Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-192-2016.pdf
PDF · 181.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: MatiStav s.r.o., Štyndlova 10, Bratislava, IČO: 35 837 942, zastúpeného LAWS, s. r. o., Rajská 7, Bratislava, IČO: 36 729 078, proti žalovanému: TECHTRADE Slovakia, s. r. o., Riazanská 38, Bratislava, IČO: 44 444 320, zastúpeného ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 47 506 946, o zaplatenie 58 451,30 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 58 451,30 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1 069,28 eura od 17.09.2014 až do zaplatenia,
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 57 382,02 eura od 14.05.2015 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 31.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 58 451,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1 069,28 eura od 17.09.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 57 382,02 eura od 14.05.2015 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.03.2014 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby zo strany žalobcu ako zhotoviteľa v rozsahu projektovej dokumentácie, názov stavby: rodinný dom, Konvalinková ulica v Stupave. Žalobca a žalovaný dňa 01.08.2014 uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorým došlo k dohodnutiu naviac prác a zároveň k zvýšeniu ceny diela na celkovú sumu 161 919,- eur bez DPH. Dielo ako celok bolo dňa 14.02.2015 dokončené a pripravené na odovzdanie, pričom k predĺženiu termínu dokončenia diela došlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného, nakoľko podklady k výstavbe komína boli žalobcovi odovzdané projektantom až dňa 11.02.2015. Zároveň žalobca opakovane upozorňoval žalovaného, že odo dňa 16.06.2014 bol v omeškaní s čiastočnou úhradou faktúry č. 2014183, ktorá bola vystavená v súlade so zmluvou. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov neposkytol riadnu súčinnosť pri realizácii diela a jedine uvedené dôvody viedli k predĺženiu termínu odovzdania diela. Po vykonaní a riadnom dokončení diela zo strany žalobcu žalovaný opakovane a bez riadneho odôvodnenia odmietal prevziať dielo. Žalovaný vytýkal údajné vady na diele, pričom žalobca opakovane písomne aj ústne a s odvolaním sa aj na príslušné technické normy odôvodnil neoprávnenosť vytýkaných vád. Žalobca postupoval v súlade s ustanovením bodu 8 článku VII zmluvy a ku dňu 23.03.2015 sa dielo považovalo za riadne odovzdané a prevzaté. Medzi žalobcom a žalovaným prebehli opakované rokovania ohľadne mimosúdneho urovnania sporu, avšak bezúspešne. Dielo - rodinný dom bolo ku dňu podania žaloby evidované na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie: U., okres: U., pričom ako vlastník rozostavanej stavby bol od roku 2014 vedený
spoločník a konateľ žalovaného - Mgr. L. Beňo a manželka Stanislava Beňová. Žalobca v súlade so zmluvou priebežne vystavoval čiastkové faktúry, ktoré spočiatku žalovaný priebežne uhrádzal. Žalovaný uhradil za dielo celkovo sumu 134 992,84 eura vrátane DPH. Žalovaný doposiaľ neuhradil faktúru č. 2014183 so splatnosťou dňa 16.09.2014 v neuhradenej sume 1 069,28 eura, faktúru č. 2015064 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 6 130,36 eura, faktúru č. 2015065 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 36 736,64 eura, faktúru č. 2015066 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 12 181,- eur a faktúru č. 2015067 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 2 334,02 eura, čo celkovo predstavovalo sumu 58 451,30 eura. Uvedené faktúry žalovaný nikdy nesporoval a ani ako nedôvodné nevrátil.
3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že z článku III bodu 3 a 4 zmluvy vyplývajú podmienky, ktorých splnenie je základom pre vznik nároku žalobcu ako zhotoviteľa na vystavenie faktúry. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa neboli splnené podmienky vymedzené v tomto článku, nevznikol mu nárok na vystavenie faktúr č. 2014183, č. 2015064, č. 2015065, č. 2015066 a č. 2015067. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ nepodpísal súpis prác ako ani protokol o odovzdaní a prevzatí diela a že žalobca ako zhotoviteľ napriek uvedenému vystavil faktúry č. 2014183, č. 2015064, č. 2015065, č. 2015066 a č. 2015067, ktorých zaplatenie si uplatnil v tomto súdnom konaní. V nadväznosti na stretnutie strán na stavbe mailom zo dňa 02.03.2015 oznámil žalovaný žalobcovi vady a nedorobky, ktorých existenciu žalovaný odmietol odsúhlasiť. Napriek tomu, že žalobca nepristúpil k odstráneniu vytknutých vád ani nedorobkov, žalobca žalovaného opätovne vyzval na prevzatie diela. Žalovaný mailom zo dňa 19.03.2015 opätovne oznámil žalobcovi, že nakoľko má dielo vady a nedorobky, neboli splnené podmienky na prevzatie diela v zmysle čl. VII ods. 3 zmluvy. K mailu zo dňa 19.03.2015 žalovaný priložil fotodokumentáciu 48 fotografií preukazujúcich vady a nedorobky diela. Mailom zo dňa 27.03.2015 žalobca oznámil žalovanému, že dielo je dokončené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a považoval ho ku dňu 23.03.2015 za riadne odovzdané a prevzaté. K odstráneniu vytknutých vád ani nedorobkov žalobca nepristúpil. Žalovaný uviedol, že na vady a nedorobky žalovaný upozorňoval žalobcu už pred stanoveným termínom prevzatia diela ústne aj mailom. Žalobca napriek uvedenému vady a nedorobky neodstránil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neodstránil vady a nedorobky a svoj záväzok dielo riadne a včas ukončiť nesplnil a s jeho splnením sa dostal do omeškania, žalovaný listom zo dňa 18.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 25.08.2015, od zmluvy odstúpil. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že pre existenciu vád a nedorobkov, ktoré neboli odstránené zo strany žalobcu, žalobca nebol oprávnený vyzvať žalovaného na odsúhlasenie súpisu prác ako ani protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ďalej žalovaný nebol povinný odsúhlasiť súpis prác ako ani protokol o odovzdaní a prevzatí diela, rovnako tiež neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie odsúhlasenia súpisu prác ako ani protokolu o odovzdaní a prevzatí diela pre uplatnenie fikcie odsúhlasenia súpisu prác ako ani protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, taktiež ani podmienky pre vystavenie faktúr č. 2014183, č. 2015064, č. 2015065, č. 2015066 a č. 2015067. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný nárok žalobcu za neoprávnený. Žalovaný ešte uviedol, že pri faktúre č. 2014183 vyzval žalovaný žalobcu na opravu o nedodané položky, keďže nebola dodaná železná výstuž
na OM3. S ohľadom na uvedené bolo podľa žalovaného zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu doplatku faktúry č. 2014183.
4. Žalobca v rámci svojej repliky uviedol, že faktúra č. 2014183 bola žalovaným uhradená v sume 10 000,- eur, pričom z tejto úhrady vyplývalo, že faktúra bola vystavená oprávnene. V prípade, ak mal žalovaný za to, že faktúra nebola vystavená vo výške zodpovedajúcej plneniu, mal možnosť využiť svoje oprávnenie v súlade s článkom III bod 9 zmluvy, t.j. vrátiť faktúru, avšak predmetná faktúra nebola žalovaným nikdy vrátená. Na úhradu zvyšnej čiastky bol žalovaný opakovane vyzývaný, pričom neskoršiu argumentáciu žalovaného bolo treba považovať za účelovú a to aj s ohľadom na čas vznesenia týchto svojich námietok, teda až v čase, keď bol žalovaný opakovane vyzývaný na úhradu a na prevzatie diela ako celku. Žalovaný faktúru nikdy nevrátil a ak žalovaný tvrdil opak, mal to preukázať, pričom žalobca zároveň odkázal na ust. § 407 Obchodného zákonníka. K ostatným faktúram žalobca uviedol, že tieto boli vystavené až po riadnom odovzdaní a prevzatí diela, pričom to nastalo dňa 23.03.2015 v súlade s čl. VII bod 8 zmluvy, tzv. fikciou odovzdania. Súpisy prác k predmetným faktúram boli zaslané spolu s vyjadrením žalobcu k namietaným vadám žalovaného doporučenou poštou dňa 02.04.2015, pričom na tento list žalovaný nereagoval a počkal až do uplynutia úložnej lehoty na pošte a až následne žalobca aplikoval domnienku odsúhlasenia súpisu prác a následne dňa 06.05.2015 vystavil predmetné faktúry.
