Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v I. T., dieťa matky: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX a otca: L. P., rodné priezvisko N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. P., C. Y. XXX, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Danou Ďalakovou, so sídlom Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Daxnerova 2, o návrhu otca maloletého dieťaťa na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca zo dňa 30.11.2016 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10P/152/2016-22 zo dňa 20.10.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca s maloletým Z. N., nar. XX.XX.XXXX a to v každý týždeň v kalendárnom roku v piatok v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa s povinnosťou otca odovzdať dieťa riadne a včas matke v mieste bydliska matky, matke maloletého dieťaťa súd uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu a nie sú dohodnutí v otázke výkonu a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Ich vzťahy sú napäté, otec nechce komunikovať s matkou dieťaťa a podľa vyjadrenia matky, otec po stretávaní sa so synom matke dieťa odovzdával oneskorene alebo vôbec a musela zasahovať aj polícia. Podľa názoru súdu tak bolo potrebné úpravu styku otca s maloletým dieťaťom upraviť a určiť pre otca, ako aj pre dieťa harmonogram ich stretávania, ale taký, ktorý bude rešpektovať denný režim dieťaťa, pretože ide o dieťa útleho veku, ktoré potrebuje intenzívnu starostlivosť matky, nakoľko je ešte kojené a matka je lepšie uspôsobená na to, aby mu mohla zabezpečil všetky jeho potreby tak po stránke biologickej, ako aj emocionálnej a podobne. Matka s návrhom otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom súhlasila, rešpektovala právo otca na jeho styk s maloletým dieťaťom, chcela len, aby tento prebiehal v súlade s denným režimom maloletého dieťaťa. Súd následne upravil styk otca s maloletým dieťaťom zohľadňujúc pritom vyjadrenie matky, ako aj kolízneho opatrovníka a najmä to, že ide o maloleté dieťa útleho veku, ktoré je kojené, má svoj denný režim a potrebuje zvýšenú starostlivosť matky. Súd tak mal za to, že je v súčasnosti postačujúce upraviť styk otca s dieťaťom v rozsahu raz týždenne vždy v piatok od 10.00 hod. do 15.00 hod.. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 a ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil jeho argumenty, naopak jednostranne uznal všetky argumenty matky maloletého dieťaťa a jeho styk s maloletým dieťaťom upravil vo veľmi zúženej podobe. Súd uveril tvrdeniam matky, že maloleté dieťa ešte kojí. Toto však podľa tvrdenia otca nie je pravda. Matka už maloleté dieťa nekojí. Nakoľko v čase konania súdu prvej inštancie nemal právneho zástupcu, nevedel sa presne vyjadriť a presne špecifikovať svoj návrh, ani čoho sa v konaní domáhal, preto otec v odvolaní podanom prostredníctvom právneho zástupcu nanovo špecifikoval petit návrhu a to tak, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý párny víkend v kalendárnom roku vždy v čase od piatka od 09.00 hod. do nedele do 15.00 hod., ako aj každý kalendárny rok na 1. sviatok vianočný v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod., ako aj na Veľkonočný pondelok v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod., pričom si otec maloleté dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa z rúk matky a dieťa riadne a včas odovzdá matke v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa do rúk matky. Otec v odvolaní uviedol, že sa o maloleté dieťa dokáže po každej stránke osobne postarať na tej istej úrovni, ako matka maloletého dieťaťa. V súlade s navrhovaným petitom potom otec navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho návrhu uvedenom v odvolaní vyhovel, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade s jeho návrhom uvedeným v odvolaní.

3. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloleté dieťa je naviazané na jej osobu a vzhľadom na jeho vek je nemožné, aby strávilo noc bez matky. To, že otec dieťaťa tvrdí, že dieťa nekojí, svedčí o tom, že nemá vedomosť o potrebách svojho syna. Dieťa ešte doposiaľ matka kojí, dieťa sa toho dožaduje najmä pred spaním a aj pred poobedňajším odpočinkom. Svoje tvrdenie vie matka aj dokázať. Matka uviedla, že je toho názoru, že otcovi dieťaťa vyšla dostatočne v ústrety, keď súhlasila s týždennými návštevami dieťaťa. Otec sa matke podľa jej tvrdenia naďalej vyhráža aj v prítomnosti dieťaťa, čo bolo riešené na priestupkovom konaní na Okresnom úrade v I. T.. Okrem toho matka uviedla, že v mesiaci november 2016 neuhradil otec výživné na maloleté dieťa. Dieťa má svoj zabehnutý režim a matka ho nechce vystavovať traume z odlúčenia od matky, čím nevylučuje, že keď bude dieťa staršie, svoj postoj zmení. Matka uviedla, že nechce svoje dieťa obrať o stretnutia s otcom, trvá však na určení styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na stanovisku, ktoré prezentoval na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 20. 10. 2016, poukazujúc na vek dieťaťa a jeho denný režim. Súd pri dokazovaní a vyhlásení rozsudku plne rešpektoval práva rodičov, ako aj záujem maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa už pred začatím pojednávania nesúhlasil s vlastným podaným návrhom ohľadom úpravy styku s maloletým synom, ktorý mu údajne nevyhovoval kvôli zlému autobusového spojenia. Matka bola prístupná a otvorená rôznym alternatívam, ktoré otec prezentoval počas pojednávania, ale s tým, aby ona nosila dieťa otcovi, nesúhlasila. Kolízny opatrovník podotkol, že sa jedná o maloleté dieťa, ktoré je ešte podľa vyjadrenia matky kojené, z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladá za správne a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu.

5. Otec maloletého dieťaťa reagoval na vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu a uviedol, že trvá na svojom návrhu, ktorý je presne špecifikovaný v jeho odvolaní. Nesúhlasí s argumentmi matky maloletého dieťaťa, ani s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Opätovne zdôrazňuje, že ako otec sa dokáže o dieťa po každej stránke osobne postarať na tej istej úrovni ako matka maloletého dieťaťa. Nie je pravdou, že matka maloletého dieťaťa bola na pojednávaní otvorená rôznym alternatívam, ako to uvádza vo vyjadrení kolízny opatrovník dieťaťa, naopak matka maloletého dieťaťa sa snažila styk otca s maloletým dieťaťom čo najviac obmedziť. Otec opätovne uviedol svoj novokoncipovaný návrh na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom zhodne s návrhom uvedeným v odvolaní.

6. Kolízny opatrovník reagoval na vyjadrenie otca a len v stručnosti zotrval na svojom stanovisku prezentovanom už skôr v konaní a opätovne navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu, nakoľko súd pri dokazovaní a vyhlásení rozsudku plne rešpektoval práva rodičov, ako aj záujem maloletého dieťaťa.

7. Matka maloletého dieťaťa taktiež reagovala na vyjadrenie otca k jej vyjadreniu k odvolaniu otca a uviedla, že trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 12. 2016. Nesúhlasí s tvrdením otca, že sa dokáže postarať o dieťa na rovnakej úrovni ako ona. Keďže s ním žila, vie aké má bytové a sociálne pomery. Žije v jednej miestnosti bez elektriny, čo pre dieťa nie je

vyhovujúce prostredie. Okrem toho podľa tvrdenia matky otec požíva alkoholické nápoje, obťažuje ju telefonátmi aj v noci v podnapitom stave. Matka uviedla, že mala by obavy o dieťa, keby s ním malo byť niekoľko dní samé. Naďalej je presvedčená, že otcovi vyšla dostatočne v ústrety, keď súhlasila s týždennými piatkovými návštevami dieťaťa, napriek tomu, že ani túto možnosť otec nevyužíva, lebo v určený čas nenavštevuje dieťa. Prisľúbi mu návštevu a potom nepríde, lebo údajne nemá financie na autobus. Matka taktiež uviedla, že otec maloletého dieťaťa neuhradil výživné na dieťa v mesiacoch november 2016 a december 2016. Keďže otec nemá peniaze na autobus a na úhradu výživného na dieťa, matka potom uviedla, že nevie, ako chce zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas víkendov. Podľa jej názoru mu nejde ani tak o dieťa, ako o tom, aby ju obťažoval. Naďalej preto trvá na určení styku otca s maloletým dieťaťom zhodne s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ustanovenia § 1 podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vo svojich ustanovenia § 111 až 122.

