Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-43-2015.pdf
PDF · 120.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému D. V., F.. XX. X. XXXX, Q. T. Ľ., D. XXX/XX, o zaplatenie 1 990,13 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 990,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91 % týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 23.3.2015 domáhala na žalovanom s poukazom na zmluvu o úvere zaplatenia nevrátenej istiny úveru vo výške 1.990,13 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov z úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru v sume 90,31 eura, kapitalizovaných zmluvných úrokov z omeškania do dňa predčasnej splatnosti úveru v sume 1,49 eur, zmluvných úrokov z úveru vo výške 12,9 % ročne a zmluvných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z nevrátenej istiny úveru 1.990,13 eur od 15.5.2013 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Navrhla, aby súd vo veci rozhodol v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tvrdeniami, že dňa 20.11.2012 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č.18500, na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur na žalovaným určený účet. Žalovaný sa poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi a príslušenstvom úveru zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom bol povinný splatiť do 18.11.2022. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti. Preto listom z 22.4.2013 ho vyzvala na predčasné splatenie úveru v lehote do 14.5.2013. Žalovaný úver spolu s jeho príslušenstvom nezaplatil. Pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia úveru, tzn. k 14.5.2013, predstavovala 2.149,89 eur, a pozostávala z nevrátenej istiny poskytnutého úveru vo výške 1.990,13 eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov do zosplatnenia úveru v sume 90,31 eur, a kapitalizovaných zmluvných úrokov z omeškania v dohodnutej výške 8 % ročne do zosplatnenia úveru v sume 1,49 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru nerealizoval žiadne úhrady. V prílohe žaloby žalobkyňa predložila listiny, a to úverovú zmluvu č. 0000000000018500, všeobecné obchodné podmienky účinné od 17.11.2012, výpis z účtu vedeného na meno žalovaného za dobu od 20.11.2012 do 31.12.2010, upomienky z 25.1.2013 a 25.2.2013, a výzvu na predčasné splatenie úveru z 22.4.2013.
3. V rámci prípravy pojednávania súd podľa § 114 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok„) zrušeného zákonom č.150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 1.7.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) vyzval žalovaného na písomné vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená 9.5.2016. Žalovaný sa k žalobe a pripojeným listinám v stanovenej lehote nevyjadril.
4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom 7.3.2017 v neprítomnosti oboch strán, ktoré boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Žalobkyňa neúčasť svojho povereného zástupcu ospravedlnila podaním z 18.1.2017, v ktorom poukázala na jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ako aj hospodárnosťou celého konania a úmyslom nezvyšovať trovy konania. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, o odročenie pojednávania nepožiadal.
5. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 od.1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 470 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, ak by boli v neprospech strany.
6. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhované žalobkyňou v žalobe, a to dôkazy všetkými listinami predloženými žalobkyňou. Žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
7. Z listín označených žalobkyňou ako dôkazy súd zistil nasledujúce skutočnosti: Z listiny označenej ako „Úverová zmluva č.0000000000018500“ (ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že dňa 20.11.2012 žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí bezúčelového úveru (na splatenie záväzkov žalovaného) vo výške 2.000 eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný v zmluve o úvere zaviazal žalobkyni zaplatiť, je uvedená sumou 3.831,60 eur. Túto čiastku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 120 mesačných anuitných splátkach vo výške po 29,94 eur so splatnosťou prvej splátky 18.12.2012 a ďalších vždy do 18. dňa kalendárneho mesiaca, s konečnou lehotou splatnosti úveru dňa 18.11.2022. Zmluva o úvere obsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12,9%, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 15,79%, a o priemernej RPMN vo výške 19,37%. Podľa zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou sú „Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko,a.s. „ účinné od 17.11.2012 (ďalej len „všeobecné zmluvné podmienky“). Z výpisu z účtu vedeného na meno žalovaného za obdobie od 20.11.2012 - 31.12.2012 vyplýva, že dňa 20.11.2012 bola na účet žalovaného pripísaná suma 2.000 eur, ktorú žalovaný následne čerpal výbermi v hotovosti, bezhotovostným prevodom a platbou kartou. Z listín označených ako „Upomienka“ a „Druhá upomienka“ vyplýva, že týmito listami žalobkyňa žalovaného vyzvala na zaplatenia omeškaných splátok (k 25.2.2013 vo výške 63,06 eur) v stanovených lehotách spolu s upozorneniami, že v prípade neuhradenia dlžných súm bude požadovať jednorazové splatenie celých dlžných súm (k 25.2.2013 sumy 2.057,52 eur). Z listiny „Výzva na predčasné splatenie úveru“ z 22.4.2013 vyplýva, že touto listinou žalobkyňa žalovanému oznámila, že z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy a neobnoveniu platobnej disciplíny aj napriek výzvam, rozhodla o predčasnej splatnosti úveru. Žalovaného vyzvala na zaplatenie sumy 2.132,22 eur spolu s jeho príslušenstvom do 14.5.2013.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy 20.11.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 veta tretia Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že v zásade sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 497). Nie je pritom rozhodujúci subjekt ani objekt záväzkového vzťahu, teda ani povaha účastníkov zmluvného vzťahu z hľadiska, či sú alebo nie sú podnikateľmi. Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah založený zmluvou o úvere nadobúda aj spotrebiteľský charakter. V takomto prípade vzťah založený zmluvou o úvere má zmiešaný spotrebiteľsko-obchodný charakter, ktorý sa prejaví v tom, že sa naň budú aplikovať normy spotrebiteľského práva ako lex špecialis a ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. 10. V prejednávanom spore súd nemal pochybnosti o tom, že zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva z označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby-nepodnikateľa. Žiadna zo strán neuviedla a z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tento záver súdu. Je tiež nesporné, že žalobkyňa ako banka pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 11. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanom spore upravoval špeciálny zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento zákon má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku postavenie lex špecialis. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide i finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu; c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktorú sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. V prejednávanom spore v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje podstatná náležitosť, ktorú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva musí obsahovať. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z citovaného § 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
zákon absenciu uvedenej náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom neplatnosti zmluvy. Poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd v prejednávanom spore spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
13. V otázke absencie údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) súd poukazuje na vcelku ustálenú súdnu prax (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co 499/2014 z 15.4.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co 77/2013z 22.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoE 313/2010 z 9.8.2011 a ďalšie). Podľa záverov prijatých súdmi v týchto rozhodnutiach majúc na zreteli primárny účel právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zodpovedá iba taký výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, “počet“ a „termíny“ splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a doplnkovým službám. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú bude veriteľovi povinný zaplatiť.
14. Súd len dodáva, že pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit Slovakia a.s. proti P. T.) zastáva názor, že tento rozsudok za súčasnej vnútroštátnej úpravy nie je spôsobilý zmeniť vyššie uvedenú doterajšiu rozhodovaciu prax súdov. Keďže ide o rozpor medzi Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „smernica“) a vnútroštátnym zákonom o spotrebiteľských úveroch, je potrebné vyriešiť otázkou, či smernici možno priznať priamy alebo nepriamy účinok. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v otázke priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce mu povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Preto súd priamy účinok smernice v prejednávanom spore medzi jednotlivcami (veriteľ c/a spotrebiteľ) považoval za vylúčený. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, teda eurokonformne. Tento eurokonformný výklad však nie je absolútny. Nemôže nahradiť výslovné znenie vnútroštátneho zákona. Vzhľadom na výslovnú úpravu § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch súd zastáva názor, že v danom prípade by priznanie nepriameho účinku Smernice znamenalo výklad contra legem. Preto prijal záver, že v danom spore smernici nemožno priznať nielen priamy, ale ani nepriamy účinok.
15. Navyše, súd ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúce v nerozčlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, a neurčení jasných termínov ich splatnosti, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) a o) Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj tie ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
17. V prípade nečlenenia splátok úveru na splátky istiny, úrokov a jednotlivých ďalších nákladov úveru a neuvedenia jasného termínu splatnosti u každej z položiek istiny a nákladov úveru spotrebiteľ od samého počiatku síce vie, že celkovú čiastku, ktorú sa zaviazal veriteľovi zaplatiť, má plniť mesačnými splátkami v dohodnutom počte a výške. Od počiatku však nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko a kedy má zaplatiť na tú ktorú odplatu veriteľovi, teda na úroky, jednotlivé poplatky a pod. Veriteľ pritom od začiatku má o týchto skutočnostiach vedomosť, pričom spotrebiteľovi túto informáciu neposkytne. Je to teda veriteľ, ktorý svojvoľne podľa vlastného uváženia priraďuje platby spotrebiteľa a určuje, akú časť a kedy použije na splátku istiny, akú a kedy na tú ktorú svoju odmenu (úroky, poplatky a pod). Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť túto činnosť veriteľa kontrolovať. Ak by si aj spotrebiteľ aktívne vyžiadal tzv. amortizačnú tabuľku, nič to nemení na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a jednotlivým položkám nákladov úveru zaplateným do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by aj tak bolo v réžii veriteľa a spotrebiteľ by nemal žiadnu možnosť to ovplyvniť. Súd zastáva názor, že spotrebiteľ musí od počiatku mať vedomosť o tom, ako veriteľ bude priraďovať jednotlivé splátky k istine a k ostatným položkám nákladov spojených s úverom, a veriteľ musí túto skutočnosť spotrebiteľovi na začiatku oznámiť. Inak sa jedná o nekalú obchodnú praktiku v zmysle cit. § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s cit. § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Informácia o splácaní odmeny veriteľovi, teda úrokov, jednotlivých poplatkov a podobne, je pre spotrebiteľa jednou z najpodstatnejších informácii v zmluve s spotrebiteľskom úvere vôbec. Veriteľovi pritom nemôže robiť problém túto informáciu do zmluvy včleniť. Informáciu však do zmluvy zámerne nevkladá a skrýva ju. Takouto obchodnou praktikou je veriteľom spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať istinu úver a v akej výške platiť jednotlivé odmeny veriteľovi, a iba veriteľ určuje, aká časť bude na čo použitá. Spotrebiteľ nemá možnosť do toho akokoľvek zasiahnuť.
