Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_34P-183-2016.pdf
PDF · 123.17 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/183/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. : V. nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov : matky V. W., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E. - U., XX. Q. XXX/XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín, IČO : 36 857 882 a otca P. Q., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom E. E., Z. A. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom I. XXXX, E., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„ Maloleté deti Q. : V. nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. “
Súd u r č u j e , že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. sumou vo výške 100,- Eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2016, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 28.02.2017, pre maloletého V. vo výške 40,- Eur a pre maloletého O. vo výške 40,-Eur, s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súčasťou tohto rozhodnutia je dohoda rodičov o úprave styku s maloletými deťmi nasledovného znenia :
„ Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým V. a s maloletým O. v každom párnom týždni v roku v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v nedeľu od 17:00 hod. do 19:00 hod., v prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky, ďalšie tri mesiace v rovnakom rozsahu bez prítomnosti matky a potom v každú nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka sa zaväzuje deti na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si deti vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky.
Rodičia sa dohodli, že v prípade nemožnosti realizovania styku je rodič povinný informovať druhého rodiča 24 hodín vopred a dohodnúť si náhradný termín. “
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 17.10.2016 sa matka maloletých detí domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovala zveriť maloleté deti V. a O. do jej osobnej starostlivosti ako matky s tým, že maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok matka detí a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého V. sumou 150,-Eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 150,-Eur mesačne, počnúc dňom 7.6.2015, teda spätne od narodenia detí. Bola ochotná sa s otcom detí dohodnúť na výživnom 100,-Eur mesačne pre každé dieťa, akou sumou sa otec detí doposiaľ dobrovoľne podieľal na výžive detí. Matka uviedla, že maloleté deti pochádzajú z jej mimomanželského vzťahu s otcom detí, tehotenstvo nebolo plánované, s otcom detí nemali spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili. V písomnom návrhu matka uviedla, že mesiac po narodení detí sa ich partnerský vzťah skončil a otec detí má inú partnerku. Matka detí tvrdila, že otec detí dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, túto si neplnil od narodenia detí t.j. od 7.6.2015 až do 31.8.2016. Uviedla, že od narodenia detí opakovane otca žiadala o plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým, avšak bezvýsledne. V písomnom návrhu uviedla, že prvý krát jej otec detí poslal sumu 50,- Eur až 31.8.2016 a odvtedy jej posiela sumu 50,-Eur týždenne. Upresnila, že okrem uvedeného plnenia od 31.8.2016 otec neplní vyživovaciu povinnosť k deťom žiadnym iným spôsobom, ani v naturálnej forme. Zameškané výživné od narodenia detí do 31.8.2016 si otec detí nesplnil. Uviedla, že všetku starostlivosť a potreby detí zabezpečuje sama za pomoci jej rodičov a rodiny. Sumu 50,-Eur týždenne, ktorú si sám určil otec detí, nepovažuje za dostačujúcu. Matka ďalej uviedla, že otec detí dlhodobo nemá záujem stretávať sa s maloletými, v dôsledku takého dlhodobého odlúčenia medzi nimi dochádza k vzájomnému odcudzeniu. Poukázala na to, že otec sa s deťmi stretával iba prvých cca 3 - 4 mesiacov od ich narodenia formou sporadických krátkodobých návštev a odvtedy s nimi nie je v žiadnom kontakte. Tvrdila, že otec dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud maloletých a nezaujíma sa o ich zdravotný stav. Z uvedených dôvodov žiada o úpravu rodičovských práv a povinností v zmysle navrhovaného petitu. K výdavkovým pomerom na deti uviedla, že náklady na mlieko pre každé dieťa predstavujú 25,- Eur mesačne, na plienky 18,75 Eur, stavebné sporenie 10,-Eur mesačne, náklady na lieky spoločne pre obe deti 30,-Eu, kurz plávania a ďalšie bežné výdavky. Poukázala na to, že ona je poberateľkou rodičovského príspevku 255,-Eur mesačne, prídavkov na deti 47,-Eur mesačne, brigádnicky si privyrába 40,- až 45,-Eur mesačne. Uviedla, že ona s deťmi býva u jej rodičov, ktorým prispieva na náklady bývania 200,-Eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že otec je neoficiálne zamestnaný v družstve s príjmom 120,- až 