Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-7C/194/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Róbert Jankovský v právnej veci žalobkyne I. G., T.M.. X.X.XXXX, H. W. XXX/XX, C. H. proti žalovanému Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie sumy 100.000,- eur z titulu náhrady škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť jej sumu 100.000,- eur ako náhradu škody, ktorá jej vznikla na majetku, zdraví a ako nemajetková ujma z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 sp. zn. 2C/160/2005 jej bola uložená povinnosť zaplatiť v tomto konaní žalovanému G. D. H. „. H., H. O. Č.. XX, W. trovy konania v celkovej výške 206,93 eur, pričom predmetné uznesenie jej Okresný súd Spišská Nová Ves doručoval na adresu H. XX, W. s tým, že v rámci doručovania aplikoval tkz. fikciu doručenia a na jej základe aj vyznačil právoplatnosť tohto uznesenia. Podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na uznesení malo toto uznesenie nadobudnúť právoplatnosť dňom 8.1.2013 a vykonateľnosť dňa 12.1.2013. Podľa žalobkyne na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves s takto vyznačenou právoplatnosťou, o vydaní ktorého sa žalobkyňa vôbec nedozvedela, nakoľko na adrese doručovania W., O.. H. Č.. XX sa v danom čase nezdržiavala, ale bývala vo D. T. U., kde bola zároveň prihlásená aj na trvalý pobyt, podalo G. D. H. „. H.“ návrh na exekúciu na vymoženie trov konania v uvedenej výške 206,93 eur. Podľa žalobkyne Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 11Er/723/2013 jej bolo doručené do vlastných rúk až dňa 20.6.2013, a to na adresu jej trvalého bydliska vo D. T. U.. Proti tomuto upovedomeniu podala v zákonom stanovenej lehote námietky, ktoré boli uznesením vyššieho súdneho úradníka zamietnuté, avšak na základe ňou podaného odvolania Okresný súd Vranov nad Topľou týmto námietkam vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn. 11Er/723/2013 tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/160/2005 jej bol ustanovený opatrovník a zároveň bola zastúpená advokátom, pričom uznesenie zo dňa 26.11.2012, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť G.D. D. H. „. H.“ trovy konania vo výške 206,93 eur, jej nebolo doručené a nebolo doručené ani jej právnej zástupkyni a ani vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý jej bol ustanovený za opatrovníka. Zároveň v rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý jej námietkam vyhovel, bolo konštatované, že podľa šetrenia z CEPA sa dňom 15.11.2011 odhlásila z trvalého pobytu v meste W., zároveň sa prihlásila na trvalý pobyt vo D. T. U., teda v čase doručovania sa v mieste doručenia preukázateľne nezdržiavala. Z týchto skutočností podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že Okresný

súd Spišská Nová Ves nemohol v žiadnom prípade na vyznačenie doložky právoplatnosti použiť tkz. fikciu doručenia. Hoci proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní 11Er/723/2013, ktorým bolo jej námietkam, podaným proti Upovedomeniu o začatí exekúcie, vyhovené, podal oprávnený z exekúcie G. D. H. „. H.“ odvolanie, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.3.2014 sp. zn. 6CoE/26/2014 uznesenie okresného súdu, ktorým bolo vyhovené námietkam, potvrdil. Krajský súd v Prešove sa pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so záverom okresného súdu, že nie je možné konštatovať účinné doručenie exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 sp. zn. 2C/160/2005 a teda, že uvedený exekučný titul sa nestal vykonateľným.

2.Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku nesprávneho úradu postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves bolo vydané uznesenie zo dňa 26.11.2012 sp. zn. 2C/160/2005, na ktorom bola v rozpore so zákonom vyznačená právoplatnosť a následne na to v rozpore s platnou právnou úpravou bolo začaté exekučné konanie, v dôsledku čoho žalobkyni vznikla škoda na majetku, škoda na zdraví a tiež nemajetková ujma v jej osobnostnej sfére, a to všetko v celkovej výške 100.000,- eur. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko nedošlo k uspokojeniu jej nároku v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, keď sa s uvedeným nárokom obrátila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bola nútená v zákonom stanovenej lehote domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súde.

