Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-154-2006.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/154/2006
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: D. B., bytom T., G. XX, zasteného AK Nosko & Partners, s.r.o., Nám. SNP 16, Bratislava, proti žalovanému: H. D., bytom T., P. XX, zastúpenému JUDr. Petrom Oreškom, advokátom, Závadská 22, Bratislava, o zaplatenie 8.433,44 Euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e z m i e r strán sporu v nasledovnom znení:
„Žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi sumu 1.400 Euro a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 Euro, splatných vždy k 25. dňu príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Strany sporu sa dohodli, že v prípade, že žalovaný sa dostane s úhradou splátky do omeškania stáva sa splatná celá, v zmysle súdneho zmieru dovtedy neuhradená suma. Týmto strany sporu považujú uplatnený nárok v plnom rozsahu za vyporiadaný. Strany sporu sa dohodli, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania“.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 254.066,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 8.433,45 Euro) a náhrady trov konania.
2. Žalobca si nárok uplatnil titulom vrátenia kúpnej ceny 215 000,- Sk (7.136,69 Euro), ktorú vyplatil žalobca žalovanému za osobný automobil VW Bora, EČV: BA-312-NP a náhrady škody v sume 39.066,- Sk (1.296,75 Euro), ktorá vznikal žalobcovi uhradením dvoch faktúr za opravu predmetného vozidla, oproti vydaniu tohto osobného automobilu, na tom skutkovom základe, že auto trpí viacerými vadami napriek tomu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy stranami dňa 16.01.2006 žalovaný o týchto vadách žalobcu neinformoval a ubezpečil ho, že je auto funkčné a v užívaniaschopnom stave. Z týchto dôvodov žalobca dňa 15.05.2006 písomne odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že žalobca si pred uzavretím kúpnej zmluvy auto riadne prezrel, zoznámil sa s jeho technickým stavom, absolvoval na ňom skúšobnú jazdu, na základe čoho potvrdil, že si je vedomý opotrebovania vozidla a nemal žiadne výhrady. Spolu s autom si prevzal aj potvrdenie o platnej skúške na STK s platnosťou do 01/2008, vzhľadom k čomu podľa žalovaného nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy.
3. Po procesných úpravách (zmene petitu a čiastočnom späťvzatí) a vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci súd prvej inštancie tak, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.06.2012, č.k. 20C/154/2006-262 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.365,07 Euro žalobcovi, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny od 10.06.2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 1.914,98 Euro, vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 1.882,75 Euro a zároveň žalobcu zaviazal vydať žalovanému špecifikovaný osobný automobil zn. VW Bora. V časti o 68,38 Euro súd konanie zastavil a vo zvyšku žalobu ohľadom príslušenstva zamietol. Právnym základom rozhodnutia
boli ustanovenia § 48 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 a 3, § 457, § 499, § 501, § 504, § 507 ods. 1, § 508 ods. 1, § 510, § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 600 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej len „OZ“).
4. Na základe odvolania žalovaného, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením zo dňa 26.04.2016, č. k. 20C/154/2006-321, podľa v tom čase účinného § 221 ods. 1 písm. f). Občianskeho súdneho poriadku, prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a v ďalšom konaní mu uložil rozhodnúť o celom návrhu a predtým sa dôsledne vysporiadať s otázkou splnenia podmienok pre plané odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy, resp. na primeranú zľavu z kúpnej ceny a v rámci toho aj so všetkými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré v prevažnej miere uplatnil aj pred súdom prvého stupňa a rozsudok náležite odôvodniť.
5. V priebehu konania strany sporu, v záujme zmierlivého a konečného usporiadania predmetného sporného vzťahu oznámili súdu, že dospeli k vzájomnej dohode, ktorú predniesli súdu na pojednávaní dňa 07.03.2017 ako návrh zmieru, vrátane dohody o trovách konania a o trovách právneho zastúpenia strán v spore a ktorý žiadali podľa § 148 Civilného sporového poriadku schváliť v nasledovnom znení : „Žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi sumu 1.400 Euro a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 Euro, splatných vždy k 25. dňu príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Strany sporu sa dohodli, že v prípade, že žalovaný sa dostane s úhradou splátky do omeškania stáva sa splatná celá, v zmysle súdneho zmieru dovtedy neuhradená suma. Týmto strany sporu považujú uplatnený nárok v plnom rozsahu za vyporiadaný. Strany sporu sa dohodli, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania“.
6. Podľa Čl. 7 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
7. Podľa § 148 ods. 1 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
8. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 585 ods. 1, 2 a 3 OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
10. Strany sporu môžu skončiť konanie zmierom, ktorý predstavuje dohodu strán, ktorou si v rámci prebiehajúceho konania upravia svoje sporné vzťahy, práva a povinnosti.
11. Oproti doterajšej právnej úprave, je podľa nových procesných predpisov (úč. od 1.7.2016), uzavretie zmieru prípustné bez ohľadu na povahu sporu a jediným predpokladom pre schválenie zmieru, je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd potom vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na preukázanie tohto predpokladu, tzn. že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza a nie je potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu ako pri autoritatívnom rozhodovaní súdu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009).
12. Samotný obsah zmieru pritom nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým spôsobom boli vyporiadané sporné nároky, ktoré boli predmetom konania (pozri aj R 16/1987). Platí však, že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z IV, str. 717).
