Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Y.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX M., zastúpeného advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 2/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. sv. K. XXX/XX, XXX XX M., 3/ Svetové združenie bývalých politických väzňov, so sídlom Nám. sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad, IČO: 377 965 42, zast. Y.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX N., o ochranu osobnosti s prísl., takto o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/452/2012-264 zo dňa 13.04.2016

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol, náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nepriznal, žalovanému v 2. rade uložil povinnosť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi na jeho adresu ospravedlnenie v znení: „Pán R. S. sa týmto ospravedlňujem pánu Y.. X. Q. za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv v súvislosti s uverejnením informácií v liste zo dňa 24. 9. 2012 v tej časti, kde sa uvádza:, „vzhľadom na snahu vedenia mesta eliminovať každý pokus o upozornenie na majetkové pomery primátora a okolnosti, za akých majetok nadobudol, možno očakávať aj ďalšie snahy o eliminovanie mojej činnosti a intervenciu zo strany primátora, člena dozornej rady na vedenie spoločnosti Dalkia Poprad, a. s., v ktorej pracujem ako vedúci dispečingu, aby ma táto prepustila zo zamestnania. Ak tomu dôjde resp. sa nátlak prejaví aj v inej forme, budem o tom informovať kompetentné inštitúcie a v prípade môjho „náhleho úmrtia“ resp. „nehody“ tri nezávislé zdroje odošlú tlačovým agentúram v SR a zahraničí informácie, ktoré poskytli bývalí i súčasní zamestnanci Mestského úradu a ďalší občania mesta Poprad. Tieto informácie sa týkajú obzvlášť závažných a opovrhnutia hodných skutočností, ktoré priamo súvisia s osobou primátora Y.. A. Q. a ktoré v súčasnosti vzhľadom na obavy o vlastnú existenciu nemôžu uviesť pod svojimi menami.“ Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 17.12.2012 proti pôvodne žalovaným 1/ Y.. Y. S., 2/ R. S., 3/ Svetové združenie bývalých československých politických väzňov dožadoval vydania rozsudku, aby súd určil, že uverejnením nepravdivých informácií v článku publikovanom a zverejnenom na internetovej stránke www.popradradio.sk, ktorý je uvedený ako dôkaz č. 1, žalovaný 1/ neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca je oprávnený do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného 1/ zverejniť v periodikách

Noviny Poprad, Podtatranské noviny, Tatranský korzár, v televízii TV Poprad a denníku Nový Čas ospravedlnenie v znení: „P. Y.. Y. S. sa týmto ospravedlňuje p. Y.. X. Q. za uverejnenie nepravdivých informácií v článku publikovanom a zverejnenom na internetovej stráne www.popradradio.sk a zároveň sa mu ospravedlňuje za všetky ťažkosti, ktoré mu vznikli v súvislosti s uverejnením tohto článku.“, žalovaný 1/ je povinný z internetovej stránky www.popradradio.sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku stiahnuť článok uverejnený ako dôkaz č. 1; súd určuje, že uverejnením nepravdivých informácií v liste zo dňa 24. 9. 2012, ktorý je uverejnený ako dôkaz č. 4, žalovaný 2/ neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca je oprávnený do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného 2/ zverejniť v periodikách Noviny Poprad, Podtatranské noviny, Tatranský korzár, v televízii TV Poprad a denníku Nový Čas ospravedlnenie v znení: „P. R. S. sa týmto ospravedlňuje p. Y.. X. Q. za uverejnenie nepravdivých informácií v liste zo dňa 24. 9. 2012 a zároveň sa mu ospravedlňuje za všetky ťažkosti, ktoré mu vznikli v súvislosti s uverejnením tohto listu.“; súd určuje, že uverejnením nepravdivých informácií v listoch zo dňa 10. 9. 2012 a 11. 9. 