Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoPr-8-2016.pdf
PDF · 120.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPr/8/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu V.. J. Q., narodený XX. XX. XXXX, bytom v F. X. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Advokátska kancelária so sídlom v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, proti žalovanému Základná škola s materskou školou Gemerský Jablonec, so sídlom v Gemerskom Jablonci 244, IČO: 37 831 771, zastúpený advokátom Mgr. Marcelom Moravčíkom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Ružová Dolina 6, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného zo dňa 27. 07. 2016 proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 12Cpr/2/2014-113 zo dňa 15. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Procesný súd rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce daná žalobcovi žalovaným dňa 20. 06. 2014 je neplatná. Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu sumu 357,23 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol: „Navrhovateľ podal dňa 25. 11. 2014 návrh na určenie, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu navrhovateľom v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná. Návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracuje od 01. 04. 2002 kedy bol prijatý ako učiteľ na dobu neurčitú. Dňa 20. 06. 2014 mu odporca doručil výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorú odôvodnil rozhodnutím o organizačnej zmene v dôsledku, ktorého sa stal vzhľadom na rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov nadbytočným. Výpovedná doba skončila 30. 09. 2014. Listom zo dňa 23. 06. 2014 oznámil odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca na list nereagoval. Je toho názoru, že výpoveď je neplatná, lebo odporca nesplnil povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce a to povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Výpoveď považuje za neplatnú aj z dôvodu, že rozhodnutie o organizačnej zmene je nekonkrétne, nezrozumiteľné a neurčité. Rozhodnutie nekonkretizuje v čom spočíva organizačná zmena a neobsahuje ani počet pracovných miest, ktoré sa rušia a ani počet pracovníkov, ktorí sa majú stať nadbytoční. U odporcu pritom neklesol ani počet žiakov, ani počet tried v školských rokoch 2013/2014 v porovnaní s 2014/2015. Podaním mu výpovede odporca prijal ďalších troch učiteľov a to S. V., F. E. a B. G.. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, že nie je pravdivé tvrdenie, že by výpoveď nebola prerokovaná podľa § 74 Zákonníka práce, pretože listom zo dňa 18. 06. 2014 požiadal základnú organizáciu odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy o prerokovanie výpovede, tento list 18. 06. 2014 prevzal Q.. X. I., predseda základnej organizácie odborového zväzu a následne základná organizácia odborového zväzu listom zo dňa 19. 06. 2014 oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí. V súlade s § 74 Zákonníka práce takto prerokoval predmetnú výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred, keďže k prerokovaniu došlo 19. 06. 2014, kedy mu bolo aj doručené vyjadrenie a výpoveď bola daná 20. 06.
2014. Nesúhlasí s názorom, že rozhodnutie o organizačnej zmene je nekonkrétne, nezrozumiteľné a neurčité, pretože rozhodnutie obsahuje v súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce jeho zámer znížiť stav zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práve, pričom za nadbytočných zamestnancov boli označení takí, ktorí vyučujú predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (napr. telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova). Navrhovateľ vyučoval výlučne telesnú výchovu a brannú výchovu a to len na druhom stupni, teda ročníky 5 až 9. Oba tieto predmety sú také, ktorých počet vyučovacích hodín je všeobecne nízky, a preto navrhovateľ spadal do okruhu zamestnancov, ktorí sa stali nadbytoční. Rozhodnutie o organizačnej zmene má písomnú formu a obsahuje všetky formálne náležitosti. Nie je pravdivé ani tvrdenie o tom, že by sa počet žiakov neznižoval a pri porovnaní