Faktúry spolu so súpismi prác boli žalovanému opakovane zaslané dňa 06.05.2015 obyčajnou poštou a následne z dôvodu opatrnosti aj doporučenou poštou dňa 01.06.2015. Následne dňa 14.08.2015 bola doporučene s doručenkou zaslaná upomienka k neuhradeným faktúram, ktorá však už nebola prevzatá zo strany žalovaného a bola dňa 08.09.2015 vrátená. Dňa 25.09.2015 bola zaslaná ďalšia upomienka s doručenkou, ktorú žalovaný prevzal dňa 29.09.2015, pričom opakovane nereagoval na podanie žalobcu. Dňa 22.02.2016 bolo žalovanému zaslané odsúhlasenie pohľadávok 31.12.2015 doporučeným listom, ktoré bolo prevzaté, pričom žalovaný opätovne neuviedol žiadne námietky a nereagoval na podanie. Žalovaný je podnikateľským subjektom a už len zo svojej podnikateľskej činnosti mu musí byť známe, že skutočnosť, že je pasívny a nekomunikuje s iným subjektom neznamená, že nemá povinnosti. V prípade, ak mal žalovaný záujem brániť svoje domnelé práva, mal tak povinnosť urobiť zákonom a zmluvou predpísaným spôsobom. K odovzdaniu a prevzatiu diela uviedol, že približne začiatkom februára 2015 v čase, keď sa blížili k odovzdaniu diela ako celku, začal žalovaný namietať vady a nedorobky žalobcom vykonaného diela. Žalobca opakovane oznámil žalovanému ukončenie diela a vyzval žalovaného na pristúpenie k prevzatiu diela, pričom ten opakovane k tomu odmietol pristúpiť. Žalobca na všetky žalovaným vytýkané vady a nedorobky reagoval adekvátnym spôsobom, a to preverením skutočného stavu priamo na mieste premeraním žalovaným vytýkaných nerovností, oznámením čísiel STN noriem, v zmysle ktorých žalovaným vytýkané vady nezrovnalosti boli v norme, odkazom na protokoly z preverení funkčnosti a správnosti časti diela a odkazom na časti projektovej dokumentácie a statickej dokumentácie s príslušným vysvetlením, z akého dôvodu neboli žalovaným vytýkané vady pochybením zo strany žalobcu. Žalovaný aj napriek vysvetleniu a odkazu na príslušné normy naďalej trval na tých istých tvrdeniach bez adekvátneho ďalšieho vysvetlenia vo svetle reakcií žalobcu a uvedenými tvrdeniami opakovane odmietal prevziať dielo. Žalovaný sa prostredníctvom svojho konateľa dostavil len na jeden dohodnutý termín spoločnej miestnej ohliadky dňa 02.03.2015. Na tomto stretnutí potom vymenoval ním vytýkané vady a nevšímal si protiargumenty žalobcu, pričom z ohliadky žalovaný odišiel bez podpísania zápisnice a bez prevzatia akýchkoľvek dokumentov, ktoré predtým sám požadoval. Následne sa žalovaný už odmietal zúčastňovať na akýchkoľvek miestnych zisťovaniach alebo prevzatiach diela. Žalobca dňa 17.03.2015 prostredníctvom mailovej správy vyzval žalovaného na prevzatie diela a určil žalovanému v súlade so zmluvou dodatočnú 5 dňovú lehotu. Nakoľko výzva zostala zo strany žalovaného bezvýsledná, dňa 27.03.2015 žalobca oznámil žalovanému, že dielo je v súlade so zmluvou ku dňu 23.03.2015 riadne odovzdané a prevzaté. Následne došlo zo strany žalobcu k zaslaniu súpisov prác a vystaveniu faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že v súlade so zmluvou vykonal pre žalovaného dielo - hrubú stavbu rodinného domu a vínnej pivnice. Ak by bola stavba v takom stave ako ho žalovaný opisoval, nebola by schopná byť predmetom ďalšej výstavby. Žalobca mal za to, že žalovaný sa v mesiacoch február a marec 2015 zámerne vyhýbal prevzatiu diela a špekulatívnym spôsobom začal namietať existenciu vád a nedorobkov tesne pred prevzatím diela a s tým súvisiacim doplatením časti ceny diela. Podľa žalobcu mal žalovaný právo namietať vady a nedorobky priamo zápisom do odovzdávacieho protokolu. Žalobca zároveň uviedol, že samotné namietanie vád a nedorobkov zo strany žalovaného nepredstavujú dôkaz o tom, že domnelé vady a nedorobky existovali. Žalobca sa snažil celú situáciu vyriešiť zmierlivo. Dokonca ponúkal aj zľavu z ceny diela. Žalobca mal teda za to, že dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté, faktúry oprávnene a riadne vystavené a doručené žalovanému Okrem toho žalobca navrhoval, aby nariadil žalovanému predložiť účtovníctvo z príslušného obdobia za účelom preukázania, či žalovaný eviduje v účtovníctve ním rozporované faktúry. Žalobca taktiež uviedol, že od 03.11.2015 bola povolená jeho reštrukturalizácia a z toho
dôvodu, ak mal žalovaný akékoľvek nároky z vád a nedorobkov, mal ich prihláškou uplatniť v reštrukturalizácii.