3.Žalovaný s podanou žalobou, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005 v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nesúhlasil, podanú žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju žiadal zamietnuť. Podľa žalovaného žalobkyňa v podanej žalobe odôvodňuje uplatnený nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005, pričom nesprávny úradný postup vidí v tom, že Okresný súd Spišská Nová Ves jej nedoručil uznesenie zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 a následne Okresný súd Spišská Nová Ves nesprávne opatril predmetné uznesenie (exekučný titul) doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Podľa žalovaného v čase, keď súdny tajomník Okresného súdu Spišská Nová Ves vyznačil na prvopise rozhodnutia zo dňa 26.11.2012 deň nadobudnutia jeho právoplatnosti postupom podľa § 62 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a v čase vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na predloženom rovnopise rozhodnutia postupom podľa § 63 ods. 2 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z., mal súdny tajomník, resp. súd preukázané doručenie uvedeného uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že pri vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na uvedenom uznesení došlo zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves k nesprávnemu úradnému postupu. Súd v danom prípade postupoval spôsobom predpokladaným Vyhláškou č. 543/2005 Z.z. na základe preukázaného doručenia uznesenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Navyše žalovaný poukázal na to, že ani samotná žalobkyňa v podanej žalobe vyslovene neuviedla, ktoré konkrétne zákonné ustanovenia mal Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005 svojím postupom porušiť a z toho dôvodu podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu. Žalovaný ďalej k tvrdeniam žalobkyne, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že žalobkyňa bola v konaní sp. zn. 2C/160/2005 zastúpená advokátkou N.. D. Š. a bol jej tiež ustanovený opatrovník I.. D. W. - vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava, a preto mal Okresný súd Spišská Nová Ves doručovať uznesenie zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 práve týmto subjektom, uviedol, že ustanovená právna zástupkyňa žalobkyne N.. D. Š. zomrela dňa XX.X.XXXX, teda pred vydaním samotného rozhodnutia a vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava I.. D. W. bol žalobkyni ustanovený za opatrovníka výlučne na doručovanie súdnej zásielky - uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.1.2012 č.k. 2C/160/2005-146 a odvolania G. D. H. „. H.“, t.j. odvolania žalovaného v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005 zo dňa 8.2.2012. Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves pri doručovaní uznesenia zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 a pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na tomto uznesení postupoval v súlade so zákonom a nijakým spôsobom sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

4.Žalovaný ďalej poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáha nielen náhrady nemajetkovej ujmy, ale aj náhrady majetkovej škody, ktorej výšku však zrozumiteľne nešpecifikuje. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005 a vznikom nemajetkovej ujmy a škody, ktorá jej mala vzniknúť v majetkovej sfére. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody nebol predbežne prerokovaný, keďže žalobkyňa si v rámci

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody uplatnila výlučne sumu 100.000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, čo z uvedeného dôvodu zakladá nedostatok podmienok konania. Podľa žalovaného žalobkyňa doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno, keď vôbec nepreukázala ani vznik nemajetkovej ujmy požadovanej v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a následne v občiansko- súdnom konaní. Žalobkyňa teda nepreukázala zásah do jej osobnostných práv v takej intenzite, ktorá by spoľahlivo verifikovala existenciu nemajetkovej ujmy a zároveň odôvodňovala peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného škodu na zdraví nie je možné subsumovať pod nemajetkovú ujmu, a preto si žalobkyňa ani nemôže uplatňovať z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ale výlučne ako škodu na zdraví.

5.Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorom zákonodarca explicitne vymedzuje maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď určil, že táto nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa žalovaného výška žalobkyňou uplatneného nároku však 5-násobne prevyšuje celkovú sumu, ktorú je možné priznať ako odškodnenie za ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom. Žalovaný tak považuje žalobkyňou požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy za zjavne neprimeranú a v rozpore s ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zástupcu žalovaného, oboznámením spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005, spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Er/723/2013, úmrtného listu N.. D. Š., M.. W., F. S. XX.X.XXXX, oznámenia žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 24.5.2016 adresovaného žalobkyni a zistil nasledovné:

