Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sa-8-2022.pdf
PDF · 137.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: E.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, proti žalovanému: J. H., G. S., so sídlom T., Ul. XX. I.. X-XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. februára XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. februára XXXX a rozhodnutie J. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. septembra XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ústredia, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. XXSa/XX/XXXX-XXX zo dňa 4. októbra 2021, právoplatným 29. októbra, bolo podľa § 191 ods. 1. písm. d), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X /príloha č. 4/, ktoré vydal generálny riaditeľ J. poisťovne dňa 8. decembra 2020 a vec bola vrátená J. poisťovni na ďalšie konanie. Žalobkyňa uviedla, že na výzvu zaslanú, či už jej, alebo ošetrujúcej lekárke (MUDr. D. M.) zaslala posudkovému lekárovi všetky dostupné lekárske správy. Žalobkyňa namietala, že nebola osobne vyšetrená z dôvodu pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Ďalej namietala, že jej zdravotný stav nebol konzultovaný s jej ošetrujúcou lekárkou MUDr. M., ktorá je odborníkom v odbore psychiatria, pričom súčasne bolo rozhodnuté skôr ako bola ukončená jej práceneschopnosť po štvrtej operácii pravej ruky.
3. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávnosti odborného posudku o invalidite. Uviedla, že od 30. 1. 2004 bola hospitalizovaná prvýkrát v Nemocnici MO SR, B. na M. E. X, XXX XX T. na psychiatrickom oddelení. Hospitalizácia bola ukončená 26. 2. 2004. Pričom sa nejednalo o rýchlu a krátkodobú hospitalizáciu. V rámci tejto prvej hospitalizácie podstúpila elektrokonvulzívnu liečbu (elektrošoky) okrem ďalších medikamentov, trpela anorexiou s Dg. záverom F XX.X. Uviedla, že nedisponuje ďalšími lekárskymi prepúšťacími správami, kedy bola opakovane hospitalizovaná, poskytla však kópiu štvrtej hospitalizácie na tomto oddelení s Dg. záverom F XX.X. Po piatej hospitalizácii dňa 26. 11. 2005 na psychiatrickom oddelení FNsPB a LFUK pracovisko J. E. E. XX, XXX XX T., kde bola prijatá pre intoxikáciu liekmi, záver Dg. M recidivujúca depresívna porucha, a ľahká epizóda F XX.X. S ohľadom na uvedené žalobkyňa poukázala na rozpory a nepravdivé údaje, že posudkový lekár MUDr. Q. popisuje tri hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, bolo ich však päť. Žalobkyňa nesúhlasila ani so závermi
posudkového lekára o následnom zlepšení zdravotného stavu. Do zahraničia odišla (utiekla), lebo cítila beznádej, strach z budúcnosti, zúfalstvo ako následok jej účasti vtedajšej reality show E., ktorej som sa zúčastnila /bola som mediálne verejne označená za psychiatrického pacienta a nevedela som sa odvtedy riadne zamestnať/. Počas obdobia v zahraničí bol jej psychický stav veľmi kolísavý, preto tam nebola zamestnaná minimálne päť rokov /finančne ju podporoval a živil vtedajší priateľ/. Ďalej mala za to, že návšteva psychiatra na území Slovenskej republiky nebola len jedenkrát a návšteva u MUDr. E. / jej vtedajšej psychiatričky/ bola cielená a úmyselná, pretože cítila ako chradne a jej stav sa zhoršoval. Toto uviedla aj pri vyšetrení 8. 4. 2010, že pociťuje zhoršený stav od novembra 2009 /viď príloha č. 11, strana 1/. Opakovane sa u nej objavila anorexia, doporučená PN a výsledná Dg M - epizóda stredne ťažkej depresie. Žalobkyňa poukázala na to, že po nezvládaní situácie v zahraničí sa v roku 2016 vrátila na Slovensko a dva týždne po návrate som opäť navštívila ambulanciu MUDr. E. E. B., J. ul. v T., s diagnózou Dg F XX.X - recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda. Túto pravidelne navštevovala podľa pokynov lekárky. Po ukončení ambulantnej psychiatrickej praxe MUDr. E. prestúpila do zdravotnej starostlivosti k MUDr. D. M., ktorá vedie psychiatrickú ambulanciu M. s. r. o v J. tvoria ju len niektoré lekárske správy, posledná zo dňa 31.3. 2022.
