Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-58-2016.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.A., mal. P. nar. XX.X.XXXX, maloletá B.N. nar. XX.X.XXXX bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny A. Š.C. deti rodičov B. D. nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. H.. K. Č.. XX/XX, t.č. Ú. N. E. Č.. X a F. D. nar. XX.X.XXXX bytom Ž. H.. K.P. XX/ XX, o návrhu otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/. Otec maloletých detí podal návrh dňa 11.11.2016 na tunajší súd, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému P. a maloletej B.N. argumentujúc tým, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je v jeho reálnych schopnostiach prispievať výživným pre maloleté deti, ku ktorému bol zaviazaný v rámci rozvodového konania.
2/. Matka maloletých detí s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila, uviedla, že od času poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti, deti fyzicky vyspeli, zvýšili sa ich reálne potreby a otec vo výkone trestu odňatia slobody je v dôsledku úmyselného trestného činu.
3/. Kolízny opatrovník maloletých detí nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti.
4/. Súd realizoval dokazovanie vo veci výsluchom matky, výsluchom zástupcu kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pripojeným rozvodovým spisom rodičov maloletých detí tunajšieho súdu XXP X/XXXX, potvrdeniami o príjme otca, príjme matky, dokladmi preukazujúcimi reálne mesačné výdavky na strane matky, uznesením Y. B. Ž. N. S. XXD XX/XXXX na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:
5/. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Y. B. Ž. N. S. B.. D.. XXP X/XXXX-XX zo dňa 5.11.2015, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.205. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k prispievaniu výživného pre maloletého P. vo výške 130,- € mesačne a pre maloletú B. vo výške 100,- € mesačne. Otec maloletých detí v návrhu tvrdil, že v súčasnej dobe vzhľadom na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody nie je schopný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť poukázal na skutočnosť, že výkon trestu ukončí v mesiaci júl r. 2018. Podľa tvrdenia otca i keď je zaradený počas výkonu trestu odňatia slobody do práce jeho príjem predstavuje 110,- € mesačne. Dôvodom podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca
je skutočnosť, že aktuálne nedosahuje príjem ako v čase posledného rozhodovania ohľadom výšky vyživovacej povinnosti.
6/. Matka maloletých detí uviedla, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého P. a maloletú B., je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov vo výške 250,- € mesačne, je jej poskytované náhradné výživné vo výške 208,- € mesačne a finančne jej vypomáhajú rodičia, okrem toho matka na základe dohody o pracovnej činnosti si finančne privyrába, avšak jedná sa o symbolický príjem vo výške 10-15,- € mesačne. Matka súčasne uviedla, že potreby na strane maloletých detí od času posledného rozhodovania v dôsledku fyzickej vyspelosti sa zvýšili, maloletý P. navštevuje Základnú školu v mieste bydliska a maloletá B. predškolské zariadenie. Súčasne špecifikovala výdavky v súvislosti s úhradou na byt, ktorý obýva s maloletými deťmi vo výške 220,- € mesačne, nájom 130,- € mesačne, 40,- €, inkasné poplatky, úhrada školských poplatkov, ďalej úhrada stravy pre maloleté deti 40,- € mesačne, úhrada bežných výdavkov v súvislosti so zabezpečením stravy, ošatenia a potrieb pre seba a maloleté deti a pokiaľ by jej finančne nevypomáhali rodičia z príjmu, ktorý aktuálne dosahuje nevie uspokojiť potreby vlastné a potreby maloletých detí, čo je i dôvodom nesúhlasu na zníženie výživného ako to požaduje otec. Súčasne odkázala na skutočnosť, že otec maloletých detí nie je nemajetný, pretože v rámci dedičského konania získa nehnuteľný majetok ako i finančnú hotovosť.
7/. Súd z Uznesenia Y. B. Ž. N. S. XXD XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.1.2017 zistil, že otec maloletých detí po poručiteľke V. A. v dedičskom konaní nadobudol do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. S. E. W.. Č.. XXXX/X C. o výmere 24 117 m2 a tiež získal finančnú hotovosť ako ustupujúci dedič vo výške 7500,- € mesačne.
8/. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1. Zák. o rodine pristúpiť, len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu proti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného. Zmenou pomeru sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
9/. Od poslednej úpravy výživného zo strany otca voči maloletým došlo k zmene pomerov na strane oboch maloletých detí v dôsledku ich bežného fyzického vývoja a nepochybne došlo i k zvýšeniu potrieb na strane maloletých detí. K zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej príjem sa od času posledného rozhodovania znížil. V súčasnej dobe je poberateľkou rodičovského príspevku a získava symbolický príjem na základe dohody o pracovnej činnosti. K zmene pomerov došlo i na strane otca, avšak v dôsledku páchania úmyselnej trestnej činnosti bol tento odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý ukončí v 7. mesiaci v r. 2018.
10/. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11/. Podľa § 78 ods. 3. Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12/. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného.
13/. Podľa § 62 ods. 1. Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14/. Podľa § 62 ods. 2. Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
15/. Podľa § 62 ods. 3. Zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
16/. Podľa § 62 ods. 4. Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
17/. Podľa § 62 ods. 5. Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18/. Z prevedeného dokazovania súd dospel k záveru, že zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca nie je dôvodné. Jedinou argumentáciou otca ako osoby povinnej je skutočnosť, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody, kde dosahuje počas zaradenia do pracovného procesu príjem vo výške 110,- € a nie je schopný si preto plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť v rozsahu ako mu bola určená v rámci rozvodového konania ( pre maloletého P. 130,- €, pre maloletú B. 100,- € mesačne). V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že otec maloletých detí je právoplatne odsúdený pre úmyselnú trestnú činnosť, jeho povinnosťou správať sa tak, aby si mohol plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom k primeranej výške a takáto povinnosť je na strane rodiča, ktorému svedčí vyživovacia povinnosť, povinnosťou prvoradou. Otec musí využiť všetky svoje schopnosti a možnosti a upraviť svoje pomery tak, aby si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom v primeranej výške plniť aj mohol. V prvom rade je povinný zabezpečiť potreby svojich detí s prihliadnutím na ich vek, fyzický stav, ekonomické sociálne pomery a primeraným spôsobom si usporiadať i svoje osobné a majetkové pomery. Súd zistil, že titulom dedenia otec maloletých detí nadobudol do podielového spoluvlastníctva jednak pozemkovú nehnuteľnosť v značnej hodnote a tiež finančnú hotovosť vo výške 7500,- € ako ustupujúci dedič v zmysle Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom 20D 83/2016 a preto má reálnu možnosť i počas plynutia výkonu trestu odňatia slobody plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vo výške ako mu bola určená v rámci rozvodového konania. Z týchto dôvodov súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
19/. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).