Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Csp/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom kancelárie Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, XXX XX S., okres N. a 2/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, XXX XX S., okres N., o zaplatenie sumy 375,99 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalované 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 90,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,99 eur od 25.10.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Žalovaným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 375,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5.15 % ročne zo sumy 375,99 eur od 08.08.2014 až do zaplatenia, a súčasne aby mu žalované 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradili trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.07.2013 bola medzi ním a žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovanou 2/ ako spoludlžníčkou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420131275 na sumu 750,-eur za odplatu vo výške 285,-eur. Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške 1.035,-eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške po 3,75 eur a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške po 102,38 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak by sa zmluvné strany nedohodli inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalované podpisom predmetnej zmluvy. Žalované celkovo ku dňu podania žaloby uhradili žalobcovi sumu 651,01 eur, keď posledná uhradená suma vo výške 25,-eur bola zaplatená dňa 31.12.2014. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 30.04.2014 žalobca upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 07.08.2014. Po zosplatnení záväzku bola uhradená suma vo výške 175,- eur. Ku dňu vypracovania žaloby predstavovala dlžná suma 375,99 eur, keď táto predstavovala rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou vo výške 1.035,-eur a sumou vo výške 659,01 eur, ktorá bola uhradená žalovanými.

2. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený svojím právnym zástupcom, keď právny zástupca sa vyjadril, že žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej 1/, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ako aj v neprítomnosti žalovanej 2/, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP. 3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, a to fotokópiou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420131275 zo dňa 29.07.2013, fotokópiou predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 30.04.2014 adresovanej žalovanej 1/ spolu s fotokópiou podacieho hárku týkajúceho sa zaslania predmetnej predžalobnej upomienky, fotokópiou oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 adresovaného žalovanej 1/ spolu s fotokópiou podacieho hárku č. EPH 003303309, fotokópiou predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 30.04.2014 adresovanej žalovanej 2/ spolu s fotokópiou podacieho hárku osvedčujúceho odoslanie predmetnej upomienky, fotokópiou oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 adresovaného žalovanej 2/ spolu s fotokópiou podacieho hárku č. EPH 003303309, keď na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré žalované nijakým spôsobom nesporovali dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Dňa 29.07.2013 uzavrel žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovanou 1/ v právnom postavení dlžníka a žalovanou 2/ v právnom postavení spoludlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131275, na základe ktorej poskytol žalovaným 1/ a 2/ bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 750,-eur, ktorý sa žalované podľa čl. 8 Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420131275 zaviazali spoločne a nerozdielne splatiť celkovo v 13-tich mesačných splátkach, z toho v prvých troch splátkach po 3,75 eur a zvyšných 10-tich splátkach vo výške po 102,38 eur s tým, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a súčasne odmenu vo výške 18 % z istiny. V predmetnej zmluve bola teda dojednaná celková odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 285,-eur. V čl. I zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj čl. 1. Obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy je uvedený údaj o RPMN vo výške 67,70 %. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok v zmysle predmetnej zmluvy sa prvá splátka stala splatnou 10. deň po uzavretí predmetnej zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalované 1/ a 2/ uhradili titulom predmetného úveru celkovo sumu 659,01 eur. 5. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalované ako spotrebiteľky nemohli pri jej uzavretí ovplyvniť. Na základe uvedeného súd posúdil spor z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský spor v zmysle § 290 a nasl. CSP. V rámci možností preskúmania obsahu predmetnej úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva zo strany súdu sa súd v prvom rade zaoberal samotnou možnosťou preskúmania zmluvnej podmienky o výške zmluvných pokút, ktorá je síce individuálne dohodnutým zmluvným dojednaním, avšak jedná sa o zmluvnú podmienku prezumovanú v § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia (dojednaná výška zmluvného úroku - poskytnutý úver), ktorá je jasne, určito a zrozumiteľne zmluvne vyjadrená. Znenie § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (obsahujúce vyššie vymedzený výpočet zmluvných podmienok, ktoré nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami) je podľa názoru súdu potrebné vykladať v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, ktorý je vo vzťahu k § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, a ktorý obsahuje zákonný limit odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov s tým, že táto odplata nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Z uvedeného potom vyplýva, že súd je oprávnený skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa výšky úroku (odplaty za poskytnutý úver) bez ohľadu na to, že sa jedná o dojednanie prezumované § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené súd potom podrobil kontrole žalobcom v predmetnej zmluve uplatnený zmluvný úrok vo výške 20 % z istiny na 13 mesiacov, ako aj samotnú odmenu za poskytnutie úveru uplatnenú žalobcom vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Možno konštatovať, že uplatnený úrok vo výške 20 % z istiny na 13 mesiacov (v prepočte 18,46 % na 12 mesiacov) sám osebe nedosahuje neprimerane vysokú výšku, avšak predmetný zmluvný úrok nemožno posudzovať izolovane od ďalšej žalobcom účtovanej odmeny za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny na 13 mesiacov (t.j. v prepočte

na 12 mesiacov predstavuje táto odmena 16,62 %), a preto podľa názoru súdu je uvedená odplata v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, a to s poukazom na neprimerane vysokú výšku odplaty (súčtu zmluvného úroku a odmeny za poskytnutie úveru), ktorá v prepočte na 12 mesiacov predstavuje výšku 35,08 %. Z prehľadu úrokových mier úverov mal súd preukázanú priemernú výšku úrokových sadzieb za spotrebiteľské úvery v trvaní od jedného do piatich rokov, keď v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. v júli roku 2013 mala táto výšku 12,99 % ročne z čoho vyplýva, že žalobca si v súdenej veci uplatnil zmluvné úroky vo výške viac ako 2,7 krát vyššej (pri zohľadnení súčtu zmluvného úroku a dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru požaduje žalobca od žalovaných odplatu vo výške 35,08 % z úverovej istiny) ako boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských a ostatných úveroch v domácnostiach, a preto sú v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd poukazuje aj na neurčitosť zmluvného dojednania ohľadne splatnosti jednotlivých splátok predmetného úveru, keď dojednanie o tom, že prvá splátka má byť splatná 10. deň po uzatvorení predmetnej zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pri súčasnom stanovení nejasného „doporučeného termínu“ úhrady 18. dňa v mesiaci minimálne vzbudzuje pochybnosti o schopnosti priemerného spotrebiteľa sledovať a postupne si odpočítavať deň splatnosti tej ktorej splátky predmetného úveru (žalobca ako veriteľ pravdepodobne pri formulácii predmetného dojednania neprihliadol na tú skutočnosť, že nie každý kalendárny mesiac má 30 dní, ale sú aj kalendárne mesiace s počtom dní 31, 28, resp. 29). Súd potom posúdil uvedené dojednanie o splatnosti predmetného úveru za neplatnú, čo má za následok, že predmetná zmluva neobsahuje údaj prezumovaný § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 31.05.2014, t.j. neobsahuje termíny splátok predmetného úveru, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 v znení účinnom k 31.05.2014 za následok, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd súčasne považuje za potrebné poukázať aj na nedostatok predmetnej zmluvy týkajúcej sa uvedenia údaja o RPMN, keď údaj o RPMN je uvedený v čl. I. predmetnej zmluvy a údaj o priemernej RPMN je uvedený až v čl. II. predmetnej zmluvy, čo žalovaným ako spotrebiteľkám rozhodne podstatne sťažilo porovnať predmetný údaj o RPMN s údajom o priemernej RPMN, čo mohlo byť motivované práve tým, že priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavovala výšku 48,52 % a RPMN, za ktorú bol poskytnutý predmetný úver mala výšku 67,70 %. Z uvedeného postupu žalobcu, ktoré mu vzhľadom na rozsah informácie o RPMN nič nebránilo, aby tento údaj uviedol priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere prípadne hneď vedľa priemernej RPMN tak, aby mohli žalované ako spotrebiteľky predmetné údaje náležite posúdiť a porovnať, súd dospel k záveru, že dodávateľ, t.j. žalobca sa v danom prípade nesprával poctivo a pri poskytnutí predmetnej finančnej služby nekonal tak, aby boli žalované pri jej uzavretí náležite informované o všetkých aspektoch predmetného zmluvného vzťahu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov a priznal žalobcovi voči žalovaným iba nárok na výšku reálne poskytnutých finančných prostriedkov po odpočítaní čiastkových úhrad vykonaných zo strany žalovaných (žalované titulom predmetného úveru zaplatili žalobcovi celkovú sumu 659,01 eur) a potom súd priznal žalobcovi sumu 90,99 eur (t.j. rozdiel sumy poskytnutých úveru vo výške 750,-eur a čiastkových úhrad vykonaných žalovanými vo výške 659,01 eur). 6. Súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy priznanej istiny, t.j. zo sumy 90,99 eur od 25.10.2014 až do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal v súdenej veci úrokov z omeškania už od 08.08.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý uviedol ako deň mimoriadnej splatnosti úveru vo svojich oznámeniach zo dňa 21.10.2014, súd poukazuje na to, že tento dátum predchádza samotnému vypracovaniu oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré boli vyhotovené dňa 21.10.2014. Súd potom priznal žalobcovi úroky z omeškania až odo dňa 25.10.2014, keď mal v konaní preukázané, že oznámenia o zosplatnení záväzku datované dňom 21.10.2014 boli dané na poštovú prepravu dňa 23.10.2014, a teda sa dostali do sféry dispozície žalovaných dňa 24.10.2014. Súd potom priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa predmetné zásielky dostali do sféry dispozície žalovaných, t.j. od 25.10.2014. Ku dňu 25.10.2014 predstavovala zákonná výška úrokov z omeškania výšku o 5 %-tuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 25.10.2014 predstavovala výšku 0,05 % ročne, potom zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala súčet 5 + 0,05 % ročne). V časti, v ktorej prevyšoval uplatnený úrok z omeškania súdom priznaný úrok z omeškania, súd žalobu v časti úroku z omeškania zamietol. 7. Vzhľadom na to, že žalované sa zaviazali v čl. 8 Obchodných podmienok k zmluve o spotrebiteľskom úvere zaplatiť žalobcovi predmetný úver spoločne a nerozdielne, súd ich zaviazal na úhradu dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania spoločne a nerozdielne.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktoré mali vo veci prevažný úspech (žalované boli v spore úspešné čo do zaplatenia istiny vo výške 285,-eur a neúspešné čo do zaplatenia istiny vo výške 90,99 eur), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.