Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-275-2014.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/275/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: CASPER UNION s.r.o., so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha 1, IČO: 24 830 801, právne zastúpený: Mgr. Martin Straka, advokát so sídlom Londýnská 674/55, 120 21 Praha 2, proti žalovanej: S. D., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXXX/XX, XXX XX X., štátne občianstvo SR, o zaplatenie sumy 16.608,- Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16.608 Kč (českých korún) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 14.000 Kč od 28.12.2010 až do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 400 Kč mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca CCRB a.s., so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha, IČ: 247 23 576, sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 18.8.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.608,- Kč s úrokom vo výške 24,84 % ročne zo sumy 14 000,- Kč od 28.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 14 000,- Kč od 28.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 17.8.2010 Zmluvu o vydaní kreditnej karty č. 1205278, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank, a.s. Žalovanej bola na základe zmluvy vydaná karta VISA Exclusive č. XXXXXXXXXXXXXXXX s úverovým limitom 14.000,- Kč. Žalovaná sa zaviazala splácať vyčerpanú čiastku úverového limitu a hradiť poplatky spojené s vydaním a užívaním karty. Žalovaná riadne neuhrádzala mesačné splátky, čím došlo k porušeniu zmluvy a preto bolo žalovanej dňa 27.12.2010 zaslané vyhlásenie o okamžitej splatnosti, v ktorom bola žalovaná vyzvaná k úhrade dlžnej čiastky vo výške 16.608,- Kč pozostávajúcej z istiny 14.000,- Kč a príslušenstva po splatnosti 2.608,- Kč. Uvedená pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/10 zo dňa 25.5.2011 postúpená pôvodným veriteľom na spoločnosť CCRB a.s.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd rozhodol rozsudkom č. k. 5C/275/2014-70 zo dňa 22. októbra 2015 tak, že žalobu pre premlčanie žalovaného nároku zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/33/2016-89 zo dňa 17.5.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pričom
vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie pochybil tým, že na zmluvný vzťah sporových strán použil právo Slovenskej republiky, keď mal postupovať v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 a na zmluvný vzťah mal použiť právo Českej republiky, keďže tento právny poriadok si zmluvné strany zvolili a preto vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave vyslovil, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť nárok žalobcu v zmysle právnych predpisov Českej republiky, pri plynutí premlčacej doby aplikovať ust. Obchodního zákoníku, pričom v prípade ak nárok žalobcu premlčaný nebude, bude potrebné vykonať dokazovanie ohľadom toho, z čoho žalovaná istina pozostáva a posúdiť nárok žalobcu v zmysle predpisov spotrebiteľského práva Českej republiky.
4. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 5C/275/2014 -120 zo dňa 6.10.2016 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu CCRB a.s. vstúpil súčasný žalobca.
5. Žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil žalobcovu neúčasť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o vydaní kreditnej karty zo dňa 17.8.2010, súhrnným výpisom z účtu kreditnej karty, zosplatnením pohľadávky zo dňa 27.12.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2011 spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.6.2011, predžalobnou výzvou zo dňa 13.7.2011, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom produktov, podaním žalobcu zo dňa 14.7.2016, výpisom z účtu, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Podľa zmluvy o vydaní kreditnej karty zo dňa 17.8.2010 žalovaná požiadala Raiffeisenbank a.s. o vydanie kreditnej karty VISA Exclusive s úverovým rámcom 14.000,- Kč. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s.
8. Podľa článku III bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak.
9. Podľa súhrnného výpis z účtu Kreditnej karty stav účtu žalovanej ku dňu 6.5.2011 predstavoval sumu 16.608,- Kč.
10. Listom označeným ako ,,Prohlášení o okamžité splatnosti již vyčerpané částky úvěru včetně úroku a dalších finančních závazku“ zo dňa 27.12.2010 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že jej finančné záväzky zo zmluvy o vydaní kreditnej karty č. 1205278 boli prehlásené za okamžite splatné. Žalovaná bola vyzvaná k okamžitej úhrade sumy 16.608,- Kč.
