Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4T-91-2015.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/91/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, (§138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2017 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný X. W. nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom R. B. č. XXX, okres K., na slobode, nezamestnaný, slobodný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 24.06.2015 v čase okolo 18:30 hod. vo dvore rodinného domu č. XXX v obci R. B., okres K., sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojmu bratovi V. W., nar. XX.XX.XXXX, kde na to zobral do rúk vidly a rozbehol sa smerom k V. W., ktorý zo strachu o svoj život a zdravie ušiel z dvora do domu a zamkol vchodové dvere, do ktorých narazil predmet, kde následne V. W. videl, ako X. W. odnáša spred domu vidly so zlomenou rukoväťou,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - násilím,
t ý m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona)
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 08.12.2015 na X. W. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ( § 138 písm. d/ Trestného zákona),
písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Vo svojom výsluchu uviedol, že s bratom majú problémy, lebo ho oklamali pri dedičskom konaní a urobili pojednávanku bez neho. Taktiež ho hnevá to, že vyhadzuje jeho mamu z domu a chce ju poslať do R. J..
Vyjadril sa, že v ten deň prišiel z kostola, pričom sa vždy sa zastaví na pivo alebo na pohárik. Keď prišiel domov, šiel dať zajacom a taktiež sa šiel pozrieť, či majú ovce seno. O. sa nevyhrážal, iba mu povedal, aby nepapuľoval do neho a do jeho mamy, lebo že to dá na súd.
Uviedol, že sa háda iba s týmto bratom. S druhým bratom sa nebaví a to z dôvodu tej pojednávanky. Ďalej uviedol, že sa bratovi nevyhrážal zabitím. Vidly, o ktorých hovorí jeho brat, ani v tom čase pri sebe nemal, nakoľko ich od zlosti rozbil o chodník pred humnom. Jeho brat sa po tomto schoval.
Svedok poškodený V. W. nežiadal, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu a ku skutku sa vyjadril, že v ten deň prišiel z práce domov, manželka bola s deťmi von. Keď chcel ísť kúriť, zbadal brata ako tam nadáva a tak mu len povedal, aby sa ukľudnil. Vtom sa na neho rozbehol s vidlami a tak ušiel do domu. On je opitý každý deň s tým, že hliadka tam chodí pravidelne. Nie raz sa stalo, že rozbil aj okno na maminej izbe s tým, že ale nič na neho podať nechcela. Nadáva manželke aj deťom. V ten deň mu povedal, že ho prepichne vidlami a bude mať pokoj. Potom, ako ušiel do domu, ešte chodil po dvore a nadával. Chodil tam s tými zlomenými vidlami a tak zavolal policajtov. Svojho brata sa vtedy bál. Bol pod vplyvom alkoholu a on nevedel, čo ho môže napadnúť. Žena a deti už boli vo vnútri a tak pred ním zamkol dvere.
Z výpovede svedkyne U. W. vyplynulo, že skutok nevidela, len bola s deťmi von. Keď už vchádzala dnu do domu, tak počula krik a zrazu za nimi vbehol manžel, ktorý zamkol dvere. Potom počula ako o vchodové dvere niečo buchlo s tým, že to obžalovaný rozbil vidly o tieto dvere. Manžel jej povedal, že sa mu brat vyhrážal vidlami. Vyhráža sa mu stále, je to aj každý deň a potom tie vidly rozbil. Brat mu nadáva každý deň. Častuje ho takými nadávkami ako keď sú opití ľudia. Nadáva aj jej a deťom. Rovnako ju vyhadzuje z domu. Nadáva jej nielen doma, ale aj na ceste.
Z výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria a odvetvie sexuológia vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval v novembri 2015 a vzhľadom na to, že odvtedy nevyplynuli pre neho žiadne nové skutočnosti, v plnom rozsahu zotrval na jeho záverov. Vzhľadom na to, že obžalovaný pije celý život, a jedná sa u neho o alkoholicky degradovanú osobnosť, nie je predpoklad, žeby akákoľvek forma protialkoholickej liečby splnila svoj účel.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s fotodokumentáciou, správou Obecného úrad R. B., správou MUDr. I. E., registrom trestov, správou Obvodného oddelenia PZ K., uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5T/46/2008-367 zo dňa 03.07.2014, uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 0Tp/415/2015 zo dňa 25.09.2015.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), sa dopustí ten, kto sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - násilím.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe.
Aj napriek tomu, že popieral, že by sa bol poškodenému vyhrážal zabitím a rovnako popieral skutočnosť, že by bol vidly hodil do vchodových dverí, jeho výpoveď bola vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného, ktorý sa vyjadril, že keď zbadal brata ako tam nadáva a tak mu len povedal, aby sa ukľudnil. Vtom sa na neho rozbehol s vidlami a tak ušiel do domu. Jeho výpoveď podporuje je aj výpoveď svedkyne U. W., ktorá sa vyjadrila, že síce samotný skutom nevidel, ale keď vchádzala s deťmi do, tak počula krik a
zrazu za nimi vbehol manžel, ktorý zamkol dvere. Potom počula, ako o vchodové dvere niečo buchlo s tým, že to obžalovaný rozbil vidly o tieto dvere. To, že obžalovaný hodil vidly o vchodové dvere, aj napriek tvrdeniu, že tieto rozbil na chodníku pred humnom je preukázané okrem výpovedí svedkov aj fotodokumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetné vidly boli hodené o vchodové dvere.
Taktiež sa súd stotožnil aj s kvalifikáciou konania obžalovaného podľa § 138 písm. d/ Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému zabitím a aj s kvalifikáciou podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, keďže obžalovaný je bratom poškodeného.
S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona).
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z odpisu z registra trestov súd zistil. Že obžalovaný bol naposledy súdom trestaný rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5T/49/2008 zo dňa 11.02.2011, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom na 3 roky.
Skúšobná doba mu bola predĺžená uznesením Okresného súdu v Námestove sp. zn. 5T/46/2008 zo dňa 19.08.2014 o 14 mesiacov.
Súd v danom prípade nenašiel žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a 37 Trestného zákona.
Podľa § 49 Trestného zákona: (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku v predĺženej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd v danom prípade ukladal nepodmienečný trest.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu: a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.