Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/91/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, (§138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2017 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný X. W. nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom R. B. č. XXX, okres K., na slobode, nezamestnaný, slobodný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 24.06.2015 v čase okolo 18:30 hod. vo dvore rodinného domu č. XXX v obci R. B., okres K., sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojmu bratovi V. W., nar. XX.XX.XXXX, kde na to zobral do rúk vidly a rozbehol sa smerom k V. W., ktorý zo strachu o svoj život a zdravie ušiel z dvora do domu a zamkol vchodové dvere, do ktorých narazil predmet, kde následne V. W. videl, ako X. W. odnáša spred domu vidly so zlomenou rukoväťou,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - násilím,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona)

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 08.12.2015 na X. W. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ( § 138 písm. d/ Trestného zákona),

písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu uviedol, že s bratom majú problémy, lebo ho oklamali pri dedičskom konaní a urobili pojednávanku bez neho. Taktiež ho hnevá to, že vyhadzuje jeho mamu z domu a chce ju poslať do R. J..

Vyjadril sa, že v ten deň prišiel z kostola, pričom sa vždy sa zastaví na pivo alebo na pohárik. Keď prišiel domov, šiel dať zajacom a taktiež sa šiel pozrieť, či majú ovce seno. O. sa nevyhrážal, iba mu povedal, aby nepapuľoval do neho a do jeho mamy, lebo že to dá na súd.

Uviedol, že sa háda iba s týmto bratom. S druhým bratom sa nebaví a to z dôvodu tej pojednávanky. Ďalej uviedol, že sa bratovi nevyhrážal zabitím. Vidly, o ktorých hovorí jeho brat, ani v tom čase pri sebe nemal, nakoľko ich od zlosti rozbil o chodník pred humnom. Jeho brat sa po tomto schoval.

Svedok poškodený V. W. nežiadal, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu a ku skutku sa vyjadril, že v ten deň prišiel z práce domov, manželka bola s deťmi von. Keď chcel ísť kúriť, zbadal brata ako tam nadáva a tak mu len povedal, aby sa ukľudnil. Vtom sa na neho rozbehol s vidlami a tak ušiel do domu. On je opitý každý deň s tým, že hliadka tam chodí pravidelne. Nie raz sa stalo, že rozbil aj okno na maminej izbe s tým, že ale nič na neho podať nechcela. Nadáva manželke aj deťom. V ten deň mu povedal, že ho prepichne vidlami a bude mať pokoj. Potom, ako ušiel do domu, ešte chodil po dvore a nadával. Chodil tam s tými zlomenými vidlami a tak zavolal policajtov. Svojho brata sa vtedy bál. Bol pod vplyvom alkoholu a on nevedel, čo ho môže napadnúť. Žena a deti už boli vo vnútri a tak pred ním zamkol dvere.

Z výpovede svedkyne U. W. vyplynulo, že skutok nevidela, len bola s deťmi von. Keď už vchádzala dnu do domu, tak počula krik a zrazu za nimi vbehol manžel, ktorý zamkol dvere. Potom počula ako o vchodové dvere niečo buchlo s tým, že to obžalovaný rozbil vidly o tieto dvere. Manžel jej povedal, že sa mu brat vyhrážal vidlami. Vyhráža sa mu stále, je to aj každý deň a potom tie vidly rozbil. Brat mu nadáva každý deň. Častuje ho takými nadávkami ako keď sú opití ľudia. Nadáva aj jej a deťom. Rovnako ju vyhadzuje z domu. Nadáva jej nielen doma, ale aj na ceste.

Z výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria a odvetvie sexuológia vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval v novembri 2015 a vzhľadom na to, že odvtedy nevyplynuli pre neho žiadne nové skutočnosti, v plnom rozsahu zotrval na jeho záverov. Vzhľadom na to, že obžalovaný pije celý život, a jedná sa u neho o alkoholicky degradovanú osobnosť, nie je predpoklad, žeby akákoľvek forma protialkoholickej liečby splnila svoj účel.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s fotodokumentáciou, správou Obecného úrad R. B., správou MUDr. I. E., registrom trestov, správou Obvodného oddelenia PZ K., uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5T/46/2008-367 zo dňa 03.07.2014, uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 0Tp/415/2015 zo dňa 25.09.2015.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), sa dopustí ten, kto sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - násilím.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe.

Aj napriek tomu, že popieral, že by sa bol poškodenému vyhrážal zabitím a rovnako popieral skutočnosť, že by bol vidly hodil do vchodových dverí, jeho výpoveď bola vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného, ktorý sa vyjadril, že keď zbadal brata ako tam nadáva a tak mu len povedal, aby sa ukľudnil. Vtom sa na neho rozbehol s vidlami a tak ušiel do domu. Jeho výpoveď podporuje je aj výpoveď svedkyne U. W., ktorá sa vyjadrila, že síce samotný skutom nevidel, ale keď vchádzala s deťmi do, tak počula krik a

zrazu za nimi vbehol manžel, ktorý zamkol dvere. Potom počula, ako o vchodové dvere niečo buchlo s tým, že to obžalovaný rozbil vidly o tieto dvere. To, že obžalovaný hodil vidly o vchodové dvere, aj napriek tvrdeniu, že tieto rozbil na chodníku pred humnom je preukázané okrem výpovedí svedkov aj fotodokumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetné vidly boli hodené o vchodové dvere.

Taktiež sa súd stotožnil aj s kvalifikáciou konania obžalovaného podľa § 138 písm. d/ Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému zabitím a aj s kvalifikáciou podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, keďže obžalovaný je bratom poškodeného.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona).

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z odpisu z registra trestov súd zistil. Že obžalovaný bol naposledy súdom trestaný rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5T/49/2008 zo dňa 11.02.2011, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom na 3 roky.

Skúšobná doba mu bola predĺžená uznesením Okresného súdu v Námestove sp. zn. 5T/46/2008 zo dňa 19.08.2014 o 14 mesiacov.

Súd v danom prípade nenašiel žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a 37 Trestného zákona.

Podľa § 49 Trestného zákona: (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku v predĺženej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd v danom prípade ukladal nepodmienečný trest.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu: a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.