Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoP-3-2017.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov R.. T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, Q., zastúpenej JUDr. Pavlom Závackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok a Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, X., zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, Humenné, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14. 07. 2016, č. k. 3P/201/2015-36 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení bežného výživného, dlžného výživného a vo výroku o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01. 03. 2015. Dlh na výživnom vo výške 1 334,74 Eur súd povolil otcovi splácať počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným vždy do 20-teho dňa v mesiaci po 20 Eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že mal. dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov a od narodenia je v starostlivosti matky. Doposiaľ úprava výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu súdom vykonaná nebola. Matka s dieťaťom bývajú v rodinnom poschodovom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky zo strany matky. Matka s dieťaťom obýva poschodie domu, domácnosť je zariadená, udržiavaná v poriadku a v čistote. V domácnosti matky súd nezistil žiadne nedostatky, matka s dieťaťom pravidelne navštevujú odborné vyšetrenia z dôvodu kontroly zdravotného stavu dieťaťa. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 226 Eur, iný príjem nemá. Z dôvodu nízkeho príjmu matka na domácnosť finančne neprispieva. Otec pôsobil ako profesionálny vojak od 03. 04. 2008 do 10. 03. 2015 s čistým mesačným príjmom 752,71 Eur. Služobný pomer otca bol ukončený prepustením, pretože v priebehu po sebe 6. nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § XXX zákona č. XXX/ XXXX Z. z. o L.. Toho času je otec nezamestnaný, od 29. 10. 2015 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani príspevok k dávke. Od marca 2015 otec nepravidelne prispieva na výživu dieťaťa; do rozhodnutia prispel sumou 365,26 Eur.
3. S poukazom na ust. § § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.; Zákona o rodine, súd uzavrel, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať, zabezpečuje mu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia, dieťa má u matky vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývin. Preto súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.
4. Pri určení výživného súd vychádzal zo zistenia, že otec vlastným zavinením pre porušenie základnej povinnosti Y. stratil zamestnanie, kde dosahoval stabilný príjem 750 Eur mesačne netto. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 2 druhej vety Zákona o rodine vychádzal z toho, že otec pri príjme 750 Eur netto je schopný prispievať na dieťa výživným vo výške 100 Eur mesačne. Tiež prihliadol na skutočnosť, že otec je v mladom produktívnom veku (XX rokov), nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú schopnosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdavky na vlastnú výživu (napr. diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky atď), disponuje schopnosťami zadovážiť si príjem. Rovnako súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka osobnou starostlivosťou o maloletú zabezpečuje dieťa a z toho dôvodu má obmedzené možnosti zamestnať sa. Súd určil výživné od 01. 03. 2015, t. j. od času, kedy otec prestal pravidelne prispievať na výživu dieťaťa. Za obdobie od 01. 03. 2015 do 31. 07. 2016 mal otec zaplatiť na výživnom 1 700 Eur (17 mesiacov x 100 Eur); otec za uvedené obdobie zaplatil výživné 365,26 Eur, a preto dlžné výživné predstavujúce 1 334,74 Eur, súd povolil otcovi splácať po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok s prihliadnutím na výšku dlžného výživného, ako aj na skutočnosť, že otec je v súčasnosti nezamestnaný.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že po narodení dieťaťa začal prispievať na výživu a požiadal zamestnávateľa o preloženie z pracoviska v P.. Bol pridelený do B. a naivne si predstavoval, že s matkou vytvoria kompletnú mladú rodinu so zázemím vlastného bývania. V čase, keď už mal nastúpiť do B. mu matka oznámila, že samostatne s ním bývať nepôjde, čo otec považuje za nekorektné; napriek tomu po skončení pracovných povinností vždy cestoval za matkou a dieťaťom do miesta trvalého bydliska matky. Z cestovania bol fyzicky unavený, nepripravený dôsledne na výkon náročného povolania L.. Tiež psychická nepohoda po narodení dieťaťa mala za následok, že si v zamestnaní neplnil riadne a včas svoje povinnosti, čo nebolo ospravedlnením pre zamestnávateľa a z tohto dôvodu bol prepustený z V.. Je si vedomý, že o zamestnanie prišiel z dôvodu zlyhania, ktoré pramenilo z jeho psychického a fyzického vypätia, v ktorom sa nachádza dodnes. Preto žiada odvolací súd, aby prihliadol na vyššie uvedené okolnosti a stanovil výšku výživného primeranú súčasným majetkovým a zárobkovým možnostiam otca.
6. Matka k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania považuje za tendenčné s cieľom postaviť matku do role vinníka, ospravedlniť svoju dlhodobú pasivitu, neochotu hľadať si zamestnanie, mať stály príjem a prispievať na výživu dieťaťa. Všetko nasvedčuje tomu, že aktuálny stav otcovi vyhovuje. Jeho pravidelné návštevy boli ukončené dňom 22. 03. 2015, po tomto dátume bol dieťa navštíviť len trikrát, hoci mal na to oveľa viac príležitosti (napr. túra v P. B. s jeho rodinou v auguste 2015, opakované pojednávania na súde). Po prepustení z V. mal možnosť podať odvolanie, na čo ho matka nabádala minimálne štyrikrát, čo neučinil. Tvrdil, že aj tak chcel z D. odísť, v súčasnosti tvrdí, že nemá príjem, a preto nemôže prispievať na dieťa. V období od 22. 03. 2015 do 13. 07. 2015 matka opakovane otca nabádala, aby využil možnosť absolvovania rekvalifikačného kurzu, resp. kurzov cez C., ktoré by mal po úspešnom absolvovaní v plnej výške finančne kompenzované. Na tieto návrhy matky nereagoval. Od marca 2015 otec prispel na mal. V. dvakrát sumou 100 Eur v júli 2015, 15,26 Eur v októbri počas druhej návštevy dieťaťa a posledný finančný príspevok zaslal v apríli 2016 vo výške 250 Eur, čo spolu predstavuje 365,26 Eur. Aj keď v odvolaní tvrdí, že chcel, aby boli kompletná rodina so zázemím vlastného bývania, nič konkrétne neurobil preto, aby sa táto vízia zrealizovala. Očakával, že ho z P. prevelia do Y., čím sa črtala možnosť dennej dochádzky do zamestnania (z Q. hodina cesty autom). Pri každej víkendovej návšteve sa otec sťažoval na nevyhovujúce pracovné podmienky v D., ktoré sa odrážali na jeho psychike. Hovoril, že z D. chce odísť, odmietal otvorenú a úprimnú komunikáciu a so starostlivosťou o dcéru matke minimálne pomáhal. Preto čoraz viac cítila, že vzťah nestojí na pevných základoch partnerskej dôvery, úprimnosti, vzájomného rešpektu, rodičovskej lásky a zodpovednosti. Rodina otca pre nemanželské dieťa rodičov tlačili do svadby, ale matka nemohla dať manželský sľub človeku, ktorý myslí predovšetkým na uspokojenie svojich záujmov a nie na potreby rodiny a blaho dieťaťa. Otec je fyzicky zdatný bez hendikepov, nič mu nebráni nájsť si zamestnanie, osamostatniť sa od rodičov, ktorí mu tolerujú dlhodobú stagnáciu a dostatočne ho nemotivujú k osamostatneniu a
vlastnej zárobkovej činnosti. Navyše otec spadá do kategórie dlhodobo nezamestnaných do XX rokov, ktorí sú cieľovou skupinou rôznych prebiehajúcich projektov za účelom nájdenia si zamestnania či absolvovania preplatenej rekvalifikácie. Otec pochádza z rodiny železničiarov, všetci okrem neho majú cestovanie vlakom zadarmo, napriek tomu nikto z rodiny sa o mal. dieťa nezaujíma, nenavštevuje ho, ani sa neinformuje ako sa dieťa má a ako prospieva. Otec mohol pracovať pre N. ako výpravca alebo rušňovodič, ale nemá záujem.
7. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
8. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozsudok je vecne správny a odvolanie otca mal. dieťaťa je nedôvodné.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 Zákona o rodine sa použije primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ako aj vec správne právne posúdil.
15. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a pod.
17. Pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové pomery) dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
18. Z dôkazov realizovaných pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že otec bol zamestnancom R. pôsobil v N. od 03. 04. 2008 a jeho posledným miestom výkonu služby bol K. (Y. od 01. 12. 2014 do 10. 03. 2015). Služobný pomer s otcom bol ukončený v zmysle § XX ods. X písm. A.) zákona č. XXX/XXXX o L. z dôvodu, že otec v priebehu po sebe nasledujúcich 6.mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § XXX citovaného zákona (č. l. 22 spisu). Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že v roku 2014 otec dosiahol priemerný mesačný príjem 792,10 Eur netto a za prvé tri mesiace roku 2015 jeho čistý mesačný príjem predstavoval 770 Eur (č. l. 23 - 24 spisu). Otec okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. iné vyživovacie povinnosti nemá.
19. Súd prvej inštancie správne posúdil schopnosti a možnosti otca, ktorý je v súčasnosti nezamestnaný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otcom nadobudnuté skúsenosti z D. ho predurčujú riadne sa zamestnať, disponovať so svojimi schopnosti a zadovážiť si príjem.
20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozoberal kritéria pri určovaní pomerov na strane rodičov, posúdil ich správne vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane mal. dieťaťa. Vyhodnotením uvedených všetkých zistení jednotlivo, aj v súhrne je aj odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie určil výživné na mal. dieťa v náležitej výške. Súdom prvej inštancie určené výživné pokladá odvolací súd za adekvátne vzhľadom na potreby mal. dieťaťa s ohľadom na osobnú starostlivosť matky a aj na reálne schopnosti otca zabezpečiť si príjem, ktorý takéto výživné umožňuje plniť.
21. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že je povinnosťou otca usporiadať si život tak, aby si našiel zamestnanie a bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Na margo nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti povinným, odvolací súd zdôrazňuje, že narodením dieťaťa rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, a preto je nevyhnutné, aby otec svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k mal. V. dokázal vždy a za všetkých okolností splniť.
22. Výška výživného určená súdom prvej inštancie je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Preto odvolací súd považoval súdom prvej inštancie určené bežné výživné a zároveň dlžné výživné za zákonné a vecne správne a aj tu je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej konkrétne výhrady proti dlhu na výživnom v odvolaní neuplatnil.
23. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj potreby mal. dieťaťa, ako aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a výživné určil v súlade s ust. § 62 ods. 2, ods. 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých výrokoch potvrdil ako vnes správny (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).