údajov treba vychádzať z obdobia pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene, pričom v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 bol počet tried 12 a v školskom roku 2013/2014 bol počet tried 11, pričom aj počet žiakov sa postupne znižoval z 201 na 170 pri počte žiakov na druhom stupni zo 134 na 114. Navrhovateľ pritom nemá kvalifikáciu na vyučovanie predmetov na prvom stupni. Je pravda, že boli prijatí traja noví zamestnanci ako kvalifikovaní učitelia pre výučbu konkrétnych predmetov a to pani V. ako učiteľka pre prvý stupeň ZŠ a VJM, pani G. ako učiteľka nemeckého jazyka a pán E. ako učiteľ dejepisu a maďarského jazyka. Navrhovateľ potrebnú kvalifikáciu pre výučbu týchto predmetov nemá. Na škole nie je dostatočný počet žiakov, ktorých by mohol navrhovateľ vyučovať predmety, na ktoré je kvalifikovaný, takýto stav existuje už dlhodobo a navrhovateľ aj odmietol ponuku pracovať za iných podmienok ako mu to bolo ponúknuté pred daním výpovede, preto žiadal návrh zamietnuť.“ 3. Prvoinštančný súd vykonal vo veci dokazovanie a následne konštatoval: „Navrhovateľ je na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 12. 07. 1978 s dodatkom o zmene zo dňa 02. 04. 2002 zamestnancom odporcu. Odporca rozhodnutím č. 1/2014 rozhodol o znížení stavu zamestnancov, ktorí sa stali nadbytočnými, a to vzhľadom na permanentné každoročné znižovanie počtu žiakov a tým aj počtu trie a z dôvodu zabezpečenia efektívností práce a hospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Za nadbytočných označil zamestnancov vyučujúcich predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (ako je telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova). Dňa 18. 06. 2014 prevzal predseda Základnej organizácie OZ pri odporcovi Q.. X. I. žiadosť odporcu ako zamestnávateľa o prerokovanie výpovede v zmysle ust. § 74 Zák. práce s tým, že výpoveď mieni dať navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti, ak menovaný neprijme ponuku vhodnej práce na kratší pracovný čas, a to na 9,8 hod. pri 26,8 úväzku. Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri odporcovi dňa 19. 06. 2014 podala vyjadrenie, že žiadosť o prerokovanie výpovede vzala na vedomie a zaujala stanovisko, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo s odborovou organizáciou prerokované, ani dané na vedomie a výbor nesúhlasí s danou výpoveďou. Dňa 20. 06. 2014 dal odporca navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Výpovedná doba začala plynúť 01. 07. 2014 a mala skončiť 30. 09. 2014. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách ... Podľa § 74 Zák. práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. V danom prípade má súd dostatočne preukázané, že bola splnená podmienka § 74 Zák. práce o prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou), keďže dňa 19. 06. 2014 bolo podané vyjadrenie, a to nesúhlas s výpoveďou. Súd preto nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom Mgr. X. I. ako predsedu ZO OZ. Pritom súhlas s výpoveďou ani nebol daný, takže zaoberanie sa tým, či bol riadne oboznámený so všetkými skutočnosťami, nie je potrebné (iná by bola situácia, keby súhlas k výpovedi bol daný, teda teoreticky by sa mohlo skúmať, či mali všetky dostatočné podklady na riadne prerokovanie). Samotný nesúhlas zástupcov zamestnancov s výpoveďou nespôsobuje jej neplatnosť, keďže zo zákona vyplýva len povinnosť prerokovania vopred pod následkami neplatnosti (§ 74 ods. 1 Zák. práce).
Navrhovateľ listom zo dňa 23. 06. 2014 oznámil odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Následne dňa 25. 11. 2014, teda v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 Zák. práce) podal návrh na súd o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Zamestnávateľ pri daní výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce nie je obmedzený v tom, s ktorým zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd nie je oprávnený túto otázku preskúmavať. Pretože nadbytočnosť môže byť početná alebo profesijná, použitie tohto výpovedného dôvodu nie je podmienené absolútnym znížením všetkých zamestnancov a podmienky môžu byť splnené aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov, ak je ich zloženie z hľadiska profesie a kvalifikácie iné ako u prepúšťaného nadbytočného zamestnanca. V danom prípade bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľovi, ktorý je kvalifikovaným pedagogickým zamestnancom a má dve atestácie. Naproti tomu boli prijatí traja noví zamestnanci, z ktorých B. G. je nekvalifikovaná, ako je to zrejmé z jej pracovnej náplne zo dňa 02. 