2012, ktoré sú uvedené ako dôkazy č. 2 a 3, žalovaný 3/ neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca je oprávnený do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného 3/ zverejniť v periodikách Noviny Poprad, Podtatranské noviny, Tatranský korzár, v televízii TV Poprad a denníku Nový Čas ospravedlnenie v znení: „Svetové združenie bývalých československých politických väzňov sa týmto ospravedlňuje p. Y.. X. Q. za uverejnenie nepravdivých informácií v listoch zo dňa 10. 9. 2012 a 11. 9. 2012 a zároveň sa mu ospravedlňuje za všetky ťažkosti, ktoré mu vznikli v súvislosti s uverejnením týchto listov.“. Po späťvzatí žaloby voči žalovanému v 1. rade a pripustení zmeny petitu žalobného návrhu žiadal, aby súd určil, že 1. uverejnením nepravdivých informácií v liste zo dňa 24. 9. 2012, ktorý je uvedený ako dôkaz č. 4 a to : „...Vzhľadom na snahu vedenia mesta eliminovať každý pokus o upozornenie na majetkové pomery primátora a okolnosti, za akých majetok nadobudol, možno očakávať aj ďalšie snahy o eliminovane mojej činnosti a intervenciu zo strany primátora, člena dozornej rady na vedenie spoločnosti Dalkia Poprad, a.s. , v ktorej pracujem ako vedúci dispečingu, aby ma táto prepustila zo zamestnania. Ak tomu dôjde resp. sa nátlak prejaví aj v inej forme, budem o tom informovať kompetentné inštitúcie a v prípade môjho „náhleho úmrtia“ resp.“ nehody“ tri nezávislé zdroje odošlú tlačovým agentúram v SR a zahraničí informácie, ktoré poskytli bývalí i súčasní zamestnanci Mestského úradu a ďalší občania mesta Poprad. Tieto informácie sa týkajú obzvlášť závažných a opovrhnutia hodných skutočností, ktoré priamo súvisia s osobou primátora Y.. A. Q. a ktoré v súčasnosti vzhľadom na obavy o vlastnú existenciu nemôžu uviesť pod svojimi menami. „ Žalovaný v 2/ rade neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca je oprávnený do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného v 2/ rade zverejniť v periodikách Noviny Poprad, Podtatranské noviny, Sme - Tatranský korzár, v televízii TV Poprad a denníku Nový Čas ospravedlnenie v znení: „P. R. S. sa týmto ospravedlňuje p. Y.. X. Q. za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv v súvislosti s uverejnením nepravdivých informácií v liste zo dňa 24.9.2012 a zároveň sa mu ospravedlňuje za všetky ťažkosti, ktoré mu vznikli v súvislosti s uverejnením tohto listu.“ Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.000 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako nemajetkovú ujmu v peniazoch. 2. uverejnením nepravdivých informácií v listoch zo dňa 10. 9. 2012 a 11. 9. 2012, ktoré sú uvedené ako dôkazy č. 2 a 3, a to : „...uvedené skutočnosti, vrátane výpisov z bankových účtov, katastra a fotografií sú však natoľko závažné, že už len ich samotná existencia vrhá na Vás tieň podozrenia a zakladá dôvod na odstúpenie z funkcie...“ „...uvedené skutočnosti, ktoré sa týkajú priamo osoby primátora Y.. X. Q. a nadobudnutia jeho majetku v období výkonu funkcie primátora, ukazujú na to, že je dôvodné podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a zneužitia funkcie na súkromné obohatenie... primátor svojím nákladným životom v luxuse a blahobyte a hromadením majetku, stratil voličmi zverenú dôveru, hrubo porušil svoj sľub konať na prospech občanov a priamo znevážil inštitút funkcie primátora.“ žalovaný v 3/ rade neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca je oprávnený do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného v 3/ rade zverejniť v periodikách Noviny Poprad, Podtatranské noviny, Sme - Tatranský korzár, v televízii TV Poprad, a denníku Nový Čas ospravedlnenie v znení:“ Svetové združenie bývalých československých politických väzňov sa týmto ospravedlňuje p. Y.. X. Q. za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv

v súvislosti s uverejnením nepravdivých informácií v listoch zo dňa 10. 9. 2012 a 11. 9. 2012 a zároveň sa mu ospravedlňuje za všetky ťažkosti , ktoré mu vznikli v súvislosti s uverejnením týchto listov.“ Žalovaný v 3/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.000 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako nemajetkovú ujmu v peniazoch.