13. Napriek tomu, že oproti doterajšej právnej úprave (§ 167 O.s.p.), forma schválenia zmieru explicitne vyjadrená v zákone nie je, súd napriek odlišným názorom zastáva názor, že nemožno rozhodovať
o schválení súdneho zmieru formou rozsudku, ale uznesením, vychádzajúc z právnej teórie, že pri schvaľovaní zmieru účastníkov, ide síce o rozhodovanie vo veci samej (metritórne), avšak nejde o žiadne z rozhodnutí o predmete sporu posúdením žalobného návrhu ktorým je súd viazaný (§ 216 C.s.p.) a na základe preukázaných skutkových zistení (sporných a nesporných), resp. ustálení preukázaného skutkového stavu veci, po vykonaní potrebného dokazovania (§ 215 C.s.p.). Pri rozhodovaní o návrhu zmieru, súd posudzuje dohodu strán, ktorá je obsahom zmieru, ako bolo uvedené, výlučne z hľadiska jej prípustnosti podľa hmotného práva, resp. či neobsahuje dohody v rozpore s hmotným právom a nie je viazaný pôvodným petitom žaloby a ani neposudzuje zmier podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, resp. ho z tohto dôvodu nedopĺňa. K odlišnej argumentácii súd uvádza, že v civilnom súdnom konaní (sporovom i nesporovom) sa meritórne (vo veci samej) nerozhoduje výlučne len formou rozsudku ale aj uzneseniami, platobnými rozkazmi, osvedčeniami o dedičstve... ( pozri Základy občianskeho procesného práva, Ján Mazák a kol. 2009) a naopak výlučne uznesením súd rozhoduje o procesných otázkach (§ 234 C.s.p.), tzn. ak nerozhoduje vo veci samej, nerozhoduje rozsudkom ale uznesením, čo nevylučuje meritórne rozhodovanie formou uznesenia. Nemožno preto stotožňovať meritórne rozhodnutie len s rozsudkami, avšak pri procesných rozhodnutiach, je rozhodovanie formou rozsudkom vylúčené. Súd v tomto prípade nerieši autoritatívne svojim rozhodnutím samotný spor strán, ale rozhoduje o tom, či dohoda strán o sporných nárokoch priamo neodporuje platnému zákonu, resp. či ho neobchádza. I keď súčasná právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej, explicitne neuvádza, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 355 C.s.p.). S uvedeným napokon korešponduje aj súčasné znenie ustanovenia § 398 C.s.p., ktoré pripúšťa proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, podanie žaloby na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. Rovnako v súčasnej právnej úprave absentuje postup súdu v prípade, ak zmier neschváli (pre rozpor s právnymi predpismi). V tomto prípade tiež rozhoduje súd uznesením, pričom súd je názoru, že neschválením návrhu zmieru strán, nedošlo k vyriešeniu ich sporných vzťahov, ako je to pri schválení zmieru a preto súd ďalej koná po právoplatnosti uznesenia o pôvodnej žalobe v rozsahu vymedzenom žalobným, návrhom (petitom), nakoľko opačný postup, neschválenie zmieru formou rozsudku ako konečným meritórnym rozhodnutím, by bolo odmietnutím spravodlivosti (denegatio iustitiae). A napokon podľa novej právnej úpravy nie je daná možnosť domáhať sa zrušenia uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný (§ 99 ods. 4 OSP), čo zákonodarca zdôvodnil posilnením právnej istoty strán sporu a tým, že išlo o nadbytočný prvok, nakoľko súd otázku súladu s hmotným právom vyriešil už pri schválení súdneho zmieru.
14. Súd preskúmal v zmysle uvedeného, stranami sporu predložený návrh súdneho zmieru, ako prejav vôle zmierlivo vyriešiť spor a zistil, že stranami sporu predložený návrh zmieru, ktorý žiadajú schváliť, komplexne rieši ich sporné právne vzťahy, ktoré boli predmetom súdneho konania z titulu vrátenia kúpnej ceny a náhrady vzniknutej škody, po odstúpení od kúpnej zmluvy (§ 597 OZ) pre vady veci (motorového vozidla), ktoré ho robili neupotrebiteľným, vrátane dohody ohľadom trov konania a trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu, spoločne navrhovaný zmier strán sporu, nie je v rozpore z hmotným právom a ani ho neobchádza, vzhľadom k čomu ho súd schválil.
15. Súd zároveň zdôrazňuje, že dohodou strán uzatvorenou formou zmieru schváleného súdom, strany sporu vysporiadali všetky sporné vzťahy z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2006 a odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 15.05.2006, ktoré boli základom uplatňovaných nárokov, čím sú medzi stranami sporu všetky vzájomné nároky z týchto právnych vzťahov vysporiadané.
16. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75% zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie
o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.
17. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.
18. Žalobca uhradil súdny poplatok za podanú žalobu dňa 25.01.2007 v sume 505,50 Euro (15.240,- Sk).
19. Žalovaný bol uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.12.2012, č. k. 20C/154/2006-307 bol osobne oslobodený od súdnych poplatkov za podané odvolanie (z 15.10.2012).
20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd nemohol rozhodnúť o vrátení 50% súdneho poplatku na základe toho, že sa konanie skončilo schválením súdneho zmieru po začatí prvého pojednávania, nakoľko toto právo podľa § 11 ods. 7 zákona č. 70/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaniklo po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený, tzn. v danom prípade zaniklo žalobcovi 31.12.2010, nakoľko súdny poplatok za podanie žaloby bol zaplatený dňa 25.01.2007 a žalovaný bol od platenia súdneho poplatku za odvolanie oslobodený.
21. O náhrade trov konania, súd nerozhodoval, nakoľko obsahom súdom schváleného zmieru, bola aj dohoda strán o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( § 355 ods. 2 v spojení s § 357 C.s.p.).
Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť (§ 398 C.s.p.).
Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.