09. 2014 a ktorú skutočnosť odporca ani nepopieral. Táto bola prijatá na plný úväzok. Navrhovateľovi bola navrhnutá zmena pracovnej zmluvy a to skrátenie pracovného úväzku na 9,8 hod pri 26,8 úväzku týždenne.“ V závere procesný súd zhodnotil: „Stav žiakov u odporcu sa znižuje, a tým aj počet tried. Navrhovateľ má kvalifikáciu na vyučovanie predmetov telesná výchova a branná výchova. Riaditeľ odporcu uviedol na pojednávaní, že kvalifikovaného učiteľa telesnej výchovy na druhý stupeň škola nemá, a preto (po daní výpovede navrhovateľovi) telesnú výchovu na druhom stupni vyučujú učiteľky, ktoré majú kvalifikáciu učiť len na prvom stupni, teda triedy 1 - 4, keďže takto si učitelia môžu dopĺňať úväzok vyučovaním predmetu, na ktorý nemajú kvalifikáciu. V zmysle cit. ust. § 7 ods. 3 zák. č. 317/2009 Z. z. z rozsahu hodín 23 má byť odborné vyučovanie 10,5 hod. a ostatné je možné doplniť predmetom, na ktorý učiteľ nie je kvalifikovaný. Keď navrhovateľovi bola daná výpoveď a v dôsledku toho je predmet telesná výchova na 2. stupni vyučovaná nekvalifikovanými zamestnancami a tiež podľa pracovnej náplne zo dňa 02. 09. 2014 na miesto učiteľky bola prijatá nekvalifikovaná sila B. G., súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na danie výpovede navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, pretože navrhovateľ je kvalifikovaným zamestnancom, počet hodín telesnej výchovy na škole na 1. a 2. stupni (keďže navrhovateľ má kvalifikáciu učiteľstvo pre školy I. cyklu, teda triedy 1 - 9) je minimálne v rozsahu 10,5 hodiny (podľa rámcového učebného plánu pre 1.-4. ročník 8 hodín a pre 5.-9. ročník 10 hodín), ktorý rozsah je potrebné odučiť v predmete, na ktorý má kvalifikáciu, kým ostatné hodiny sa môžu odučiť v predmete, na ktorú nemá kvalifikáciu. V konečnom dôsledku teda odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu, že nie je potrebný rozsah hodín, ktoré by mohol kvalifikovane odučiť, teda 10,5 hod., kým na druhej strane prijal zamestnankyňu, ktorá v čase prijatia nemala potrebnú kvalifikáciu, teda v konečnom dôsledku mohla všetky hodiny odučiť nekvalifikovane (na rozdiel od navrhovateľa, ktorý aspoň časť mohol odučiť kvalifikovane). S prihliadnutím na všetky tieto aspekty súd dospel k záveru, že výpoveď daná navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti je účelová a neboli splnené podmienky na danie tejto výpovede, keď na jednej strane odporca tvrdí, že dal výpoveď navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti, lebo bolo málo hodín, ktoré by mohol kvalifikovane učiť (telesná výchova), kým o učení nekvalifikovane (iné predmety) u navrhovateľa ani neuvažuje (navrhol len skrátenie pracovného úväzku na 9,8 hod. miesto základného úväzku 23 hodín) a na druhej strane prijal zamestnankyňu od 02. 09. 2014 (teda v čase, keď ešte ani neskončila výpovedná doba navrhovateľa) ako nekvalifikovanú (teda u tejto sú všetky hodiny vyučované nekvalifikovane).“ 4. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Dôvodí, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Žalovaný nesúhlasí so závermi okresného súdu. Zdôrazňuje, že pani B. G. (nekvalifikovaná zamestnankyňa, ktorú súd v rozsudku spomína) bola prijatá na pozíciu vyučovanie nemeckého jazyka, a to na skrátený úväzok. Zo zmluvy, ktorú žalovaný predložil súdu vyplýva, že týždenný pracovný čas tejto zamestnankyne je 8,15 hodiny, z toho vyučovacia činnosť je 5 hodín týždenne, pri 21,74% úväzku. Pani G. bola prijatá pre vyučovanie výlučne len nemeckého jazyka a v rozsahu, ktorý žalovaný potreboval zabezpečiť. Žalobca nemá možnosť a ani nemôže vyučovať cudzí jazyk z jednoduchého dôvodu. Tento cudzí jazyk neovláda na žiadnom stupni, nevie vôbec nemecky. Pani G. ovláda nemecký jazyk na stupni B2 (čo je podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové znalosti označenie pre úroveň stredne pokročilý, vyššia úroveň je už len pokročilý, pričom má z nemeckého jazyka maturitu a študuje na vysokej škole nemecký jazyk). Žalovaný nemal k dispozícii zamestnanca, ktorý by spĺňal kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie nemeckého jazyka a ani sa žiadny takýto zamestnanec neuchádzal u neho o zamestnanie. Žalovaný prijal pani G., pretože má ako zamestnávateľ