11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 3/10 zo dňa 25.5.2011 spolu s prílohou uzavretej medzi Raiffensenbank a.s ako postupcom a pôvodným žalobcom CCRB a.s. ako postupníkom, mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu pôvodného žalobcu na podanie žaloby, keďže predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanej na pôvodného žalobcu.
12. Listom zo dňa 13.7.2011 (Posledná výzva pred podaním žaloby) pôvodný žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade záväzku vo výške 17.522,67 Kč.
13. Žalobca v podaní zo dňa 14.7.2016 doplnil žalobu o špecifikáciu žalovanej pohľadávky tak, že žalovaná suma 16.608 Kč pozostáva z istiny vo výške 13,964,50 Kč, poplatkov vo výške 1.592 Kč, úrokov z transakcií vo výške 261,67 Kč, úrokov zmluvných vo výške 31,41 Kč a úrokov z omeškania vo výške 758,42 Kč. Istina pozostáva z hotovostných a bezhotovostných platieb. Poplatky boli žalovanej účtované podľa čl. VIII. 4 Obchodných podmienok v spojení s Cenníkom produktov a tvoria ich poplatky za výber hotovosti z bankomatu, mesačné poplatky, poplatky za zaslanie upomienok, poplatok za prekročenie úverového limitu a poplatok za nedodržanie dátumu splatnosti. Úroky z transakcií predstavujú jednorazové úroky vo výške 2,50 % ročne z výberov v hotovosti a to zo sumy 6.000 Kč dňa 26.8.2010, zo sumy 4.000 Kč dňa 28.6.2010 a zo sumy 2.000 Kč dňa 1.9.2010. Zmluvný úrok bol žalovanej účtovaný vo výške 2,07 % p.m. z dlžnej istiny 13.964,50 Kč za dobu čerpania úveru. Úrok z omeškania bol žalovanej vyúčtovaný dvakrát z vyčerpanej a neuhradenej istiny po splatnosti dňa 22.10.2010 v sume 342,96 Kč (za obdobie od 24.9.2010 do 22.10.2010) a dňa 24.11.2010 v sume 415,46 Kč (za obdobie od 23.10.2010 do 24.11.2010).
14. V cenníku poplatkov boli uvedené nasledujúce poplatky: poplatok za výber hotovosti z bankomatu 79 Kč, mesačný poplatok 35 Kč, poplatok za nedodržanie dátumu splatnosti 250 Kč, poplatok za zaslanie prvej upomienky 300 Kč, poplatok za zaslanie druhej upomienky 500 Kč, poplatok za prekročenie úverového limitu 200 Kč.
15. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, keďže žalobcom je právnická osoba so sídlom v ČR a žalovaná je občan SR s bydliskom na území SR, v prvom rade bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tomto spore a tiež to, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije.
16. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 44/2001“), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
17. Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
18. Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
19. Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
20. Podľa Kapitoly II článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
21. Súd sa ďalej zaoberal otázkou aj rozhodného práva pre zmluvné záväzky, ktoré je upravené nariadením Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.6.2008 (Rím I). Podľa článku 3 ods. 1, zmluva sa spravuje Právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. V zmysle čl. III. bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank a.s. sa strany dohodli, že právne vzťahy vzniknuté medzi klientom a bankou sa spravujú Právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak. Podľa čl. XVIII. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet sa Vydanie a užívanie elektronického platobného prostriedku (Karty) riadi ustanoveniami zákona č. 21/1992 Sb. o bankách v platnom znení, zákona č. 124/2002 Sb. O prevodoch peňažných prostriedkov, elektronických platobných prostriedkov a platobných systémoch (zákon o platobnom styku) a podporne tiež príslušnými ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka a ostatnými príslušných právnymi predpismi Českej republiky. Vzhľadom na k tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva v rámci obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike.
22. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
23. Podľa § 503 ods. 1 Obchodního zákoníku, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
24. Podľa § 504 Obchodního zákoníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
25. Podľa § 273 ods. 1 Obchodního zákoníku, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.
26. Podľa § 52 ods. 1-3 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku v znení v čase uzavretia zmluvy, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
27. Podľa § 55 ods. 1-3 Občanského zákoníku smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
28. Podľa § 3 písm. a), b) zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů v znení ku dňu uzavretia zmluvy pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
29. Podľa § 517 ods. 1 až 2 Občanského zákoníku dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb. kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. V prejednávanom spore ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založeného Zmluvou o vydaní kreditnej karty č. 1205278 zo dňa 17.08.2010 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o vydaní karty a poskytnutí úverového limitu je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru, Obchodního zákoníku a Občanského zákoníku. Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne pričom obsahuje podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodního zákonníku v znení v čase uzavretia zmluvy. V sporovom konaní bola preukázaná tiež aktívna vecná legitimácia žalobcu.
32. Súd sa ďalej zaoberal tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu premlčaná nie je. Pri plynutí premlčacej doby bolo potrebné aplikovať ust. českého Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba štvorročná. K zosplatneniu pohľadávky prišlo dňa 27.12.2010, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 18.8.2014, teda v štvorročnej premlčacej dobe.
33. Súd považoval za preukázané, že na základe zmluvy poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úverový limit vo výške 14.000 Kč. Na základe vykonaného dokazovania predovšetkým zo súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty bolo preukázané, že žalovaná v období od 26.8.2010 do 5.9.2010 čerpala od pôvodného
veriteľa finančné prostriedky v celkovej výške 13,964,50 Kč, pričom jej bol vyrubené poplatky vo výške 1.592 Kč, úroky z transakcií vo výške 261,67 Kč, zmluvné úroky vo výške 31,41 Kč a úroky z omeškania vo výške 758,42 Kč. Ďalej bolo preukázané, že žalovaná svoju povinnosť riadne plniť dlh nesplnila a to ani na základe výziev jej adresovaných a z toho dôvodu pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, ktorá nastala ku dňu 27.12.2010. Žalovaná v konaní nenamietala, že by jej finančné prostriedky neboli poskytnuté, ani výšku ňou zaplatených finančných prostriedkov. Súd preto dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný čo do výšky 16.608 Kč pozostávajúcej z istiny vo výške 13,964,50 Kč, poplatkov vo výške 1.592 Kč, úrokov z transakcií vo výške 261,67 Kč, úrokov zmluvných vo výške 31,41 Kč a úrokov z omeškania vo výške 758,42 Kč a zaviazal žalovanú na úhradu nesplateného dlhu.
34. Súd žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov vo výške 24,84 % ročne zo sumy 14.000,- Kč od 28.12.2010 do zaplatenia, keď má za to, že po zosplatnení úveru úroky veriteľovi už nepatria. Vzhľadom k tomu, že si strany dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby - do zosplatnenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré majú sankčnú povahu. Súd preto žalobcovi síce priznal úroky za úver, ale len úroky do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru má žalobca právo na iné príslušenstvo ako na úroky a to na úroky z omeškania za omeškanie dlžníka, ktorý nezaplatil svoj dlh riadne a včas.
35. Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške vo výške 7,75 % ročne zo sumy 14.000 Kč od 28.12.2010 do zaplatenia, keďže takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občanského zákoníku v spojení s nařízením vlády ČR č. 142/1994 Sb. Okamžitá splatnosť vyčerpanej sumy úveru s príslušenstvom bola vyhlásená ku dňu 27.12.2010 a preto od 28.12.2010 sa žalovaná dostala do omeškania a od tohto dňa vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
36. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
37. Súd v súlade s ustanovením § 217 ods. 2 C.s.p. povolil žalovanej splácať pohľadávku v splátkach vo výške 400 Kč mesačne, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celý dlh naraz s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výšku určených splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovanej a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
41. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).