4. Žalobkyňa namietala aj závery posudku týkajúce sa úchopu rúk, a to že uchop je možný. Poukázala na správu ošetrujúcej lekárky MUDr. D. P. - P. z Oddelenia chirurgie ruky v NsP T. -S., kde je skonštatované, že komplikácie sa napriek početnej rehabilitácii opakovali, viazne flexia i extenzia 4. a 5. prsta, 4-tý prst je samostatne nehybný. Namietala, že posudkový lekár uzatvoril a posúdil zdravotný stav jej pravej ruky 25. januára 2022, kedy bola po štvrtej operácii pravej ruky, stále práceneschopná do 14. 2. 2022. Potom dňa 15. 2. 2022 ochorela na Covid 19, ktorý spôsobil ťažkosti, ešte 7. 3.2022 mala pocovidové slabosti.. Ak by posudkový lekár počkal na priebeh liečby po štvrtej operácii, videl by na lekárskej správe z chirurgie ruky, že došlo k ďalším komplikáciám. Tie nastali vo väčšej miere, ako boli po tretej operácii a nedospel by k nesprávnym záverom, že „vplyv malíčka na funkciu ruky je minimálny, bolestivosť sa zmenšila“. Žalobkyňa uviedla, že naďalej trpí bolesťami malíčka, ktorý je opuchnutý, začervenaný, bolesť prechádza až do dlane a funkcia 4. prsta je tiež ovplyvnená a ruku nedokážem dať v päsť, je nemožné z jej strany vykonávať činnosť s pravou rukou dlhšie ako niekoľko minút, písanie jej robí ťažkosti, ruka je nemotorná, neustále mi z nej padajú veci (je praváčka, čo podstatne znásobuje komplikácie pri práci), či už administratívnej alebo manuálnej. Žalobkyňa poukázala na to, že 23.08.2022 je objednaná na amputáciu malíčka pravej ruky. Poukázala na to, že aj záver o nikotinizme je nesprávny, nakoľko od roku 2008 je nefajčiarkou.
5. Žalobkyňa poukázala na nesprávne závery posudku, v ktorom bolo konštatované, že nevyužila možnosť, ktorú jej výslovne odporučil psychiater 21. januára 2019 a to že nemá pracovať v pedagogickom zariadení. Z lekárskej správy psychiatričky MUDr. M., plynie: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je vhodné, aby pacientka nastúpila na svoje pôvodné miesto ako vychovávateľka v DD“. Odporučenie psychiatričky v plnej miere rešpektovala a v DD ukončila pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Vo svojej lekárskej správe nespomenula MUDr. M. pedagogické zariadenie. Zamestnancom MŠ J. je iba na zastupovanie počas absencie z dôvodu materskej dovolenky ich zamestnankyne. Poukázala na to, že diagnózu stredne ťažkej depresie mám stanovenú už v roku 2010 MUDr. E.. Záverom žalobkyňa vyjadrila názor, že Generálny riaditeľ O.. D. P., ani gynekológ-pôrodník MUDr. Q., dokonca ani pracovníci vyššieho metodického pracoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie nikdy nevideli jej ruky, nikdy ju osobne nevideli, nestretli, nevyšetrovali, aby mohli objektívne posúdiť psychiatrické lekárske správy, nálezy a vyjadrenia psychiatríčky s zároveň súdnej znalkyne v odbore psychiatria MUDr. M.. Rovnako tak nemohli objektívne posúdiť komplikácie zdravotného stavu mojej pravej ruky už po štvrtej operácii, kde má stanovený termín na amputáciu malíčka. Tým pádom sa opätovne posúva na neurčito operácia ľavej ruky už takmer druhý rok. Podľa názoru žalobkyne, ak chcel posudkový lekár vo veci rozhodnúť, jej zdravotný stav mal v prvom rade konzultovať nie s metodikmi, ale priamo s ošetrujúcimi odborníkmi, teda osobne s MUDr. M. a MUDr. P.-P..
6. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.,
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Q., určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkú depresívnu poruchu, novo zistenú od októbra 2020, zmiešanú úzkostné depresívnu poruchu, ochorenie zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné zdravotné postihnutia, fibromatózu palmárnu aponeurózu bilat. (Dupuytrenovu kontraktúru) riešenú operačne v auguste 2019, vľavo s keloidným hojením, vpravo operovanú v marci 2020, artrodézu v decembri 2021 bez nemožnosti úchopov na oboch rukách, gonartrosis I. vľavo, v anamnéze myomektómiu (2017), níkotinizmus, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. neurčil.
8. Žalovaný (jeho posudkový lekár) vo vyjadrení poprel tvrdenia žalobkyne, že by bol voči jej osobe zaujatý. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe neuvádza pravdu, keď tvrdí, že jej hospitalizácie boli označené ako rýchle a krátkodobé. V skutočnosti bolo uvedené „tri rýchle sa opakujúce“. Dnes už žalobkyňa tvrdí, že ich bolo päť a sťažuje sa na zdravotnícke zariadenie, že jej ich kópie nechce vydať. Predmetné dve správy konštatovali, že po liečbe sa ľahký priebeh ešte viac upravil a ja trvám na skutočnosti, že jej umožnil XX-ročný pobyt v zahraničí, ktorý je určite náročnejší ako v domácom prostredí. Ďalšiu kontrolu v Slovenskej republike mala žalobkyňa do roku 2016 len jedenkrát v roku 2010, kedy jej bola odporučená dočasná pracovná neschopnosť, pričom žalobkyňa konštatovala, že odchádza do zahraničia, čo predpisy o práceneschopnosti nepovoľujú, potvrdenie stráca platnosť. Až k tomuto konaniu doložila vyšetrenia MUDr. E. od 20. decembra 2016 do 3. júla 2018, celkovo 11-krát s rovnakými závermi, s prevahou neurotickej - anxiodepresívnej symptomatológie - labilná afektivita, anxieta s tenziou, myslenie bez obsahových porúch a porúch vnímania, situačne spustené a sociálne podmienené
- teda reaktívne a dobre ovplyvniteľné liečbou. Depresia bola označená jednoznačne ako subdepresia, čo zodpovedá len dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, so zaradením do kapitoly V, položky 3, písmena a), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. V ďalšom náleze psychiater dňa 21. januára 2019 jasne konštatuje, že nie je vhodné, aby žalobkyňa nastúpila na svoje pôvodné miesto ako vychovávateľka v detskom domove (DD). Ako záver jasne uvádza akútnu stresovú reakciu, depresívna porucha v zozname diagnóz uvedená nie je. Vzhľadom na tieto diagnostické závery s tým súhlasím, súčasne sa domnievam, že ak nemohla pracovať s deťmi v jednom zariadení a dnes napriek tomu pracuje v inom, jej zdravotný stav jej to môže umožňovať len pri zlepšení. K novým psychiatrickým vyšetreniam zo dňa 18. januára 2022 a dňa 31. marca 2022 posudkový lekár uviedol, že na podklade týchto novo doložených vyšetrení zotrval na skutočnosti, že aktuálne ku zmene rozhodujúcej psychiatrickej diagnózy došlo z úzkostné depresívnej z okruhu neurotických na depresívnu až v náleze psychiatra zo dňa 19. októbra 2020, naďalej na reaktívnom (priaznivejšom) podklade, stupeň ochorenia nezmenený. Vzhľadom na neprítomnosť komplikácií (stupor, psychotické príznaky, nepotrebná hospitalizácia) a klinický nález, je naďalej odôvodnené len dolná hranica zákonom stanoveného rozpätia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov so zaradením do kapitoly V, položky 3, písmena a), s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %.
9. Žalovaný k ďalším ochoreniam uviedol, že žalobkyňa trpí fibromatózu palmárnej aponeurózy pravej ruky, čo je degeneratívne ochorenie šliach dlaní, niekedy nazývané aj Dupuytrénová kontraktúra, pre ktorú prekonala niekoľko operácií, zdokumentovaných v lekárskej správe zo dňa 25. januára 2022. Sama doložila k správnej žalobe nové vyšetrenia Hospitalizácia na chirurgii ruky v Ružinove do 30. decembra 2021, kedy bola vykonaná nenáročná atrodéza malíčka pravej ruky - čiže znehybnenie v posledných článkoch za účelom zmenšenia bolestí - na úkor zníženia funkcie, odvtedy je nemožné ohnutie (flexia) v DIP malíčka, pohyb v MCP zhybe je plne funkčný, ako dokazujú posledné kontrolné vyšetrenia zo dňa 11. marca 2022 a 8. apríla 2022. Pre trvajúce parestézie malíčka je žalobkyňa objednaná na 23. augusta 2022 na amputáciu v PiP zhybe malíčka. Na štvrtom prste sú tiež poruchy citlivosti, ostatné prsty nie sú lekármi popisované. Žalobkyňa sama v odvolaní uvádza, že funkcia pravej ruky je obmedzená - nie vylúčená. Preto posúdenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov so
zaradením do kapitoly XV, oddielu G, položky 28, nie je odôvodnené. V porovnaní možno stav posúdiť zaradením do kapitoly XV, oddielu G, položky 25 (strata jedného prsta ruky), alebo 26 (strata troch prstov ruky), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10 % až 25%, čo nedosahuje posudkovú významnosť pre uznanie invalidity, ktorá sa uznáva pri iných chorobách okolo 40 %.