zákonnú povinnosť zabezpečiť vyučovací proces, ktorý zahŕňa aj výučbu nemeckého jazyka. Žalovaný predsa nemôže prikázať zamestnancovi - žalobcovi, aby vyučoval cudzí jazyk, ktorý žalobca vôbec neovláda na žiadnom stupni. Pokiaľ súd tvrdí, že žalobca mohol ostatné predmety (okrem svojej telesnej výchovy) odučiť nekvalifikovane a konkrétne poukazuje na hodiny, ktoré vyučuje pani G. /nemecký jazyk/), mal si súd najskôr zistiť, či je žalobca vôbec schopný takéto predmety odučiť. Až potom mohol súd vyhodnotiť, či je žalobca pre žalovaného nepotrebným zamestnancom. 5. Nepravdivé a zavádzajúce sú aj ostatné závery z rozsudku. Pani G. nebola prijatá na plný úväzok, ako to uvádza súd v rozsudku. Z výsledkov dokazovania táto skutočnosť nevyplýva, práve naopak, bolo dokázané, že pani G. bola zamestnaná na kratší úväzok (5 hodín týždenne pri 21,74% úväzku). Nepravdivé a zavádzajúce sú úvahy o tom, že žalobca mohol odučiť v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. len jednu polovicu vyučovacích hodín v rámci jeho kvalifikovaného predmetu (telesná výchova), pričom zvyšok mohol odučiť nekvalifikovane v rámci výučby iných predmetov. Nebolo to v danom prípade možné. Žalobca nemal čo iné učiť, ani keď bol ešte zamestnancom. Nedá sa teda zistiť ako súd dospel k záveru, že v danom prípade mohol žalobca odučiť iné predmety nekvalifikovane, pričom súd ani neuviedol, aké teda predmety má na mysli a na základe akého dokazovania vôbec súd dospel k takémuto záveru. Po skončení pracovného pomeru žalobcu je predmet telesná výchova vyučovaný na druhom stupni učiteľkami kvalifikovanými pre výučbu všetkých predmetov na prvom stupni. Vlastne sám súd cituje v rozsudku ustanovenie, ktoré to umožňuje (§ 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.), napriek tomu túto skutočnosť súd uvádza ako jeden z dôvodov neplatnosti výpovede. Takže súd na jednej strane uvádza, že žalobca mohol aj naďalej vyučovať iné predmety (okrem telesnej výchovy) nekvalifikovane (napr. nemecký jazyk?), a preto nebol dôvod dávať mu výpoveď, a na druhej strane uvádza ako dôvod neplatnosti výpovede skutočnosť, že iní učitelia (ktorí mimochodom vyučujú na prvom stupni ako svoj kvalifikovaný predmet aj telesnú výchovu) po výpovedi museli vyučovať žalobcov predmet (telesnú výchovu) na druhom stupni. 6. Žalovaný mal prebytok zamestnancov. Je povinný zaobchádzať s verejnými finančnými zdrojmi hospodárne. Nemôže si dovoliť zamestnávať učiteľov, ktorých nepotrebuje. Pravdou je, že sa naskytlo viacero možností ako pristúpiť v danom prípade k hospodárnosti vo vzťahu k zamestnancom. Danú situáciu žalovaný vyriešil tak, že dal žalobcovi výpoveď, pretože žalobca nemal čo iné okrem telesnej výchovy vyučovať (ani nekvalifikovane). 7. Súd tiež nesprávne právne zhodnotil danú situáciu a použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Súd odôvodňuje neplatnosť výpovede bez toho, aby uviedol, že s ktorým ustanovením vidí rozpor v danej výpovedi, pričom uvádza len § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd pritom uvádza dva skutkové dôvody : 1. v dôsledku výpovede je predmet telesná výchova na druhom stupni vyučovaná nekvalifikovanými zamestnancami a 2. bola prijatá nekvalifikovaná učiteľka nemeckého jazyka.
- Pokiaľ chcel súd povedať, že v prvom skutkovom dôvode nevidí nadbytočnosť zamestnanca (žalobcu), čo zákon pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP vyžaduje, je potrebné zdôrazniť, že súd nemá pravdu a z vykonaného dokazovania to nevyplýva. Žalobca v skutočnosti nemal čo učiť.
- Pokiaľ chcel súd v druhom skutkovom dôvode odôvodniť neplatnosť výpovede tým, že bola prijatá pani G. ako nekvalifikovaná učiteľka nemeckého jazyka, potom mal túto skutočnosť súd posudzovať podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce a nie podľa iných ustanovení. Súd mal skúmať, či miesto, na ktoré bola pani Zagyiová prijatá je rovnaké, ako bolo zrušené pracovné miesto po žalobcovi. Každopádne je zjavné, že učiteľ cudzieho jazyka nenahrádza učiteľa telesnej výchovy, preto by nemohlo ísť o porušenie tohto ustanovenia. Ale ak by aj, mal potom súd skúmať, či bola pani G. prijatá v rámci lehoty uvedenej v tomto ustanovení. Súd dospel k záveru, že pani G. nebola prijatá do zamestnania v rámci lehoty, počas ktorej platí zákaz prijatia zamestnanca podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Uvedená dvojmesačná lehota začína plynúť dňom skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím výpovednej doby dňa 30. 09. 2014. Pani G. bola prijatá do zamestnania dňa 02. 09. 2014, teda, ešte pred začatím plynutia tejto lehoty, teda predtým, ako vôbec vznikol zákaz prijatia takéhoto zamestnanca. 8. Žalovaný zastáva názor, že konal pri, ako aj pred, a po danej výpovedi správne, logicky, v súlade so zákonom a správal sa pritom hospodárne pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami. Rozviazal pracovný pomer s osobou, ktorá spĺňala najviac zo všetkých zamestnancov podmienku nadbytočnosti. Ak by žalobca konal inak - ak by napr. prepustil iného zamestnanca, alebo by neprepustil nikoho, práve to by bolo nezodpovedné správanie. Žalovaný preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a žiadal priznať trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, vrátane trov konania a trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a trov odvolacieho konania. Ako alternatívu navrhol žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. K podanému odvolaniu podal žalobca vyjadrenie. Zastáva názor, že Okresný súd v Rimavskej Sobote vo veci správne rozhodol. Súd vo svojom rozsudku konštatoval, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že výpoveď mu bola daná z dôvodu nadbytočnosti, lebo bolo málo hodín, ktoré by mohol kvalifikovane odučiť a o učení iných predmetov u neho ani neuvažoval. Na druhej strane však prijal ešte počas plynutia jeho výpovednej lehoty zamestnankyňu ako nekvalifikovanú, u ktorej boli všetky hodiny vyučované nekvalifikovane. V rozsudku bolo správne konštatované, že v dôsledku toho, že mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru je predmet telesná výchova na druhom stupni vyučovaná tak isto výlučne nekvalifikovanými učiteľmi. On je kvalifikovaným učiteľom s dvomi atestáciami, takže úväzok minimálne 10,5 hodiny mohol odučiť kvalifikovane. On tiež má maturitu z nemeckého jazyka a nemecký jazyk ovláda na tej istej úrovni, ako ho ovláda pani G.. Žalovaný vo svojom odvolaní argumentuje aj tým, že má prebytok zamestnancov a je povinný zaobchádzať s verejnými finančnými zdrojmi hospodárne a nemôže si dovoliť zamestnávať učiteľov, ktorých nepotrebuje. Počas plynutia jeho výpovede však prijal žalovaný do zamestnania ďalších troch učiteľov, a to menovite S. V., F. E. a B. G.. Žalobca preto považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné.
10. Žalobca doručil súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu a uviedol:
- žalobca tvrdí, že má tak isto maturitu z nemeckého jazyka, ako prijatá učiteľka pani G. a že nemecký jazyk ovláda na tej istej úrovni, ako ho ovláda ona. Napriek tomu, že žalobca ako sa najnovšie prezentuje ako osoba, ktorá ovláda nemecký jazyk, zároveň žalobca odmieta argument, že si mal súd pred vydaním rozsudku zistiť, či žalobca je schopný odučiť nemecký jazyk a či vôbec nemecký jazyk ovláda. Žalobca však neovláda nemecký jazyk. Počas celej doby trvania pracovného pomeru (pracovnú zmluvu mal z roku 1978) nikdy neuviedol, že by ovládal nemecký jazyk a nikdy k tomu nepredložil ani žiadne doklady. Nikdy sa ani neprejavil ako osoba ovládajúca nemčinu. Žalobca sa nikdy ani nehlásil k tomu, že by odučil hodiny nemeckého jazyka, aj keď vedel aká je situácia na jeho pracovisku ohľadne nedostatku učiteľov cudzích jazykov. Naopak, žalobca aj pri predkladaní dokladov o jeho osobe v súvislosti s jeho pôsobením v škole, nikdy nepredložil žiadny doklad o tom, že ovláda nemecký jazyk, a nikdy ani len neuviedol, že by ho ovládal. Tak napr. v jeho osobnom liste u zamestnávateľa (žalovaného) nie je uvedená žiadna jeho znalosť cudzieho jazyka, ďalej keď sa žalobca prihlásil do výberového konania na funkciu riaditeľa školy v roku 2011, ako svoje jazykové znalosti uviedol vo svojom životopise slovenský jazyk aktívne, maďarský jazyk aktívne, český jazyk aktívne. Ak by nemecký jazyk ovládal (na akejkoľvek úrovni), zjavne by to do svojich dokladov uviedol. Žalovaný preto tvrdí, že súd mal najskôr zistiť, či je žalobca vôbec schopný odučiť nemecký jazyk na škole, prípadne to porovnať s úrovňou znalosti nemeckého jazyka pani G., pokým súd v rozsudku tvrdí, že žalobca mohol ostatné predmety okrem svojej telesnej výchovy (teda aj nemecký jazyk) odučiť nekvalifikovane. Pokiaľ žalobca naozaj nemecký jazyk ovláda, ako tvrdí, nemal by sa takéhoto preverenia obávať.
