Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-368-2015.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/368/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G.Á. XXXX, U., a o maloleté deti I.: W., nar. XX.X.XXXX a P., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX, U., a otca: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky a medzičasom plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.
II. Návrh matky a medzičasom plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného sa zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2015, doplneným dňa 25.5.2016 domáhal zníženia výživného na maloleté deti na zákonnú minimálnu výšku z dôvodu, že sa podstatne zmenili jeho životné pomery od posledného rozhodnutia o výživnom. Poukázal na to, že je poberateľom invalidného dôchodku, pričom pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sa nedokáže zamestnať. Rodičia ho z domu vyhodili, preto sa dostal na ulicu a je bez domova. Poukázal aj na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, pričom uviedol, že sa voči jeho osobe vedú viaceré exekúcie. Pokiaľ by si aj našiel nejakú prácu, boli by vykonané zrážky z jeho mzdy. Výživné v súdom stanovenej výške nedokáže platiť. Doposiaľ mu s platením výživného pomáhali rodičia, ktorí však vzhľadom na ich vek a zdravotný stav už nemajú možnosť mu finančne vypomáhať.
2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne v podaní doručenom súdu dňa 13.5.2016, v ktorom uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí a mala za to, že otec sa iba vyhovára na svoju diagnózu, pričom týmto spôsobom sa chce vyhnúť plateniu výživného. Poukázala na to, že otec si nikdy neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného dôvodu bol v minulosti aj odsúdený. Matka mala za to, že sa výdavky na maloleté deti podstatne zvýšili a preto navrhla zvýšiť výživné.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, medzičasom plnoletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletých detí, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P/27/2014 a listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov, medzičasom plnoletého dieťaťa a maloletých detí, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Medzičasom plnoletá J., maloletá W. a maloletý P. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7.8.2007, č.k. 7C/9/2006-49, ktorým súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného. O výživnom naposledy rozhodoval tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.4.2014, č.k. 24P/27/2014-47, ktorý Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 29.7.2014, č.k. 9CoP/14/2014 zmenil tak, že zvýšil výživné otca na maloletú J. zo zákonnej minimálnej sumy na sumu 60,- Eur, na maloletú W. zo zákonnej minimálnej sumy na sumu 50,- Eur a na maloletého P. zo zákonnej minimálnej sumy na sumu 40,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodovania medzičasom plnoletá J. mala 16 rokov, maloletá W. mala 15 rokov a maloletý P. mal 11 rokov. Všetky deti boli zdravé, riadne a pravidelne si plnili školskú dochádzku, pričom ich výdavky boli bežné a veku primerané. Matka v čase posledného rozhodnutia bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce s tým, že u posledného zamestnávateľa pracovala do 31.3.2014 s priemerným čistým mesačným príjmom 400,- Eur a okrem toho si privyrábala 350,- Eur mesačne na brigádach. Bývala spolu s deťmi v podnájme, za ktorý platila 400,- Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Bola nemajetná. Otec v čase posledného rozhodnutia bol invalidným dôchodcom, pričom poberal invalidný dôchodok vo výške 127,- Eur mesačne. Bol dlhodobo liečený na psychiatrii. Nebol zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce. V spoločnej domácnosti žil so svojimi rodičmi a s bratom a jeho rodinou. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Bol nemajetný.
5. Otec bol vypočutý na pojednávaniach dňa 30.6.2016 a dňa 7.3.2017, kde zotrval na svojom návrhu a žiadal znížiť výživné na zákonnú minimálni výšku. Uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 130,70 Eur, z ktorého mu exekútor zráža výživné vo výške 31,- Eur, a tak mu zostáva iba 98,70 Eur mesačne. Naďalej sa lieči na schizofréniu u MUDr. Lysovej v Hlohovci. Na lieky a injekcie mesačne dopláca sumu 10,- Eur. Je nezamestnaný, pričom na úrade práce sa nezaevidoval. Požiadal aj o dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu nebola priznaná, nakoľko poberá čiastočný invalidný dôchodok. Prácu si hľadá na internete, avšak zamestnať sa nevie pre svoj zdravotný stav. Ďalej uviedol, že už nebýva v domácnosti rodičov, prakticky je na ulici. Nemá peniaze ani na stravu, ani na vlastné potreby. Tvrdil, že výživné vo výške 150,- Eur riadne platí s tým, že má dlh na výživnom vo výške 300,- Eur. Mal za to, že zanikla jeho vyživovacia povinnosť k maloletej Karin, ktorá čaká dieťa a z toho dôvodu už nenavštevuje školu.
6. Matka bola vypočutá na pojednávaniach dňa 30.6.2016 a dňa 7.3.2017, kde zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného. Uviedla, že výživné jej posiela len exekútor vo výške 31,- Eur na všetky tri deti. O náhradné výživné nepožiadala z dôvodu, že v minulosti bol otec maloletých deti v ÚVTOS a stalo sa, že za mesiac zaplatil plnú sumu v tom čase 80,- Eur a musela vracať štátu zvyšok, čo jej poskytli. Ďalej uviedla, že maloleté deti sú zdravé. Majú výdavky na cestovné do školy, ďalšie výdavky v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, na oblečenie, stravu, hygienickú starostlivosť a zdravotnú starostlivosť. Poukázala na to, že deti so svojim otcom kontakt dlhodobo neudržiavajú a ani ho nevyhľadávajú. Matka ďalej uviedla, že je zamestnaná u zamestnávateľa SKH plastic s.r.o. Matúškovo s priemerným čistým mesačným príjmom 650,20 Eur. Zráža sa jej z príjmu firemná pôžička, ktorú si vzala pred 5 mesiacmi v sume 700,- Eur na nevyhnutné výdavky. Spolu s tromi deťmi žije v prenajatom trojizbovom byte v Šali. Jej mesačné výdavky činia sumu 380,- Eur za nájomné vrátane vody, elektriky, poplatok za RTVS a podobne. Iné výdavky nemá. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
7. Medzičasom plnoletá J. na pojednávaní konanom dňa 7.3.2017 uviedla, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. So znížením výživného nesúhlasí. Uviedla, že peniaze potrebuje na školu, výlety a na cestovné do školy, pričom otec niekedy pošle 150,- Eur alebo 80,- Eur a myslí si, že im to stačí. Ďalej uviedla, že je v treťom ročníku štúdia na strednej škole, pričom jej všetky výdavky súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj ďalšie výdavky, platí matka. So svojim otcom neudržiava žiaden kontakt. Jedine mu píše SMS správu v prípade, keď potrebuje peniaze.
8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 7.3.2017 uviedla, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, nepochybne sa zvýšili výdavky na maloleté deti v súvislosti s ich fyzickým rastom, aj na výkon školskej dochádzky, avšak s poukazom na možnosti a schopnosti povinného rodiča, rozhodnutie o tejto otázke ponechala na úvahu súdu.
9. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
20. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 24P/27/2014-47 zo dňa 14.4.2014, zmeneným rozsudkom Krajské súdu v Trnave, č.k. 9CoP/14/2014-147 zo dňa 29.7.2014, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane medzičasom plnoletého dieťaťa a na strane maloletých detí, ktoré sú staršie o 2 roky a 7 mesiacov, preto výdavky spojené s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s ich fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach ich života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane detí, ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Medzičasom plnoletá J. má toho času 18 rokov a 6 mesiacov a navštevuje 3. ročník strednej školy. Je zdravá. Jej výdavky sú bežné a veku primerané. Maloletá W. má toho času 17 rokov a 8 mesiacov. Navštevuje strednú školu, pričom od 1.2.2017 do 31.1.2019 má prerušené štúdium z dôvodu gravidity a nástupu na rodičovskú dovolenku. Maloletý P. má
toho času 13 rokov a 3 mesiace a navštevuje 7. ročník základnej školy v Šali. Je zdravý, pričom jeho výdavky sú bežné a veku primerané.
21. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol invalidným dôchodcom, pričom poberal invalidný dôchodok vo výške 127,- Eur mesačne. Nebol zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce. V spoločnej domácnosti žil so svojimi rodičmi a s bratom a jeho rodinou. V období od 24.3.2014 do 9.9.2015 bol zamestnaný u zamestnávateľa LUTO Automotive s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 352,54 Eur. Pracovný pomer však s ním bol ukončený z dôvodu neospravedlnenej absencie. V období od 18.1.2016 do 6.2.2016 bol zamestnaný u zamestnávateľa RASKEN Consulting, s.r.o. s príjmom cca. 175,53 Eur brutto, v období od 9.2.2016 do 23.2.2016 u zamestnávateľa R - servis s.r.o. s príjmom cca. 31,63 Eur brutto a v období od 27.4.2016 do 23.5.2016 u zamestnávateľa Personálny servis - SK s.r.o. s príjmom cca. 110,24 Eur brutto. V období od 31.10.2014 do 31.5.2016 a od 9.5.2016 do 30.6.2016 poberal nemocenskú dávku v celkovej výške 1.864,20 Eur. Toho času naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 130,70 Eur a naďalej sa lieči na paranoidnú schizofréniu. Poberá nemocenskú dávku vo výške 230,- Eur. Je nezamestnaný, avšak nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Napriek tvrdeniam otca o tom, že je bez domova, súd zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 3.3.2017 zistil, že ten obýva rodinný dom rodičov, ktorý je vo vlastníctve jeho švagrinej a v ktorom má otec k dispozícii dve izby. Jeho výdavky pozostávajú z nákladov na lieky vo výške 8,- Eur a na dopravu k lekárovi a z výživného vo výške 150,- Eur. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.
22. Matka v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce s tým, že u posledného zamestnávateľa pracovala do 31.3.2014 s priemerným čistým mesačným príjmom 400,- Eur a okrem toho si privyrábala 350,- Eur mesačne na brigádach. Toho času je matka zamestnaná u zamestnávateľa SKH plastic s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 650,20 Eur. Žije spolu s tromi deťmi v prenajatom trojizbovom byte, za ktorý platí mesačne sumu 380,- Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.
23. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške 60,- Eur mesačne na medzičasom plnoletú J., vo výške 50,- Eur na maloletú W. a vo výške 40,- Eur na maloletého P. tak, ako bolo určené rozsudkom Krajského súdu v Trnave, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane detí, ako oprávnených. Je potrebné uviesť, že pomery oboch rodičov sa od posledného rozhodovania súdu podstatne nezmenili. Naproti tomu odôvodnené potreby detí vzhľadom na ich vek primerane objektívne narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, a taktiež aj skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o deti. Na strane otca, ako výživou povinného rodiča súd prihliadal najmä na to, že otec sa o deti dlhodobo nezaujíma, nekontaktuje ich, nepodieľa sa na ich výchove a inak, ako platením výživného, sa na ich výžive nepodieľa, resp. si dobrovoľne riadne neplní ani súdom určenú vyživovaciu povinnosť, a preto bol už v minulosti odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom aj v súčasnosti mu výživné mesačne zráža exekútor z jeho invalidného dôchodku. Súd mal zato, že otec nepreukázal dôvod na zníženie výživného. Jeho zdravotný stav súd zohľadnil už aj pri ostanom rozhodnutí o výživnom. Od tejto doby nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktorú skutočnosť potvrdila aj jeho psychiatrička MUDr. I. v podaní zo dňa 29.7.2016. Otec teda síce má vzhľadom na svoj zdravotný stav sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, môže však vykonať zárobkovú činnosť. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že popri poberaní invalidného dôchodku bol aj v minulosti schopný zamestnať sa a dosahovať príjem zo závislej činnosti, a to aj vo výške 352,54 Eur. Súd vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.7.2014, č.k. 9CoP/14/2014-147 určil mesačný príjem, ktorý by otec mohol toho času dosiahnuť na sumu 400 až 450,- Eur, z ktorej sumy by mal platiť výživné na svoje deti. Na exekučné konania, ktoré sa vedú proti otcovi, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadal, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou povinného rodiča pred inými pohľadávkami rodiča. Súd má za to, že si otec svoju nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil sám, najmä tým že si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a ani ďalšie svoje záväzky, pre ktoré sú voči nemu vedené exekučné konania. Takéto správanie otca však nemôže byť na ujmu jeho detí. Súd ďalej považuje za potrebné poznamenať, že napriek tvrdeniam otca, nezanikla mu vyživovacia povinnosť k maloletej W. z dôvodu jej gravidity. W. je maloletá, je odkázaná na výživu rodičov a naďalej nie je schopná sama sa živiť. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v konaní nebola preukázaná na strane otca podstatná zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom z uvedeného dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
24. Napriek skutočnosti, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane detí, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, súd návrh matky a medzičasom plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného zamietol, keďže má za to, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca ako povinného rodiča platiť výživné vo väčšom rozsahu.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku, medzičasom plnoleté dieťa a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.