Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-145-2016.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/145/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpená Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. Y. XXXX/XX, o zaplatenie 426,78 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 426,78 eura s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 369,16 eura od 01.10.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 426,78 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 19,50% ročne zo sumy 342,16 eura od 01.10.2016 do zaplatenia, s úrokom vo výške 111,12 eura ako aj s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 480,28 eura od 01.10.2016 do zaplatenia z dôvodu, že so žalovanou uzavrel dňa 18.08.2010 zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu s úverovým limitom 350 eur, pričom žalovaná poskytnutý úver nesplácala a preto bola pohľadávka vyhlásená za splatnú ku dňu 31.01.2015. Vymáhaná pohľadávka v sume 426,78 eura pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 342,16 eura, z nezaplatených riadnych úrokov ku dňu 31.01.2015 vo výške 27 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 111,12 eura za obdobie od 01.02.2015 do 30.09.2016 a z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 57,62 eura.
2./ Žalovaná uviedla, že v súčasnej dobe nie je schopná platiť ani minimálne splátky, nakoľko je bez práce a poberá iba sociálne dávky vo výške 117 eur , z čoho musí platiť nájom vo výške 82 eur a za elektrinu 20 eur, pričom po zaplatení liekov jej zostáva mesačne len 5 eur a aby mohla vyžiť, pomáhajú jej susedia.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalovaná dňa požiadala žalobcu o povolené prečerpanie bežného účtu a žalobca jej listom zo dňa 18.08.2010 oznámil poskytnutie povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 350 eur s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru. V tomto oznámení bolo uvedené, že úroková sadzba povoleného prečerpania je 16,90% ročne a sadza úrokov z omeškania je vo výške 9% ročne. Keďže žalovaná bola v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo zmluvy, tak žalobca jej listom zo dňa 01.02.2015 oznámil, že vyhlasuje celý úver dňom 31.01.2015 za splatný a vyzval ju na zaplatenie sumy 369,24 eura. Žalovaná na základe tejto výzvy dlh neuhradila a žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu 426,78 eura, z čoho istina predstavuje 342,16 eura, riadny úrok, ktorý bol účtovaný odo dňa prvého
čerpania úveru, ku dňu 31.01.2015 predstavoval 27 eur, úrok za obdobie od 01.02.2015 do 30.09.2016 sumu 111,12 eura a úroky z omeškania sumu 57,62 eura.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch.zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa ods.2 na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 426,78 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o bežnom účte a zároveň žalovanej na základe jej žiadosti bolo povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky 350 eur stým, že ide o druh spotrebiteľského úveru a preto právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať nielen podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ale zároveň aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň posúdiť jednotlivé nároky žalobcu, či sú v súlade s týmito právnymi predpismi ako aj súdnou praxou. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, tak táto je v súlade s právnymi predpismi, pričom je nesporné, že žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania účtu a žalovaná nedodržala podmienky zmluvy a tento úver prestala riadne splácať, čím zo strany žalobcu došlo dňom 31.01.2015 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Taktiež je nesporné, že dlh žalovanej predstavoval k uvedenému dátumu sumu 342,16 eura na istine a sumu 27 eur na úrokoch, avšak žalobca požadoval aj zaplatenie úrokov vo výške 111,12 eura, ktoré boli účtované za obdobie od 01.02.2015 do 30.09.2016 a taktiež úrokov z omeškania vo výške 57,62 eura. Okrem toho žiadal priznať riadny úrok vo výške 19,50% ročne z istiny 342,16 eura od 01.10.2016 do zaplatenia. Podľa názoru súdu uvedený postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo byť to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z aktuálnejších rozhodnutí sa touto problematikou zaoberá najmä Krajský súd Prešov v rozsudku sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
5./ Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 426,78 eura (istina v sume 342,16 eura, úroky ku dňu 31.01.2015 v sume 27eur a úroky z omeškania v sume 57,62 eura) spolu s úrokmi z omeškania z istiny a úrokov ku dňu 31.01.2015 v zmysle § 369 Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom vo zvyšku t.j. v časti zmluvného úroku vo výške 111,12 eura za obdobie od vyhlásenia splatnosti úveru a v časti priznania úrokov vo výške 19,50% ročne zo sumy 342,16 eura od 01.10.2016 do zaplatenia ako aj v časti priznania úrokov z omeškania nad sumu 369,16 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, i keď v zásade by mal žalobca vzhľadom na čiastočný úspech v konaní nárok na náhradu trov konania sčasti, avšak podľa názoru súdu v tomto prípade existujú dôvody osobitného zreteľa spočívajúce v sociálnej situácii žalovanej, ktorá žije iba zo sociálnych dávok vo výške 117 eur a ktorej po zaplatení nájomného, elektriky a liekov zostáva mesačne už len suma 5 eur, pričom ju musia podporovať susedia a teda žalovaná nie je schopná zaplatiť ani časť pohľadávky a nie ešte aj náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi bude mať určite pre neho menší dopad ako pre žalovanú v prípade, že by ju súd zaviazal na náhradu trov konania a tým by ešte viac zhoršil jej sociálne postavenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.