7.V konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005 sa žalobkyňa I. I., U..Č.. G., domáhala proti žalovanému G. D. H. „. H., H. O. Č.. XX, W. vyslovenia, že poistná zmluva uzatvorená v roku 2004 medzi G. D. H. „.T. H.“ a poisťovňou, predmetom ktorej je poistenie obytného domu na H. O. Č.. XX D. W.Č., je neplatná a ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej potvrdenie, v ktorom uvedie, že si s účinnosťou od 1.4.2005 riadne a včas uhradila platby spojené s užívaním bytu. Ďalej sa domáhala, aby súd žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov „N. H.“ uložil povinnosť zaplatiť jej vzniknutú škodu v sume 162,65 eur so 6% úrokom z omeškania od 1.9.2005 do zaplatenia, sumu 75,02 eur zo 6% úrokom z omeškania od 1.11.2005 do zaplatenia a sumu 225,72 eur zo 7% úrokom z omeškania od 1.4.2006 do zaplatenia. V uvedenom konaní Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 30.9.2005 č.k. 2C/160/2005-7, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2005, priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne žalobkyni ustanovil na ochranu jej práv a záujmov za zástupcu advokátku N.. D. Š., Z. G. T. D., F. Č.. XX na odstránenie vád podania v tejto veci. Po prejednaní uvedenej veci Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 22.6.2006 č.k. 2C/160/2005-73 zastavil konanie o vyslovenie neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej v roku 2004 medzi G. D. H. „. H. D. W. a poisťovňou a v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol. Za použitia ustanovenia § 150 OSP žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu 1.552,- Sk. Z dôvodu odvolania žalobkyne a žalovaného proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25.11.2008 č.k. 4Co/267/2006-95 potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti, t.j. o výroku o zamietnutí žaloby, pričom zároveň rozsudok 1. stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves v danej veci uznesením zo dňa 23.1.2012 č.k. 2C/160/2005-146 o trovách konania vyslovil, že sa účastníkom právo na ich náhradu nepriznáva. Keďže právna zástupkyňa žalobkyne advokátka N.. D. Š.Y. v roku 2011 zomrela a Okresnému súdu Spišská Nová Ves sa aj napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť adresu vtedajšieho bydliska žalobkyne, a to aj za asistencie polície, uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.5.2012 č.k. 2C/160/2005-163 bol žalobkyni v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 OSP ustanovený za opatrovníka na doručenie súdnej zásielky - uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.1.2012 č.k. 2C/160/2005-146 opatrovník v osobe I.. D. W., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava. V tejto súvislosti treba uviesť, že pred ustanovením opatrovníka žalobkyni Obvodné oddelenie PZ v W. listom zo dňa 28.2.2012 Okresnému súdu Spišská Nová Ves oznámilo, že žalobkyňa sa na adrese W., H. Č.. XX približne pol roka nezdržiava, pričom by sa mala nachádzať v meste D. T. U. na ulici B.O. Č.. X. Ďalšou písomnou správou zo dňa 22.4.2012 Obvodné oddelenie PZ Vranov nad Topľou Okresnému súdu Spišská Nová Ves oznámilo, že žalobkyňa sa

z adresy D. T. U., B. XX/X odsťahovala za prácou do Nemecka. Na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného Spišská Nová Ves zo dňa 23.1.2012 č.k. 2C/160/2005-146 Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.7.2012 č.k. 4Co/104/2012-168 uznesenie súdu 1. stupňa opätovne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe toho Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 206,93 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené uznesenie Okresný súd Spišská Nová Ves doručoval žalobkyni v súlade s predchádzajúcou správou Obvodného oddelenia PZ v W. zo dňa 28.2.2012 o adrese bydliska žalobkyne na adresu D. T. U., O. B. Č.. X. Uvedená zásielka žalobkyňou nebola prevzatá a v odbernej lehote bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves vrátená dňa 28.12.2012. Súdna tajomníčka postupom podľa § 62 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a postupom podľa § 47 ods. 2 OSP vyznačila na uvedenom uznesení Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 doložku právoplatnosti dňom 8.1.2013.