- Skutočnosť, že boli pribratí ďalší traja zamestnanci, bola na pojednávaniach viackrát spomínaná. Žalovaný opätovne uvádza, že všetci traja zamestnanci boli prijatí na iné pozície ako zastával žalobca. Prijatí museli byť, pretože by inak nemal kto vyučovať predmety, pre výučbu ktorých boli prijatí. Q.. F. E. - prijatý v odbore ako učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie - t. j. učiteľ dejepisu pri 34,78% úväzku, t. j. 8 hodín týždenne, plne kvalifikovaný na predmet dejepis. Jeho kvalifikácia učiteľstvo maďarského jazyka a literárnej histórie. Q.. S. V. - prijatá v odbore ako učiteľka pre primárne vzdelávanie, t. j. pre prvý stupeň ZŠ - plne kvalifikovaná na všetky predmety na prvom stupni ZŠ, vrátane telesnej výchovy. B. G.
- prijatá ako osoba ovládajúca nemecký jazyk na úrovni stupňa B2, v tom čase študentka Filozofickej fakulty ÚKF Nitra v odbore nemecký jazyk a literatúra a história. Žalobca vyučoval iba telesnú výchovu. V zmysle súdnej praxe, skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť zamestnanca, nie je podmienená absolútnym znížením počtu pracovníkov, naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov; zamestnávateľovi nezáleží totiž len na počte zamestnancov, ale tiež na ich zložení z hľadiska profesii a kvalifikácie (R 57/1968).
11. Ak žalobca dáva prijatie týchto troch zamestnancov do súvislosti s povinnosťou (zároveň úsilím) žalovaného zaobchádzať s verejnými zdrojmi hospodárne, je potrebné uviesť. Ak má žalovaný zabezpečiť svoje zákonné povinnosti pri výučbe predmetov základnej školy, musí zabezpečiť aj učiteľov schopných takejto výučby. Naopak, nehospodárnym nakladaním s verejnými zdrojmi by bolo, ak by žalovaný zamestnával takých zamestnancov, ktorí berú plat na plný úväzok, avšak nemajú viac ako polovicu svojho pracovného času čo na pracovisku robiť, ako je to v prípade žalobcu. Je to mrhanie verejnými zdrojmi.
12. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ z jeho záverov vyplýva, že žalobca sa pre žalovaného nestal nadbytočným nie je preskúmateľné a nezodpovedá výkladu zákonného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP. V tejto súvislosti tiež procesný súd nevykonal dokazovania (nepreveril si schopnosti žalobcu vyučovať nemecký jazyk), aby mohol jednoznačne ustáliť, že túto výučbu by zvládol na minimálne požadovanej úrovni stupňa B2. Súdy často pri výklade ustanovení Zákonníka práce, teda aj pri výklade výpovedných dôvodov nepostupujú dôsledne, považuje preto odvolací súd za vhodné v predmetnej situácii uviesť.
14. V § 63 ods. 1 písm. b) je uvedený výpovedný dôvod nadbytočnosti zamestnanca, ktorá môže byť spojená s viacerými skutočnosťami, a to s písomným rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu, a) o zmene jeho úloh, b) o zmene technického vybavenia, c) o zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, d) o iných organizačných zmenách. Zákonník práce vyžaduje pre uvedené rozhodnutie zamestnávateľa písomnú formu.
- Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa aj pri tomto výpovednom dôvode je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania výpovede. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase - spravidla vo výpovednej dobe - stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. Pokiaľ realizácia organizačnej zmeny nastane skôr, než uplynie výpovedná doba, zamestnávateľ nemôže počas výpovednej doby zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, pôjde o prekážku na strane zamestnávateľa (§ 142 ZP). Výpoveď je neplatná v prípade, keď sa rozhodnutie o organizačnej zmene nerealizuje, a keď sa rozhodnutie o nej zrušilo.
- Pri výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP musia byť splnené súčasne tri základné predpoklady, a to a) nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce alebo iných organizačných zmenách, b) nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca inou vhodnou prácou, c) ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa Zákonníka práce (napr. § 63 ods. 2 ZP).
15. Je teda potrebné pri preskúmavaní existencie výpovedného dôvodu nadbytočnosti zisťovať, či skutočne ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce alebo o iné organizačné zmeny. Samozrejme je potrebné zisťovať či sa zamestnanec stal skutočne nadbytočným. Je zároveň potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia dvoch mesiacov znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 ZP). Tiež je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. 16. Ustanovením § 63 ods. 2 ZP je zamestnávateľovi daná tzv. ponuková povinnosť. Zákonník práce neustanovuje, akou formou treba zamestnancovi inú vhodnú prácu ponúknuť. Ponuková povinnosť je však hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a zamestnávateľ je povinný ju uskutočniť ešte pred daním výpovede.
17. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 ZP).
18. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) by nebol daný, ak by zamestnávateľ takto chcel skončiť pracovný pomer so zamestnancom zaradením na pracovisku alebo vykonávajúcim práce, ktorých sa predmetná organizačná zmena netýka. Rovnako aj v prípade, kedy nadbytočnosť zamestnanca bola dôsledkom uzatvorenia pracovných pomerov s novými zamestnancami.
19. Je nepochybné, že v rozhodnutí Základnej školy s materskou školou Gemerský Jablonec so sídlom 930 35 Gemerský Jablonec 244, IČO: 37 831 771 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce č. 1/2014 zo dňa 05. 05. 2014 sa, okrem iného uvádza : „V škole sú nadbytoční zamestnanci vyučujúci predmety, ktorých počet vyučovacích hodín je vo všeobecnosti nízky (ako je telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova), a tento počet sa permanentne znižuje vzhľadom na znižovanie počtu žiakov a počtu tried v škole; takémuto zamestnancovi nie je možné nariadiť výkon práce v časovom rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve, resp. stanovenom všeobecným predpisom určujúcim počet vyučovacích hodín pre pedagogických pracovníkov v školách, a preto sa takýto zamestnanec stáva pre školu nadbytočný.
20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počet žiakov na škole žalovaného klesal a klesal aj počet tried, pričom táto situácia bola pretrvávajúca. Žalobca vyučoval telesnú výchovu na druhom stupni základnej školy. Žalovaný v súlade s rozhodnutím organizácie o znížení počtu zamestnancov, ktorí sú v škole nadbytoční, keďže vyučujú predmety ktorých počet vyučovacích hodín vo všeobecnosti je nízky, ako telesná výchova, výtvarná výchova a hudobná výchova, dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Treba zdôrazniť, že žalobca nereagoval na ponuku žalovaného vyučovať na kratší pracovný úväzok. Riaditeľ žalovaného vo svojej výpovedi v podstate uviedol, že v prípade, ak by žalobca bol akceptoval ponuku pracovať na kratší pracovný úväzok, k výpovedi by nemuselo dôjsť.
21. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože nedáva do súladu zistený a konštatovaný skutkový stav okresným súdom a použitím príslušnej právnej normy. Súd správne konštatoval, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď potom, čo bolo prijaté rozhodnutie organizačných zmenách, z ktorého vyplývala nadbytočnosť žalobcu, pretože vzhľadom k nedostatku kapacít už nemohol vyučovať telesnú výchovu na druhom stupni na plný úväzok. Žalobca nemohol vyučovať telesnú výchovu ani na prvom stupni, pretože tu vyučovanie telesnej výchovy bolo pokryté inými učiteľmi.