150,-Eur mesačne. Matka žiadala určiť výživné spätne od narodenia detí, t.j. od 7.6.2015. Na otázku súdu ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného pred začatím konania matka uviedla, že ona nemá právnické vzdelanie, nemá skúsenosti so súdnym konaním. Tiež do roka veku detí bola veľmi časovo vyťažená, cvičila s deťmi Vojtovu metódu, chodila po lekároch a nemala čas sa venovať konaniu o výživnom. Na otázku súdu či vtedy nepotrebovala peniaze od otca na výživu detí, keďže teraz tvrdí, že on neprispieval na výživu detí, uviedla, že vtedy deti v podstate nepotrebovali nič iné, len to mlieko. Hoci najprv matka v písomnom návrhu tvrdila, že od narodenia detí do 31.8.2016 otec dlhodobo zanedbával vyživovaciu povinnosť k deťom a prvý krát jej poslal výživné 50,-Eur až 31.8.2016, po vyjadrení otca matka na pojednávaní priznala, že otec prispel na kúpu kočíka pre deti 275,-Eur, na športový kočík sumou 180,-Eur, na trojkolku 100,-Eur, na tortu 50,-Eur. Tiež priznala, že po ich rozchode do 31.8.2016 jej dával nejaké financie v hotovosti a takto jej 3 alebo 4x dal peniaze v rozmedzí 30,- až 50,-Eur. Tiež priznala, že aj otec detí kupoval deťom mlieko, plienky a pod. a v kúpe vecí sa striedali.
2. Otec detí súhlasil so zverením detí matke. Nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného 150,-Eur mesačne pre každé dieťa, ktorú sumu ako počiatok výšky výživného, aj s prihliadnutím na budúce zmeny pomerov vyšším vekom detí a budúce zvyšovanie výživného, považoval za nepriemernú. Najprv uviedol, že by súhlasil s výživným po 50,-Eur mesačne na každé dieťa, potom uviedol, že by bol ochotný dohodnúť sa na výživnom maximálne 70,-Eur mesačne pre každé dieťa. Poukázal na to, že on má svoj vek a určité svoje limity, pričom je zrejmé, že v budúcnosti bude matka požadovať zvyšovanie výživného. Otec detí navrhoval aj upraviť jeho styk s maloletými deťmi. Styk najprv navrhol upraviť každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Na pojednávaní bol ochotný sa s matkou detí dohodnúť na úprave styku v zmysle odporučenia kolízneho opatrovníka a rodičia aj uzatvorili dohodu o úprave styku otca s deťmi, ktorá dohoda sa stala súčasťou tohto rozhodnutia. K návrhu matky otec detí uviedol, že tehotenstvo bolo
síce neplánované, ale plánovali spoločnú domácnosť. Po komplikáciách v tehotenstve a chirurgickom zákroku však matka zostala bývať u jej rodičov a bola pod vplyvom jej matky. Otec poprel, že by oni vzťah ukončili mesiac po narodení detí, ale v skutočnosti s ním matka detí ukončila vzťah začiatkom mesiaca jún 2016, kedy si ona našla inú známosť. Otec poprel, že by on zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k deťom a uviedol, že spoločne kupovali veci potrebné pre deti až do augusta 2016. Okrem materiálnych vecí, ktoré v niektorých prípadoch z väčšej časti platil on ( dva kočiare, trojkolka, torta a pod.), dával matke detí sumu 50,-Eur týždenne, čo je 200,-Eur mesačne. Uviedol, že peniaze jej dával počas vzťahu, i po ich rozchode. Najprv jej ich dával k jej rukám, ale keď sa medzi nimi začali nezhody, začal jej ich pre istotu posielať poštou. Otec poprel, že by on nemal záujem o deti. Uviedol, že spočiatku chodil za deťmi každý deň, ale potom, čo si matka detí našla novú známosť, zle na neho pôsobilo, keď mohol byť so svojimi synmi iba v bydlisku matky detí a za prítomnosti jej priateľa. Otec uviedol, že najprv aj matka s deťmi chodila za ním do E. E., ale potom čo si matka našla novú známosť, sa to zmenilo, prestala s ním komunikovať. Deti tak naposledy videl v auguste 2016. Otec zdôraznil, že svojich synov miluje a nevidí racionálny dôvod pre zmenu ich priezviska, čo od neho začala požadovať matka detí. Chce sa s nimi stretávať. Otec uviedol, že on je zamestnaný v spol. Q. P. s.r.o. na polovičný pracovný úväzok, jeho mesačný príjem je cca 210,-Eur a brigádnicky si privyrobí cca do 150,-Eur mesačne. Poukázal na to, že on býva v spoločnej domácnosti aj so svojou bezvládnou matkou, o ktorú sa so sestrou starajú a jeho matka je poberateľkou dôchodku, spoločne hradia náklady bývania a domácnosti. Na platenie doterajšieho výživného si požičiaval aj od jeho matky alebo od švagra, prípadne predajom drobností z garáže. Otec detí nesúhlasil so spätným určovaním výživného, pretože tam nemôže byť žiadne zameškané výživné, keďže on si vyživovaciu povinnosť k deťom riadne plnil, a to jednak materiálnym plnením a tiež matke detí vždy dával aj peniaze, do 31.8.2016 jej dával k jej rukám hotovosti a od 31.8.2016, kedy začal cítiť problémy vo vzťahu, výživné začal posielať poštou. Tiež spochybnil matkou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, že by matka nemala čas skôr si podať návrh na výživné, keď mala čas navštevovať tréningy a hasičské súťaže a keď mala čas na hľadanie si novej známosti.