12. Podľa ustanovenia § 11 písm. d/ Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje (okrem iného aj) o styku s maloletým.

13. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11P/22/2015 mal odvolací súd preukázané, že v minulosti boli upravované rodičovské práva a povinnosti k maloletému Z. N., nar. XX.XX.XXXX a Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č.k. 11P/22/2015-18 zo dňa 19.01.2016 zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky a určil povinnosť otca platiť výživné na maloleté dieťa v rozsahu minimálnej vyživovacej povinnosti vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa za stanovených podmienok, pričom súd návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom zamietol z dôvodu, že sa rodičia na pojednávanie nedostavili.

16. Návrhom datovaným dňa 30.09.2016 sa otec domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom a to v každú druhú sobotu v mesiaci od 08.00 do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka dieťaťa vo vyjadrení k návrhu súhlasila s potrebou upraviť súdnym rozhodnutím styk otca s maloletým dieťaťom, uviedla, že nechce svoje dieťa oberať o stretnutia s otcom, považuje však za nutné styk upraviť a určiť pevný harmonogram, ktorému by sa obaja prispôsobili a tento dodržiavali. Matka vo vyjadrení uviedla, že v minulosti otec

dieťaťa žiadne dohody ohľadom maloletého nerešpektoval, keď mu stretávanie s dieťaťom umožnila, dieťa jej odovzdal oneskorene, alebo vôbec a musela zasahovať polícia. Vo vyjadrení k návrhu otca matka navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom a to každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod., keďže dieťa stále kojí a nie je zvyknuté byť dlhší čas bez nej. Na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2016 pred Okresným súdom Rimavská Sobota rodičia neboli schopní dospieť k vzájomnej dohode ohľadom úpravy styku otca s dieťaťom, pričom na pojednávaní otec zmenil svoj návrh a to tak, že žiadal upraviť jeho styk s dieťaťom každý piatok a to od 10.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že mu matka donesie dieťa do I. T.. Na takto zmenený návrh otca matka reagovala na pojednávaní s tým, že súhlasí, aby sa otec stretával so synom každý piatok v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod., avšak nech si otec príde pre dieťa do bydliska matky. V priebehu pojednávania otec opätovne zmenil návrh a žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom a to tak, že bude oprávnený sa s ním stretávať každý piatok v čase od 08.00 hod. do 16.00 hod., pretože takto mu to vyhovuje z dôvodu autobusových spojov. Po takomto koncipovaní návrhu otec opätovne na pojednávaní zmenil svoj návrh a žiadal upraviť styk so synom každý týždeň v čase od 08.00 hod. do 14.00 hod., pričom uviedol, že nepracuje, je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá sociálne dávky vo výške 125 eur mesačne. Matka reagovala na viaceré zmeny návrhov otca a ako svoj záverečný návrh uviedla, že súhlasí s tým, aby sa otec stretával s maloletým dieťaťom, avšak vzhľadom na jeho vek, denný režim a vzhľadom na skutočnosť, že dieťa ešte kojí, navrhla stretávanie sa otca s dieťaťom každý piatok v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s maloletým dieťaťom zhodne so záverečným návrhom matky, teda každý piatok v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že si otec dieťa prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Na takéto záverečné návrhy už otec potom nereagoval, pričom súd prvej inštancie potom aj vo veci meritórne rozhodol a upravil styk otca s maloletým dieťaťom zhodne so záverečným návrhom matky a kolízneho opatrovníka, teda každý týždeň kalendárneho roka v piatok v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. s povinnosťou otca prevziať si dieťa v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa a po ukončení styku riadne a včas odovzdať matke maloleté dieťa v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, ktorej povinnosti korešpondovala povinnosť matky maloleté dieťa v stanovený deň a čas maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

