Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-119-2016.pdf
PDF · 82.44 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. M. XX, XXX XX D. M., občan SR, o zaplatenie sumy 2.126,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 38,88 € s príslušenstvom a o zaplatenie sumy 290,-- € s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II/ Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .
III/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. (ďalej len CFH) podala na tunajšom súde dňa 19. 05. 2016 žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 2.126,78 € s príslušenstvom. V priebehu súdneho konania CFH postúpila pohľadávku spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, na jej žiadosť súd uznesením zo dňa 21. 12. 2016 pripustil zmenu na strane žalobcu. Žalobca svoj nárok odvodzoval zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 08. 2012, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 5.438,40 €, ktorú mal žalovaný uhradiť v pravidelných 96 mesačných splátkach po 56,65 €. Žalovaný uhradil na pôžičke sumu 603,97 €. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku, Listom zo dňa 07. 06. 2013 bol vyzvaný k okamžitému vráteniu pôžičky, jeho dlh činí 2.126,78 €. Žalobca v konaní neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu.
2. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 27. 10. 2016 spolu s uznesením súdu, v ktorom bol vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Výzvou súdu doručenou 13. 02. 2017 právnemu zástupcovi žalobcu, bol žalobca vyzvaný na predloženie dohody o možnosti žiadať splatenie celého dlhu pre neplnenie splátok a zdokladovanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ, inak súd hodnotí jeho právny úkon - zosplatnenie úveru za neplatný a keďže úver bol dojednaný do 8/2020, bol žalobca vyzvaný, či si uplatňuje celú žalovanú sumu v zmysle pôvodnej žaloby. Ďalej bol žalobca upozornený na súdny prieskum Zmluvy o pôžičke, v ktorej súd zistil neurčité dojednanie údajov o konečnej splatnosti úveru a termíne splatnosti splátok, vzhľadom k čomu súd považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako bol žalobca vyzvaný na vyčíslenie uplatnených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Písomným podaním zo dňa 06. 03. 2017 vzal žalobca žalobu o zaplatenie sumy 38,88 € s príslušenstvom (náklady na vymáhanie pohľadávky) a v sume 290,-- € s prislúchajúcim úrokom, na základe čiastočných úhrad žalovaného v období od 13.
04. 2016 do 17. 02. 2016 späť. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 38,88 € s príslušenstvom ako aj v časti o zaplatenie sumy 390,-- € s príslušenstvom. Rozhodol tak podľa § 145 ods.2 C. s. p. K ostatnému sa žalobca nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 07. 03. 2017 a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli predvolaní na pojednávanie včas a riadne, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, čím boli splnené podmienky ust. § 180 C.s.p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
5. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si bral pôžičku, avšak bližšie okolnosti k uzavretiu pôžičky si už nespomínal, pretože v tom čase mal veľa pôžičiek, bol gamblerom. Na tejto pôžičke zrejme niečo zaplatil, ale určite ju celú neuhradil, toho si je vedomý. Následne ho mohol kontaktovať veriteľ, v tom čase mal viacero dlžôb, kontaktovali ho rôzne spoločnosti. Rozhodol sa pre liečbu, liečbu podstúpil opakovane, naposledy v období od 21. 12. 2015 do 19. 02. 2016 a odvtedy už rok abstinuje. V tom čase mu vypomáhala matka a dohodli sa, že on nebude mať žiaden prístup k peniazom, preto všetky finančné záležitosti za neho vybavuje matka a uhrádzala dlžoby v jeho mene. Pokiaľ bol vyzvaný na vrátenie celého dlhu, výzvu mohla prevziať jeho matka a túto záležitosť vybavovať. Žalovaný poukázal na to, že nie je schopný zaplatiť celý dlh naraz, navrhoval splátky po 50,-- € mesačne. Je zamestnaný a jeho príjem je 550,-- € v čistom, avšak z príjmu má vykonávané exekučné zrážky, takže je mu vyplácaná asi polovica príjmu. Tieto peniaze odovzdáva svojej matke na uhrádzanie potrieb a na ďalšie dlžoby. Žalovaný býva u svojich rodičov v rodinnom dome, rodičia sú na starobnom dôchodku. Okrem dlžôb a bežných výdavkov iné mimoriadne výdavky nemá. Čo sa týka dohody s veriteľom, aby mohol žiadať vrátenie celého úveru, k tejto sa žalovaný vyjadriť nevedel, pôvodnú zmluvu nemá k dispozícii, nevedel o tom, že by bola osobitne takáto dohoda vyjednaná.
6. Spoločnosť CFH a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytnutí pôžičky dňa 17. 08. 2012, žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.157,85 € za účelom úhrady iných záväzkov špecifikovaných v Zmluve o pôžičke. Bola dojednaná ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %. Náklady spotrebiteľa činili 3.280,55 €, celková suma pôžičky bola 5.438,40 €. Bola dojednaná úhrada v splátkach v počte 96 po 56,65 €, termín konečnej splatnosti bol 8/2020. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky.
7. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil prvých päť splátok do 21. 12. 2012, následne splátky neuhrádzal. Po mimoriadnom zosplatnení uhradil ešte niekoľko splátok, celkovo bolo uhradených 603,97 €.
8. Listom zo dňa 07. 06. 2013 bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo do troch dní od doručenia výzvy vo výške 5.171,36 €. Podľa kópie doručenky výzvu prevzala matka dňa 12. 06. 2013.
9. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 04. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.1. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ a žalovaný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
9.2. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9.3. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom uplatnený dlh vznikol zo záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j., že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Súd preto spotrebiteľskú zmluvu podrobil kontrole ex offo z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. V súlade s predpismi civilného práva, pokiaľ strany dojednajú plnenie v splátkach, veriteľ môže požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to účastníci zmluvy dohodnú. Žalobca na výzvu súdu neuviedol, či k takejto dohode došlo, t. j. neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ani nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bol oprávnený pristúpiť k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky predčasne, súd takéto dojednanie z predložených listín nezistil. Žalobca tak nepreukázal, že konal v súlade so zákonom, pokiaľ požadoval predčasné zaplatenie celého úveru pre nedodržanie splátok. Úkon zo dňa 07. 06. 2013 preto súd považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 565 OZ. Ďalej súd konštatuje, že pokiaľ má zmluva trvať do 8/2020, žalobca nie je oprávnený požadovať zaplatenie celého úveru tak, ako to uplatnil v podanej žalobe. Súd podanú žalobu považuje za predčasne podanú, nakoľko uplatnený celý nárok žalobcom nie je v čase rozhodovania súdu splatným a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., vo veci samej bol úspešný žalovaný, v súvislosti s konaním mu žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva. Pokiaľ ide o zastavenú časť konania súd konštatuje, že na základe záverov súdu bola žaloba podaná predčasne a hoci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby aj na základe čiastočnej úhrady dlžoby žalovaným po podaní žaloby, súd konštatuje, že žalovanému nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto aj trovy zastavenej časti znáša žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.