10. Žalovaný poukázal na to, že posudok vypracoval dňa 25.01.2022 a nie 25.02.2022. Ďalej označil za nepravdivé viaceré tvrdenia žalobkyne, pričom k nim poskytol vysvetľujúce vyjadrenie. Podľa žalovaného žalobkyňa nepravdivo tvrdí na strane 6 ods. 2, že bolo uvedené, že psychológa nenavštívila, v skutočnosti bolo v lekárskej správe na strane 5 ods. 1 uvedené, že „stav neoveril psychológ“, čo je zásadný rozdiel. Námietku žalobkyne, že posudkový lekár nikdy nevidel jej ruky, ani ju osobne nestretol a nevyšetroval, uviedol že posudkový lekár posudzuje zásadne zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola vecná a kompletná bez diskrepancií, preto osobná prítomnosť žalobkyne pri posúdení nebola potrebné, dokonca podľa zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ani nebola možná.
11. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jednotlivé časti zdravotnej dokumentácie nedokladá podľa vlastného /svojvoľného/ uváženia. Keďže nie je právnicky vzdelaná a nezastupuje ju žiadny advokát, ani iný pracovník právnickej firmy, v danej oblasti postupuje tak, ako veci za sebou nasledujú. Vyjmúc prípad, keď priložila prvé psychiatrické vyjadrenie. Nemala vedomosť, že je potrebné oboznámiť posudkového lekára s kompletnou zdravotnou dokumentáciou. Touto nedisponuje do dnešného dňa, pretože napríklad, keď žiadala svoje zdravotné záznamy z doby, kedy som bola príslušník PZ SR a jej ošetrujúcim lekárom bol MUDr. R., bolo jej povedané, že všetka zdravotná dokumentácia, ktorá sa týka jej osoby od vzniku služobného pomeru je majetkom štátu , teda SR. Napríklad ani túto zdravotnú dokumentáciu z jej pozície občana SR nedokáže predložiť, rovnako ako zdravotnú dokumentáciu z vojenskej nemocnice, ktorá spadá v súčasnosti do Nemocnice sv. Michala v Bratislave. Ďalej žalobkyňa uviedla, že od roku 2020 mala 4 x operáciu pravej ruky, lx operáciu ľavej ruky, ktorej reoperácia sa neustále odkladá v dôsledku pretrvávajúcich problémov súvisiacich s pravou rukou. Takže ju v budúcnosti čakajú minimálne ďalšie dve operácie rúk /august 2022 amputácia malíčka/ podľa priebehu liečby operácia ľavej ruky. Celé sa to automaticky odráža na jej zhoršenom psychickom stave. O nemožnosti zovrieť pravú ruku v päsť sa lekári vyjadrili podľa žalobkyne už pred znehybňovaním malíčka, teda pred 4 operáciou pravej ruky. Tiež je to zapísané v lekárskych nálezoch a správach tých kópii. K práci s deťmi žalobkyňa uviedla, že materskú školu navštevujú deti najmä z ustálených rodinných pomerov a pokiaľ dôjde k nejakým podozreniam na správanie, či konanie, stav je riešený akútne s psychologickými centrami a v najhoršom prípade takéto dieťa býva z MŠ preložené na špeciálneho zariadenia. Naproti tomu sa do detských domovov umiestňujú deti z rozvrátených rodín, z nevhodného rodinného prostredia, deti z dysfunkčných rodín, deti majúce opozičné správanie, vzdorovitosť a negativizmus alebo útok na samotného pedagóga. K pobytu v zahraničí žalobkyňa uviedla, že na B. bola vedená ako nezamestnaná. Z hľadiska jej psychického zdravotného stavu m nebola schopná zamestnať sa a po celú dobu od roku 2013 až do návratu na SR v roku 2016 sa o ňu staral (živil ju) partner. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že posudkový lekár môže predvolať osobu na posúdenie jej zdravotného stavu , ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru.