18. Navyše, dojednanie v spotrebiteľskej zmluve o úvere v prejednávanom spore je z pohľadu údajov o výške a termínoch splatnosti istiny a jednotlivých položiek nákladov spojených s úverom nejasné, nezrozumiteľné a zavádzajúce. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
19. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni celkom čiastku 3.831,60 eur v 120 mesačných splátkach po 29,94 eur. Vynásobením takto dohodnutého počtu a výšky splátok dostávame sumu 3.592,80 eur, čo je rozdiel oproti celkovej čiastke, ktorú podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť o 238,80 eur (3.831,60eur - 3.592,80 eur). Vychádzajúc z obsahu zmluvy táto suma predstavuje poplatok za správu úveru dohodnutý v zmluve o úvere vo výške 1,99
eur mesačne (120 x 1,99 eur). Tento poplatok teda evidentne v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa a do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda nevzťahuje sa na neho ani dojednanie o výške a splatnosti mesačnej splátky.
20. V prejednávanom spore žalovaný nespochybnil a súd ani vykonaným dokazovaním nepovažoval za vážnejšie spochybnené skutočnosti vyplývajúce z listín predložených žalobkyňou, a to že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 2.000 eur a že žalovaný doposiaľ z tejto istiny úveru nevrátil 1.990,13 eur.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa zmluvy o úvere konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 18.11.2022. Bolo teda na žalobkyni, ktorá žalobou požadovala zaplatenie celej nezaplatenej časti istiny úveru, aby preukázala splnenie všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka upravených v cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tzn. práva na tzv. zosplatnenie celého úveru. Tzn. že právo uplatnila najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne, že žalovaného ako spotrebiteľa na toto právo upozornila v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa cit. právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je totiž podmienená tým, že dodávateľ (veriteľ) v uvedenej lehote pred uplatnením práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Súd zastáva názor, že žalobkyňa listinami z 25.1.2013, 25.2.2013 a 22.4.2013 a všeobecnými zmluvnými podmienkami preukázala, že právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnila po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, že pred uplatnením tohto práva dohodnutého v časti H bod 2. písm. a) všeobecných zmluvných podmienok, žalovaného na jeho uplatnenie upozornila. Žalovaný tieto skutočnosti tvrdené žalobkyňou a predložené istiny v konaní nespochybnil. Preto súd uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku úveru podaním z 22.4.2013 považoval za právne účinné a úver splatný v celej jeho výške ku dňu 14.5.2013.
23. Súd žalobkyni preto priznal právo na zaplatenie celej nevrátenej istiny úveru v sume 1990,13 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, podľa ktorých súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu v prevyšujúcej časti žalovanej istiny zamietol.
24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania so zaplatením priznanej sumy 1.990,13 eur vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, tzn. od 15.5.2013 do zaplatenia, ktorá zodpovedá výške úrokov určenej citovaným predpisom občianskeho hmotného práva. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zásada pomerného úspechu).
Strany boli v spore úspešné čiastočne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného predstavuje 4,5% : 95,5% (2.081,93 eur : 1.990,13 eur). Žalobkyni preto prislúcha voči žalovanému právo na pomernú náhradu trov v rozsahu 91% trov, ktoré vynaložila účelne na uplatnenie svojho práva. O výške tejto náhrady po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).