5. Žalovaný v rámci svojej dupliky opätovne poukázal na to, že žalobca pri žiadnej z uplatňovaných faktúr nedodržal postup stanovený v čl. III bode 3 a 4 zmluvy, nakoľko žalovanému nedoručil súpisy prác a odsúhlasenie po ukončení prác a dodávok bez vád a nedorobkov vzťahujúcich sa k jednotlivým faktúram. S ohľadom na uvedené nemohla podľa žalovaného začať plynúť päťdňová lehota na odsúhlasenie prác, resp. vyjadrenia sa k súpisu prác, na základe fikcie uplatnenia ktorej žalobca odôvodňuje oprávnenosť fakturácie. K faktúre č. 2014183 žalovaný uviedol, že ani pri jej vystavení žalobca nepostupoval podľa čl. III bodu 3 zmluvy, keďže žalovanému súpis prác nedoručil na vyjadrenie pred jej vystavením, ale spolu s faktúrou č. 2014183. Nakoľko v čase doručenia faktúry č. 2014183 spolu so súpisom prác neboli ukončené práce a dodávky bez vád a nedorobkov vzťahujúce sa k tomuto fakturačnému celku (nedodaná železná výstuž na OM3), žalovanému nezačala plynúť päťdňová lehota na odsúhlasenie súpisu prác, resp. na vyjadrenie sa k súpisu prác, preto nemohla nastať fikcia jej odsúhlasenia. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo súpisu prác priloženého k faktúre č. 2014183 bolo zrejmé, že tento nebol zo strany žalovaného odsúhlasený ani písomne. Žalovaný v dobrej viere uhradil časť faktúry č. 2014183 uhradil s tým, že žalobcu vyzval na opravu predmetnej faktúry o nedodanú časť železnej výstuže na OM3. Žalobca aj napriek prísľubu faktúru č. 2014183 neopravil. Žalovaný taktiež uviedol, že v zmysle čl. III bodu 9 zmluvy bol žalovaný oprávnený a nie povinný faktúru vrátiť. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej aplikácie ust. § 407 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že fikciu uznania zvyšku záväzku možno aplikovať pri čiastkovej úhrade iba v prípade, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný vo vzťahu k ostatným faktúram uviedol, že zo skutkového stavu ani z tvrdení žalobcu nevyplývalo, že by žalobca pristúpil k odstráneniu vád a nedorobkov. Obchodný zákonník ani zmluva neukladali žalovanému povinnosť prevziať dielo s vadami a nedorobkami, ako ani namietať vady a nedorobky do zápisnice z miestneho zisťovania. Z čl. VII bodu 6 zmluvy vyplývalo, že žalovaný bol oprávnený prevziať dielo s drobnými vadami a nedorobkami, ktoré sami o sebe v spojení s inými nebránili a nesťažovali užívanie diela a neznižovali jeho hodnotu. Okrem skutočnosti, že vady a drobné nedorobky neboli drobnými vadami a nedorobkami, z čl. VII bodu 6 zmluvy vyplývalo právo a nie povinnosť žalovaného postupovať spôsobom vymedzeným v čl. VII bode 6 zmluvy. Z čl. VII zmluvy vyplývalo, že ak žalovaný ako objednávateľ odmietne prevziať dielo, oznámi túto skutočnosť spolu s dôvodmi, pre ktoré odmietol dielo prevziať žalobcovi. Žalovaný takýmto spôsobom postupoval, keď mailom zo dňa 02.03.2015, ako aj dňa 19.03.2015 žalobcovi oznámil, že dielo odmietol prevziať spolu s dôvodmi jeho prevzatia. Z čl. VII zmluvy vyplývalo. že fikcia odovzdania diela mohla nastať iba v prípade, ak objednávateľ bez riadneho odôvodnenia odmietne prevziať dielo vykonané bez vád alebo nedorobkov alebo sa objednávateľ bez riadneho odôvodnenia v termíne odovzdania a prevzatia na odovzdanie a prevzatie diela nedostavil, pričom podľa žalovaného ani jeden z uvedených prípadov nenastal. Žalovaný nebol povinný akceptovať argumentáciu žalobcu k vytknutým vadám a nedorobkom a na základe akéhokoľvek zdôvodnenia prevziať dielo. Žalobca nebol subjektom, ktorý bol schopný objektívne zhodnotiť vytknuté vady a nedorobky, nakoľko mal na veci vlastný záujem. Na základe toho mal žalovaný za to, že predmetné vady a nedorobky existovali aj ku dňu 02.04.2015, t.j. ku dňu doručovania súpisov prác zo strany žalobcu žalovanému. Ani v tomto prípade nezačala a nemohla plynúť päťdňová lehota na odsúhlasenie súpisov prác, resp. na vyjadrenie sa k súpisom prác. Žalovaný skonštatoval, že nebola pravda, že by dielo svojvoľne neprevzal, súpisy prác neodsúhlasil a cenu diela neuhradil. Podľa žalovaného nebolo dielo riadne a včas vykonané. Žalovaný uviedol, že žalobca mal rozpracovaných viacero projektov, pri dokončení ktorých mu hrozil väčšie sankcie ako pri realizácii diela pre žalovaného. Žalovaný okrem toho napadol riadne uzavretie dodatku č. 1 k zmluve, nakoľko nebol podpísaný konateľom žalobcu, ale p. T., ktorá nikdy nebola štatutárnym zástupcom žalobcu, na základe čoho žalobca nebol oprávnený vystaviť ani faktúru za práce naviac. Žalovaný za účelom posúdenia a zhodnotenia diela, či malo vady a nedorobky v čase odovzdávacieho konania dal vypracovať súkromný znalecký posudok súdnym znalcom Ing. Ondrejom Sovom, ktorý posudzoval vady a nedorobky na základe dokumentácie predloženej žalovaným, ako aj na základe fyzickej miestnej ohliadky, pričom dospel k záveru, že dielo malo vady a nedorobky zistené žalovaným z obdobia od marca 2015 s tým, že časť z nich bola priamo a nepriamo preukázaná súdnym znalcom v podobe fotodokumentácie v prílohe znaleckého posudku, časť vád bola v priebehu pokračovania výstavby diela zakrytá technologicky nasledujúcimi stavebnými prácami, materiálmi, úpravami a konštrukciami, pričom ich preukázanie bolo možné len na základe vykonania deštruktívnych skúšok a sond do stavby.
6. Žalobca k predloženému súkromnému znaleckému posudku uviedol, že súdny znalec vychádzal len z informácií od žalovaného a v závere znaleckého posudku neodôvodnil svoje závery za porovnania s príslušnými technickými normami. Súdny znalec nemal pri vypracovaní posudku k dispozícii všetky podklady (napr. stavebný denník, záznamy z kontrolných dní alebo protokol z kontroly hydroizolačného pretlaku), čo aj sám skonštatoval. Navyše súdny znalec posudzoval dielo po zakrytí hrubej stavby (napr. po nanesení omietky), čiže vychádzal len z fotografií. Podľa žalobcu znalecký posudok neobsahuje odôvodnenie jeho záverov, ani jeden logický argument na podporu svojich tvrdení, a preto je predmetný znalecký posudok nepreskúmateľný. Preto žalobca považoval predmetný znalecký posudok za neúplný a žiadal, aby naň súd neprihliadol. K hydroizolácii žalobca uviedol, že pred každým zakrytím hydroizolácie vrstvami betónu alebo múrmi bola vykonaná iskrová skúška metódou HVET. Tá bola urobená na žiadosť stavebného dozoru žalovaného, čo preukázal protokolmi č. 112/2014 a 7/2015, pričom obe merania a protokoly boli známe aj žalovanému, keďže jeho stavebný dozor ich požadoval a boli aj súčasťou stavebného denníka. Jedinou časťou diela, ktorú žalobca nezhotovil bol múrik na terase, pretože bol nesprávne naprojektovaný, na čo žalobca upozorňoval stavebný dozor. Žalobca taktiež odkázal na návrh na uzavretie dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2015, na ktorý dostal žalobca
odpoveď zo dňa 03.12.2015, ktorou žalovaný doplnil dohodu tak, že žalovaný mal zaplatiť žalobcovi sumu 30 000,- eur s tým, že žalobca vystaví žalovanému dobropis k vystaveným faktúram, čo podľa žalobcu preukazovalo to, že faktúry boli v tom čase riadne vystavené. Žalovaný po doručení faktúr tieto nikdy nevrátil, nenamietal ich, viedol ich vo svojom účtovníctve, nárokoval si vratku DPH a nerozporoval ani len celkové koncoročné odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2015, ktoré boli žalovanému zaslané dňa 22.02.2016. Žalovaný dokonca vykonal čiastkovú úhradu a rokoval o poskytnutí zľavy z danej ceny diela a požadoval vystavenie dobropisov z dôvodu predmetnej zľavy, z čoho vyplývalo, že práce boli vykonané, uznané, ale nezaplatené. K riadnemu vykonaniu diela žalobca uviedol, že ak by aj nejaké vady existovali, žalovaný mal v danom prípade na výber z viacerých zákonom predložených nárokov. K žalovaným tvrdenej neplatnosti dodatku č. 1 žalobca uviedol, že plnomocenstvom zo dňa 31.10.2005 došlo k udeleniu plnej moci Ing. I. T. na všetky právne úkony v mene žalobcu, vrátane podpisu akejkoľvek zmluvy v mene žalobcu. Plnomocenstvo zo strany žalobcu nikdy nebolo odvolané ani vypovedané, pričom kópiu plnomocenstva obdržal aj žalovaný pri podpise zmluvy o dielo. O skutočnosti, že žalovaný mal vedomosť o oprávnení Ing. I. T. konať v mene žalobcu svedčia aj mailové komunikácie a taktiež aj skutočnosť, že štatutárny zástupca žalovaného opakovane rokoval s pani T. a nikdy nenamietal jej oprávnenosť konať za žalobcu.
7. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 06.02.2017 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 06.03.2017.
I. Vykonané dokazovanie 8. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 24.03.2014 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 01.08.2014, faktúr č. 2014183, 2015066, zisťovacích protokolov zo dňa 09.09.2014, 06.05.2015, 2015065, 2015067, 2015064, výpisu z účtu, krycích listov za obdobie od 01.09.2014 - 23.03.2015, rekapitulácie súpisu vykonaných prác za obdobie od 01.09.2014-23.03.2015, súpisov výkonov čerpania s výkazom výmer za obdobie od 01.09.2014
- 23.03.2015, zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach za obdobie od 01.08.2014
- 23.03.2015, zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach za obdobie od 01.01.2015
- 06.05.2015, krycích listov zo dňa 06.05.2015, súpisov výkonov čerpania s výkazom výmer zo dňa 06.05.2015, rekapitulácie súpisu vykonaných prác za obdobie od 01.06.2014 - 23.03.2015, súpisu výkonov čerpania s výkazom výmeru za obdobie od 01.06.2014 - 23.03.2015, výpisu z LV č. 9152, mailovej komunikácie s fotodokumentáciou vád a nedorobkov, odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 18.08.2015 s doručenkou, účtovnej závierky žalovaného za rok 2015, zápisov zo stavebného denníka, znaleckého posudku č. 64/2016 súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu, protokolu z kontroly hydroizolačného povlaku, daňových priznaní žalobcu za obdobie od 01-03/2014 a 01-12/2015, dohody o plnomocenstve zo dňa 31.10.2005, návrhu dohody o urovnaní, protokolov o meraní č. 112/2014 a č. 7/2015 a výsluchom súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy.
II. Zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania 9. Žalobca ako právnická osoba podnikajúca v oblasti stavebníctva a inžinierstva (uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, inžinierska činnosť - obstarávateľská činnosť v stavebníctve, vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb) a žalovaný ako právnická osoba podnikateľ (nepodnikajúci v oblasti stavebníctva) uzavreli dňa 24.03.2014 v písomnej forme zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo a to stavbu rodinného domu na Konvalinkovej ulici v Stupave v rozsahu:
- hrubej stavby rodinného domu bez zateplených a hydroizolačných vrstiev strechy;
- hrubej stavby vínnej pivnice bez tepelných a hydroizolačných vrstiev strechy;
- hrubej stavby pravého oporného múru OM1 a OM2 po úroveň + 0,03 (ďalej už len „dielo“); a to všetko podľa projektovej dokumentácie vypracovanej architektom N.. H.. B.T. (ďalej len „projektová dokumentácia“), rozpočtu a stavebného povolenia, všetko bez vád, v dohodnutej dobe a v kvalite stanovenej dokumentáciou (t.j. projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a rozpočtom) v súlade s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, technických noriem a rozhodnutí štátnych orgánov, pričom záväzok žalobcu sa považoval za splnený riadnym a včasným
ukončením diela bez vád a nedorobkov, jeho odovzdaním a prevzatím žalovaným len vo forme písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela podľa čl. VII tejto zmluvy.
10. Na druhej strane vyplýval žalovanému ako objednávateľovi záväzok riadne a včas vykonané dielo bez vád a nedorobkov protokolárne prevziať a zaplatiť za jeho riadne a včasné vykonanie cenu diela, ktorá bola stanovená na sumu 150 000,- eur, pričom bola konečná a maximálna, navýšená jedine o cenu prác naviac zrealizovaných až po vzájomnom písomnom odsúhlasení ceny, druhu a rozsahu prác naviac.
11. Spôsob úhrady ceny diela si zmluvné strany dohodli tak, že tá bude vykonávaná na základe faktúr, a to zálohovej faktúry a faktúr za čiastkové plnenie. Faktúry bol žalobca oprávnený vystaviť na základe žalovaným písomne odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác a dodávok zodpovedajúcim fakturačným celkom podľa prílohy č. 5 tejto zmluvy doručených žalovanému vždy po ukončení prác a dodávok bez vád a nedorobkov vzťahujúcim sa k jednotlivým fakturačným plneniam. K súpisu prác doručenému žalovanému žalobcom bol žalovaný povinný sa vyjadriť najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa riadneho doručenia, pričom za riadne doručenie súpisu prác sa považovalo aj doručenia na emailovú adresu žalovaného. Súpis prác mohol byť žalovanému doručený až po ukončení prác bez vád a nedorobkov. Zároveň platilo, že ak sa žalovaný bez opodstatneného dôvodu k súpisu prác v stanovenej lehote nevyjadrí, prvým dňom po márnom uplynutí päťdňovej lehoty sa súpis práca považoval za odsúhlasený. Ak žalobca predložil súpis prác na odsúhlasenie ešte pred ukončením prác bez vád a nedorobkov, päťdňová lehota začala plynúť až nasledujúci deň po ukončení prác. Následne po splnení týchto podmienok (ukončení prác, predložení súpisu prác, jeho odsúhlasení či už riadne alebo fikciou uplynutím 5 dní) a po písomnom odsúhlasení protokolu o odovzdaní a prevzatí diela podľa čl. VII tejto zmluvy mohol žalobca vystaviť žalovanému faktúru, ktorá musela mať všetky náležitosti podľa zákona č. 222/2004 Z.z., pričom ak faktúra takéto náležitosti nemala, alebo bola vystavená v rozpore s vyššie uvedenými podmienkami, bol žalovaný oprávnený takúto faktúru žalobcovi vrátiť.
12. Odovzdanie a prevzatie diela si zmluvné strany dohodli tak (čl. VII zmluvy), že predmetom odovzdania a prevzatia bude dielo v rozsahu špecifikovanom zmluvou a to naraz. Proces odovzdávania a prevzatia mal prebehnúť tak, že 5 pracovných dní vopred ako bude dielo pripravené na odovzdanie, bude žalobca povinný na emailovú adresu žalovaného doručiť oznámenie, pričom konkrétny termín odovzdania a prevzatia mal byť následne dohodnutý zmluvnými stranami, inak stanovený žalovaným. Pred samotným protokolárnym odovzdaním a prevzatím diela však malo byť dielo riadne a včas ukončené, teda bez vád a nedorobkov a na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, na ktorom mali byť vykonané všetky skúšky preukazujúce kvalitu, funkčnosť a spoľahlivosť, ako aj dodržanie parametrov dohodnutých v zmluve a dokumentácii. Deň pred odovzdaním diela mal žalobca pripraviť žalovanému na odovzdanie dokumentáciu, atesty, certifikáty, osvedčenia o skúškach použitých materiálov a doklady o skúškach realizovaných prác.
13. Žalovaný bol však podľa čl. VII bodu 6 zmluvy oprávnený prevziať dielo aj s drobnými vadami a nedorobkami, ktoré by sami o sebe a ani v spojení s inými nebránili a nesťažovali užívanie diela a neznižovali by jeho hodnotu.
14. Ak však žalovaný odmietol prevziať dielo pre vady a nedorobky, žalobca bol povinný predmetné vady odstrániť za podmienok a v lehotách vzájomne dohodnutých, inak vzniklo žalovanému právo, aby vady a nedorobky odstránil sám alebo treťou osobou na náklady žalobcu (čl. VII bod 7 zmluvy).
15. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ak žalovaný bez riadneho odôvodnenia odmietne prevziať dielo vykonané bez vád a nedorobkov alebo bez riadneho odôvodnenia sa nedostaví na odovzdanie a prevzatie diela, a to ani v dodatočnej päťdňovej lehoty na plnenie plynúcej od doručenia výzvy (oznámenia) žalobcu na prevzatie diela, malo sa za to, že žalovaný dielo prevzal (tzv. fikcia odovzdania a prevzatia diela).
