Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Dušana Krč - Šeberu a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovanému L. F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom H. P., prechodne bytom P., J. č. XX/X, okres J., vedenej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/193/2015 zo dňa 20.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), ods.2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

L. F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom H. P., prechodne bytom P., J. č. XX/X, okres J.

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods.2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38 ods.2, ods.3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného L. F. za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry F. J., nar, XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo 13P 80/2013-23 zo dňa 06. februára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. marca 2014, bol zaviazaný platiť matke dcéry F. J. výživné 135 eur mesačne a to do konca mesiaca, plneniu tejto povinnosti sa v Handlovej vyhýbal od 27. novembra 2014 do 03. decembra 2015 tým, že jeden zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer pre neospravedlnené absencie a výživné neplatil, hoci bol zamestnaný a na výživnom zostal dlhovať F. J., st. 1.755 eur.

Za to mu bol podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 51 ods.4 písm. d) Trestného zákona mu zároveň bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.755 eur.

Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním prokurátor a to vo výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že rozsudok nepovažuje za správny vo výroku o treste. Obžalovaný bol 8 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012 pre majetkovú trestnú činnosť. V minulosti bol už 4 krát súdne trestaný za neplnenie vyživovacej povinnosti, pričom mu boli uložené i nepodmienečné tresty odňatia slobody. Výkon týchto nepodmienečných trestov nemal na obžalovaného prevýchovný vplyv. Nemožno preto dôvodne predpokladať, že aktuálne uložený podmienečný trest bude mať na obžalovaného pozitívny vplyv. Tento trest je zároveň veľmi mierny. Súd prvého stupňa tiež uloženie podmienečného, resp. neuloženie nepodmienečného trestu bližšie neodôvodnil. Nie je zrejmé, prečo by vek obžalovaného (39 rokov) mal mať vplyv na druh a výšku uloženého trestu. Účel trestu bude podľa prokurátora splnený len uložením nepodmienečného trestu. Preto navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest v prvej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní prokurátora sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne jeho konania riadne upovedomený, avšak bez ospravedlnenia sa nedostavil.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora navrhol odvolaniu vyhovieť a po zrušení výroku o treste v napadnutom rozsudku, uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a sú naplnené odvolacie dôvody uvedené v § 321 ods.1 písm. d) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Keďže však odvolanie smerovalo len do výroku o treste, nepovažuje krajský súd za potrebné bližšie sa zaoberať skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcim výrokom o vine.

Vo vzťahu k výroku o treste musí krajský súd uviesť, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nedostatočne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

V tomto smere treba prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, že vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného sa uložený trest ako trest podmienečný javí ako neprimerane mierny a nedostatočný na nápravu páchateľa a zabezpečenie ostatných potrieb individuálnej i generálnej prevencie. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku tiež neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by v danom prípade odôvodňovali uloženie mierneho podmienečného trestu. Len paušálny poukaz na vek obžalovaného (?) a aktuálne zamestnanie v tomto ohľade nepostačuje.

Je, naopak, potrebné poukázať na skutočnosť, že priebehu rokov 1992 až dosiaľ bol obžalovaný 8 krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a tiež za opakované neplnenie vyživovacej povinnosti. Štyri krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Je zrejmé, že ani predchádzajúce uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na obžalovaného potrebný prevýchovný vplyv a obžalovaný sa aktuálne, už po 4 krát dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy. I keď niektoré z odsúdení sú už zahladené, krajský súd na ne prihliadol na účel posúdenia, aký druh trestu bude u obžalovaného najefektívnejší.

Sumarizujúc a zvážiac uvedené skutočnosti potom dospel krajský súd k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane mierny a svoj účel najlepšie splní trest odňatia slobody ukladaný v dolnej polovici trestnej sadzby ako trest nepodmienečný.

U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto postupom podľa § 38 ods.3 Trestného zákona bola horná hranica trestnej sadzby znížená o jednu tretinu a trest bol ukladaný v takto upravenej sadzbe, pričom bol následne individualizovaný vo výmere 16 mesiacov. Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje krajský súd za plne súladný s potrebami individuálnej i generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.