Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/37/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobkyne: Q. W., B.. XX.XX.XXXX, X. X., P.Á. XX, zastúpená advokátkou Mgr. Renátou Dobrovodskou, so sídlom Račianska 15, Bratislava , proti žalovaným: X/ T. W., X. T. XX/X, U. zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Jezerskou, so sídlom Hlavná ul. Č. 42, Trnava, X/ Ľ. U., X/ T. U. obaja zastúpení advokátkou JUDr. Irenou Dubravčíkovou so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, o určenie nehnuteľnosti do dedičstva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1,2,3 súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa sa 16.2.2009 sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Šuľany , v obci Horný Bar , okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Dunajská Streda ako pozemok parc . Č.. XX o výmere 666 m2-zastavané plochy , dom súp. Č..X postavený na parcele Č.. XX je neplatná. Týmto návrhom sa domáhala aj o vyslovenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcou T. W. G.. U. a nadobúdateľmi Ľ. U. a T. U. ohľadne prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Súčasne žiadala , aby bolo určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej O. V. G.. O. B.. XX.X.XXXX, Z.. XX.X.XXXX naposledy bytom v Š. .

2. Rozsudkom zo dňa 6.3.2012 súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 18.9.2003 a dodatok č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 18.10.2003 uzavretá medzi darkyňou O. V. a obdarovanou T. W. ohľadne darovania nehnuteľnosti je neplatná a zároveň určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou T. W. a nadobúdateľmi Ľ. Š. H. T. Š. o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam je neplatná a tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. O. V.. 3. V dôsledku odvolania žalovaných 1, 2, 3 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie týkajúce sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy žalobu zamietol a vo zvyšnej časti zrušil vec a vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil posúdiť platnosť právnych úkonov a predbežnú otázku. 4. Súd prvej inštancie mal zato, že odvolací súd vo svojom rozsudku XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 9.4.2013 vyslovil právny názor vo veci keď uviedol, že nemôže sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti ako darovacej zmluvy tak i zmluvy kúpnej. Odvolací súd posúdenie platnosti právnych úkonov súdom prvého stupňa nepovažoval za správne. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vôbec nevyhodnotil a svoje tvrdenia o neplatnosti nezaložil na hodnotení dôkazu ale v podstate len na svojvoľných úvahách.

Podľa názoru odvolacieho súdu však podklady pre takýto záver z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplývajú. 5. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.10.2013 č. k. XC/XX/XXXX-XXX žalobu zamietol . Odvolací súd na základe odvolania žalobkyne zrušil rozsudok prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, Vytýkal súdu prvej inštancie, že právny názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku vyslovený nebol a súd prvej inštancie zjavne pochybil keď z dokazovania ešte pred zrušením rozsudku odvolacím súdom vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a boli vypočutí nasledovní svedkovia: N.. Y. P.. Y.. Ľ. K., Š. X., T. W., H. S., T. Š., H. U., O. I., T. L.; bol pripojený spis XC XXX/XXXX, vyžiadal si spis zo Správy katastra Dunajská Streda P. XXXX/XXXX, oboznámil sa listinný dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi ako darovacia zmluva, dodatok k darovacej zmluve, výzva na vrátenie daru, prepúšťacia správa O. V., posudok a rozhodnutie Okresného úradu v Dunajskej Strede odbor sociálnych vecí, potvrdenie z Domova dôchodcov Santovka, žiadosť o skončenie starostlivosti, osvedčovacia kniha podpisov, notárska zápisnica B. XXXX/XXXX, B. XXXXXX/XXXX Na základe pokynov odvolacieho súdu zopakoval výsluch strán ako aj svedkov Š. X.V., H. U., T. Š., T. W., T. L., oboznámil sa s čestným vyhlásením O. I. a zistil nasledovný skutkový stav veci: 7. Predmetom konania je určenie že . nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. Šuľany, v obci Horný Bar, okres Dunajská Streda, ktoré sú zapísané na I. Č.. XXX vedené Správou katastra Dunajská Streda , pozemok parc. Č.. XX o výmere 666 m2 patrí do dedičstva po neb. O. V. . Ako predbežnú otázku súd riešil platnosť darovacej zmluvy, zo dňa 18.9.2013 a dodatok č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 18.10.2003 uzatvorené medzi darkyňou O. V. G.. O. a obdarovanou T. W. G.. U. a platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou T. W. a nadobúdateľmi Ľ. Š.Č. H. T. Š..

8. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne neplatnosť darovacej zmluvy odôvodnila ustanovením § 37 ods. 1, a § 39 pre nedostatok vážnosti vôle prejavu čomu nasvedčuje aj podaná žaloba k konaní XC XXX/XXXX, ktorým sa domáhala O. V. o vrátenie daru. Darkyňa dňa 1.12.2003 prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vyzvala žalovanú 1/ na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ. Nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala uplatnila si p. Horváthová svoje právo prostredníctvom príslušnej žaloby. Uviedla, že O. V. dňa 8.12.2003 spísala pred notárkou JUDr. Ľubicou Florianovou závet. V tomto všetok svoj majetok vrátane predmetnej domovej nehnuteľnosti odkázala svojej neteri Q. W. - žalobkyni.1/ rade. Táto skutočnosť svedčí o tom, že p. Horváthová nikdy nemala v úmysle nehnuteľnosť darovať žalovanej v 1/ rade a k darovaniu nemala prinajmenší dôvod. Tvrdila, že vkladové konanie na Správe katastra Dunajská Streda číslo vkladu P. XXXX/XX predmetom ktorého bolo rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy prospech žalovanej v 1/ rade neprebiehalo v súlade so zákonnými požiadavkami . Poukázala aj na správanie žalovanej 1/ ako obdarovanej voči p. V. ako darkyni a podľa nej konanie vykazovalo znaky správania opísaného v ust. § 630 a to, že obdarovaná sa správala darkyni tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy, preto bola žalovaná dňa 1.12.2003 ktorú zásielku prevzala 3.12.2003 vyzvaná na vrátenie daru a tento úkon bol prejavom jej vôle. Ako podstatný dôvod podania žaloby uviedla, že p. V. bola uvedená do omylu keď jej bolo sľubované , že matka žalovanej v 1/ rade jej vybavila liečenie pričom bola umiestnená v Dome dôchodcov v Santovke Napriek tomu, že darovacou zmluvou bolo zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti darkyňou a keď sa rozhodla odísť O. V. z domova zo Santovky nebolo jej umožnené vrátiť sa do domu. Naliehavý právny záujem preukazovala skutočnosťou, že žalobkyňa je jedinou závetnou dedičkou poručiteľky O. V. a tak sa stala hmotnoprávnou a procesnoprávnou nástupkyňou do práv a povinností O. V.. V prípade úspechu v konaní pripadne nehnuteľnosť do dedičstva po zomrelej O. V. a v rámci dodatočného prejednania dedičstva bude môcť žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Bez požadovaného určenia sa žalobkyňa nemôže domáhať svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že táto prešla v dôsledku absolútne neplatných právnych úkonov do vlastníctva žalovaných 2 a 3.

9. Žalovaní v 1. 2. 3. rade navrhli žalobu zamietnuť Tvrdili, že darkyňa pri podpisovaní právnych úkonov úplne nesporne prejavila svoju vážnu vôľu. Podpis na zmluvách musel byť úradne overený. Z lekárskych správ vyplýva, že L.. V. netrpela so zníženou schopnosťou vnímania , ani stareckou demenciou, bola vždy pri vedomí a orientovaná. Bola veľmi ťažko chorá a s krátkymi prestávkami takmer stále hospitalizovaná , jednak v dôsledku svojho onkologického ochorenia a jednak pre ťažkú zlomeninu

stehennej kosti. Zdravotný stav p. V. a postupom času zhoršoval a toto zhoršovanie zdravotného stavu dáva žalobkyňa do súvislosti s jej zmyslovým vnímaním. Napriek tomu právna zástupkyňa žalobkyne nenamieta neplatnosť závetu a jej udelenej plnej moci ktoré boli vykonané p. V. následne odstupom až 6 týždňoch ( dňa 8.12.2003 jeden mesiac pred smrťou ). Závetom p. V. „ všetko odkazuje žalobkyni. Pri tomto právnom úkone už žalobkyňa nenamieta žiadne zníženie zmyslovej činnosti . Okrem toho tiež namietali nepreukázaný právny záujem určenia neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu že pri určení neplatnosti zmluvy sú strany povinné vrátiť si plnenie. Toto už v danom prípade nie je možné nakoľko nehnuteľnosť bola prevedená na 3. osobu a preto nemožno mať naliehavý právny záujem na určenie nároku zo žaloby , ktorej petit je nevykonateľný. Tiež nie je preukázaný naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Pôvodne O. V. darovala nehnuteľnosť a neskôr urobila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 1.12.2003 právny úkon vrátenia daru. Týmto právnym úkonom vrátenia daru deklarovala , že darovací vzťah musel byť platný keďže zrušiť sa dá iba platný právny úkon. To, že sa žalobkyňa ako právna nástupkyňa nebohej L.. V. domáha určenia neplatnosti zmlúv je podľa názoru žalovaných 2,3 účelový postup žalobkyne v získaní majetku. Keďže darovacia zmluva je platná, je platná aj kúpna zmluva zo dňa 3.2.2005.

10. Žalobkyňa pri 1. výsluchu uviedla, že O. V. bola sesternicou jej matky. V roku 2003 bola hospitalizovaná v Hornom Bare, Bratislave a Dunajskej Strede. Aj počas nemocničného pobytu ju navštevovala kde viackrát stretla p. U.Ú. (matku žalovanej 1). P. U. mala v zdravotníctve známosti a ona jej vybavovala liečenia a hospitalizácie. Koncom augusta 2003 keď svoju tetu navštívila v Hornom Bare tá jej oznámila, že pôjde na liečenie, ktoré jej mala vybaviť p. U.. Žalobkyňa pri opakovanom výsluchu na pojednávaní dňa 16.2.2016 dodala, žeO. V. o darovaní nehnuteľnosti sa jej nezmienila. Telefonovala až v októbri z domu dôchodcov. Plakala a chcela ísť domov. Žalobkyňa o darovaní nehnuteľnosti sa dozvedela až v novembri od riaditeľa ústavu , ktorý sa jej pýtal či O. V. chce si zobrať z domova k sebe aj napriek tomu, že svoju nehnuteľnosť už darovala. Následne túto skutočnosť zisťovala na katastri nehnuteľnosti a im bola vydaná kópia darovacej zmluvy. Jej teta počas pobytu u nej tvrdila, že nikomu nič nedarovala a žiadala ju , aby zabezpečila prostredníctvom právnika vrátenie daru. Následne sa rozhodla zriadiť závet prospech žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že všetky informácie ohľadne návštevy H. U. ako aj nespokojnosť so starostlivosťou žalovanej 1/ a o zhoršenom zdravotnom stave O. V. mala vedomosť iba z jej rozprávania. Na otázky právnych zástupcov uviedla, že vrátenie daru ako aj spísanie závetu a tomu potrebné právne služby vybavovala žalobkyňa a jej zať (Š. X.). Žalobkyňa vyhľadala advokátku Mgr. Dobrovodskú , zobrala domov splnomocnenie. Do jej bytu zavolali notárku pred ktorou O.. V. podpisovala splnomocnenie pre advokátku. Tvrdila, že H. U. odmietla vydať kľúče od domu O.Z. V. a jej peniaze.

11. Žalovaná 1/ aj pri opakovanom výsluchu opäť uviedla, že ku koncu 2002 a v roku 2003 sa často zdržiavala v Šuľanoch nakoľko bola na materskej dovolenke, kedy takmer denne navštevovala pani Horváthovú, ktorá si ju veľmi obľúbila a jej navrhla , že jej chce darovať dom. Vtedy sa dozvedela, že aj jej matke (H. U.) už navrhla darovanie domu čo jej matka odmietla. Dozvedela sa, že už pred tým darovanie nehnuteľnosti navrhla aj susedke T. L.. Opakovane O. V. navrhla darovanie nehnuteľnosti až v Santovke v dome Dôchodcov a poverila ju, aby vybavila formálne záležitosti. V tomto prípade už súhlasila s darovaním nehnuteľnosti. Ona dala vyhotoviť darovaciu zmluvu a následne dodatok k darovacej zmluve a požiadala matrikárku o overenie podpisov v domove dôchodcov vzhľadom na to, že darkyňa bola pripútaná na lôžko. Po podpísaní darovacej zmluvy a dodatku pani V. sa rozhodla, že chce ísť do ústavu do Gabčíkova, bližšie k svojmu domovu. Ona plnila všetky jej želania. Ešte pred umiestnením v ústave hlavne matka žalovanej 1/ vybavovala lekársku starostlivosť ako aj hospitalizácie , nakoľko zdravotný stav O.Z. V. vyžadoval celodennú starostlivosť a nemohla žiť sama. Žalovaná 1/ keď sa zdržiavala v Šuľanoch spolu s matkou navštevovali O. V. takmer denne aj na onkológii aj počas hospitalizácie v Hornom bare. Tvrdila, že nepoznala rodinu O. V.Á. a so žalobkyňu s ňou nikdy nestretla. . Ani pani V. ani žalobkyňa si nepýtali kľúče od domu počas života darkyni ani od nej ani od matky. Snaha o telefonický kontakt s O. V. bol. viackrát zmarený zo strany žalobkyne. Po smrti p. V. žalobkyňa žiadala vydať kľúče od domu, ktoré jej vydal jej otec a vkladnú knižku vydala jej matka na obecnom úrade aby mala svedkov.