16. Okrem toho zmluva definovala, že nedorobkom je nedokončená stavba oproti dokumentácii, ako aj akákoľvek práca nerealizovaná podľa čl. I bodu 1 tejto zmluvy (t.j. v rozsahu a spôsobe realizácie diela) a vadou je odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela stanovených zmluvou, podkladmi, dokumentáciou, technickými normami a právnymi predpismi.
17. V prípade, že bol žalobca v omeškaní s plnením tejto zmluvy viac ako 20 dní, alebo nezhotovil predmet plnenia v požadovanej kvalite stanovenej technickými normami a v súlade so zmluvou, dokumentáciou alebo pokynmi žalovaného, alebo bol na žalobcov majetok vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia, bol žalovaný oprávnený odstúpiť od zmluvy.
18. Zmluvné strany dňa 01.08.2014 uzavreli v písomnej forme dodatok č. 1K k predmetnej zmluve, ktorým došlo k rozšíreniu prác žalobcu o úpravu statiky OM1, OM2, oporný múr OM3 a zmenu oporného múra OM3 a navýšeniu ceny diela o práce naviac v sume 4 000,- eur (za úpravu statiky OM1), 3 000,- eur (za úpravu statiky OM2), 7 200,- eur (za oporný múr OM3), 2 023,- eur (za úpravu zakladania OM3), všetko bez DPH, pričom došlo aj k odpočítaniu sumy 4 304,- eur zo splátky č. 3 za úsporu zakladania rodinného domu. Predmetný dodatok obsahoval pečiatku žalobcu, uvedenie jeho obchodného názvu a mena a priezviska konateľa a podpis.
19. Z dohody o plnomocenstve uzavretej medzi konateľom žalobcu ako splnomocniteľom a Ing. I. T. ako splnomocnencom vyplývalo, že Ing. I. T. bola oprávnená, aby v mene konateľa žalobcu uskutočňovala všetky úkony potrebné a nutné na riadne vedenie spoločnosti, teda aj podpisovala za žalobcu všetky potrebné zmluvy, pričom predmetná dohoda bola k dátumu 31.10.2005 úradne overená.
20. Žalobca dňa 09.09.2014 vystavil žalovanému faktúru č. 2014183 na sumu 11 069,28 eura, ktorou žalovaného so splatnosťou dňa 16.09.2014 vyzval na zaplatenie sumy 11 069,28 eura za práce naviac na opornom múre OM3, pričom dňa 25.09.2014 žalovaný z titulu predmetnej faktúry uhradil žalobcovi sumu 10 000,- eur.
21. Z mailovej komunikácie strán sporu vyplývalo, že:
- dňa 13.02.2015 vyzval žalobca žalovaného na prevzatie častí vínnej pivnice, stropnej dosky 2NP a časti dokončenej hrubej stavby ako aj stavby ako celku v termíne 17.02.2015 o 10.30 hod. s tým, že predmetný termín bol navrhnutý p. P.;
- dňa 17.02.2015 konateľ žalovaného oznámil žalobcovi, že na základe stretnutia na stavbe z toho istého dňa žalobca neodstránil nezrovnalosti a vady, na ktoré ho žalovaný upozornil, na základe čoho nezačalo preberacie konanie. Týmito nezrovnalosťami a vada boli:
- nerovnosti strechy vínnej pivnice,
- nesprávne urobená hydroizolácia domu,
- ohnuté tiahlo na 1. NP,
- krivo vymurovaná stena v izbe nad kuchyňou,
- nesprávne osadené kovové stĺpy na terase,
- krivé schody,
- nerovnosti atiky strechy, a
- nevyčistenie stavby od preliatkov, pomocných a odpadových materiálov,
- dňa 19.02.2015 konateľ žalovaného oznámil žalobcovi, že rovinnosť atiky sa podľa jeho meraní pohybovala v prevýšení 7 cm, rovinnosť časti fasádnej atiky je prehnutá o cca 5cm;
- dňa 20.02.2015 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 19.02.2015 urobili merania rovinnosti atiky na úrovni + 7,06 m, pričom dospel k záveru, že rovinnosť atiky je v hodnotách predpísaných normou STN s tým, že podotkol, že výstuž bola urobená presne v súlade s projektovou dokumentáciou, avšak aj napriek tomu pristúpil k úprave povrchu atiky na najkritickejších miestach, čo však žalovaný nepovažoval za opravu vady, ale ako prejav dobrej vôle;
- dňa 20.02.2015 žalovaný upozornil žalobcu na neodstránenie nezrovnalostí a vád stavby, čím sporoval pripravenosť stavby na jej prevzatie a odovzdanie. zároveň poukázal, na skutočnosť, že niekoľkokrát ústne vyzýval p. T. na opravu faktúry č. 2014183 z dôvodu, že žalobca neoprávnene vyfakturoval aj železnú výstuž na OM3, ktorú však žalobca nedodal;
- dňa 23.02.2015 a 24.02.2015 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na uskutočnení preberacieho konania, pričom navrhol deň 02.03.2015, s ktorým žalovaný súhlasil;
- dňa 02.03.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na to, že dielo nespĺňalo podmienky v zmysle zmluvy, dielo odmietol prevziať, keďže k danému dňu neboli odstránené vyššie špecifikované závady a nedorobky;
- dňa 17.03.2015 vyzval žalobca žalovaného na prevzatie diela, nakoľko v súlade s čl. VII bodu 2 zmluvy oznámil žalobca žalovanému dňa 20.02.2015 pripravenosť diela na prevzatie a odovzdanie, pričom na základe dohody bol stanovený termín na deň 02.03.2015, v rámci ktorého žalovaný bez riadneho odôvodnenia odmietol dielo prevziať. Žalobca zároveň v súlade s čl. VII bodu 8 zmluvy
určil dodatočnú päťdňovú lehotu na prevzatie diela, ktorá mala začať plynúť nasledujúci deň po tejto výzve pod následkom fikcie odovzdania a prevzatia diela márnym uplynutím tejto lehoty. Prílohou tohto mailu bola aj fotodokumentácia žalovaným vytýkaných vád a nedorobkov vypracovaná dňa 18.03.2015. Žalobca sa ku každej vytýkanej vade a nedorobku vyjadril a uviedol, že:
- hydroizolácia je vykonaná správne, pričom tá bola pripravená na finálne ukončenie k v budúcnosti osadeným dverám, oknám stavby, terasám atď.,
- osadenie stĺpov zodpovedá norme STN,
- krivý otvor nebola vada ani nedorobok žalobcu, keďže požadovaný otvor nebol vôbec vo výkrese zadefinovaný, zazmluvnený dodatkom, odsúhlasený, vyúčtovaný a ani zaplatený a robil sa dodatočne na žiadosť p. P.,
- rovinnosť prekladu zodpovedá norme STN,
- ohnuté tiahlo na 1. NP nebolo dôsledkom prác žalobcu, pričom bola vykonaná na základe dodanej projektovej dokumentácie a odkontrolovaná stavebným dozorom. Odšalovanie zrealizovaných stropných dosiek nebolo zrealizované v rozpore s projektovou dokumentáciou, nikdy v projektovej dokumentácii nebola poznámka o postupnosti odstojkovania, ani neexistoval zápis v stavebnom denníku, ani neexistovala mailová komunikácia o postupe odstojkovania.
