Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cpr-2-2011.pdf
PDF · 84.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcu: Pivovarský dom, s.r.o., Jilemnického 1, Svit, IČO : 36 735 302, zastúpený: LEGAL CARTEL, s.r.o., Lubinská 18 v Bratislave, proti žalovanému: LLP Slovakia, s.r.o., Galvaniho 7/D v Bratislave, IČO: 31 391 907, zastúpený: ADVOKÁTI, s.r.o., Vajanského nábrežie 5 v Bratislave, o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok za podanú žalobu 5.281 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu A.. W. A. sa žalobou podanou na súd dňa 23.3.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade mzdy v sume 88.019,72 € s príslušenstvom a k náhrade trov konania.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I bolo určené, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou, ktorú mu dal žalovaný dňa 31.1.2007, je neplatné. V dôsledku tejto neplatnosti má žalobca nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku počnúc dňom 25.2.2007.
3. Žalovaný v odpore proti Platobnému rozkazu vydanému súdom dňa 29.6.2011 namietol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.2.2011 pod sp. zn. 9C 53/2007 ešte nie je právoplatný. Súd doplňujúcim rozsudkom zo dňa 28.6.2011 tiež rozhodol, že nie je spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a že jeho pracovný pomer sa skončil. S poukazom na § 79 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný požadoval, aby súd náhradu mzdy žalobcovi nepriznal, pretože sa po skončení pracovného pomeru zamestnal a je zamestnaný aj v súčasnosti. Zároveň vzniesol námietku premlčania za obdobie požadovanej náhrady mzdy od apríla 2007 do februára 2008, keďže žalobca si nárok na náhradu mzdy uplatnil na súde prvýkrát až dňa 23.3.2011. Žalovaný už pritom vyplatil žalobcovi náhradu mzdy za mesiac február 2007 aj marec 2007.
4. Podaním doručeným súdu 27.6.2013 žalobca požiadal o zámenu účastníka na strane žalobcu. Uznesením zo dňa 13.2.2015 pod č.k. 10Cpr/2/2011-159 , právoplatným 13.3.2015 súd zámenu pripustil tak, že namiesto pôvodného žalobcu A.. W. A., ktorý z konania vystúpil, vstúpil do konania Pivovarský dom, s.r.o., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2013.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
6. Na pojednávaní dňa 7.3.2017 sa žalobca pridržal všetkých nárokov jeho právneho predchodcu vyplývajúcich z podanej žaloby. Mal za to, že v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru vznikol pôvodnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku a to odo dňa, kedy žalovanému oznámil, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní až do času, kým súd nerozhodol o skončení tohto pracovného pomeru. Po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu súčasného. Postúpenie pohľadávky je platným právnym úkonom. Nárok na náhradu mzdy je peňažnou pohľadávkou, ktorá nemá satisfakčnú povahu a neviaže sa na osobu zamestnanca , preto je možné ju postúpiť na iného. V tejto súvislosti poukázal žalobca na § 35 Zákonníka práce, podľa ktorého smrťou zamestnanca jeho peňažné nároky nezanikajú. V danom prípade je možné použiť aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože nešlo o postúpenie pohľadávky v rámci pracovnoprávnych vzťahov na ktoré by sa museli použiť predpisy pracovného práva, ale išlo o postúpenie medzi veriteľom a treťou osobou. Žalobca nesúhlasí ani so vznesenou námietkou premlčania. K moderačnému návrhu žalovaného uvádza, že pôvodný žalobca bol nútený nájsť si iné zamestnanie, aby mohol zabezpečiť členov svojej rodiny.
7. Žalovaný pri výsluchu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Zotrval na vznesenej námietke premlčania. Mal za to, že celý nárok žalobcu na náhradu mzdy v trvaní 9 mesiacov je premlčaný. V zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce má súd moderačné právo za čas presahujúci 9 mesiacov náhradu mzdy znížiť, či nepriznať, pričom prihliada na to, či sa žalobca v tom čase zamestnal, akú prácu vykonával, aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Pôvodný žalobca sa zamestnal po rozviazaní pracovného pomeru u viacerých zamestnávateľov, pričom od marca 2008 do marca 2014 bol zamestnaný ako country manažér pre Poľsko v spoločnosti 2Ring, spol. s.r.o., ktorá sa zaoberá IT službami rovnako ako žalovaný. Navrhol vykonať dôkaz predložením mzdového listu žalobcu za toto obdobie. Žalovaný namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu súčasného žalobcu. Podľa jeho názoru bola pohľadávka postúpená neplatne. Z pracovnoprávneho charakteru nároku vyplýva, že osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce postúpenie pohľadávky sa na nárok žalobcu v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce nevzťahujú. Tento názor podporuje aj rozsudok NS SR pod sp. zn. 1Cdo/5/2010, v ktorom sa NS SR stotožnil s argumentáciou odvolacieho súdu a uviedol, že v rámci subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Zákonníku práce sa osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka nepoužijú.
8. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 8.2.2011 pod č.k. 9C 53/2007 určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe výpovede zo dňa 31.1.2007 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2012. Uznesením zo dňa 28.9.2015 pod č.k. 9C/125/2011, právoplatným 20.10.2015 konanie o náhradu mzdy zastavil pre prekážku litispendencie.
9. Zmysle čl III ods. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.2.2013 na základe §§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, previedol na žalobcu (ako postupníka), jeho právny predchodca (ako postupca), pohľadávky/nároky vrátane príslušenstva a všetky práva s nimi spojené, ktoré mal postupca proti LLP Slovakia , s.r.o. (žalovaný) z neplatného skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2005.
10. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce (účinného od 1.9.2007) tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
11. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Vecná legitimácia uplatňujúca sa v procesnom práve je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého sa v súdnom procese určuje okruh strán sporu. Bez ohľadu na to, ako sú strany v žalobe označené, vždy je potrebné skúmať, či sú nositeľmi určitých práv (oprávnení), alebo povinností tvrdených v žalobe a vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy, inými slovami či sú, alebo nie sú v spore aktívne či pasívne vecne legitimovaní.
15. Právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.2.2013 postúpil svoj nárok z pracovnoprávneho vzťahu na žalobcu. Zákonník práce je špeciálnym predpisom (lex specialis) upravujúcim individuálne právne vzťahy vznikajúce zo
závislej práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Občiansky zákonník je všeobecným právny predpis (lex generalis), ktorého subsidiárna pôsobnosť vo vzťahu k špeciálnemu predpisu je upravená v § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka sa na pracovnoprávne vzťahy aplikujú len vtedy, ak špeciálny predpis neustanoví inak. Postúpenie pohľadávky Zákonník práce neupravuje a to tak v rovine všeobecného ustanovenia, ani ako zmluvný typ. V Občianskom zákonníku je postúpenie pohľadávky upravené v jeho ôsmej časti, upravujúcej oblasť záväzkov. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Zákonníka práce, subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka je daná len vo vzťahu k jeho všeobecnej časti, nie však časti ôsmej, osobitne upravujúcej záväzkové vzťahy. Na právny nárok žalobcu, ktorý je nárokom z pracovnoprávneho vzťahu sa primárne vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v jeho osobitnej časti upravujúcej záväzkové vzťahy preto nie je možné použiť. Tunajší súd je tiež toho názoru, že nárok na náhradu mzdy je osobným nárokom zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi, ktorý aj z tohto dôvodu nie je možné postúpiť na inú osobu. Uvedené nepriamo podporuje § 35 Zákonníka práce, ktorý upravuje výlučne cessiu (prechod) peňažných nárokov zamestnanca na dobu až po jeho smrti. Ani v takom prípade však neprechádzajú na zákonom presne stanovené osoby peňažné nároky v celej ich výške, ale len v presne určenej časti. Súd akceptoval návrh právneho predchodcu žalobcu podaný v zmysle § 92 ods. 2,3 O.s.p., keď preukázal formálne splnenie podmienok stanovených pre tento postup, teda že nastala právna skutočnosť s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že táto skutočnosť nastala po začatí konania a že nadobúdateľ práva (žalobca) súhlasil so vstupom do konania. Súd skúmal tieto podmienky len z hľadiska ich spôsobilosti vyvolať tvrdený právny účinok, teda zámenu účastníkov na strane žalobcu, pričom k tejto zámene z procesného hľadiska skutočne došlo. Keďže z hmotného práva vyplýva, že nie je možné postúpiť peňažné nároky zamestnanca na inú osobu, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom (§39 Občianskeho zákonníka). Žalobca (na rozdiel od jeho právneho predchodcu) nie je v spore nositeľom práva na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v zmysle skutkových okolností tvrdených v žalobe a preto nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. V zmysle uvedeného súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže splnenie tejto zákonnej podmienky je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby k ich skúmaniu súd pristúpil.
16. Keďže žalobca uplatňoval v súdnom spore nárok na náhradu mzdy namiesto jeho právneho predchodcu, ktorý bol zo Zákona o súdnych poplatkoch od zaplatenia poplatku oslobodený, pričom na žalobcu, ktorý nie je nositeľom tohto oprávnenia sa oslobodenie nevzťahuje, súd ho na zaplatenie poplatku v sume 5.281 € zaviazal. Žalobca sa stal poplatníkom dňom právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodol o jeho vstupe do konania namiesto pôvodného žalobcu.
17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaný bol v spore úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).