3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že prešetrením pomerov bolo zistené, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o deti, preto rodičovská dohoda o zverení detí do osobnej starostlivosti matky je záujme detí a odporučil ju schváliť. Vyživovaciu povinnosť otca k deťom kolízny opatrovník navrhol určiť vo výške 100,-Eur mesačne na každé dieťa, ktorou sumou aj otec doposiaľ dobrovoľne prispieval na výživu detí. Ponechal na úvahe súdu, či výživné určí spätne od narodenia detí alebo od začatia súdneho konania. Kolízny opatrovník súhlasil aj s dohodnutou úpravou styku otca s deťmi.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č.l.1, RL detí, uznesenie z č.l. 9, odvolanie z č.l. 12, vyjadrenie otca z č.l. 18, uznesenie KS TN z č.l. 23, lustrácie v SP z č.l. 27-31, oznámenie ÚPSVaR z č.l. 44, potvrdenie o PnD a RP, potvrdenie o príjme otca z č.l. 46 a 47, vyjadrenie otca z č.l. 49, komunikáciu rodičov, poštové poukazy, výplatné pásky matky, platobné doklady na poistnom a poukaz O2, poštové poukazy o platení výživného, podací lístok a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloleté deti V. a O. sú dvojičky a pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov, ktorí nežijú spolu, deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará. Rodičia detí nežili v spoločnej domácnosti, každý z rodičov býval u svojich rodičov. Matka s deťmi býva v dome u jej rodičov v Opatovej a otec detí býva v byte v Trenčianskych E. so svojou nevládnou matkou, o ktorú sa aj s jeho sestrou osobne stará. G. tomu, že rodičia detí nežili v spoločnej domácnosti, zo zhodných výpovedí účastníkov v tomto konaní, aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn XXP/XXX/XXXX, možno konštatovať, že do mája 2016 ešte žili spolu partnersky, kedy sa ich vzťah ukončil z dôvodu, že matka detí si našla nového partnera. Po narodení boli deti približne mesiac v inkubátore, potom otec chodil za matkou detí a deťmi pravidelne približne každý deň alebo podľa jeho možností, keďže sa aj staral o nevládnu matku. Takýmto spôsobom účastníci žili možno do apríla alebo mája 2016, kedy si matka detí našla nového priateľa. Potom do júna 2016 otec chodil za deťmi už zriedkavejšie, zle na neho pôsobilo, že sa tam stretal aj s novým partnerom matky detí. Potom do augusta 2016 ešte matka niekedy aj s deťmi nepravidelne prichádzala k otcovi detí. Potom čo matka aj s deťmi a jej novým partnerom boli na spoločnej dovolenke v 08/2016, sa komunikácia medzi rodičmi detí zhoršila, časom vytratila a odvtedy sa otec s deťmi nestretával.