- krivo vymurovaný múr na 1. NP bol vymurovaný v norme STN,
- nerovno vybetónovaná vertikálna konštrukcia zodpovedala norme STN,
- nevymurovaný múr na hornej terase nebol nedostatkom na strane žalobcu, nakoľko nákres detailu v projekte úplne vylučoval akúkoľvek murovanú alebo betónovú konštrukciu,
- rovinnosť betónových plôch zodpovedala norme STN,
- nevyčistenie stavby od betónových preliatkov nepredstavovalo nedorobok žalobcu,
- nerovnosť strešnej atiky bola v norme STN,
- krivo vybetónovaný preklad bol v norme STN,
- krivo vybetónovaná konštrukcia bola tiež v norme STN,
- krivo opravený prasknutý betón strechy vínnej pivnice bol tiež v norme STN,
- krivo vybetónovaná strieška nad garážou bola taktiež v norme STN,
- zle vybetónovaná strešná konštrukcia bola vykonaná podľa projektu po konzultácii medzi p. P., statikom stavby a p. P., a preto to nebola vada žalobcu,
- neukončené terénne úpravy a nevypratané stavenisko nebola vada ani nedorobok žalobcu, nakoľko terénne úpravy na pozemku neboli zazmluvnené a ani fakturované,
- zlá povrchová úprava na osadenom stĺpe nebola vada ani nedorobok žalobcu, pretože povrchová úprava stĺpov nebola požadovaná a ani zazmluvnená,
- informácia o betónovom odpade na vedľajšej parcele bola zavádzajúca, pričom žalobca v každom prípade špecifikoval o akú STN išlo.
- dňa 27.03.2015 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu odmietnutia prevzatia diela bez riadneho odôvodnenia podľa čl. VI bodu 8 zmluvy bolo dielo ku dňu 23.03.2015 riadne odovzdané a prevzaté.
22. Žalobca ku dňu 06.05.2015 vystavil žalovanému taktiež aj zisťovacie protokoly o vykonaných prácach, krycie listy, rekapituláciu súpisov vykonaných prác a súpisy výkonov čerpania s výkazom výmeru, ktoré boli žalovanému doručované poštou dňa 02.04.2015, ktoré si však žalobca v úložnej lehote nevyzdvihol.
23. Žalobca dňa 06.05.2015 vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
- č. 2015064, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6 130,36 eura v lehote splatnosti do 13.05.2015 za stavebné práce na rodinnom dome (4. splátka),
- č. 2015065, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 36 736,64 eura v lehote splatnosti do 13.05.2015 za stavebné práce na rodinnom dome (6. splátka),
- č. 2015066, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 12 181,- eur v lehote splatnosti do 13.05.2015 za stavebné práce na rodinnom dome (7. splátka),
- č. 2015067, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2 334,02 eura v lehote splatnosti do 13.05.2015 za práce naviac spočívajúce v zmene výšky domu, zmene tiahla a prievlakov P3 a P8.
24. Faktúry boli žalovanému zasielané poštou dňa 06.05.2015 aj spolu so súpismi prác a následne aj dňa 01.06.2015. Následne žalobca zaslal žalovanému ešte tri upomienky na úhradu predmetných faktúr.
25. Žalovaný listom zo dňa 18.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 25.08.2015, odstúpil od zmluvy v zmysle čl. XI ods. 2 zmluvy z dôvodu, že žalobca dielo riadne a včas neukončil.
26. Zo súkromného znaleckého posudku č. 64/2016 súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu vyplývalo, že ten bol vypracovaný na základe konzultácie so žalovaným, miestnej ohliadky stavby zo dňa 14.09.2016, fotodokumentácie zhotovenej dňa 14.09.2016, LV č. XXXX a kópie katastrálnej mapy, zmluvy, projektovej dokumentácie, rozpočtov, faktúr, výzvou žalobcu k prevzatiu diela a výpisu vád a nedorobkov bez predloženia stavebného denníka, záznamov z kontrolných dní, protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby, pričom vo vzťahu k všetkým žalovaným vytýkaným vadám súdny znalec konštatoval, že sa jednalo o vady alebo nedorobky. Súdny znalec ďalej konštatoval rozdielne hrúbky vnútorných sadrových omietok na stenách stavby z dôvodu nerovnosti obvodových stien a vnútorných deliacich konštrukcií, pričom časť vád a nedorobkov bola v čase znalcovej ohliadky zakrytá technologickými stavebnými konštrukciami, prvkami a materiálmi. Znalec konštatoval, že oporné múry boli zrealizované v plnom rozsahu, steny nadzemnej časti oporných múrov boli zrealizované ako železobetónové monolitické a oporné múry vykazovali praskliny. Ďalej konštatoval, že vínna pivnica mala zrealizovanú hrubú stavbu, jej steny boli realizované ako železobetónové monolitické, pričom exteriérové steny nadzemnej časti pivnice boli pokryté vrstvou z armovacej stierky používanej pre kontaktný zatepľovací systém, a preto nebolo možné posúdiť stav povrchu a ani prípadné vady tejto časti stavebnej konštrukcie. Interiérové povrchy stien nadzemnej časti vínnej pivnice vykazovali vady v rozsahu prasklín stykov vertikálnych a horizontálnych železobetónových monolitických nosných konštrukcií stavby. Na základe uvedeného súdny znalec konštatoval, že stavba mala vady a nedorobky zistené žalovaným v období marca 2015, pričom časť z nich bola priamo i nepriamo preukázaná znalcom v podobe fotodokumentácie, časť vád a nedorobkov bola v priebehu pokračovania výstavby rodinného domu zakrytá technologicky nasledujúcimi stavebnými prácami, materiálmi, úpravami a konštrukciami, a ich preukázanie bolo možné len na základe vykonania deštruktívnych skúšok a sond do stavby.
27. Z výsluchu súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu vyplývalo, že pri posudzovaní otázok vychádzal z fyzickej ohliadky diela a dokumentov predložených žalovaným, pričom vyhodnotil vady a nedorobky v danom čase. Normy STN nepoužil, nakoľko podľa neho sú všeobecne platné a záväzné, avšak ich použitie by bolo možné do znaleckého posudku doplniť. V bode 6.8 znaleckého posudku uviedol, že stavebný denník nebol predložený a v bode 6.9 znaleckého posudku, že ani záznamy z kontrolných dní. Uviedol, že sa nedali preveriť bez deštrukčných zásahov všetky časti diela, ale po prevedení deštrukčných zásahov by bolo možné vady a nedorobky preveriť na všetkých častiach diela. Uviedol, že ani protokol z kontroly hydroizolačného povlaku nemal k dispozícii, pričom nemal vedomosť ani o jeho existencii. Zároveň však uviedol, že stavebný denník nie je povinnou súčasťou pri stavbe, avšak podrobne popisuje čo a kedy sa na stavbe udialo. Záznamy z kontrolných dní sú vedené medzi zhotoviteľom a objednávateľom a podrobne riešia dovtedy vykonané práce, harmonogram ďalších prác a odsúhlasovanie dovtedy vykonaných prác, pričom môžu byť avízom prípadnej nespokojnosti niektorej zo zmluvných strán. K protokolu z kontroly hydroizolačného povlaku uviedol, že išlo o protokol vypracovaný odborným technikom výrobcu materiálu, avšak mu nesedelo, že vo februári to bolo vyrobené a 11. februára skontrolované. Znalec nevedel uviesť, či išlo o štandardný protokol výrobcu, pričom podľa neho iskrová skúška na hydroizoláciach spodných stavieb na báze PVC fólií nebola robená.
III. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu 28. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
29. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
30. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
31. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
32. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
33. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
34. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
35. Podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
36. Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
37. Podľa ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
38. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
39. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
40. Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
41. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
42. Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
43. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
44. Podľa ust. § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
45. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
46. Podľa ust. § 554 ods. 6 obchodného zákonníka ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
47. Podľa ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
48. Podľa ust. § 555 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.
49. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
50. Podľa ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
51. Podľa ust. § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
52. Podľa ust. § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
53. Podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
54. Podľa ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
55. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
56. Podľa ust. § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.
57. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
58. Podľa ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
59. Podľa ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
60. Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
61. Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonník zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
62. Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
63. Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
64. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 24.03.2014. Keďže pri vzniku tohto záväzkového vzťahu mali obe zmluvné strany povahu podnikateľov podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti (t.j. ich predmety podnikania) bolo zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti, mal tento ich záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodnoprávnu povahu, takže sa na jeho úpravu použil režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použila právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa svojho obsahu zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti zmluvy o dielo, ktorá je ako zmluvný typ upravená v druhej časti Obchodného zákonníka, a preto sa ustanovenia zmluvy o dielo § 536 a nasl. Obchodného zákonníka aplikovali na tento zmluvný typ.
65. Predmetná zmluva o dielo obsahovala ustanovenie korešpondujúce s ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, že ju možno meniť a dopĺňať len písomnou dohodou vo forme postupne očíslovaných dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami zmluvných strán. Dňa 01.08.2014 došlo k uzavretiu písomného dodatku č. 1 k zmluve o dielo, predmetom ktorého bolo rozšírenie prác a navýšenie ceny diela, pričom počas súdneho konania žalovaný namietol platnosť tohto písomného dodatku z dôvodu, že nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za žalobcu, ale p. Ing. I. T..
66. Podľa ust. § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že právne úkony za právnickú osobu (teda žalobcu) vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (t.j. štatutárny orgán). Okrem toho však za právnickú osobu môžu robiť úkony aj jej pracovníci alebo členovia, ak je to určené vo vnútorných predpisoch. Do úvahy prichádza aj zastúpenie týchto oprávnených osôb podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe dohody o plnomocenstve podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, pričom takto oprávnená osoba konajúca v mene právnickej osoby sa môže dať zastúpiť buď právnickou alebo fyzickou osobou podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
67. Žalobca v konaní dohodou o plnomocenstve zo dňa 31.10.2005, uzavretou medzi konateľom žalobcu ako osobou oprávnenou konať zo zákona za žalobcu a Ing. I. T. preukázal, že pri podpise dodatku č. 1 zo dňa 01.08.2014 k zmluve o dielo konala za žalobcu (resp. za jeho konateľa) osoba, ktorej takéto oprávnenie podľa ust. § 23 a § 31 Občianskeho zákonníka a uzavretej dohody o plnomocenstve patrilo, a preto sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, že dodatok č. 1 zo dňa 01.08.2014 k zmluve o dielo nebol platne uzatvorený. Súd predmetný argument žalovaného považoval do značnej miery za účelový, pretože s takýmto tvrdením prišiel žalovaný až počas súdneho konania, pričom v priebehu plnenia záväzkov zo zmluvy, ani v následnom období takúto skutočnosť nenamietal, navyše z mailovej komunikácie strán sporu vyplývalo, že žalovaný komunikoval aj s Ing. I. T..
68. Predmetom súdneho konania bola povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela dohodnutú v zmluve o dielo v znení dodatku č. 1 v celkovej sume 58 451,30 eura, pričom žalovaný svoju obranu postavil na existencií vád diela, následkom ktorých nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, na základe čoho žalobca ani nemohol oprávnene vystaviť faktúry, ktorými vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti diela vo výške 58 451,30 eura.
69. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za riadne vykonanie diela rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád, pričom pri vadnom plnení a prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku, ale dochádza k zmene záväzku na nároky vzniknuté z vadného plnenia. Za riadne dokončené dielo treba považovať také dielo, ktorého stav zodpovedá zmluve, resp. je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému a obvyklému účelu a zodpovedá dohodnutému výsledku. Zmluvné strany si pojem riadne vykonané dielo špecifikovali tak, že takéto dielo musí byť vyhotovené podľa (1) projektovej dokumentácie, (2) rozpočtu, (3) stavebného povolenia a plne v súlade s (4) príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, (5) technickými normami a (6) rozhodnutiami štátnych orgánov. Rovnako si zmluvné strany v zmluve definovali, čo je nedorobok (t.j. nedokončená stavba oproti dokumentácii - t.j. body 1 a 3) a čo je možné považovať za vady (t.j. odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela, ktoré boli stanovené zmluvou, podkladmi, dokumentáciou, technickými normami a právnymi predpismi).
70. Vzhľadom na uvedené na to, aby súd akceptoval, že dielo malo vady a nebolo vykonané riadne, musel žalovaný preukázať, že dielo vykonané žalobcom nezodpovedalo dielu určeného projektovou dokumentáciou, rozpočtom, stavebným povolením, resp. nebola dodržaná kvalita stanovená týmito dokumentmi, príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov, technickými normami, rozhodnutiami štátnych orgán alebo že žalobca dielo nevykonal v takom rozsahu, ako mu vyplýval zo zmluvy od dielo v znení jej dodatku č. 1.
71. Nesporné bolo, že žalobca prvý krát vyzval žalovaného na prevzatie diela postupom upraveným v zmluve (čl. VII) dňa 13.02.2015 s tým, že dňa 17.02.2015 konateľ žalovaného oznámil žalobcovi, že dielo obsahuje vady a nedorobky, ktoré špecifikoval v mailovej správe zo dňa 17.02.2015 a ktoré podporil aj fotodokumentáciou každej vady a nedorobku. Žalobca však existenciu vád a nedorobkov sporoval, pričom ku každej žalovaným vytýkanej vade a nedorobku písomne uviedol, že žalovaným namietané skutočnosti nepredstavujú vady a nedorobky, pričom zároveň uviedol aj príslušné normy STN, v súlade s ktorými boli namietané časti diela vyhotovené. Žalovaný však svoje tvrdenia o vadách a nedorobkoch v čase rozhodnom pre prevzatie a odovzdanie diela nepodložil žiadnymi ďalšími relevantnými dôkazmi. Až počas súdneho konania predložil súkromný znalecký posudok súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu. Predmetný znalecký posudok bol však vypracovaný len na základe konzultácie so žalovaným, miestnej ohliadky zo dňa 14.09.2016 (teda viac ako rok po tom, čo žalobca ukončil práce na diele), fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným, faktúr, zmluvy, avšak bez stavebného denníka a záznamov z kontrolných dní a použitia noriem STN, pričom vo svojej výpovedi sám súdny znalec uviedol, že práve stavebný denník podrobne popisuje, čo a kedy sa na stavbe udialo a záznamy z kontrolných dní zase podrobne riešia dovtedy vykonané práce a odsúhlasovanie dovtedy vykonaných prác. Zároveň zo znaleckého posudku vyplynulo, že časť žalovaným namietaných vád a nedorobkov bola zakrytá ďalším technologickým postupom a ich preukázanie by bolo možné len vykonaním deštruktívnych skúšok, ktoré sa však nerealizovali. Rovnako tiež súdny znalec vo svojom znaleckom posudku neodôvodnil, na základe čoho konštatoval, že žalovaným namietané skutočnosti sú naozaj vady a nedorobky, teda presne nešpecifikoval v rozpore s akým dokumentom, akým ustanovením zmluvy alebo akou technickou normou je žalovaným vytýkaná vada a nedorobok a vôbec nevyvrátil žalobcom tvrdené skutočnosti o súlade každej namietanej vade a nedorobku s normami STN. Na základe uvedených skutočnosti mal súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by dielo malo vady a nedorobky, teda že by nebolo vyhotovené podľa (1) projektovej dokumentácie, (2) rozpočtu, (3) stavebného povolenia, resp. že nebolo plne v súlade s (4) príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, (5) technickými normami a (6) rozhodnutiami štátnych orgánov. O uvedenom závere súdu svedčí aj to, že žalovaný dielo fakticky ďalej užíval, keďže po zhotovení hrubej stavby (čo bol záväzok žalobcu vyplývajúci zmluvy) na stavbe pokračoval ďalšími technologickými postupmi, čo potvrdil aj samotný súdny znalec, podľa ktorého namietané vady a nedorobky boli prekryté ďalšími stavebnými prácami, materiálmi a úpravami, čo znamená, že žalovaným namietané skutočnosti nebránili žalovanému v ďalšom stavebnom postupe. Rovnako tiež nebolo preukázané, že by si žalovaný uplatnil akékoľvek nároky z vád diela alebo dal predmetné vady a nedorobky odstrániť treťou osobou. V prípade hydroizolácií žalobca preukázal, že
pred každým zakrytím hydroizolácie vrstvami betónu vykonal iskrovú skúšku, ktorá bola robená na žiadosť stavebného dozoru, jej výsledky boli známe aj žalovanému a zaznamené protokolmi č. 112/2014 a č. 7/2015, ktorých správnosť žalovaný nespochybnil. Pri nezhotovení múriku na terase ako namietanej vade zase žalovaný nepreukázal, že tento múrik bol správne naprojektovaný, teda nevyvrátil dôvody, pre ktoré žalobca predmetný múrik nevyhotovil.
72. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že dielo vykonané žalobcom nemalo vady a nedorobky, resp. že žalovaný existenciu vád a nedorobkov nepreukázal, keďže zo žiadneho zo žalovaným predložených dôkazov nevyplývalo, že žalobca vykonal dielo v rozpore s projektovou dokumentáciou, rozpočtom, stavebným povolením, príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, technickými normami a rozhodnutiami štátnych orgánov, pričom sám žalobca detailným spôsobom a s odkazom na príslušné technické normy preukázal opak tvrdení žalovaného o existencii vád a nedorobkov, na základe čoho mal súd za to, že žalobca dielo vykonal riadne.
73. Na to, aby bol žalobca oprávnený vystaviť faktúry a vyzvať nimi žalovaného na zaplatenie ceny diela, musel byť dodržaný postup dohodnutý zmluvnými stranami v zmluve o dielo, ktorý predpokladal (1) riadne vykonanie diela bez vád a nedorobkov po ukončení prác
žalobcom (čo súd považoval za preukázané), (2) písomné odsúhlasenie súpisov skutočne zrealizovaných prác a dodávok zodpovedajúcim fakturačným celkom a (3) písomné odovzdanie a prevzatie diela podľa čl. VII zmluvy, pričom pri písomnom odsúhlasení súpisov skutočne vykonaných prác a písomnom odovzdaní a prevzatí diela si zmluvné strany vymienili tzv. fikciu odsúhlasenia a prevzatia diela v prípade, ak sa žalovaný najneskôr do 5 pracovných dní od doručenia súpisov prác k týmto súpisom nevyjadril (tzn. že boli považované za odsúhlasené) a v prípade, ak žalovaný odmietol prevziať riadne vykonané dielo bez vád a nedorobkov a to bez riadneho odôvodnenia alebo sa na takéto odovzdávanie a prevzatie diela nedostavil, po uplynutí 5 dní od doručenia výzvy žalobcu na prevzatie diela, bolo tiež dielo považované za prevzaté.
74. V konaní nebolo sporné, že žalovaný aj napriek tomu, že mu žalobca zisťovacie protokoly o vykonaných prác doručil poštou ku dňu 02.04.2015 (uložením na pošte bez následného vyzdvihnutia žalovaným), žalovaný tieto zisťovacie protokoly písomne neodsúhlasil (resp. žiadnym svojím úkonom nenamietal ich dôvodnosť), a preto uplynutím lehoty 5 pracovných dní od ich doručenia mal súd za to, že nastala fikcia ich odsúhlasenia dohodnutá podľa čl. III bodu 3 zmluvy. Rovnako bolo nesporné, že dielo nebolo žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté spísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí. Nesporné však bolo aj to, že žalobca dňa 13.02.2015 a opätovne aj dňa 17.03.2015 vyzval žalovaného na prevzatie diela, pričom ten dielo, ktoré súd považoval za riadne vykonané bez vád a nedorobkov neprevzal, na základe čoho súd považoval aplikáciu fikcie odovzdania a prevzatia diela dohodnutú v čl. VII zmluvy za správnu, v zmysle čoho bolo dielo ku dňu 23.03.2015 odovzdané a prevzaté. Okrem toho súd poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný aj napriek tomu, že odmietol protokolárne prevziať dielo toto dielo ďalej užíval, keďže pokračoval v ďalších stavebných prácach (ktoré sa však netýkali odstraňovania ním vytýkaných vád, ale sa týkali ďalšieho dokončovania stavby), čím možno s odkazom na ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka taktiež považovať dielo za vykonané. Zároveň súd poukázal na to, že písomné odovzdanie diela tak, ako určila zmluva o dielo, možno považovať za administratívny právny úkon, ktorým obe zmluvné strany potvrdzujú, že dielo bolo zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, pričom tým, že objednávateľ dielo v celom rozsahu užíva, došlo z jeho strany k faktickému prevzatiu diela, čo už samo o sebe vyvolávalo následky odovzdania a prevzatia diela s tým, že podpísaním písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela dochádza len k formálnemu potvrdeniu faktického odovzdania a prevzatia diela. Formalistický výklad odovzdania a prevzatia diela by v každom prípade zvýhodňoval objednávateľa, ktorý by mohol odďaľovať podpísanie preberacieho protokolu, hoci dielo už riadne užíva, a preto vznik nároku na zaplatenie ceny diela treba posudzovať od okamihu faktického a riadneho vykonania diela zhotoviteľom.
75. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že žalobca dodržal všetky predpoklady na riadne vystavenie faktúr na zaplatenie ceny diela, keďže ukončil práce na diele, dielo nevykazovalo vady a nedorobky a uvedenými fikciami došlo k písomnému odsúhlaseniu súpisov vykonaných práv a aj k samotnému odovzdaniu a prevzatiu diela. Z tohto dôvodu nebolo možné odstúpenie žalovaného od zmluvy považovať za platné, keďže došlo k riadnemu vykonaniu diela, a preto nebol daný zmluvný a ani zákonný dôvod žalovaného pre odstúpenie od zmluvy o dielo. Súd zároveň
poukázal aj na správanie žalovaného zo dňa 03.12.2015 týkajúce sa uzavretia dohody o urovnaní medzi ním a žalobcom, na základe ktorej žalovaný prejavil vôľu zaplatiť žalobcovi cenu diela v sume 30 000,- eur (aj napriek tomu, že sám od zmluvy o dielo odstúpil), súhlasil s tým, aby žalobca vystavil k faktúram, ktoré počas celého zmluvného vzťahu ako nesprávne alebo chybné nenamietal dobropisy a taktiež nerozporoval ani celkové koncoročné odsúhlasenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný taktiež vykonal čiastkovú úhradu faktúry č. 2014183 v sume 10 000,- eur, čo by mohlo podľa ust. § 407 dos. 1 Obchodného zákonníka nasvedčovať aj tomu, že uznal aj zvyšok svojho dlhu z predmetnej faktúry.
76. V zmysle všetkých vyššie uvedených konštatovaní súdu a citovaných zákonných ustanovení súd považoval žalobu žalobcu a jeho nárok na zaplatenie ceny diela v plnom rozsahu za dôvodný, keďže dielo vykonal riadne bez vád a nedorobkov a následne aj v súlade so zmluvnými dojednaniami oprávnene vystavil faktúry na zapletenie ceny diela s odkazom na fikciu odsúhlasenia súpisov vykonaných prác a fikciu odovzdania a prevzatia diela, a preto žalobcov nárok na zaplatenie zvyšnej ceny diela považoval súd za dôvodný v celom rozsahu.
77. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
78. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a
zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
79. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
80. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenia“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
81. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
82. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný so zaplatením súdom priznanej sumy žalobcovi dostal podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania, vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka nariadením vlády č. 21/2013 Z.z..
83. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 08.12.2015 vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 17.09.2014, resp. 14.05.2015 bola 9,05 %, resp. 8,05 %, % ročne, a preto súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do reálneho zaplatenia priznaných súm žalovaným žalobcovi.
84. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
86. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
87. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.