov; poplatok vo výške 10,- Eur za každú upomienku zaslanú veriteľom úpadcovi a náklady, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy (trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, , trovy súdneho konania, trovy exekúcie ...). V bode 10. VPPÚ zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy, a to mediáciu pomocou mediátora. A napokon, v bode 12. VPPÚ „Veriteľ upozorňuje spotrebiteľa, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne za podmienok stanovených v zmluve spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku
za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a veriteľovi vznikne právo na realizáciu zabezpečenia uvedeného v zmluve, právo na odstúpenie od zmluvy a/alebo právo domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom orgáne“.
40) Podľa názoru súdu, správca - žalovaný poprel pohľadávku žalobcu, ktorú si uplatnil v prihláške pohľadávky v celkovej výške 11.029,17 Eur, a to v časti istiny v sume 3.028,- Eur, v časti úrokov v sume 5.309,91 Eur, v časti úrokov z omeškania v sume 300,98 Eur a v časti nákladov z uplatnenia v sume 622,28 Eur, t. j spolu v sume 9.261,17 Eur v súlade s právnymi predpismi SR. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 05. 2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Súd bol toho názoru, že žalobca ani správcovi v konkurznom konaní, ale ani súdu v tomto súdnom konaní, hodnoverným spôsobom nepreukázal správnosť výpočtu hodnoty RPMN na uvedený spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a hodnoverne nepreukázal ani správnosť výpočtu priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Ako súd zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, údaj o výške priemernej hodnoty RPMN bol zjavne prepisovaný vo výške 18,15 % (na č. l. 5 a 7 p. v.), takisto aj vo formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (18,15 %), čo vzbudzuje u súdu pochybnosť, akú výšku priemernej hodnoty RPMN mienil žalobca uviesť, keďže ním uvádzaná výška je nejednoznačná, zjavne opravovaná a prepísaná. V tomto smere žalobca žiadne dôkazy neprodukoval a takisto nepredložil ani žiadnu ním deklarovanú „Dohodu o splátkach“, v zmysle ktorej mal byť úpadca (dlžník) oboznámený s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 257,12 %. V dôsledku porušenia tejto povinnosti sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 05. 2014 poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že pokiaľ žalobca ako veriteľ poskytol úpadcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 3.500,- Eur, z ktorého úpadca uhradil žalobcovi sumu 1.732,- Eur, vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie zostatku požičanej istiny vo výške 1.768,- Eur, ktorá časť istiny bola v konkurznom konaní správcom - žalovaným uznaná, spolu so zákonným úrokom z omeškania za vymedzené obdobie omeškania.
41) Ďalej podľa názoru súdu, na zmluvný vzťah sa v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovalo aj ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014, podľa ktorého ods. 1 upravoval, že „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“. Podľa § 53 ods. 2 „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah“. V zmysle § 53 ods. 3 „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané“. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku“. Pričom podľa ustanovenia § 53 ods. 5 „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné“. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 10 „Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Súd bol názoru, že úpadca ako dlžník a spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 06. 2013, ktoré upravovali povinnosti dlžníka platiť zmluvnú pokutu, poplatky za každú upomienku, nahradiť škodu, ako aj náklady, ktoré vzniknú v súvislosti
s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy - ako trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania a pod.
42) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom dospel súd k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 28. 06. 2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (úpadcu), teda neprijateľné podmienky a ktoré sa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014 považujú za neplatné. Súd tiež dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala jednoznačné určenie priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver (žalobca uviedol zjavne prepisovaný údaj 18,15 %), čo je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 05. 2014 a taktiež nebola hodnoverným spôsobom preukázaná výška RPMN (podľa tvrdenia žalobcu iba v žalobe 257,12 %), ktoré skutočnosti majú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 05. 2014 za dôsledok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správca - žalovaný potom v Oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 12. 10. 2015 správne postupoval , keď z uplatnenej istiny vo výške 4.796,- Eur uznal len časť vo výške 1.768,- Eur, ktorá suma predstavuje tú časť istiny z poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 3.500,- Eur, ktorú úpadca žalobcovi neuhradil (úpadca uhradil istinu vo výške 1.732,- Eur).
43) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a s poukazom na citované zákonné a zmluvné ustanovenia, ako aj na zaujatý právny názor súdu, považoval súd žalobu za dôvodnú len v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 98,03 Eur, v ktorej výške určil, že pohľadávka žalobcu je nesporná a považuje sa za uznanú (I. výroková veta tohto rozhodnutia). Ako súd z predložených listinných dôkazov zistil, pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 3.500,- Eur, z ktorej sumy nevrátil úpadca ako dlžník žalobcovi sumu 1.768,- Eur, bol pre prípad omeškania dlžníka s úhradou svojho dlhu dohodnutý úrok z omeškania v sadzbe v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (bod 07. VPPÚ). V zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úpadca ako dlžník sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu od 01. 07. 2014, kedy platila základná úroková sadzba ECB 0,15 % a zvýšená o päť percentuálnych bodov potom predstavovala výšku úrokov z omeškania v sadzbe 5,15 % ročne. Úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 5,15 % ročne potom predstavovali z dlžnej istiny 1.768,- Eur za obdobie omeškania od 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015 sumu 98,03 Eur. V tejto výške potom považoval súd nárok žalobcu uplatnený žalobou za dôvodný a v tejto výške mal správca - žalovaný pohľadávku žalobcu v konkurznom konaní uznať.
44) Súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol (II. výroková veta tohto rozhodnutia). Žalobca žiadal žalobou určiť, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 614603035 zo dňa 28. 06. 2013 v sume 9.261,17 Eur prihlásená Prihláškou pohľadávky zo dňa 29. 07. 2015 do konkurzu sp. zn. 1K/48/2015, t.j. v časti, v ktorej bola popretá, je nesporná a považuje sa za uznanú. Táto suma pozostávala z časti zvyšnej istiny vo výške 3.028,- Eur; z úrokov vo výške 5.309,91 Eur; z úrokov z omeškania vo výške 300,98 Eur a z nákladov z uplatnenia vo výške 622,28 Eur. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 3.028,- Eur nazvané ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ale len na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru v hotovosti vo výške 3.500,- Eur (z ktorej istiny úpadca uhradil 1.732,- Eur a zvyšok vo výške 1.768,- Eur správca
- žalovaný v konkurznom konaní uznal). Preto správca - žalovaný správne postupoval, keď zvyšok istiny v sume 3.028,- Eur poprel. Vo vzťahu k uplatneným úrokom vo výške 5.309,91 Eur, ku ktorej výške dospel žalobca spôsobom: úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 4.796,- Eur za obdobie od 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015, súd uvádza, že tento nárok žalobcovi nepatrí, jednak z dôvodu, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a jednak z dôvodu, že žalobca ani správcovi, ani súdu nepreukázal, že takáto výška úroku bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Žalobca správcovi, ani v súdnom konaní ním deklarovanú „dohodu o splátkach“ nepredložil. S poukazom najmä na bezúročnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru (vo výške 3.500,- Eur) potom
správca - žalovaný správne postupoval, keď úroky v sume 5.309,91 Eur poprel. Správca - žalovaný poprel úroky z omeškania uplatnené žalobcom v sume 300,98 Eur, ku ktorej výške dospel žalobca spôsobom: úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.796,- Eur od 01. 07. 2014 do dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. 28. 07. 2015. Súd bol však toho názoru, že žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej istiny 1.768,- Eur od 01. 07. 2014 do 28. 07. 2015, t.j. v sume 98,03 Eur tak, ako už zdôvodnil v bode 43) odôvodnenia tohto rozhodnutia a v prevyšujúcej časti 202,95 Eur považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný a správcom - žalovaným aj správne popretý. Vo vzťahu k nákladom z uplatnenia v sume 622,28 Eur (20,- Eur ako poplatok za 2 upomienky + 602,28 Eur ako náklady vzniknuté zo zmareného mediačného konania) súd opätovne uvádza, že vzhľadom na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie týchto nákladov z uplatnenia a tento nárok ani správcovi - žalovanému, ani v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto správca - žalovaný správne postupoval, keď náklady z uplatnenia v sume 622,28 Eur poprel.
45) V závere súd dodáva, že správca - žalovaný v Oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 12. 10. 2015 uviedol: A/ Uznanie správcom: správca pohľadávku nepopiera (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia) nasledovne: - časť istiny v sume 1.768,- Eur. B/ Popretie správcom: správca pohľadávku popiera (čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a čo do poradia) nasledovne: výška popretia: - istina popretá v sume 3.028,- Eur; - úroky popreté v sume 5.309,91 Eur; - úroky z omeškania popreté v sume 300,98 Eur; - náklady z uplatnenia popreté v sume 622,228 Eur; - celková popretá suma 9.261,17 Eur. Správcom uznané poradie (pri popretí poradia): - podriadené pohľadávky (v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2, 3 ZKR). Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky prihlásenej do konkurzu v sume 9.261,17 Eur, ostatných nárokov v zmysle ustanovenia § 32 ods. 14 ZKR v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu sa nedomáhal, preto súd o nich ani nerozhodoval.
46) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %, hoci tento nemal v spore plný úspech, avšak jeho neúspech spočíval iba v pomerne nepatrnej časti. Žalobou uplatnený nárok predstavoval sumu vo výške 9.261,17 Eur (100 %), súdom priznaný nárok žalobcovi predstavoval sumu 98,03 Eur (1,06 %). To znamená, že žalobca mal v spore úspech 1,06 % a neúspech 98,94 % a naopak, žalovaný mal v spore úspech 98,94 % a neúspech 1,06 %. Po odpočítaní neúspechu žalovaného v spore od jeho úspechu, mal žalovaný čistý úspech v spore 97,88 % (98,94 % mínus 1,06 %). Vzhľadom na to, že neúspech žalovaného spočíval iba v pomerne nepatrnej časti, priznal súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).