12. Žalovaní 2,3 pri opakovanom výsluchu uviedli totožné tvrdenia ako pôvodne. Uviedli skutočnosti ohľadne kúpy nehnuteľnosti, K okolnostiam darovania sa nevedeli vyjadriť.

13. Š. X. na pojednávaní dňa 6.6.2016 uviedol, že po ceste domov keď brali O. V. z domova tvrdila, že chce ísť domov. On jej oznámil , že už domov nemôže ísť lebo darovala dom pani U. o ktorej skutočnosti sa svedok dozvedel od matky žalobkyne (ktorá už nežije). Počas pobytu príbuznej u žalobkyne ju nenavštívili ani žalovaná 1/ ani jej matka. Svedok spolu so svojou rodinou a so svokrou navštevovali O. V. počas hospitalizácie v Bratislave v Prievoze a v Hornom Bare.

14. Svedok T. W., manžel žalovanej 1/ uviedol, že jeho manželka počas návštev u svojich rodičov v Šuľanoch často navštevovala O. V. a to najmä počas leta keď sa tam zdržiavala 1-2 týždne. O. V. si manželku obľúbila a vedela , že ide do domova do Santovky, kde spôsobila aj jeho manželka ako zdravotná sestra takže aj pracovne aj súkromne ju navštevovala. Mal vedomosť o úmysle O. V. darovať dom aj jeho svokre H. U. a susedke T. L., ktoré odmietli tento dar a napokon sa rozhodla darovať nehnuteľnosť manželke, pretože ona a jej matka sa starali o ňu počas jej bezvládnosti keď mala zlomenú stehennú kosť. K okolnostiam darovania nehnuteľnosti sa nevedel vyjadriť nakoľko sa o tieto veci nestaral a určite nekomunikoval ohľadne zmluvy so Š. X.. O. V. sa rozhodla manželke darovať svoju nehnuteľnosť z dôvodu, že nemala priamych príbuzných a vzdialení príbuzní sa o ňu nestarali .

15. H. U. pri opakovanom výsluchu potvrdil pôvodnú výpoveď a opäť vypovedal zhodne , že keď O. V. mala zlomenú nohu starala sa o ňu jeho manželka a susedka T. L.. T. L. zabezpečovala jej o stravu a manželka vybavovala jej osobné veci napr. telefón, lieky lekárske vyšetrenia, hospitalizácie. Svedok mal vedomosť o úmysle O. V. darovať dom T. L. ako aj jeho manželke., ktoré neprijali dar. Následne sa rozhodla darovať dom dcére. Svedok sa dotazoval O. V. , že z akého dôvodu chce darovať dom týmto osobám keď má príbuzných na čo ona odpovedala vulgárne , že rodina nedostane nič, lebo sa o ňu nestarajú. Žalobkyňa sa o svoju tetu vôbec nestarala.

16. Svedkyňa T. Š. opakovane uviedla, že ako matrikárka bola prítomná pri podpisovaní zmluvy aj dodatku k zmluve v dome dôchodcov.. V čase podpisovania zmluvy O. V. podpisovala v sede a pri dodatku už bola ležiaca pacientka.. Pri overení podpisov O. V. vedela čo podpisuje a bola orientovaná. Dodatok k zmluve predložili na podpis v posteli Zo zdravotných dôvodov nedala O. V. knihu overovania pri dodatku na podpis keďže to považovala vzhľadom na jej zdravotný stav komplikované , lebo kniha overovania je veľká a ťažká a preto ona dopísala k overenému podpisu zmluvy aj dodatok. Dodala, že chodí do domova dôchodcov overovať podpisy aj cez víkendy, keď ju o to požiadajú príbuzní pacientov.

