Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csr-1-2017.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Róbert Jankovský, v spore žalobcu: W. E., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXX/XXX-XX, W. A., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok spis. zn. SRSAspA 10306/16 zo dňa 17.08.2016 vydaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava.
II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku spis. zn. SRSAspA 10306/16 zo dňa 17.08.2016 vydaného rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 eur na účet Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáha proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku spis. zn. SRSAspA 10306/16 zo dňa 17.08.2016 vydaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava. Uviedol, že dňa 12.03.2003 došlo medzi právnym predchodcom žalovaného a dlžníkom Q. K. k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo forme splátkového úveru, ktoré mal dlžník vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach. Zároveň dňa 12.03.2003 s právnym predchodcom žalovaného uzavrel žalobca dohodu o ručení. Následne dňa 11.04.2013 so žalovaným uzavrel dohodu o uznaní vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere č. 362079780 a súčasne v ten istý deň došlo aj k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zmluvné povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy neboli plnené riadne a včas, podal žalovaný žalobu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok spis. zn. SRSAspA 10306/16 zo dňa 17.08.2016 vydaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Nepoprel, že dohodu o uznaní záväzku uzavrel, avšak túto
dohodu nijako bližšie nečítal a ani zo strany žalovaného mu nijak bližšie ozrejmená nebola. Podpisoval ju v ten istý deň ako aj rozhodcovskú zmluvu, mysliac si, že všetko je v poriadku. Má za to, že dohoda o uznaní záväzku, ktorou pristúpil k záväzku dlžníka je ako neurčitý právny úkon, neplatná, nakoľko už v dohode o ručení vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Zároveň si nebol vedomý ani dôsledkov uznania dlhu, nakoľko ani zo strany žalovaného upovedomený nebol. Žalovaný mu nijako nevysvetľoval obsah dohody o uznaní záväzku. Mal za to, že sa podpísaním dohody nič nemení. Pri podpise si ani neuvedomoval, aké ďalšie prehlásenie podpisuje, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaväzuje. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam právneho úkonu. Je toho názoru, že rozhodcovský súd mal dohodu o uznaní záväzku, považovať za právne neúčinnú, pretože ako uviedol, nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré bolo zakomponované do dohody o uznaní záväzku, ktorou pristúpil k záväzku dlžníka. Z uvedeného je teda zrejmé, že keby mal dostatok informácií od žalovaného, uvedenú dohody o uznaní záväzku by nepodpísal. Ďalej je toho názoru, že uzatvorenú dohodu o rozhodcovskej zmluve zo dňa 11.04.2013 je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje žalobcu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), nakoľko ich naplnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za preukázané, že dňa 12.03.2003 uzatvoril žalobca postupcom žalovaného Dohodu o ručení, na základe ktorej ako ručiteľ berie na vedomie, že veriteľ uzatvoril dňa 12.03.2003 s dlžníkom Q. K. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 6.638,78€ (200.000Sk). Podmienky čerpania finančných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. V zmysle čl. II bod 5 boli finančné prostriedky poskytnuté dlžníkovi Q. K. na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Žalobca (v čase uzatvorenia Dohody ako ručiteľ) sa zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola dlžníkovi Q. K. poskytnutá, a to v prípade ak nebude právnemu predchodcovi žalovaného zo strany Dlžníka uhradená riadne a včas. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 14 326,60 eur, ktorá pozostávala z istiny 7 718,96 eur riadneho úroku 2 101,41 eur, úroku z omeškania 4 506,23 eur a ostatného príslušenstva 0,00 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania a žalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, poskytol mu žalovaný ešte možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobcovi Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Zároveň predložil žalobcovi na podpis aj Rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný mal možnosť prezrieť si jednotlivé dokumenty, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca jednotlivé dokumenty vyplnil a podpísal dňa 11.04.2013. Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 11.04.2013. Žalovaný má za to, že Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., alternatívne pred príslušným súdom Slovenskej republiky, a to po splnení zmluvne dohodnutých podmienok. Znamená to, že Rozhodcovskou zmluvou nebola žalobcovi uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom. Žalobca bol v zmysle ust. §73 ods. 8 ZoSRK vyzvaný na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadný súdny spor, a to podaním zo dňa 24.11.2015. Nakoľko žalobca na predmetnú výzvu nereagoval, žalovaný podaním zo dňa 17.02.2016 oznámil žalobcovi výber Stáleho rozhodcovského súdu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa slobodne rozhodol uzavrieť so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a jej uzavretie nebolo v žiadnom prípade podmienkou uzavretia Dohody. Tvrdenie žalobcu, že v čase podpisu nebol zo strany žalovaného upozornený na dôsledky, ktoré sú spojné so samotným podpisom sú účelové. Žalovaný zastáva názor, že predmetná Rozhodcovská
zmluva ako aj samotná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom ich obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Žalobca Rozhodcovskú zmluvu spolu s Dohodou mal možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu, prípadne Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svojím podpisom súhlas, resp. ju odmietnuť a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. V zmysle vyššie uvedeného nie je možné súhlasiť s argumentmi žalobcu „o nanútenosti“ zo strany žalovaného a teda ani o neplatnej Rozhodcovskej zmluve. V danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemožno mať pochybnosti o platnosti Rozhodcovskej zmluvy a o právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Taktiež nie je možné mať pochybnosť o jej súlade s dobrými mravmi, a preto sa žalovaný v žiadnom bode nestotožňuje s názorom žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Rozhodcovskej zmluvy ako aj Dotazníka, ktorý v jednoduchých tézach osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka uzavrieť Dohodu, ako ai Rozhodcovskú zmluvu, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoj u vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tvrdenia žalobcu o nekalej obchodnej praktike v prebiehajúcom konaní, napriek jeho pasivite v samotnom rozhodcovskom konaní, považuje žalovaný za účelové a nepodložené. Konanie žalobcu spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, považujeme za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase kedy zmluvné záväzky žalobcu postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobca začal namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobca sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky v zmysle podpísanej Dohody o ručení vrátiť v príde zo strany dlžníka Q. K. nebudú finančné prostriedky vrátené, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradil. Pokiaľ žalobca odvodzuje neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy z titulu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku ani podľa smernice Rady 93/13/EHS. Porovnaním originálnej verzie smernice Rady 93/13/EHS so slovenským a českým jazykovým prekladom dospel žalovaný k názoru, že slovenský preklad Prílohy tejto smernice v bode 1, písm. q/ (neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou) nevyjadruje rovnaký význam ako originálne znenie. V porovnaní s ostatnými jazykovým verziami sa ako správny preklad javí podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa. aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov (...) Z vyššie citovaného ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky (analogicky aj rozhodcovské zmluvy) uzavreté so spotrebiteľmi, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Na rozdiel od slovenských súdov, nemecký Spolkový najvyšší súd (BGH) zastáva názor, že ak sa na prejednávanú vec rozhodcovským súdom vzťahujú vnútroštátne právne predpisy o rozhodcovskom konaní a nejde teda o vec prejednávanú na základe ekvity, ale o aprobovaný a zákonom upravený systém rozhodcovského konania, potom je takýto postup v súlade s úniovým právom (rozsudok BGH, sp. zn. III ZR 256/03, zo dňa 13/1/2005). Zároveň je potrebné poukázať na fakt, že § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a rovnako aj ust. písm. q) prílohy 1 Smernice Rady 93/13/EHS) nehovorí nič o právach a povinnostiach dodávateľa a spôsobe uplatňovania jeho práv, a teda neobmedzuje dodávateľa v tom, aby v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladal spory so spotrebiteľom, v ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ, rozhodcovskému súdu určenému v doložke. Tento záver podporuje tiež porovnanie textu príslušného ustanovenia Novely (z. č. 568/2007 Z.z.) s autentickými textami smernice Rady c. 93/13/ES zo dna 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Magál, M. -Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 60, 2008, c. 4, s. 616-627). Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ustanovení § 45 ods. 1 ZoSRK ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 ZoSRK. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava sp.zn. SRSAspA 10306/16, vyjadrenia žalovaného a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 12.03.2003 došlo medzi právnym predchodcom žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžníkom Q.Í. K. k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 6638,78 eur vo forme splátkového úveru, ktoré mal dlžník vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. K zmluve bola dňa 12.03.2003 uzavretá dohoda o ručení s ručiteľom - žalobcom, ktorou žalobca vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 12.03.2003 v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Dňa 11.04.2013 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku, v ktorej žalobca uznal záväzok voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 7718,96 eur a ostatné príslušenstvo, zároveň uzavreli rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa v zmysle bodu 3 žalobca so žalovaným dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o je j platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku Rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň žalobca podpísal dňa 11.04.2013 dotazník, v ktorom krížikom označil, že súhlasí, že dohodu o uznaní záväzku chce uzavrieť a vyhlasuje, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť.
6. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy dlžníkom ani ručiteľom podal žalovaný na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava dňa 14.04.2016 žalobu o zaplatenie sumy 7568,96 eur s príslušenstvom voči žalobcovi (ako žalovanému), ktorá bola vedená pod sp.zn. SRSAspA 10306/16. Zásielky doručované v konaní žalobcovi ako žalovanému boli súdu vrátené s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“ a „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
7. Dňa 17.08.2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., rozhodcovský rozsudok spis. zn. SRSAspA 10306/16 zo dňa 17.08.2016, ktorým zaviazal žalobcu ako žalovaného zaplatiť sumu 7568,96 eur, úrok z omeškania vo výške 1153,94 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 7568,96 eur od 18.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 533,27 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 590,22 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky doručený žalobcovi ako žalovanému dňa 07.10.2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2017 a vykonateľnosť dňa 19.01.2017.
8. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
9. Podľa § § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
17. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
18. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 35/2014 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské
konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
20. Primárnou formálnou podmienkou, splnenie ktorej súd skúmal pri meritórnom rozhodnutí v tejto veci, bolo dodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. Vo vzťahu k tejto formálnej podmienke skonštatoval súd jej splnenie zohľadniac moment doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi dňom 07.10.2016 a moment podania žaloby o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na súd dňom 05.01.2017.
21. V danom prípade bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda o ručení, na základe ktorej žalobca vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 12.03.2003 v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Dňa 11.04.2013 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku, v ktorej žalobca uznal záväzok voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 7718,96 eur a ostatné príslušenstvo, zároveň uzavreli rozhodcovskú zmluvu na osobitnom formulárovom papieri. Súd skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a následne dospel k záveru, že táto nebola uzavretá platne a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. V zmysle čl. 3 citovanej Smernice ako i § 53, § 54 ods. 1,2 Obč. zák. nie každá zmluvná podmienka, ktorá predstavuje nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou. Neprijateľnou podmienkou je takáto zmluvná podmienka len vtedy, ak vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. V danej veci rozhodcovská zmluva znemožňuje spotrebiteľovi v prípade iniciovania sporu veriteľom - žalovaným vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde.
22. V rozhodcovskej zmluve je síce upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy, jednak v rozhodcovskom konaní alebo cestou súdu, avšak možnosť výberu spôsobu riešenia sporu žalobcom je len zdanlivá. Žaloby ohľadne spotrebiteľských úveroch iniciuje ako žalobca práve veriteľ, dlžník ako spotrebiteľ žaloby nepodáva. Spotrebiteľ síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Preto spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ide tu o nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
23. Podľa vyššie uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá súd žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci, kde NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou rozhodcovskou doložkou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
24. Žalovaný argumentoval skutočnosťou, že podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaslal žalobcovi výzvu na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadný súdny spor, a to podaním zo dňa 24.11.2015. Nakoľko žalobca na predmetnú výzvu nereagoval, žalovaný podaním zo dňa 17.02.2016 oznámil žalobcovi výber Stáleho rozhodcovského súdu. Táto skutočnosť však nič nemení na samotnej podstate znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní, nakoľko výber je na veriteľovi ako žalobcovi. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bola daná možnosť výberu len konkrétneho rozhodcovského súdu a nie možnosť výberu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred všeobecným súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o ručení, ktorá je akcesorickým vzťahom k zmluve o splátkovom úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Obč. zák., t.j. zmluvou, je potrebné, aby rozhodcovská zmluva spĺňala aj požiadavky na ochranu spotrebiteľa, t.j. musí spĺňať základnú požiadavku, ktorou je, že nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené tak neobstojí argumentácia žalovaného a túto nerovnováhu neodstraňuje ani žalobcovi ponúknutá možnosť výberu rozhodcovského súdu.
25. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd ustálil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 11.04.2013 je podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. neprijateľnou podmienkou a teda podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnou, súd vo výroku rozsudku zrušil rozhodcovský rozsudok spis. zn. SRSAspA 10306/16 zo dňa 17.08.2016 vydaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
26. Súd zároveň rozhodol o návrhu žalobcu o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd dospel k záveru, že tento je z dôvodu, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie sa začalo dňa 14.04.2016, bolo potrebné na daný prípad použiť zákon účinný v čase začatia konania a to zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (účinný od 1.1.2015), ktorý osobitne upravuje rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach a zo znenia § 46 ods.2 zákona č. 335/2014 Z.z. vyplýva, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má za následok „odklad“ vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zo zákona, nedôvodný a vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku je odložená zo zákona a preto návrh žalobcu zamietol.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p. a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Keďže žalobcovi žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
28. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. g), § 8 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona oslobodený od súdnych poplatkov a súd jeho žalobe vyhovel. Nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia vzniká odporcovi poplatková povinnosť podľa položky 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 331,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.