6. Maloleté deti V. a O. sú dvojičky, aktuálne majú XX mesiacov. Ich matka je s nimi doma na rodičovskej dovolenke. Deti majú výdavky primerané ich veku. Náklady pre každé dieťa predstavujú 25,-Eur
mesačne na mlieko, 17,-Eur mesačne na plienky, náklady na stravu matka vyčíslila sumou 20,-Eur mesačne, stavebné sporenie každého dieťaťa 10,-Eur mesačne. Matka s deťmi chodí na kurzy plávania, kde jeden kurz trvá 10 týždňov a stojí 30,-Eur, deti si strieda. Deti sú náchylnejšie na ochorenia dýchacích ciest a náklady na lieky matka vyčíslila sumou 20,- až 30,-Eur.
7. Matka detí je slobodná, spolu s deťmi býva v spoločnej domácnosti u jej rodičov v ich rodinnom dome a na náklady domácnosti im prispieva 200,-Eur mesačne. Matka je s deťmi na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 254,-Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne. Brigádnicky si privyrába v miestnom pohostinstve 40,- až 45,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka vlastní auto zn. Q. A4 r. v. XXXX, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
8. Otec detí je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti so svojou nevládnou matkou, o ktorú sa s jeho sestrou starajú. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho sestry a ich náklady bývania predstavujú 190,-Eur mesačne + internet 44,-Eur mesačne. Jeho matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 373,-Eur mesačne. Otec detí pracuje u zamestnávateľa Q. P. s.r.o. ako mechanik na vrakovisku, kde rozoberá autá. Od 09/2015 do 30.11.2016 otec detí pracoval u uvedeného zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa tak zarábal 16,- až 91,-Eur mesačne netto a od 1.12.2016 je otec detí zamestnaný u toho istého zamestnávateľa na pracovný pomer na polovičný pracovný úväzok a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu 185,64 Eur (č.l.46). Podľa vlastného udania takto otec zarába 210,- Eur mesačne netto a popri tom si podľa vlastného udania brigádnicky privyrába u uvedeného zamestnávateľa od 0,- do 200,-Eur mesačne, t. j. v priemere cca 150,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí už otec nemá iné vyživovacie povinnosti, jeho starší syn z rozvedeného manželstva je už plnoletý a zárobkovo činný. Otec vlastní auto zn. Q. Až r.v. XXXX, iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní.
9. V danej veci boli rozporné tvrdenia rodičov detí o plnení vyživovacej povinnosti otca k deťom. Matka detí v návrhu tvrdila, že otec detí dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, túto si neplnil od narodenia detí až do 31.8.2016. V návrhu uviedla, že od narodenia detí ho opakovane žiadala o plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým, avšak bezvýsledne a až prvýkrát dňa 31.8.2016 jej otec poslal sumu 50,-Eur a odvtedy jej posiela sumu 50,-Eur týždenne, ale zameškané výživné od narodenia detí jej neuhradil. Otec detí poprel tvrdenie matky detí o zanedbávaní jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. On uviedol, že od narodenia detí spoločne kupovali potrebné veci pre synov až do augusta 2016; detský kočiar v sume 550,-Eur kupovali spoločne, na športový kočiar s kúpnou cenou 230,-Eur on prispel sumou 180,-Eur, na trojkolku prispel sumou 100,-Eur, na tortu sumou 50,-Eur, aj on pravidelne kupoval mlieko Beba pre deti, plienky a okrem toho matke detí dával peniaze, ktoré jej odovzdával k jej rukám, čo by mohli potvrdiť aj svedkovia. Otec uviedol, že takto jej dával peniaze ako kedy, niekedy 20,-, 30,-, 50,- 100,-Eur, vždy jej dal podľa jeho možností a keď sa ich vzťahy narušili, začal jej peniaze posielať poštou, aby mal nejaký dôkaz a posielal jej 50,-Eur týždenne. Na pojednávaní matka detí priznala, že otec prispel na kúpu kočíka pre deti 275,-Eur, na športový kočík sumou 180,-Eur, na trojkolku 100,-Eur, na tortu 50,-Eur. Tiež priznala, že po ich rozchode do 31.8.2016 jej dával nejaké financie v hotovosti a takto jej 3 alebo 4x dal peniaze v rozmedzí 30,- až 50,-Eur. Tiež priznala, že aj otec detí kupoval deťom mlieko, plienky a pod. a v kúpe vecí sa striedali.
10. Z predložených poštových poukazov vyplynulo, že od 3.8.2016 začal otec posielať matke detí výživné poštovými poukazmi po 50,-Eur týždenne na obe deti. Ako vyplynulo z predložených poštových poukazov, za obdobie od 10/2016 ( v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie) doposiaľ poslal otec matke poštovými poukazmi výživné na obe deti spolu 17-krát po 50,-Eur a 1-krát 70,-Eur, čo spolu predstavuje sumu 920,-Eur.
11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
15. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otec tiež súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine sa rodičia dohodli, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a
povinností. Kolízny opatrovník odporučil schváliť rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti doposiaľ riadne stará. Preto súd rozhodol schválení rodičovskej dohody vo vyššie uvedenom znení.
20. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o vyživovacej povinnosti otca k deťom, výživné určil súd. S poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti oboch rodičov súd zaviazal otca prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa výživným v sume 100,-Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným kritériám, a ktorú sumu odporučil určiť aj kolízny opatrovník. Hoci otec detí nesúhlasil s uvedenou sumou a považoval ju za neprimeranú k veku a potrebám detí, u ktorých bude v budúcnosti ešte dochádzať k zmene pomerov, uvedená suma je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca, pretože aj doposiaľ otec sám dobrovoľne prispieval na výživu detí sumou 50,-Eur týždenne, čo predstavuje 200,-Eur mesačne na obe deti, teda po 100,-Eur mesačne pre každé dieťa. Je pravdou, že deti sú ešte malé, ale súd prihliadal na schopnosti a možnosti oboch rodičov, pričom matka detí je v súčasnosti s deťmi na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok 254,-Eur mesačne a prídavky na dve deti 47,04 Eur mesačne, preto objektívne si nemôže okrem menšej brigádnickej činnosti zabezpečiť podstatne vyšší príjem. Preto hoci sú deti ešte malé a nemajú podstatnejšie výdavky, v súčasnosti by sa mal vyššou mierou ako matka podieľať na ich výžive práve otec detí, ktorý na rozdiel od matky nemá žiadne objektívne prekážky pre vykonávanie zárobkovej činnosti a zárobkovú činnosť aj vykonáva. Hoci otec detí uvádzal, že v súčasnosti už nie je v jeho schopnostiach platiť 200,-Eur mesačne na obe deti ako to platil predtým, a preto posledné dva mesiace platil na obe deti spolu 150,-Eur mesačne, a že predtým si aj požičiaval od svojej matky a švagra, k tomu súd uvádza, že s týmto jeho tvrdením sa súd nestotožnil. Súd má za to, že keď bol otec detí v minulosti schopný dobrovoľne prispievať na výživu detí sumami po 100,- Eur mesačne na každé dieťa, hoci v tom čase pracoval u toho istého zamestnávateľa len na dohodu a podľa potvrdenia zamestnávateľa s nižšími zárobkovými pomermi ako teraz, logicky musí byť v jeho schopnostiach aj v súčasnosti platiť výživné po 100,-Eur mesačne na každé dieťa, keď už pracuje u toho istého zamestnávateľa na pracovný pomer, hoci aj len na polovičný úväzok, ale podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa s vyššími zárobkovými pomermi. Hoci čistá mesačná mzda otca z jeho pracovného pomeru na polovičný úväzok predstavuje len 210,-Eur mesačne, je v možnostiach otca si aj brigádnicky privyrábať. Okrem toho otec detí si ani prácu na plný pracovný úväzok nehľadá a táto okolnosť nemôže byť na ujmu maloletých detí. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu detí sumami po 100,-Eur mesačne na každé dieťa, ktorými napokon otec aj doposiaľ dobrovoľne prispieval na výživu detí, a ktorú sumu považuje súd s poukazom na spotrebný charakter výživného za zodpovedajúcu na úhradu odôvodnených potrieb 2-ročného dieťaťa, ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia.
21. Hoci matka detí žiadala otcovi určiť výživné na obe maloleté spätne pred začatím konania od ich narodenia, teda od 7.6.2015, súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom určil s účinnosťou od 1.10.2016, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie. Súd zdôrazňuje, že výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho konania (§ 77 ods.1 Zákona o rodine) a len výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno výživné u maloletých detí priznať najviac tri roky spätne pred začatím konania. V danej veci však matka súdu nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, pretože nič jej nebránilo podať si návrh na súdnu úpravu rodičovských práv a povinností skôr. Jej odôvodnenie, že nemá právnické vzdelanie, a že kvôli zdravotnému stavu detí nemala časový priestor venovať sa výživnému a podaniu návrhu na súd, nie sú takýmto dôvodom pre takýto výnimočný inštitút priznania spätného výživného. Okrem toho sa súdu javí ako zavádzajúce poukazovať na nedostatok času pre zdravotný stav detí a cvičenie s nimi Vojtotovu metódu, pretože pokiaľ matka detí mala čas venovať sa svojej záujmovej činnosti, hasičským súťažiam a hľadať si nového partnera, je zrejmé, že netrpela takým nedostatkom času, pre ktorý by nemala čas spísať návrh na súd. Je prirodzené, že keby jej chýbali peniaze od otca detí na ich výživu, taký návrh by si podala skôr.