17. Krajský súd po zhrnutí uvedených skutočností a oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že nesporne bol v konaní preukázaný základný zákonný predpoklad pre nutnosť autoritatívnym súdnym rozhodnutím upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, vyplývajúci z ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine - a to, že rodičia nedokázali ani v konaní pred súdom dospieť k vzájomnej dohode o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací súd poznamenáva, že samotný otec, ktorý navrhoval upraviť styk s maloletým dieťaťom, nemal sám - a to v priebehu celého konania - celkom jasne a pevne zadefinované, akým spôsobom by považoval úpravu styku s dieťaťom za najoptimálnejšiu, nakoľko sám, a to niekoľkokrát menil svoj návrh na úpravu styku s dieťaťom. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ aj otec v odvolaní namieta, že z dôvodu, že nemá právnické vzdelanie, nedokázal jasne a presne špecifikovať svoj návrh a v odvolaní navrhoval úpravu styku s dieťaťom odlišným spôsobom od všetkých jeho dovtedajších návrhov, tento argument nie je zásadný z hľadiska posudzovania vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súdy v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sú oprávnené i povinné striktne hájiť a presadzovať predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa a prihliadať na ne pri rozhodovaní, obzvlášť pri úprave pomerov dieťaťa v tak útlom veku, kedy je ešte maloleté dieťa odkázané na celodennú intenzívnu osobnú starostlivosť blízkeho dospelého človeka. Vzhľadom na útly vek dieťaťa je aj v konkrétnom prípade nevyhnutné zohľadniť jeho špecifické potreby vyplývajúce z veku dieťaťa, najmä rešpektovať už zabehnutý denný režim dieťaťa tak, aby tento nebol narušený a nebolo do neho zasahované nevhodnými a pre dieťa nevyhovujúcimi a stresujúcimi zmenami a zásahmi. Otec dieťaťa v konaní nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že dieťa už nie je matkou kojené. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je však zásadný vek dieťaťa. Matka poskytuje dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť a plnohodnotne uspokojuje všetky jeho potreby, pričom ani otec spôsobilosť matky riadne a všestranne sa o maloleté dieťa postarať v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Na druhej strane však matka dieťaťa spochybnila spôsobilosť otca riadne a plnohodnotne postarať sa o dieťa tak útleho veku, a to jednak s ohľadom na to, že nikdy v minulosti dieťaťu neposkytoval sám celodennú osobnú starostlivosť, nepozná jeho nároky a potreby, ako aj s ohľadom na sociálne pomery otca (sám otec v konaní uviedol, že jeho príjmom je len sociálna dávka vo výške 125,- Eur mesačne), nevhodné návyky otca vzhľadom na tvrdené nadmerné užívanie alkoholu, ako ja s ohľadom na matkou tvrdené nevyhovujúce prostredie v ktorom otec žije a bytové podmienky otca (jedna miestnosť bez elektriny). Všetky tieto skutočnosti na strane otca sú rizikovými faktormi, ktoré neumožňujú súdu - a to silne s

dôrazom na sledovanie záujmu maloletého dieťaťa a na nízky vek dieťaťa pri zohľadnení všetkých jeho veku náležiacich nárokov a potrieb, vyhovieť návrhu otca na rozšírenie úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom tak, ako to vyplýva z jeho posledného návrhu obsiahnutého v odvolaní. Aj odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako bolo obsiahnuté vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, je plne vyhovujúca a postačujúca tak z hľadiska rešpektovania práva dieťaťa i otca na udržiavanie blízkeho vzťahu a pravidelného kontaktu otca s dieťaťom, ako aj vzhľadom na záujmy a potreby dieťaťa v tak útlom veku, v akom je maloletý Z..

18. Nič nebráni niektorému z rodičov navrhnúť neskôr, keď dieťa už vzhľadom na svoj vek bude vyspelejšie a samostatnejšie, novú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom tak, aby zodpovedala novým okolnostiam, časovým a sociálnym možnostiam rodičov a predovšetkým veku a záujmom dieťaťa tak, aby styk otca s dieťaťom bol upravený v každom veku dieťaťa vždy v súlade s jeho potrebami a v jeho najlepšom záujme.

19. Krajský súd z uvedených dôvodov, s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

20. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 . O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí § 58 . Nakoľko návrh na náhradu trov odvolacieho konania podaný bol, avšak zo strany otca, ktorý však nie je procesne úspešným účastníkom v odvolacom konaní a teda mu nárok na náhradu trov konania neprináleží, odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. § 58 v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak a matka, ako oprávnený účastník (§ 57 , ktorý by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, návrh na uloženie povinnosti otcovi nahradiť jej trovy odvolacieho konania nepodala.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 :0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .