Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-135-2015.pdf
PDF · 84.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-33Cb/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: L. H., H. 45, Košice, IČO: 43 389 317 právne zastúpený: JUDr. Ingrid Čisárová, Floriánska 16, Košice proti žalovanému: Tempus - Global s.r.o., Železiarenská 49, Košice, IČO: 36 185 281 v konaní o zaplatenie 4.035,66 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Pripúšťa zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.035,66 eura s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 494 eur od 16.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 683,90 eura od 16.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 737,35 eura od 16.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 496,45 eura od 16.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 451,60 eura od 16.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 763,56 eura od 16.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 308,80 eura od 16.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 16.2.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 4.035,66 eura s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 494 eura od 16.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 683,90 eura od 16.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 737,35 eura od 16.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 496,45 eura od 16.9.2013 do zaplatenia , zo sumy 451,60 eura od 16.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 763,56 eura od 16.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 308,80 eura od 16.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 16.2.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.035,66 eura titulom nezaplatenej odmeny za poskytovanie trénerských služieb. 2. Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval tak, že dňa 17.4.2008 uzatvoril zmluvu o poskytovaní trénerských služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie trénerských služieb v prospech žalovaného. V zmysle uzatvorenej zmluvy za vykonanie trénerských služieb mal poskytovateľ nárok na dojednanú odplatu. Žalobca vykonal trénerské služby v súlade so zmluvou, teda s požiadavkami žalovaného . Od roku 2008 až do dňa podania žaloby viedol žalobca 8.117 tréningových klientov. Odmena za poskytovanie trénerských služieb a tiež spôsob jej výplaty bol predmetom čl. III uzatvorenej zmluvy. Dlh žalovaného vznikol neuhradením vystavených faktúr za poskytované služby vo výške 4.035,66 eura. Žalovaný uznal dlh vo výške 3.726,86 eura ku dňu 31.12.2013, čo potvrdil v liste - „Odsúhlasenie pohľadávok - zostatku“ dňa 20.1.2014. Žalovaný však žalobcovi dlžnú sumu nezaplatil. 3. K žalobe sa žalovaný vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.2.2015. Uviedol, že ani jedna zo žalovaných faktúr nebola žalovaným akceptovaná, absentuje výkaz poskytnutého poradenstva, ktorý by žalovaný odsúhlasil. Neuhradenie existujúcich faktúr odôvodnil skutočnosťou, že existujú zrejmé rozpory medzi žalobcom a žalovaným týkajúce sa rozsahu poskytnutých trénerských služieb. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca odmeny vyberal od klientov pre seba, čím spôsobil žalovanému škodu. Poprel,
že by svoj záväzok niekedy žalobcovi uznal. Odsúhlasenie zostatku, na ktorý sa žalobca odvoláva nie je možné považovať za uznanie záväzku, ide o potvrdenie účtovného oddelenia, že faktúry v takom rozsahu boli zaúčtované, nejde o potvrdenie oprávnenosti výšky fakturácie. Ako ďalší dôvod neuznania žalovaných faktúr je, že žalobca mal zneužiť informácie, ktoré sa dozvedel pri výkone svojej činnosti a presviedčal klientov žalovaného, aby odišli do iného fitnescentra. Žalovaný nikdy nepotvrdil oprávnenosť fakturácie a poukazoval na škodu jemu spôsobenú žalobcom. 4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.3.2015 žalobca reagoval na písomné vyjadrenie žalovaného, na námietky žalovaným uvádzané v jeho písomnom vyjadrení. Predovšetkým uviedla, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu trval od roku 2008 a po celý čas žalobca vo faktúrach uvádzal, že fakturuje odborné poradenstvo pre klientov Tempus klub a až do roku 2013 boli tieto faktúry žalovaným bez akýchkoľvek problémov uhrádzané. Prílohou každej faktúry bol zoznam vykonaných činností a účastníci zmluvného vzťahu každú faktúru a jej prílohu odsúhlasovali. Faktúry boli žalovanému riadne doručené a z jeho strany neboli nikdy namietané. Všetci klienti žalovaného, ktorým poskytoval žalobca služby boli evidovaní v Knihe evidencie trénovaných klientov a tiež v počítačovom systéme žalovaného, preto pri preberaní faktúr bolo možné porovnať údaje z počítačového systému s prílohou faktúry a v prípade nezrovnalostí hneď problém riešiť. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z Odsúhlasenia zostatku jasne vyplýva, že výkonný manažér spoločnosti svojim podpisom potvrdzuje správnosť zostatku pohľadávok, ktoré má žalobca voči žalovanému k 31.12.2013. Potvrdenie je preto podľa názoru žalobcu uznaním záväzku v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobca tiež upozornil na to, že je bežnou obchodnou praxou, že v prípade, ak obchodný partner nesúhlasí s doručenou faktúrou, písomne ju vráti, pričom uvedie, v čom s fakturovanou sumou nesúhlasí. 5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.3.2015 žalobca zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby. Návrh odôvodnil tak, že žalovaný čiastočne uhradil 100 eur z faktúry č. 201305, ktorá je predmetom konania a rovnakú sumu je dlžný na faktúre č. 201401, ktorá doposiaľ nebola predmetom konania. Žalovaná istina je teda v rovnakej výške ako pôvodne, avšak navrhuje zmenu v časti úrokov z omeškania, keďže tento nebol zmluvne dohodnutý, žiada o jeho priznanie vo výške 9,5 % ročne z jednotlivých dlžných súm. 6. V súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd rozhodol o návrhu na zmenu žaloby podanom za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení § 139 CSP a § 143 ods. 1 a 2 CSP tak, že návrhu vyhovel, keď neboli zákonné dôvody na jeho zamietnutie. 7. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, obsahom výpisu žalobcu a žalovaného z príslušného registra a zistil tento skutkový stav. 8. Žalobca dňa 17.4.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní trénerských služieb (ďalej ako „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytovať v prospech žalovaného ako objednávateľa trénerské služby. Trénerskými službami na účely Zmluvy sa rozumel výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry ako tréner a cvičiteľ III. triedy kulturistiky a fitness (čl. I. ods. 1. Zmluvy). 9. Podľa čl. II. Zmluvy bol žalobca povinný vykonávať činnosť podľa Zmluvy s ohľadom na oprávnené záujmy žalovaného, s vynaložením náležite odbornej starostlivosti, pri maximálnom využití svojich odborných vedomostí a znalostí. 10. Podľa čl. III. Zmluvy za výkon činnosti podľa čl. I ods. 1 Zmluvy má žalobca nárok na odmenu vo výške 50 % z vypočítavacieho základu. Vypočítavacím základom sú mesačné celkové tržby žalovaného za žalobcom poskytnuté trénerské služby po odpočítaní DPH. 11. Podľa čl. III. ods. 3. Zmluvy odmena podľa ods. 1 bola splatná mesačne na základe predložene faktúry žalobcu s lehotou splatnosti najmenej desať dní. 12. Podľa čl. V. ods. 2. Zmluvy bola Zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. 13. Faktúrou č. 201305 vystavenou dňa 31.5.2013 s lehotou splatnosti 15.6.2013 účtoval žalobca žalovanému sumu 754 eur za odborné poradenstvo pre klientov. 14. Podľa prílohy k faktúre č. 201305 žalobca uskutočnil 19 tréningov. 15. Faktúrou č. 201306vystavenou dňa 28.6.2013s lehotou splatnosti 15.7.2013 účtoval žalobca žalovanému sumu 683,90 eura za odborné poradenstvo pre klientov. 16. Podľa prílohy k faktúre č. 201306 žalobca uskutočnil 20 tréningov. 17. Faktúrou č. 201307 vystavenou dňa 31.7.2013 s lehotou splatnosti 15.8.2013 účtoval žalobca žalovanému sumu 737,35 eura za odborné poradenstvo pre klientov. 18. Podľa prílohy k faktúre č. 201307 žalobca uskutočnil 16 tréningov. 19. Faktúrou č. 201308 vystavenou dňa 30.8.2013 s lehotou splatnosti 15.9.2013 účtoval žalobca žalovanému sumu 496,45 eura za odborné poradenstvo pre klientov.
20. Podľa prílohy k faktúre č. 201308 žalobca uskutočnil 11 tréningov. 21. Faktúrou č. 201309 vystavenou dňa 30.9.2013 s lehotou splatnosti 15.10.2013 účtoval žalobca žalovanému sumu 451,60 eura za odborné poradenstvo pre klientov. 22. Podľa prílohy k faktúre č. 201309 žalobca uskutočnil 12 tréningov. 23. Faktúrou č. 201311 vystavenou dňa 31.12.2013 s lehotou splatnosti 15.1.2014 účtoval žalobca žalovanému sumu 763,56 eura za odborné poradenstvo pre klientov. 24. Podľa prílohy k faktúre č. 201311 žalobca uskutočnil 14 tréningov. 25. Faktúrou č. 201401 vystavenou dňa 31.1.2014 s lehotou splatnosti 15.2.2014 účtoval žalobca žalovanému sumu 258,15 eura za odborné poradenstvo pre klientov. 26. Podľa prílohy k faktúre č. 201401 žalobca uskutočnil 8 tréningov. 27. Faktúrou č. 201404 vystavenou dňa 30.7.2014 s lehotou splatnosti 15.8.2014 účtoval žalobca žalovanému sumu 359,30 eura za odborné poradenstvo pre klientov. 28. Podľa prílohy k faktúre č. 201308 žalobca uskutočnil 9 tréningov. 29. Listom zo dňa 31.12.2013 - „Odsúhlasenie zostatku - návratka“ žalovaný potvrdil správnosť zostatku pohľadávok voči žalobcovi ku dňu 31.12.2013 v sume 3.726,86 eura. 30. Vo vyhlásení zo dňa 6.3.2017 zamestnanec žalovaného vo funkcii hlavný manažér Ing. Milan Holinka na základe výzvy žalobcu pre potreby súdneho konania uviedol, že každá faktúra, ktorá bola predložená žalobcom žalovanému bola pred prevzatím a zaúčtovaním ním skontrolovaná a až následne zaúčtovaná. Nemohla nastať situácia, aby záznamy v účtovníctve žalovaného nesúhlasili s doručenými faktúrami a ich prílohami. 31. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
32. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav tak, ako to tvrdil žalobca. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka na dobu neurčitú, ktorej predmetom bolo poskytovanie trénerských služieb zo strany žalobcu definovaných v Zmluve. za poskytnutie takých služieb bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi odmenu na základe faktúr predložených žalobcom. K námietkam vzneseným žalovaným v priebehu konania je potrebné uviesť, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal existenciu záväzkového vzťahu, existenciu nároku na zaplatenie odmeny voči žalovanému na podklade faktúr riadne vystavených na základe vykonaných trénerských úkonov, pričom zoznam osôb, ktorým boli také služby poskytnuté boli prílohou predmetných faktúr. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu o tom, že je bežnou obchodnou praxou v prípade nesúhlasu s výškou či samotným vystavením faktúry, že subjekt, ktorému bola faktúra vystavená ju aj so svojimi pripomienkami vráti. Žalovaný v konaní netvrdil, že tak urobil, naopak, listom zo dňa 31.12.2013 potvrdil správnosť nároku žalobcu v sume 3.726,86 eura. Aj tu sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že ide o uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka a nie iba o potvrdenie, že faktúry boli zaúčtované. K takému veru súd dospel na základe formulácie o „správnosti zostatku pohľadávok“. Ďalšie námietky žalovaného vnesené v priebehu konania nemali vo vzťahu k uplatnenému nároku relevanciu, a to z dôvodu, že s uplatneným nárokom nesúviseli a nemohli mať na posúdenie jeho oprávnenosti vplyv (údajné presviedčanie klientov zo strany žalobcu, aby odišli do iného fitnesscentra) a tiež z dôvodu, že boli len v rovine všeobecných, ničím nekonkretizovaných a ničím nepreukázaných tvrdení (údajný vznik škody vyberaním odmien od klientov pre seba). Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na listinný dôkaz - vyhlásenie Ing. Milana Holinku (odsek 30 odôvodnenia tohto rozsudku).
34. Podľa ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 35. Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 36. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. 37. Súd vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania, keď ich žalobca žiadal priznať v zákonnej výške (resp. v medziach zákonom stanovených) odo dňa závislého od dátumu splatnosti jednotlivých faktúr v súlade ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období. 38. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %. O jeho výške bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).