22. Z odôvodnenia rozhodnutia procesného súdu by sa mohlo usudzovať, že okresný súd, ktorý poukazuje na prijatie učiteľky nemeckého jazyka má za to, že nemecký jazyk mohol vyučovať aj žalobca. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný nemal ani vedomosť o tom, že žalobca má ovládať nemecký jazyk. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že nemecký jazyk je schopný vyučovať na patričnej úrovni, bolo by potrebné túto skutočnosť preveriť. Tvrdenie procesného súdu „keď navrhovateľovi bola daná výpoveď a v dôsledku toho je predmet telesná výchova na druhom stupni vyučovaná nekvalifikovanými zamestnancami a tiež podľa pracovnej náplne zo dňa 02. 09. 2014 na miesto učiteľky bola prijatá nekvalifikovaná sila B. G., súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na danie výpovede navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože navrhovateľ je kvalifikovaným zamestnancom, počet hodín telesnej výchovy na škole na prvom a druhom stupni ((keďže navrhovateľ má kvalifikáciu učiteľstvo pre školy I. cyklu, teda triedy 1 - 9) je minimálne v rozsahu 10,5 hodiny (podľa rámcového učebného plánu pre 1.- 4. ročník 8 hodín a pre 5.- 9. ročník 10 hodín), ktorý rozsah je potrebné odučiť v predmete, na ktorý má kvalifikáciu, kým ostatné hodiny sa môžu odučiť v predmete, na ktorú nemá kvalifikáciu.“
23. „V konečnom dôsledku teda odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu, že nie je potrebný rozsah hodín, ktoré by mohol kvalifikovane odučiť, teda 10,5 hod., kým na druhej strane prijal zamestnankyňu, ktorá v čase prijatia nemala potrebnú kvalifikáciu, teda mohla všetky hodiny odučiť iba nekvalifikovane (na rozdiel od navrhovateľa, ktorý aspoň časť mohol odučiť kvalifikovane). S prihliadnutím na všetky tieto aspekty súd dospel k záveru, že výpoveď daná navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti je účelová a neboli splnené podmienky na danie tejto výpovede, ...“.
24. Tvrdenie súdu prvého stupňa v tejto časti je nepreskúmateľné najmä z toho dôvodu, že sa zaoberá popisovaním všeobecných skutočností a nie aplikáciou zákonného ustanovenia. Nepreskúmateľné rozhodnutie znemožňuje strane, aby primerane reagovala na závery súdu, a preto jej odníma možnosť uskutočňovať jej patriace procesné práva. Došlo takto nepochybne k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd zároveň nezhodnotením vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu posúdeniu veci.
25. Nie je zrejmé, či zo záverov súdu prvého stupňa azda vyplýva, že žalobca mohol odučiť telesnú výchovu aj na prvom stupni, a teda, že žalovaný mal rozviazať pracovný pomer s tými pracovníkmi, ktorí na prvom stupni telesnú výchovu vyučujú. Takýto záver je však neprijateľný a nakoniec aj sám prvoinštančný súd v rozhodnutí uvádza, že zamestnávateľ nie je obmedzený v tom, s ktorým zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd nie je oprávnený túto otázku preskúmavať.
26. Pochybením procesného súdu je aj skutočnosť, že zamieňa pojmy „nekvalifikovaný pracovník“ a „odučiť predmety nekvalifikovane“. Je totiž rozdiel v tom, či zamestnanec, ktorý nemá potrebnú kvalifikáciu bude vykonávať svoju prácu nekvalifikovane (teda neodborne), alebo vzhľadom k dosiahnutému vzdelaniu, skúsenostiam a schopnostiam dokáže prácu vykonávať kvalifikovane (teda odborne na primeranej výške).
27. V priebehu ďalšieho konania preto bude na okresnom súde, aby dôkazne preveril, či v skutočnosti žalobca mohol vyučovať nemecký jazyk kvalifikovane a na požadovanej odbornej úrovni.
28. Iba v prípade, ak sa v priebehu ďalšieho konania preukážu žalobcove schopnosti vyučovať nemecký jazyk kvalifikovane na patričnej úrovni tak, aby netrpela úroveň vzdelávania, môže byť záver procesného súdu o účelovej výpovedi danej žalobcovi akceptovaný. Je však samozrejmé, že sumár rozsahu vyučovania nemeckého jazyka a sumár rozsahu vyučovania telesnej výchovy by spĺňal náplň pracovného úväzku na plný počet vyžadovaných vyučovacích (ale aj pracovných) hodín.
29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).