17. Svedkyňa T. L. na pojednávaní dňa 17.1.2017 uviedla, že sa do Horného Baru z Bratislavy sa prisťahovala v roku 1997 a býva v susedstve pani U.. Oproti bývala pani V. ktorej pomáhala s nákupmi a denne jej varila. Upratovanie si zabezpečovala inou osobou. Asi v roku 2001 jej O. V. navrhla , že jej chce darovať dom pretože nechce , aby po smrti zdedili jej príbuzní najmä W. t.j. matka žalobkyne. Odôvodnila to tým, že sa nestarajú o ňu nejavia žiaden záujem a bola nahnevaná , že nikto k nej nepríde z rodiny , aby jej pomohli nakúpiť alebo niečo vybaviť. Nehnuteľnosť chcela darovať komukoľvek len nie rodine. Svedkyňa túto ponuku odmietla preto, že ďalšiu nehnuteľnosť nepotrebuje . Mala vedomosť o tom, že následne tento dom ponúkla k darovaniu aj H. U., z dôvodu že aj ona sa starala o ňu , najmä keď sa zhoršil jej zdravotný stav Vybavovala pre ňu invalidný vozík, zabezpečovala jej lieky, vodila ju k lekárom, vybavovala a rehabilitáciu v Hornom Bare ako aj najluxusnejšie rehabilitačné miesta napr. v Prievoze v kaštieli a všetky pre ňu potrebné veci snažila sa vybaviť čo najlepšie. Počas týchto rehabilitácii mala O. V. nadštandardnú starostlivosť. Žalobkyňa sa nestarala o svoju tetu a počas 10-12 rokov ju stretla u O. V. iba raz. Vianočné sviatky a Silvester trávili spolu. O. V. bola úplne sama a preto ona a H. U. chodili sa o ňu starať a robiť jej spoločnosť. Žalovaná 1/ tiež navštevovala O. V. , v prípade potreby jej nakupovala alebo odviezla autom .napr. ku kaderníčke, invalidným vozíkom chodila p V. na prechádzky , najmä na cintorín, aby bola medzi ľuďmi. Žalovaná 1/ a jej matka pychali pani jej aj injekcie a lepili náplaste ako onkologickému pacientovi, pomáhali jej pri hygiene. Svedkyňa zdôrazňovala, že O. V. vedela, že ide do Domova dôchodcov do Santovky lebo sa rozlúčili. Ona, žalovaná 1/ ako aj jej matka jej balili veci do domova a to oblečenie, hygienické potreby, lieky do dvoch veľkých cestovných tašiek. O. V. sa tešila, že T. (žalovaná 1/) bude pri nej a tešila sa aj na jej deti. Svedkyňa jej telefonovala aj počas jej pobytu v Santovke a nikdy sa jej nesťažovala. O darovacej zmluve sa svedkyňa dozvedela až počas tohto konania ako aj o tom ,že ,O. V. sa rozhodla ísť do domova v Gabčíkove

18. Právna zástupkyňa žalobkyne založila do spisu písomné vyhlásenie O. I. z 13.1.2017 označené ako písomné vyhlásenie pod prísahou, v ktorom vyhlásení uviedla, že O. V. jej bola švagrinou. Potvrdzuje, že trvá na svojej výpovedi pred súdom. Švagrinú navštevovala každé 2 týždne počas hospitalizácie.. Pri poslednej návšteve v Hornom Bare sa nezmienila o tom, že by mala ísť do domova dôchodcov , nemali vedomosť o jej pobyte. Po pátraní zistili, že kde sa nachádza .Pri telefonickom kontakte opatrovateľka domova ju upozornila že O..V.Á. sa trošku zbláznila, aby vedela, keď sa s ňou bude rozprávať. V telefonickom rozhovore ju švagriná prosila, aby ju odviezli domov. Svedkyňa jej oznámila, že už nemá kam ísť lebo svoj domov už darovala H.. Reagovala na to plačom a povedala jej , že ju Alena oklamala lebo v Santovke nie je penzión ale blázninec. A že sú uzavretí do klietok a veľmi zle sa s nimi zaobchádza, preto roztrhla posteľnú bielizeň, aby ju pustili domov. U Q. W. sa cítila dobre lebo sa o ňu riadne starala. Počas jej návštevy u žalobkyni jej zavolala H. U., s požiadavkou, aby ju mohla navštíviť a či potrebuje niečo, avšak O. V. si nežiadala aby ju navštívila a jej povedala, že nech jej vráti peniaze a majetok. Aj počas hospitalizácie v Bratislave ju navštevovala žalobkyňa a vybavovala jej po smrti pohreb.