8.Na základe návrhu G. D. H. „. H. W. na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Boris Gerbery, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2013 proti povinnej I. I. pre vymoženie sumy 206,93 eur. Na základe uvedeného Okresný súd Vranov nad Topľou vydal dňa 9.4.2013 pod č.k. 11Er/723/2013-11 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu na vymoženie sumy 206,93 eur a trovy exekúcie, a to na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 sp. zn. 2C/160/2005. Na základe námietok žalobkyni ako povinnej z uvedenej exekúcie vydal vyšší súdny úradník Okresného súdu Vranov nad Topľou uznesenie zo dňa 18.11.2013 č.k. 11Er/723/2013-20, ktorým námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Na základe odvolania podaného žalobkyňou ako povinnou Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 20.1.2014 č.k. 11Er/723/2013-30 námietkam žalobkyne vyhovel s odôvodnením, že podkladom pre vykonanie predmetnej exekúcie je uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2013 a vykonateľnosť dňa 12.1.2013. Z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005 vyplýva, že uvedenú zásielku povinná neprevzala, zásielka sa súdu vrátila s oznámením od poštového doručovateľa ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd pritom zistil, že v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005 bola povinná zastúpená advokátom, ktorý jej bol ustanovený súdom a zároveň jej bol uznesením zo dňa 2.5.2012 ustanovený vo veci za opatrovníka I.. D. W., vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava. Exekučný titul, teda uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 pritom nebolo ani jednej z uvedených osôb doručené. Navyše súd konštatoval, že šetrením z CEPA je zrejmé, že povinná sa dňom 15.11.2011 prihlásila k trvalému pobytu na adrese D. T. U., G. X. I. XX. Na základe odvolania podaného oprávneným v uvedenom exekučnom konaní Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.3.2014 č.k. 6CoE/26/2014-51 uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.

9.V ďalšom konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005 žalobkyňa listom zo dňa 16.5.2014 Okresnému súdu Spišská Nová Ves namietala nezákonnosť vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na uznesení zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 a súčasne požiadala o doručenie tohto uznesenia na adresu svojho trvalého bydliska D. T. U., O. X. I. XXXX/XX. Doložka právoplatnosti na uvedenom uznesení bola zrušená dňa 15.7.2014 a na základe odvolania podaného žalobkyňou proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručené dňa 26.8.2014, sa vecou zaoberal opätovne Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 29.4.2015 č.k. 4Co/356/2014-214, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2015, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 potvrdil.

10.Dňa 26.11.2005 žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť, ktorou sa domáhala náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, ktorá škoda jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005, pričom ako nesprávny úradný postup Okresného súdu Spišská Nová Ves označila nedoručenie uznesenia zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 a nesprávne označenie predmetného ustanovenia (exekučného titulu) doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Uvedenou žiadosťou žalobkyňa požadovala od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 100.000,- eur.

11.Na základe podanej žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaný oznámením zo dňa 24.5.2016 žalobkyňu vyrozumel, že jej žiadosť bola v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaná, pričom žiadosti nebolo vyhovené a toto svoje oznámenie odôvodnil tým, že pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné splnenie viacerých predpokladov. Sú nimi nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V danej veci pritom nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a preto žalovaný žiadosť žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že zo strany žalobkyne v podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebola preukázaná reálne existencia nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur s tým, že len strohé konštatovanie o jej vzniku nezakladá automaticky nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

12.Z úmrtného listu Matričného úradu mesta M. vyplýva, že advokátka N.. D. Š., T.. XX.X.XXXX, ktorá bola žalobkyni ustanovená uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.9.2005 č.k. 2C/160/2005-7 na odstránenie vád podania v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005, zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom jej úmrtie je zapísané v knihe úmrtí Matričného úradu M. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX.

13.Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred bodkočiarkou, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14.Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

15.Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17.Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

18.Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

19.Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi).

20. V danej veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa žiadosťou doručenou žalovanému dňa 26.11.2015 domáhala v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 100.000,- eur, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005, pričom nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že Okresný súd Spišská Nová Ves jej ako žalobkyni nedoručil uznesenie zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému G. D. H. „. H., H. O. Č.. XX trovy konania vo výške 206,93 eur a že Okresný súd Spišská Nová Ves nesprávne opatril predmetné uznesenie, ktoré sa stalo exekučným titulom, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalobkyňu oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 24.5.2016 vyrozumel tak, že jej žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom jej žiadosti nebolo vyhovené, keďže z jej strany predovšetkým nebola preukázaná reálna existencia nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 100.000,- eur, a to z dôvodu, že strohé konštatovanie o vzniku nemajetkovej ujmy nezakladá automaticky nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia, resp. z nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z obsahu samotnej žaloby, ako aj z prednesu žalobkyne na pojednávaní dňa 25.1.2017, mal súd za preukázané, že potom ako žalovaný v rámci predbežného prerokovania nároku žiadosti žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005, sa žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 7.9.2016 domáhala v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. proti žalovanému jednak náhrady nemajetkovej ujmy, jednak náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť na majetku a tiež náhrady škody, ktorá jej vznikla na jej zdraví. Celkovo z uvedeného titulu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 100.000,- eur.

21. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonných obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona, avšak za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú a) existencia škody, b) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným postupom. Existencia týchto troch podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný, resp. žalobcom tvrdený záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na žalobcovi, teda poškodenom.

22.V danej veci žalobkyňa požaduje nielen náhradu nemajetkovej ujmy, ale aj náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť na majetku a škody, ktorá jej mala vzniknúť na zdraví, pričom výšku jednoznačne a zrozumiteľne nešpecifikuje. Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody na majetku a na zdraví súd vyhodnotil ako nepreukázaný, keď žalobkyňa spoľahlivo nepreukázala jednak vznik majetkovej škody a ani existenciu príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005. Navyše súd poukazuje na to, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a škody na zdraví nebol so žalovaným v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaný, z toho dôvodu súd ani nemá možnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 16 ods. 4 rozhodovať o takto uplatnenom nároku a z toho dôvodu žalobu v tejto časti je treba považovať za predčasnú.

23.Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, súd mal rovnako za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, akým spôsobom došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves do zásahu jej osobnostných práv. V tejto súvislosti treba konštatovať, že pokiaľ žalovaná stotožňuje nemajetkovú ujmu s ujmou na zdraví, takýto zásah nie je možné subsumovať pod nemajetkovú ujmu, a to vychádzajúc z ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú len bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa v uvedenom smere súdu nepredložila žiaden dôkaz o škode, ktorá by jej mala na zdraví vzniknúť. V danom prípade lekársku

správu, prípadne znalecký posudok na vyčíslenie výšky bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.

24.V citovanom zákonnom ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákon síce bližšie definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Žalobkyňa v podanom žalobnom návrhu odvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/160/2005 z dôvodu, že Okresný súd Spišská Nová Ves jej nedoručil uznesenie zo dňa 26.11.2012 a následne uvedené uznesenie, ktoré sa stalo exekučným titulom, nesprávne opatril doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/160/2005 mal súd za preukázané, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a súdna tajomníčka postupovali v súvislosti s doručovaním sporného uznesenia zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 OSP a pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na uvedenom rozhodnutí v súlade s § 62 ods. 1, § 63 ods. 1,2 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Súd sa nestotožnil s názorom vysloveným v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.1.2014 č.k. 11Er/723/2013-30, ktorým bolo vyhovené námietkam žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní, že exekučný titul, t.j. uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k. 2C/160/2005-173 bolo potrebné doručiť zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves právnej zástupkyni žalobkyne advokátke N.. D. Š., nakoľko táto v čase vydania rozhodnutia nežila, keďže dňa XX.X.XXXX zomrela. Pri doručovaní uvedeného uznesenia zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves nebolo možné toto rozhodnutie doručovať ani v konaní ustanovenému opatrovníkovi I.. D. W., vyššiemu súdnemu úradníkovi Okresného súdu Rožňava, keďže tento bol uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.5.2012 č.k. 2C/160/2005-163 žalobkyni ustanovený v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 OSP za opatrovníka len na účel doručenia súdnej zásielky - uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.1.2012 sp. zn. 2C/160/2005. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyni uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.9.2005 č.k. 2C/160/2005-7 bola advokátka N.. D. Š. ustanovená nie na jej zastupovanie v celom konaní, ale z výroku uvedeného uznesenia vyplýva, že ustanovenie bolo obmedzené len na odstránenie vád podania v tejto veci. Žalobkyňa bola účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/160/2005. O existencii uvedeného konania mala nepochybne vedomosť a preto bolo jej povinnosťou takú skutočnosť, akou je zmena adresy trvalého bydliska súdu oznámiť. V prípade, ak by si túto svoju povinnosť vo vzťahu k súdu splnila, mohla predísť tomu, aby súd v súlade s procesno-právnymi predpismi pristúpil k náhradnému doručovaniu spornej písomnosti. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

25.Žalovaný bol v konaní proti žalobkyni plne úspešný, preto mu súd za použitia § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.