12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o tejto žiadosti rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2020 tak, že žiadosť žalobkyne zamietla, nakoľko podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Trenčín zo dňa 03.08.2020 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky posudkový lekár určil na 25%.
13. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukázala na konkrétne zdravotné problémy, ktoré ju výrazne obmedzujú v osobnom aj pracovnom živote a požiadala o opätovné prehodnotenie
zdravotného stavu s prihliadnutím na nové lekárske vyšetrenia. K odvolaniu pripojila lekárske správy a potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
14. Žalovaný toto odvolanie žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Uviedol pritom, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Q., pričom zotrval na svojom pôvodnom posudku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, ústredie. Tento posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej lekárskej dokumentácie dňa 19.11.2020, pričom uzavrel, že žalobkyňa medicínsky trpí fibromatózou šliach a spojiva dlane oboch rúk, etiológia tohto stavu nie je známa, pravdepodobne ide i degeneratívne zmeny. Stav bol riešený operačne na ľavej ruke v auguste 2019, na pravej ruke v marci 2020 s tým, že pravá ruka bola v októbri 2020 reoperovaná. Pri kontrolných ľahko viazne ohnutie a vystretie prstov. V žiadnom z kontrolných nálezov nie je uvedená neschopnosť úchopu. Ďalšie ochorenia nie sú podľa posudkového lekára posudkovo významné, psychické problémy žalobkyne vyhodnotil posudkový lekár ako nie závažný stav a súčasne podľa jeho názoru nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ostatné ochorenia sú prekonané alebo nezávažné.
15. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly XV. oddiel C, položky 1, písm. b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3-inu) so značnými subjektívnymi ťažkosťami stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu, viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25% (z rozpätia 25% až 35%). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: hospitalizácia, ortopedické oddelenie, Nemocnica A. V., H. zo dňa 09.08.2019, kontrolné ortopedické vyšetrenie zo dňa 12.11.2019, vyšetrenie ambulancia chirurgie ruky Univerzitná nemocnica Bratislava zo dňa 19.11.2019, hospitalizácia oddelenie chirurgie ruky Univerzitná nemocnica Bratislava marec 2020, operácia zo dňa 17.03.2020, chirurgické kontrolné vyšetrenie zo dňa 15.05.2020 a 12.06.2020 a 10.07.2020, hospitalizácia na oddelení chirurgie ruky Univerzitná nemocnica Bratislava, operácia dňa 01.10.2020, kontrolné vyšetrenia zo dňa 09.10.2020, 06.10.2020, onkologické vyšetrenie MUDr. T. zo dňa 27.11.2019, psychiatrické vyšetrenie MUDr. M. 19.10.2020, interné vyšetrenie MUDr. H. 06.08.2019, rehabilitačné vyšetrenie MUDr. A. zo dňa 25.11.2019, kontrolné rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 09.06.2020, kontrolné rehabilitačné vyšetrenie MUDr. H. zo dňa 19.10.2020.
16. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo na základe správnej žaloby podanej žalobkyňou podrobené súdnemu prieskumu. Rozsudkom č.k. 14Sa/45/2021-103 zo dňa 4. októbra 2021 právoplatným 29. októbra bolo rozhodnutie žalovaného zrušené ako nepreskúmateľné pred nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Konkrétne správny súd v tomto konaní uviedol, že žalovaný predovšetkým riadne vyhodnotí predloženú lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia, ako aj novodoložené lekárske správy, pričom znova posúdi, ktoré ochorenie žalobkyne je najzávažnejšie a rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje jej zdravotný stav a pracovný potenciál. Ďalej uviedol, že je potrebné, aby sa znova zaoberal aj tým, či práve psychické problémy, pre ktoré sa žalobkyňa lieči už viac ako 16 rokov, nie sú jej rozhodujúcim ochorením, pričom zoberie do úvahy aj aktuálny zdravotný stav žalobkyne. Správny súd mal pritom za to, že je v danej veci je potrebné, aby bola žalobkyňa posudkovým lekárom aj vyšetrená. Správny súd mal za to, že: „z lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že pre pretrvávajúce psychické problémy sa žalobkyňa lieči už od roku 2004, teda 16 rokov (do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia). Z tohto dôvodu bola aj opakovane hospitalizovaná. Dokonca v závere ošetrujúci lekár konštatuje, že nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu však žalovaný konštatoval, že ad a) nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ad) b) nejde o vážny stav, ad c) ochorenie žalobkyne má dobrú prognózu. Uvedené závery sú však v priamom rozpore s tým, čo je uvedené v lekárskej správe ošetrujúceho lekára, keď z nej vyplýva už 16 rokov kontinuálne trvajúca liečba, opakované hospitalizácie ako aj nepriaznivá prognóza. Uvedené závery žalovaného, ktoré vychádzajú zo záverov posudkových lekárov sú teda v priamom rozpore s obsahom lekárskej správy, pričom nebolo dostatočne argumentačne zdôvodnené, prečo neboli medicínske závery ošetrujúceho lekára a skutočnosti, ktoré vo svojej správe uviedol akceptované, resp. prečo boli považované za nesprávne a nehodnoverné.“
17. Po takomto zrušení rozhodnutia žalovaného bol zdravotný stav žiadateľky posúdený opätovne, a to so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej je 35 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená stredne ťažká depresívna porucha, novo zistenú od októbra 2020, zmiešaná úzkostné depresívna porucha podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %). Za iné zdravotné postihnutia nezvýšil žalobkyni mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Žalovaný následne dňa 14.02.2022 vo veci opätovne rozhodol a to tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný vychádzal z nového posudku, podľa ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je menej ako 40%, konkrétne 35% na podklade stredne ťažká depresívna porucha, novo zistenú od októbra 2020, zmiešaná úzkostné depresívna porucha podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %).. Žalobkyňu posudkový lekár žalobcu nevyšetril a za iné zdravotné postihnutia nezvýšil žalobkyni mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a žalovaného. 20. Žalobkyňa zotrvala na žalobe a jej dôvodoch ako aj na svojom vyjadrení a žiadala žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto orgánu na ďalšie konanie. Žalobkyňa poukázala na to, že má problémy s rukami a musí ísť na dve operácie v nasledujúcom období. Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
23. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
26. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
28. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
29. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
30. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
32. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
33. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
34. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
35. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
36. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
38. Správny súd po preskúmaní v poradí druhého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd má za to, že záver žalovaného, že u žalobkyne je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35%, je predčasný. Správny súd má za to, že v tomto prípade bol nedostatočne zistený skutkový stav a z uvedeného dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej má správny súd za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, Správny súd konštatuje, že v predchádzajúcom rozhodnutí bolo uložené žalovanému, aby žalobkyňu osobne vyšetril, čo tento nevykonal. Podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení mohol žalovaný rozhodnúť na podklade listinných dôkazov bez osobného vyšetrenia žalobkyne, avšak podľa § 191 ods. 6 zákona č.162/2015 Z.z. bol žalovaný (jeho posudkový lekár) povinný osobne vyšetriť žalobkyňu, nakoľko to uviedol správny súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Ak osobnému vyšetreniu bránil pandemický stav, malo byť toto vyšetrenie zrealizované po jeho skončení, nakoľko 25.01.2022 jeho skončenie bolo možné dôvodne predvídať. Odhliadnuc od uvedené za najpodstatnejšie pochybenie správny súd považuje hodnotenie posudkového lekára v časti ostatných zdravotných postihnutí. Žalobkyňa podľa predchádzajúcich odborných posudkov prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného trpí fibromatózou šliach a spojiva dlane oboch rúk neznámej etiológie, s pravdepodobnosťou degeneratívnych zmien. Stav bol riešený operačne na ľavej ruke v auguste 2019, vytvorila sa keloidná zhrubnutá jazva. Na pravej ruke bola žalobkyňa operovaná v marci 2020 na plastickej chirurgii, bez efektu, preto bola na pravej ruke reoperovaná v októbri 2020. Uvedené postihnutie zodpovedalo posúdeniu podľa prílohy č. 4 k zák.č. 461/2003, kde bolo zaradené zdravotného postihnutia žalobkyne do kapitoly XV. oddielu C, položky 1, písm. b), bez výrazného obmedzenia výkonnosti organizmu. Z tohto dôvodu bola za zodpovedajúce posúdenie dolná hranica zákonom stanoveného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať činnosť 25%. Správny súd konštatuje, že problém úchopu u žalobkyne bol viditeľný aj na pojednávaní. Žalovaný napriek viacerým operáciám a nezlepšenému zdravotnému stavu žalobkyne nezvýšil za uvedené zdravotné postihnutie mieru poklesu schopnosti žalobkyne o žiadnu výšku, hoc predtým išlo o rozhodujúce zdravotné postihnutie. Súd má za to, že takýto postup žalovaného, ktorý nie je v rozhodnutí (posudku) riadne odôvodnený zaťažuje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a súčasne takto zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise (resp. je s ním v rozpore), nakoľko skutkový stav nesvedčí záverom uvedeným v odbornom posudku. Správny súd k rozhodujúcemu ochoreniu (stredne ťažká depresívna porucha) konštatuje, že toto bolo určené správne. K rozsahu miery postihnutia (35%-45%) a momentu vzniku má však správny súd za to, že je potrebné aby posudkový lekár kontaktoval osobného lekára žalobkyne (MUDr. Janu M.), a to buď písomne, alebo telefonicky, pričom v prípade telefonického kontaktu spíše záznam o obsahu rozhovoru a založí do spisu, kde sa bližšie bude dotazovať na aktuálny a predchádzajúci stav žalobkyne, ako aj predpokladaný vznik stredne ťažkej depresie, resp. v prípade zhoršenia aktuálneho stavu s cieľom presne určiť mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo zákonom určeného rozpätia. Správny súd má za to, že je nevyhnutné, aby žalobkyňa bola osobne vyšetrená posudkovým lekárom aj v časti ochorenia rúk, pričom k tomuto vyšetreniu si môže posudkový lekár pribrať odborníka alebo znalca z príslušného odboru. Súd poznamenáva, že úplná strata úchopovej schopnosti dominantnej ruky sa rovná zníženiu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % až 70%.
39. Súd pripomína žalovanému, že rozhodnutie musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil. Nepochybne bolo vecou správneho orgánu, aby sa v zmysle vyššie uvedeného jednotlivo zaoberal jednotlivými ochoreniami žalobkyne a vysvetlil pri každom jednotlivo svoje závery, a to aj v pri tom, kde nezvýšil mieru zníženia schopnosti, hoc predtým stanovil mieru funkčnej poruchy na 25%.
40. Podľa § 192 ods. 3 písmeno a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
41. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj vadou nepreskúmateľnosti, pričom zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie žalovaného zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP. Vzhľadom na to, že uvedenými nedostatkami trpelo aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
42. Ďalej správny súd uvádza, že v rámci administratívneho konania by mala byť aktívna aj žalobkyňa samotná a ak má lekárske správy, ktorými žalovaný nedisponuje je potrebné ich dodať. Súčasne má súd za to, že žalobkyňa by svoje podania mala viesť vo vecnej rovine a zdržať sa osobných invektív voči posudkovému lekárovi. Správny súd má za to, že posudkový lekár vykonáva svoju činnosť v súlade so zákonom. Uvedené však nevylučuje, že spraví chybu, prípadne zdravotný stav posúdi nesprávne. Preto funguje v rámci posudzovanie invalidných dôchodkov odvolací princíp a súčasne po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov možno rozhodnutie napadnúť správnou žalobou ako v tomto prípade. Ľudia ani organizácie nie sú neomylní, pričom často pracujú pod časovým stresom z veľkého množstva práce. Na druhú stranu by však nemali správne orgány rezignovať na svoju povinnosť vyjadrenú v §195 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., a ak vzniknú pochybnosti majú doplniť lekárske správy o nové vyšetrenia, resp. ak sa žalobkyňa podrobila operácii v decembri, bolo vhodné počkať až na ukončenie liečby a záverečnú správu, pričom v tom prípade mohla byť už v marci 2022 aj vyšetrená posudkovým lekárom.
43. O trovách konania by správny súd mal rozhodovať podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni by pripadala náhrada trov konania, avšak v konaní žalobkyni žiadne trovy konania nevznikli (trovy súdneho poplatku, trovy právneho zastúpenia), a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal, pričom táto si ich ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.