Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-122-2014.pdf
PDF · 99 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/122/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: A. banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. T., nar. X.XX.XXXX, bytom R. v konaní o zaplatenie 2 914,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti týkajúcej sa poplatku za upomienku vo výške 75,08 eur, v časti nezaplateného úroku vo výške 28,99 eur a časti nezaplateného úroku z omeškania vo výške 8,68 eur. II. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi istinu vo výške 2914,66 eur, úroky vo výške 211,66 eur, úroky z omeškania vo výške 2,24 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2914,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy úroku 211,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur až do úplného uhradenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 38,72 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.6.2014 domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 2 914,66 eur, nezaplatených úrokov vo výške 240,65 eur, nezaplatených sankčných poplatkov vo výške 10,92 eur, úroku 17,90 % ročne zo sumy 2 914,66 eur od 11.6.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 914,66 eur od 22.5.2014 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 240,65 eur od 22.5.2014 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 75,08 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3 000,00Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý ho zaplatiť do 27.3.2023. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola vyzvaná dňa 29.4.2014 na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 21.5.2014. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 3 241,31 eur. Táto suma pozostáva z nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 2 914,66 eur, úrokov vo výške 240,65 eur, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru, sankčných poplatkov vo výške10,92 eur, poplatkov za upomienky vo výške 75,08 eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 22.5.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 5,00 % ročne a predstavuje dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 2. Po začatí pojednávania žalobca súdu písomne oznámil podaním doručeným súdu dňa 8.6.2016, že berie čiastočne späť svoj návrh v časti týkajúcej sa poplatkov za upomienky vo výške 75,08 eur. V
časti nezaplateného úroku vo výške 28,99 eur a časti nezaplateného úroku z omeškania vo výške 8,68 žalobca žiadal zmenu žalobného petitu, ktorú súd posúdil taktiež ako späťvzatie návrhu. 3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť a žalovaná späťvzatie návrhu nenamietala, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
7. Predmetom posúdenia, po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2914,66 eur, úroky vo výške 211,66 eur, úroky z omeškania vo výške 2,24 eur, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2914,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2914,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy úroku 211,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia a na náhrada trov konania.
8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 7.3.2017. Žalobca mal doručenie predvolania vykázané dňom 28.11.2016, pričom svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez jeho účasti. Žalovanej bolo predvolanie doručené v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, pojednávania sa zúčastnila.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, najmä žaloby, Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.3.2013, výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.4.2014, upomienkami zo dňa 3.1.2014, zo dňa 3.2.2014 a zo dňa 3.3.2014, Sadzobníkom poplatkov - I. časť, prehľadom splátok, amortizačnou tabuľkou dokladmi o úhradách predložených žalovanou a zistil tento skutkový stav: 10. Žalobca uzatvoril so žalovanou ako spotrebiteľom v postavení dlžníka dňa 28.3.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 3 000,00 eur titulom bezúčelového úveru na splatenie záväzkov klienta. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 27.3.2023. Dojednaná výška anuitnej splátky činila 54,33 eur a termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol určený na deň 25.4.2013 s počtom splátok 120. Splátky boli dohodnuté v splatnosti v 25. dňa každého kalendárneho mesiaca. Úroková sadzba činila 17,9% ročne a poplatok za poskytnutie úveru 60,00 eur. Výška RPMN predstavovala 22,89 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 18,86 %. Celková čiastka, ktorú musel dlžník v zmysle zmluvy zaplatiť, činila 7 058,40 Eur. Žalovaná si svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi neplnila riadne a včas, preto bola listom zo dňa 29.4.2014 doručeným jej 2.5.2014 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. K zosplatneniu úveru došlo dňa 22.5.2014. Žalobca žiadal preto zaplatiť nesplatenú istinu, ktorá predstavovala sumu 2914,66 eur, nezaplatené úroky vo výške 240,65 eur, nezaplatené sankčné poplatky vo výške 10,92 eur, úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 11.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 22.5.2014 do zaplatenia, poplatky vo výške 75,08 eur. 11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy (t.j. 28.3.2013) (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zákonník v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy (t.j. 28.3.2013) (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 16. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 17. Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy (t.j. 28.3.2013) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a),b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 20. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 21. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.3.2013 žalovanému úver vo výške 3000,00 eur. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca vyhlásil dňa 22.5.2014 predčasné zosplatnenie úveru podľa čl. 4 bodu 4.2.1 úverovej zmluvy. Do dňa zosplatenenia úveru žalovaná uhradila na istinu a úroky sumu 488,97 eur a suma vo výške 83,27 eur bola započítaná na poplatky. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú čiastku nezaplatila, preto súd vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 2914,66 Eur. 24. Súd tiež zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 211,66 eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru a na zaplatenie úrokov z omeškania 2,24 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca žiadal tiež zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 914,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov vo výške 211,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia. Súd žalobnému návrhu aj v tejto časti vyhovel, nakoľko nárok považoval za dôvodný, keďže žalovaná sa so zaplatením pohľadávky dostala do omeškania. 25. Súd však zamietol návrh čo do úrokov vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 914,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia. Ide o úroky, ktoré žalobca uplatňoval po zosplatnení úveru, kedy je preukázané, že k zosplatneniu došlo 22.5.2014 podľa čl. 4 bod 4.2.1 úverovej zmluvy. Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru
dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok platiť úroky (viď. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98). Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne zo stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a dlžník by úroky splácal ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo by však spotrebiteľovi neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav splátok justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne požičaných peňazí. Iný stav vzniká v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie nesplatenej istiny vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, kedy má právo získať okamžite späť celú požičanú sumu, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Keby súd toleroval stav, že veriteľ inkasuje úroky, ktoré mu podľa zmluvy patria výhradne za stavu držby finančných prostriedkov spotrebiteľom, pripustil by založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi a to navyše za situácie, že si veriteľ môže nárokovať jednorazové vrátenie finančných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí pritom trpieť nijaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Jedná sa o výhradnú sankciu z dôvodu omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka a vyššie uvedeného nariadenia vlády, subsidiárne § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Rovnako tiež posúdil úrok po splatnosti úveru Ústavný súd SR, ktorý uznesením IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012 pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Ústavný súd v citovanom uznesení konštatuje, že namietané rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne nedôvodné, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Viď. tiež rozhodnutia R59/1998, 40Obo 143/1998. 26. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti uplatnenia úrokov vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2 914,66 eur od zosplatnenia úveru, t.j. 23.5.2014 do zaplatenia zamietol. 27. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 28. Vzhľadom na uvedené, súd umožnil žalovanej uhradiť dlh v mesačných splátkach tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 5140,14 eur vrátane príslušenstva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žalobcom sčasti bol nárok žalobcu zamietnutý. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 3565,38 eur vrátane príslušenstva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 116,80 eur bol neúspešný, keďže v tejto časti bolo konanie z dôvodu späťvzatia žalobcom zastavené a v časti o zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2914,66 eur od 23.5.2014 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá, čo vrátane príslušenstva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia predstavuje sumu 1457,96 eur. V tejto časti bola, teda úspešná žalovaná.
32. Žalobca bol tak úspešný v 69,36 % a žalovaná v 30,64 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 69,36 % od úspechu žalovanej v rozsahu 30,64 %, čistý úspech žalobcu je 38,72 %. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,72 %.
33. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovanej, patrí žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP náhrada trov konania v rozsahu 38,72 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.