V 4. bode vyjadrenia svedkyňa sa veľmi emotívne a negatívne vyjadrovala o H. a až príliš pozitívne o žalobkyni a o ich skutkoch, o ktorých mohla mať vedomosť iba sprostredkovane od žalobkyne, nakoľko žije v Budapešti a do Suľian chodila iba zriedkavo.

19. Zo spisu vyplýva, že žalovaná v 1/ rade s O. V. sa zoznámili na Silvestra v roku 2002. a že matka žalovanej H. U. sa starala o O. V., zabezpečovala jej zdravotnú starostlivosť a bola nápomocná pri vybavovaní úradných záležitostí. O. V. bola hospitalizovaná od 10.2.2003 do 10.3.2003; od 10.3.2003 do 4.4.2003; od 4.4.2003 do 22.4.2003; a od 6.6.2003 do 16.6.2003; od 16.6.2003 do 3.7.2003; od 17.7.2003 do 15.8.2003; od 19.8.2003 do 3.9.2003; tieto hospitalizácie vybavovala H. U. výlučne sama vrátane zabezpečenia odvozu a prevozu do nemocníc. Pravidelne ju navštevovala tak doma ako aj v nemocnici a preto sa medzi nimi vytvoril dôverný vzťah. O. V. trpela vážnymi ochoreniami v dôsledku čoho bola odkázaná na invalidný vozík a jej zdravotný stav vyžadoval celodennú opateru . Za účelom zabezpečenia celodennej opatery a zdravotnej starostlivosti O. V. bola umiestnená v DD Santovka v septembri 2003 z dôvodu zhoršenia jej zdravotnému stavu čomu nasvedčuje aj lekárska správa z geriatrického oddelenia Horný Bar, podpísaný ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ildikó Jandurovou. V správe sa konštatuje , že pacientka bola hospitalizovaná v tomto zariadení od 19.8.2003 do 3.9.2003 pre bolesti ľavej stehnovej kosti a neschopnosť schôdze a v záverečnej časti epikríza je jednoznačne uvedené , že pacientku prepúšťajú do zariadenia sociálnej starostlivosti v Santovke. Žalovaná v 1/ rade ako zdravotná sestra zo služobnej povinnosti vykonávala návštevy v domove dôchodcov viackrát týždenne kedy sa osobne stretla s O. V.. Žalovaná 1/ ďalej tvrdila, že aj okrem pracovných povinností bola v dennom kontakte s O. V..

20. O. V. prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovanú 1/ listom zo dňa 1.12. 2003, ktorý na vrátenie daru v ktorej výzve ako dôvod uviedla hrubé porušenie dobrých mravov ako i veľký nevďak zo strany obdarovanej. Bola tiež vyzvaná, aby po obdržaní listu vypratala nehnuteľnosť t.j. vysťahovali z nej osobné veci a nehnuteľnosť spolu s pôvodným zariadením a vybavením domu bez zbytočného odkladu odovzdali p. Horváthovej.

21. Keďže žalovaná v 1/ rade na výzvu nereagovala O. V. dňa 23.12.2003 podala žalobu na vypratanie nehnuteľnosti konanie sa viedlo pod sp. zn. č. XC XXX/XXXX. Krátko po podaní žaloby dňa 13.1.2004 O. V. zomrela. Toto konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zastavené zo dňa 14.9.2009.

22. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným atribútom vôle ako prejavu psychického vnímania istých právnym predpisom uznaných právnych dôsledkov zo strany konajúceho z hľadiska právnej relevancie je sama jej existencia. Bez vôle nemožno