V dôsledku ďalšieho dispozičného úkonu žalobcu súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy tak vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako aj vo vzťahu k žalovanému v 3. rade.

Z vykonaného dokazovania, majúc za to, že žaloba nebola dôvodnou vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nakoľko jeho listy z 10.09.2012, 11.09.2012 mali charakter politickej aktivity, združenia, sú kritikou, takéto podania sú vo vyspelých demokraciách absolútne akceptovateľné, preto žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol.

Čo sa týka listu z 24.09.2012 podpísaného žalovaným v 2. rade, ktorý bol označený ako „otvorený list - oznámenie o petičnej akcii za vyhlásenie referenda o odvolaní primátora“ a ktorý bol daný na vedomie primátorovi Y.. X. Q., viceprimátorovi mesta W.. X. I., ďalšiemu viceprimátorovi Y.. A. I., ako aj poslancom mestského zastupiteľstva, obsah tohto podania v prevažnej miere nebolo možné podľa súdu považovať za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti, pretože z obsahu listu je zrejmé, že ide o politickú akciu, petíciu za odvolanie primátora, resp. volebnú „agendu“ pisateľa, v podstate o politický marketing. Časť tohto listu však podľa súdu nebolo možné nazvať oprávnenou kritikou, pretože u každého možného čitateľa navodzuje dojem, že žalobca je schopný zneužiť svoju funkciu a postavenie aj na to, aby niekto náhle umrel, aby mal tzv. nehodu, a aby bol činný pri likvidácii iného tým, že ho prepustia zo zamestnania. Podľa súdu môže to vzbudiť a aj vzbudzuje dojem, že žalobca vo svojom záujme je ochotný a schopný dopúšťať sa aj obzvlášť závažných zločinov proti životu a zdraviu iného. Takéto tvrdenie zverejnené odoslaním viacerým osobám je spôsobilé vyvolať zásah do práv na ochranu osobnosti a skutočne poškodiť každú osobu, a to nielen u žalobcu v očiach verejnosti, v očiach príbuzných bez toho, aby bolo potrebné vykonávať ďalšie dôkazy pre preukázanie tejto skutočnosti. Súd uviedol, že žalovaný R. S., ako vyplýva z jeho písomných podaní a ako tvrdil aj na pojednávaní považuje toto tvrdenie za objektívne, pretože bol kontaktovaný osobou L. H. s tým, aby dal primátorovi pokoj, mal teda strach o to viac, že osoba L. H. sa spomína v knihe B. R.. Súd konštatoval, že kniha B. R. bola publikovaná oveľa neskôr, ako bolo urobené podanie označené ako otvorený list z 24. 9. 2012. Podľa súdu bez významu bola skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojich tvrdení alebo či išlo iba o nedbalostné prijímanie poznatkov. Preto žalovanému v 2. rade uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v znení, ako uviedol vo výroku svojho rozsudku. Požiadavku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uložiť mu ospravedlnenie zverejnením zamietol, nakoľko považoval za dostatočné ospravedlnenie zaslaním žalobcovi. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný R. S., v rozsudku súdu prvej inštancie označovaný ako žalovaný v 2. rade. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa neho súd vo veci konal jednostranne, vychádzal iba z dôkazov predložených žalobcom, pričom ním navrhované dôkazy odmietol. Narušil tak princíp rovnosti zbraní. Na pojednávaní dňa 13.04.2016 mu podsúval vyjadrenia, ktoré v liste nikdy, tak ako sa javia súdu a ako ich súd prezentoval, neuviedol. Nikdy neobviňoval priamo bývalého primátora, že by ho chcel priamo on ohroziť na živote. Pokiaľ v liste uviedol, že v prípade jeho nehody alebo náhleho úmrtia novinári dostanú z troch zdrojov isté informácie o osobe žalobcu, myslel to tak, že žalobca má povesť, podľa ktorej mal, resp. má kontakty na L. H., označovaného ako hlava podsvetia v regióne a z týchto kruhov mu mohlo hroziť nebezpečenstvo, resp. psychický nátlak, ktorý nemusel uniesť, keďže táto osoba ho 20.03.2013 skutočne aj pozvala na stretnutie. Prepojenie žalobcu s L. H. potvrdzujú viaceré medializované skutočnosti, ktoré súdu predložil v návrhu na dokazovanie 08.10.2015, na tieto dôkazy sa odvolal aj 13.04.2016, keď súdu predložil svedectvo B. R. uverejnené v jeho knihe „Prečo som prelomil mlčanie“, v ktorom blízkeho priateľa žalobcu, L. H., označil ako objednávateľa vraždy mafiána U. N.. Ním predložené dôkazy bez akýchkoľvek pochybností potvrdzujú, že mal v roku 2012 skutočný dôvod mať obavy o svoj život a preto ospravedlnenie za to, že sa chránil pred možnými hrozbami, považuje v danom prípade a okolnostiach za nedôvodné. Poukázal na článok z týždenníka Plus 7 dní z 30.06.2016. Súd sa podľa neho nevysporiadal s návrhom na dokazovanie z 13.04.2016. Je presvedčený, že prepustený z práce nebol len z dôvodu

napísania listu z 24.09.2016 a prejednávania jeho žaloby na ochranu osobnosti vedenej na súde pod sp.zn. 21C/89/2013. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vyniesol rozsudok bez toho, aby vyhlásil dokazovanie za skončené, čo považuje za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. K odvolaniu priložil viaceré písomnosti. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.02.2017 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade bolo neopodstatnené. 5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd (po stránke kvalitatívnej) rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 6. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nebol odvolaním napadnutý výrok, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu. V napadnutej časti odvolací súd preskúmal rozsudok v odvolaním určenom rozsahu. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len tie vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov nielen z hľadiska zvolených formulácií, ale aj z hľadiska ich podstaty, t.j. toho, čo bolo odvolaním sledované, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 7. Prioritnou námietkou, ktorou bolo potrebné sa zaoberať, bola námietka absencie úplnosti vykonania žalovaným v 2. rade navrhnutých dôkazov. Konanie o žalobe voči žalovanému v 2. rade bolo konaním o ochranu osobnosti, pre ktoré, čo sa týka dokazovania, platilo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ustanovenie §118a O.s.p. upravujúce koncentračnú povinnosť. Koncentračná povinnosť sa pritom týkala tak rozhodujúcich skutkových tvrdení, ako aj povinnosti označiť rozhodujúce dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávajú a ktoré žiadajú vykonať. Vo vzťahu k tomuto koncentračnému princípu platila osobitná poučovacia povinnosť, a to v zmysle času, do uplynutia ktorého je možné rozhodujúce skutočnosti opísať a predložiť dôkazy - do skončenia prvého pojednávania, ale aj času, do uplynutia ktorého musí súd poučovaciu povinnosť zrealizovať - najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/452/2012-34 z 15.02.2013 strany sporu poučil o procesných právach aj povinnostiach, okrem iného aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ustanovenia § 118a O.s.p. Žalovanému v 2. rade bolo predmetné uznesenie doručené 15.03.2013. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 29.07.2013, do jeho skončenia žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe z 28.03.2013 realizovanej nielen vo svojom mene, ale súčasne aj v mene žalovaného v 3. rade, spochybnil relevantnosť žaloby s argumentom o nepreukázaní jej dôvodnosti žalobcom, pričom k vyjadreniu mal priložiť, ako z textu vyplýva, tam označené písomnosti. Vzhľadom na to, že nie je možné vyselektovať, ktoré tvrdenia z vyjadrenia boli argumentmi žalovaného v 2. rade a ktoré žalovaného v 3. rade, je možné konštatovať, že v rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnou argumentáciou a s označenými dôkazmi k nej, týkajúcou sa tak žalovaného v 2. rade ako aj žalovaného v 3. rade, nakoľko rozhodoval o žalobe voči týmto subjektom. Pokiaľ súd nebral zreteľ na žalovaným v 2. rade neskôr produkované tvrdenia a dôkazy, bol jeho postup zákonný, bez vád. Poznámka o nevyhlásení uznesenia o skončení dokazovania taktiež nie je namieste, nakoľko zo zápisnice z 13.04.2016 vyplýva, že uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené súd vyhlásil. 8. Čo sa týka úplnosti odôvodnenia rozsudku, požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje

na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). 9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania, vysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného v 2. rade, použil správny právny predpis, správne ho vyložil, zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie je presvedčivé; odvolací súd sa so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a s odôvodnením rozhodnutia stotožňuje (§ 372 ods. 2 , a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva: Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa ods. 2 veta prvá tohto článku, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo inými spôsobmi, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Citované články Ústavy sú obsahovo identické s čl. 10 a čl. 17 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je, vychádzajúc z čl. 152 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z formálneho aj materiálneho hľadiska integrálnou súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky. 10. Žiadne základné právo nemá absolútnu prednosť pred inými a ktorékoľvek z nich môže v určitej situácií prevážiť nad iným. Typickým prípadom je stret slobody prejavu (čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrana dobrej povesti (čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pri ktorom neustanovuje žiadnu možnosť obmedzenia tohto práva, hoci v určitých prípadoch môže mať prednosť aj sloboda prejavu, ale len za predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29.07.2008, sp.zn. III.ÚS 238/08). Z nálezov Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 357/96, IV.ÚS 154/96 vyplýva, že základné právo podľa čl. 17 Listiny je zásadne rovnocenné základnému právu podľa čl. 10 Listiny, pričom je predovšetkým vecou všeobecných súdov, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu zvážili, či nebola jednému z týchto práv daná bezdôvodne prednosť pred druhým právom. 11. V konkrétnom prípade bolo preto potrebné zhodnotiť, či došlo konaním žalovaného v 2. rade k zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti a ak áno, zhodnotiť intenzitu žalobcom tvrdeného porušenia jeho základného práva na ochranu osobnosti, osobnej cti a dobrej povesti v kontexte so slobodou prejavu žalovaného v 2. rade, a to so zreteľom na požiadavku proporcionality žalobcom uplatneného práva a ochrany práva žalovaného v 2. rade. 12. Žalobca bol v čase podania žaloby aj zaslania listu žalovaného v 2. rade z 24.09.2012 viacerým verejne činným osobám samosprávy mesta Poprad, primátorom Popradu, t.j. verejne pôsobiacou osobou. U verejne pôsobiacej osoby, pri jej kritike, platí z ústavného hľadiska prezumpcia toho, že ide o kritiku dovolenú. Ide o výraz demokratického princípu, o výraz participácie občianskej spoločnosti na veciach verejných. Ak má byť sloboda prejavu osoby kritizujúcej v takýchto veciach obmedzená rozhodnutím súdu, je potrebné, aby dotknutá osoba preukázala, že kritika nebola vyslovená v dobrej viere alebo že nešlo o „fair“ kritiku. Ak ide o hodnotiace úsudky aj preháňanie a nadsádzku, hoci by boli tvrdé, nerobia sami o sebe prejav nedovoleným. Ani neexistencia názoru kritika z hľadiska logiky a zaujatosť kritika nedovoľujú samé o sebe urobiť záver, že kritik vybočil z prejavu, ktorý je možné označiť za „fair“. Iba v prípade, že ide o kritiku vecí alebo konania osôb vystupujúcich vo veciach verejných, ktorej celkom chýba vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie (paušálna kritika), treba považovať takú kritiku za vybočujúcu z „fair“ prejavu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.02.2012, sp.zn. 30Cdo/2230/2010). Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a verejne činné osoby; posúdenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov je však v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech novinárov a iných pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesijný ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitostí. Prezentácia údajov týkajúcich sa takej osoby a ich prípadná kritika však musí súvisieť s verejnou činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 30Cdo/2563/2009). 13. Vychádzajúc z citovaných názorov súdnych autorít, aplikujúcich ústavnú úpravu základných práv a slobôd, ktoré si odvolací súd osvojil, považuje za potrebné prioritne konštatovať, že hranice tolerovateľnosti rozširovania informácií vzťahujúcich sa k osobe žalobcu, v inkriminovanom čase zastavajúceho post primátora, boli rozsiahlejšie oproti občanom mesta nemajúcim taký vplyv na

spravovanie verejných záležitostí. Uvedené však neznamená, že táto hranica tolerovateľnosti má byť bezbrehou. Pri posudzovaní hraníc slobody prejavu je potrebné rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami, faktami a hodnotiacimi úsudkami, vyplýva to aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Fakty je možné dokázať, hodnotiaci úsudok, vzhľadom na subjektívny charakter, vylučuje dôkaz pravdy, napriek tomu musí vychádzať z dostatočného faktického základu (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Jerusalem v./ Rakúsko z 27.02.2001, sť.č. 26958/95). 14. Výrok žalovaného v 2. rade v tom zmysle, že je možné očakávať aj ďalšie snahy o eliminovanie jeho činnosti a intervenciu zo strany primátora, člena dozornej rady na vedenie spoločnosti Dalkia Poprad, a.s., v ktorej pracuje ako vedúci dispečingu, aby ho táto prepustila zo zamestnania, ak k tomu dôjde, resp. sa nátlak prejaví aj v inej forme, bude o tom informovať kompetentné inštitúcie a v prípade jeho „náhleho úmrtia“, resp. „nehody“..., ktorý je súčasťou listu zaslaného žalovaným v 2. rade ním určeným adresátom, je výrokom, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu u každej osoby, ktorá má možnosť ho vnímať, nemôže vyvolať iný dojem ako ten, že osoba, na ktorú sa výrok vzťahuje, má potenciál smerujúci k poškodeniu fyzickej integrity pisateľa, dokonca až k jej totálnej deštrukcii. Akýkoľvek reálny základ k tomuto hodnotiacemu úsudku žalovaného v 2. rade z dôkazov ním v relevantnom čase označených, nevyplynul, z čoho vyplýva, že mal potenciál zasiahnuť do práva na ochranu cti a dôstojnosti žalobcu nielen ako primátora, ale aj ako súkromnej osoby, keďže bol v liste identifikovaný nielen ako primátor, ale aj ako člen dozornej rady spoločnosti Dalkia Poprad, a.s. Podľa názoru odvolacieho súdu, úvahy žalovaného v 2. rade sú úvahami ďaleko nad rámec prípustných úsudkov a takýto zásah nemôže obstáť ani z hľadiska primeranosti proporcionality práva na ochranu osobnosti s právom na slobodu prejavu. V konkrétnom prípade preto právo na ochranu osobnosti žalobcu prevážilo nad právom žalovaného v 2. rade na slobodu prejavu a bolo preto namieste poskytnúť žalobcovi ochranu. 15. Ak mal súd prvej inštancie za postačujúcu formu reparácie tohto zásahu do práva žalobcu ospravedlnenie sa žalobcovi a ak sa táto reparácia žalobcovi javí ako postačujúca, čo vyplýva z toho, že sa voči výroku rozsudku, ktorým bola jeho žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, neodvolal, odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil, preto rozsudok, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 2 ako vecne správny potvrdil. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že odvolací súd je presvedčený o tom, že aj žalovaný v 2. rade, ak by bol v danom mieste v spoločenskom postavení žalobcu v danom čase, alebo ak by bol na jeho mieste bez ohľadu na spoločenské postavenie, by takéto úsudky vo vzťahu k vlastnej osobe vnímal rovnako ako zlovoľné a bezohľadné. Ospravedlnenie adresované žalobcovi sa tak môže stať základom aspoň čiastočnej reparácie (pravdepodobne) vzájomných negatívnych postojov. 16. O trovách odvolacieho konania, vychádzajúc z oficiality rozhodovacieho procesu vo vzťahu k trovám konania, t.j. aj bez návrhu, rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto súd priznal voči žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 zo spisu ani nevyplynula. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.