22. Keďže matka detí nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, súd v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 1.10.2016, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie. Nad rámec uvedeného však súd ešte poznamenáva, že priznanie spätného výživného by nebolo dôvodné ani preto, že otec detí si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom predtým plnil. Rozporné boli tvrdenia rodičov detí o plnení vyživovacej povinnosti otca k deťom pred 31.8.2016. Matka detí tvrdila, že otec detí dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, túto si neplnil od narodenia detí až do 31.8.2016. Otec detí rázne poprel
tvrdenie matky, že by zanedbával vyživovaciu povinnosť k deťom. Poukázal na to, že veci pre deti kupovali spoločne, on vo väčšej miere prispel na kúpu kočíkov, trojkolky, torty a pod., deťom pravidelne kupoval mlieko Beba, plienky a pod. a okrem týchto materiálnych vecí dával matke detí peniaze, a keďže vtedy mali ešte dobré vzťahy, nemal o tom žiaden doklad, a až keď sa ich vzťahy narušili, začal od 08/2016 posielať matke detí 50,-Eur týždenne poštovými poukážkami, aby mal o platení výživného nejaký dôkaz. V danej veci sa súdu skôr javí, že určením výživného spätne matka detí teraz chcela len využiť stav dôkaznej núdze na strane otca detí, pričom je prirodzené, že v čase dobrého spolužitia rodičov si otec listinné dôkazy o platení výživného v hotovosti k rukám matky nezabezpečoval a výživné jej začal posielať poštou, aby mal o tom doklad, až od augusta 2016, keď cítil, že sa ich vzťahy narušili. Súd nemohol nepostrehnúť, že materiálne plnenie otca deťom od ich narodenia a nejaké vyplatené hotovosti k jej rukám, ohľadom ktorých chcel otec navrhovať vypočutie svedkov, matka potvrdila až na pojednávaní, hoci predtým v návrhu tvrdila, že od narodenia detí si otec neplnil k deťom žiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť a túto dlhodobo zandbával. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že aj materiálne plnenie zo strany otca detí, ktoré nakoniec priznala aj matka detí, je plnením si jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Okrem toho sama matka detí na pojednávaní uviedla, že v tom čase deti nepotrebovali nič iné, len to mlieko, pričom to mlieko a plienky deťom kupoval aj otec detí. Teda možno konštatovať, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť k deťom od ich narodenia, či už naturálnou formou alebo finančnou formou a od augusta 2016 si ju plní už len finančnou formu. Preto aj z tohto dôvodu by nebolo priznanie výživného spätne pred začatím konania dôvodné.
23. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
24. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku mal otec za obdobie od 01.10.2016 do 28.2.2017 uhradiť na výživnom spolu sumu 500,-Eur pre každé dieťa ( 5 mesiacov á 100,-Eur). Pri určovaní výšky zameškaného dlhu na výživnom za posudzované obdobie súd prihliadol na otcom uhradené výživné. Z predložených poštových poukážok bolo preukázané, že za obdobie od 1.10.2016 do rozhodnutia súdu otec poslal matke výživné na obe deti spolu v sume 920,- Eur, t.j.460,-Eur na každé dieťa. Teda dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 28.2.2017 predstavuje sumu 40,-Eur pre každé dieťa ( 500,- Eur - uhradené 460,-Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať po 10,-Eur mesačne na každé dieťa tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 4 mesiacov.
26. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, rodičia na pojednávaní dňa 8.3.2017 uzavreli v zmysle odporučenia kolízneho opatrovníka dohodu o úprave styku otca s maloletými, ktorá dohoda sa v zmysle § 25 ods.1 v spojení s § 36 ods.1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia.
27. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).