vôbec uvažovať o tom, že daný úkon konajúceho je právnym úkonom. Na platnosť právneho úkonu ako celku podľa ust. § 37 ods. 1 vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Prvé dva aspekty (sloboda a vážnosť) tvoria súčasť vôle. Keďže vôľa ako samostatná zložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu prakticky nezistiteľná pri skúmaní týchto skutočností v podstate aj tak ide len o posudzovanie slobody a vážnosti jej prejavu. Zistenie, že prejav vôle nebol urobený slobodne alebo vážne potom vedie k záveru, že slobodnou alebo vážnou nebola ani vôľa konajúceho. Slobodou vôle sa rozumie niečím najmä (psychickými alebo fyzickými) násilnými vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý výsledok svojho konania a následne jeho rozhodnutia o výbere primeraného spôsobu prejavu takto koncipovanej vôle sledovaný výsledok svojho konania. Vôľa je vážna vtedy ak konajúci, ktorý vôľu prejavil mal úmysel teda chcel svojim úkonom dosiahnuť taký právny následok , ktorý zákon s vykonaním daného úkonu spája. Podstatou vážnosti vôle je , že konajúci skutočne prejavuje to, čo svojim konaním sleduje, resp. čo ním chce reálne dosiahnuť. Typickým príkladom absencie vážnosti vôle v právnych úkonoch je konanie v omyle. Omyl v zásade spočíva v tom, že konajúci na základe jemu poskytnutých informácií sa domnieval, že vykonaním daného právneho úkonu dosiahne ním sledované právne účinky avšak nemajúc vedomosť o istých skutočnostiach alebo vychádzajúc z iných ako reálne existujúcich skutočností svojim konaním vyvolal iné ako sledované právne následky. Platnosť právneho úkonu je ďalej podmienená s zrozumiteľnosťou a určitosťou prejavu vôle. Zrozumiteľný je iba taký prejav vôle, ktorý vo vzťahu k účastníkom právneho vzťahu je objektívne, t.j. všeobecne pochopiteľný bez ohľadu nato, či tento prejav aj skutočne pochopia tak ako ho interpretoval jeden z nich. Pri skúmaní platnosti právneho úkonu z hľadiska jeho zrozumiteľnosti je preto právne irelevantné, že niektorý z účastníkov právneho vzťahu daný úkon ako osoba pochopil v inom zmysle než aký sledoval druhý účastník. Prejav vôle a tým aj právny úkon možno urobiť vždy len takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o skutočnostiach , ktoré mal účastník k právnemu vzťahu v úmysle prejaviť. V súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti v právnych vzťahoch každý právny úkon treba posudzovať tak , aby so zreteľom na okolností za ktorých sa urobilo zodpovedalo dobrým mravom. Okolnosťami za ktorých sa právny úkon urobil treba rozumieť súbor skutočností , ktoré v komplexe majú alebo môžu mať vplyv na celkový obsah právneho úkonu.

25. Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť darovacej zmluvy a následnej kúpnej zmluvy.

26. Výpoveďami svedkov T. L., H. U. Š. P. H. T. W. bola preukázaná osobná starostlivosť žalovanej 1/ a jej matky H. U. o O. V. . O hodnovernosti výpovedí svedkov súd nemal pochybnosti, nakoľko títo svedkovia vypovedali vecne bez akýchkoľvek emócií. Navyše T. L. nemá na výsledku sporu žiaden finančný záujem Výpovediam svedkov Š. X. H. O. I. súd neuveril Ich výpovede považoval za nepravdivé ohľadne tvrdenia, že O. V. nemala vedomosť o darovaní a nemala v úmysle darovať nehnuteľnosť nikomu. Ich výpovede aj protirečia, keď O. I. tvrdila, že ona oznámila O..V. skutočnosť, že darovala dom a to telefonicky keď volala švagrinej do Santovky. Na druhej strane Š. X. tvrdil, že cestou zo Santovky ku svokre on oznámil O..V., že už nemá dom, ktorý mala darovať U.. / nie žalovanej 1/. O darovaní sa svedok dozvedel od svokrinej matky .Tieto rozporné tvrdenia uvedených svedkov nasvedčuje tomu, že že ich výpovede neboli pravdivé. V tejto súvislosti súd poukazuje na opodstatnenosť predpokladu, že O.. V. prejavila vôlu darovať nehnuteľnosť žalovanej 1/ vážne. Dôvodne možno predpokladať, že jej snahou bolo takýmto spôsobom sa odvďačiť osobe, ktorá sa starala o ňu v čase odkázanosti. V konaní bolo nepochybne preukázané aj to, že O..V. už v roku 2011 ponúkla nehnuteľnosť T. L., ktorá dar neprijala. Ďalší podstatným faktom je, že O.. V. prejavila vôlu darovať nehnuteľnosť matke žalovanej, ktorá tiež odmietla dar nehnuteľnosti. Preto sa rozhodla darovať nehnuteľnosť žalovanej 1/. Výpoveď žalobkyne a svedkov T. W. Š. X. a H. S. O. I. ohľadne toho, že O..V. nechcela darovať svoj dom nikomu bolo jednoznačne vyvrátené faktom právnym úkonom darovania. V prípade vôle nič nebránilo O.. V., aby darovala nehnuteľnosť žalobníčke ako vzdialenej

príbuznej./matkina sesternica./ Rozhodla sa však inak.. Žalobkyňa síce navštevovala O. V. ale zo spisu nevyplýva, že by sa do odchodu zo Santovky do novembra 2003 starala o poručiteľku . Starostlivosť o osamelú bezvládnu osobu nemožno stotožniť s občasnými návštevami. Navyše z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že býva v Bratislave a 30 rokov sa celodenne starala o bezvládneho manžela. Je to objektívny dôvod, pre ktorý jej tvrdenie a tvrdenie jej príbuzných ohľadne starostlivosti o O.. V. do novembra 2003 nemôže byť pravdivé. Argument žalobkyne, Ž. O.. V. neinformovala o úmysle darovania nehnuteľnosť príbuzných nemá žiaden právny význam. Bolo to jej rozhodnutie a pravdepodobne mala na to dôvod.

27. V. darovaciu zmluvu podpísala dňa 18.9.2003 a dodatok 18.10.2003 teda mesiac resp. dva mesiace potom čo bola už v domove dôchodcov. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žeby L.. V. v čase uzavretia darovacej zmluvy bola pod vplyvom liekov ktoré by spôsobili , že tento úkon nerobila vedome a vážne a že by nevedela posúdiť následky svojho konania . Z lekárskych správ vyplýva, že p. V. netrpela zníženou schopnosťou vnímania ani stareckou demenciou , bola vždy pri vedomí a orientovaná. Všetci vypočutí svedkovia uviedli, že L.. V. po rozumovej stránke bola v poriadku a uvedomovala si čo počuje, hovorí a robí. Ani strany ani svedkovia nepreukázali opak. Za rozhodujúcu, objektívnu výpoveď považoval výsluch svedkyni T. Š. , matrikárky v obci Santovka, ktorá potvrdila, že O..V. bola pri podpisovaní zmluvy plne orientovaná, prejavila svoju vôlu darovať nehnuteľnosť žalovanej 1/ Skutočnosť, že v knihe overovaní nepodpísala O..V. dodatok, bolo matrikárkou vyššie vysvetlené / zo zdravotných dôvodov/.

28. Zmluva o vecnom bremene je nezrozumiteľná a zmätočná napriek tomu, že je neplatná, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci , nakoľko O.É. V. už zomrela a vecné bremeno podľa § 151p ods. 3 zaniklo jej smrťou.

29. Z vyhodnotenia uvádzaných jednotlivých dôkazov vyplynul záver, že O..V. darovala žalovanej 1/ nehnuteľnosť po dôkladnom dlhodobom uvážení slobodne a vážne, teda hmotnoprávne predpoklady platného právneho úkonu sú splnené. Bolo potrebné riešiť ako predbežnú otázku aj neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretú medzi žalovanou v 1/ rade ako predávajúcou a žalovanými v 2/, 3,/ rade ako kupujúcimi. Žalobkyňa dôvodila neplatnosť kúpnej zmluvy neplatnosťou darovacej zmluvy. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je tiež platná v dôsledku platnej darovacej zmluvy . Iné dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy neboli namietané ani zistené.

30. Súd pripúšťa, že O..V. počas pobytu u žalobníčke chcela jej darovať nehnuteľnosť Všeobecne známou skutočnosťou je, že, starý, osamelý chorý bezvládny človek pri praktickej absencie svojej autonómie a z toho vyplývajúcej úplnej sociálnej odkázanosti je ľahko ovplyvniteľný. Navyše aj z vyhlásenia O. I.B. vyplýva, že už v Santovke bola ošetrovateľkou upozornená na psychické narušenie O..V., čo svedkyňa aj demonštrovala vo svojom vyjadrení a konkrétne ju citovala, čo nasvedčuje tomu ,že už pred odchodom z domova nevedela posúdiť následky svojho konania a pochopiteľne v týchto stavoch nevie sa rozhodnúť objektívne a podlieha vôli svojho okolia.

31. Žaloba o vrátenie daru ani zriadený závet so strany poručiteľky v prospech žalobníčky neovplyvňujú platnosť darovacej zmluvy.

32. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností.. Právnou zástupkyňou žalobníčky navrhnuté dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení po vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom mali za následok , že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno,

33. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy hodnotiac podľa svojho presvedčenia založenou na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a súhrne a dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech.

34. Žalovaní mali v konaní úspech preto v súlade s ust. § 255 C.s.p. im súd priznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§355 ods. 1 CSP, § 362 .

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.