Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/220/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a členov senátu JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: O. L., IČO 35942436, proti povinnej: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. O. nad I., korešpondenčná adresa: S., o vymoženie 223,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. júna 2016, č. k. 6Er/1329/2008-51, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku výrokom II. nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 27.07.2015 bol podaný na tamojší súd prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinná je matkou dvoch maloletých detí V. vo veku 15 rokov a S. vo veku 2 rokov, ktoré má vo svojej starostlivosti. Býva s deťmi v prenajatej nehnuteľnosti v G., ktoré jej poskytol p. S. I.. Povinná nemá žiadny príjem okrem výživného na dcéru V. vo výške 75 Eur mesačne. Povinná poberá prídavky na dieťa vo výške 47,04 Eur mesačne a dočasný rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Nevlastní žiaden majetok, žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, okrem vecí každodennej potreby ako oblečenie, riady na prípravu jedla, školské pomôcky pre dieťa. Vzhľadom k tomu, že povinnej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a stará sa o dieťa v školskom veku a batoľa, nie je ani v blízkej budúcnosti reálna možnosť zamestnať sa a tým aj možnosť úhrady nákladov samotnej exekúcie. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konštatoval nemajetnosť povinnej. Uviedol, že skúmal celý majetok povinnej, jej sociálne pomery i finančné možnosti, či pracovné uplatnenie, a mal za to, že sa nejedná o krátkodobé, či prechodné nepriaznivé obdobie, ktoré nedáva priestor na ďalšie pokračovanie v exekúcii, preto ju v celom rozsahu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol prvoinštančný súd podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že si ich súdny exekútor neuplatnil, súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie považoval za špekulatívny, pričom so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nesúhlasil. Skutočnosť, že povinná v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok podľa oprávneného neznamená, že ich nebude mať ani v budúcnosti. Dátum narodenia povinnej je 26.05.1981, teda je predpoklad, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní môže byť vymožená, nakoľko povinná je v aktívnom veku a je predpoklad uplatnenia na trhu práce a tiež predpoklad nadobudnutia majetku. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietne.

3. Povinná zaslala k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie. Poukázala na exekučné konania vedené proti povinnej v prospech oprávneného, v ktorých súd prvej inštancie zastavil exekúciu a predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť (Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5Er/1315/2008, Okresný súd Trenčín sp. zn. 61Er/1856/2009). Povinná dôvodila, že jej nemajetnosť bola preukázaná, a tým bola naplnená podmienka pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na zdôraznenie zákonnosti návrhu na zastavenie exekúcie predložila lekárske správy. Povinná záverom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Podľa § 391 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2006, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.06.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2004 vydaný U. zdravotnou poisťovňou M., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.07.2004. Okresný súd Senica dňa 11.07.2006 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol na základe návrhu povinnej zo dňa 02.07.2015 tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku odvolací súd považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a použitú argumentáciu za nedostatočnú a nepresvedčivú. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či v danej veci bolo vykonané zisťovanie ohľadom majetkových pomerov povinnej, a prípadne, aké sú závery takéhoto zisťovania. Ujasnenie skutkového základu predmetu konania je mimoriadne podstatné, pretože priamo determinuje právne posúdenie veci. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

14. Odvolací súd uvádza, že v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.

15. V predmetnej veci podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti priamo povinná. Účelom exekučného konania je však vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinnej, vrátane jej insolventnosti. Len vyjadrenie povinnej, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, vrátane čestných prehlásení iných osôb, nie je dôkazom o jej nemajetnosti a nemôže nahradiť lustráciu majetkových pomerov vykonávanú súdnym exekútorom. Odvolací súd mal za to, že túto lustráciu nevykonal súdny exekútor dôsledne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinnej, pri ktorých by zistil jej nemajetnosť. Za takéto úkony nemožno považovať oznámenie súdneho exekútora zo dňa 29.10.2015, kde uviedol zistenie, že povinná nevlastní motorové vozidlo ani nehnuteľnosť, nie je evidovaná ako zamestnanec a nemá vedený účet v banke. Exekútorský spis pripojený nebol. Nakoľko majetkové pomery povinnej od začiatku exekúcie prešetrené neboli, nemohol odvolací súd preskúmať a zhodnotiť, či povinná má resp. nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, a preto ho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

17. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 uvádza, že súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko ide o návrh účastníka konania, o ktorom je potrebné procesne rozhodnúť.

18. Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, ktorý síce odvolaním oprávneného napadnutý nebol, odvolací súd tento výrok zrušil z dôvodu, že bol závislý od výroku o zastavení exekúcie a samostatne nemôže existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách exekučného konania, ktoré nebola zastavená). Preto odvolací súd tento výrok zrušil aj bez jeho vecného preskúmania (porov. § 379 písm. a/ .

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .