Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-5-2017.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-2T/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. marca 2017, trestnej veci obžalovaného N. J., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b), j) Trestného zákona, v senáte zloženom z predsedkyne senátu Mgr. Gabriely Repkovej a prísediacich Mgr. Dagmar Kulišíkovej a Anny Cenklovej takto
rozhodol:
obžalovaný N. J. , nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom H. XXX, okres N. D., zamestnaný, toho času od 28.10.2016 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody U.,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezistenej doby, asi od polovice roku 2014 až do dňa 14.10.2016, v mieste trvalého bydliska v obci H. č. XXX, okres N. D., kde žil v spoločnej domácnosti, v dvojizbovom byte, s manželkou a piatimi deťmi, pod vplyvom alkoholu, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej manželke E. J., nar. XX.XX.XXXX a deťmi, a to plnoletým deťom S. J., nar. XX.XX.XXXX a Q. J., nar. XX.XX.XXXX, ako aj maloletým deťom - N. J., nar. XX.XX.XXXX, J. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ich fyzicky napádal, opakovane im vulgárne nadával, denne vyvolával bez dôvodu konfliktné situácie a schválnosti, ktorými ponižoval najmä svoju manželku E. J., a to aj pred deťmi, oplzlo jej nadával, podozrieval ju z nevery, sledoval ju, či napríklad skutočne išla k lekárovi, ku ktorému mala ísť, počúval s kým telefonuje, čo pri tom hovorí, keď mu nechcela nič povedať, vytrhával jej telefón z ruky, opakovane ju fyzicky napádal a to tak, že ju sácal do nábytku, do zárubne dverí, prstami jej pichal do líca, udieral ju do čela svojou hlavou, ťahal ju za vlasy, fackoval ju, stláčal jej bolestivo ústa, ruky, škrtil ju, najmenej dvakrát sa jej vyhrozil, že ju zastrelí, že má v hore schovanú zbraň, ukázal jej dva náboje, jeden pre neho a druhý pre iného, pričom poškodená vedela, že tým myslel ju a z týchto vyhrážok mala skutočne poškodená E. J. strach o život a zdravie, keď podala žiadosť o rozvod, opakoval jej, že je posadnutá diablom, že preto ochorie na rakovinu, stalo sa, že keď sa sprchovala, vošiel jej do kúpeľne, zamkol dvere, obchytkával ju a pri tom masturboval, nedovolil jej variť, že je to jeho sporák, prať, že je to jeho voda, stávalo sa, opakovane vypínal kúrenie v zimných mesiacoch s odôvodnením, že treba šetriť a že v byte je aj tak teplo, otváral okná na byte v skorých ranných hodinách alebo aj v noci, bez ohľadu na ročné obdobie, hoci deťom bolo zima, stávalo sa, že robil aj také schválnosti, že vyrušoval maloleté deti aj manželku počas spánku, lebo vstával skoro ráno do práce a chcel si zobrať nejaké veci z miestnosti, v ktorej spali, niekedy aj to, čo nepotreboval, nebral ohľad ani na maloletého syna N. J., ktorý prekonal v roku 2012, po atypickej encefalitíde, ťažkú ľavostrannú hemiparézu, po ktorej mu zostali zdravotné problémy, ktorého v presne nezistený deň v lete roku 2014, keď sa maloleté deti kúpali v bazéne na chalupe, v obci H. K., časť C., okres N. D., a robili krik, pretože to obvinenému vadili, pridržal pod vodou hlavu maloletému N. tak dlho, že cítil, že už nemôže dýchať, po čom mu pribehla na pomoc matka, ktorá otca odsotila, vyháňal všetkých z bytu, že je to jeho byt, mával konflikty s najstarším synom S. J., ktorému vulgárne nadával, vytýkal mu, že nie je pracovitý, že sedí pri počítači, čo mu vadilo, rozbil mu viackrát sluchátka, pri konfliktoch sa fyzicky napádali aj navzájom, lebo poškodený S. J. nedovolil otcovi, aby svojej rodine ubližoval a preto mu nadávky vrátil, čo obvinený považoval za neúctu voči sebe
a vyvolávalo ďalšiu a ďalšiu agresivitu, podobne sa správal aj voči dcére Q. J., ktorej oplzlo bezdôvodne nadával, keď si zastala matku alebo menších súrodencov, viackrát vošiel do miestnosti WC, na ktorej sa nedajú zamknúť dvere, vtedy, keď vykonávali potrebu jeho dospelé deti, S. a Q. J. a to tak, že dvere prudko otvoril, a tieto narazili do nich, v dôsledku čoho získali obaja poškodení zdravotné problémy, dcéru Q. J. fyzicky napadol vo februári 2016 a naposledy dňa 13.10.2016, keď ho hneď neposlúchla, lebo jej kázal utrieť polievku na drese v kuchyni a po slovnej hádke ju udrel päsťou do tváre, pričom bola aj na ošetrení a z takéhoto konania, ktoré sa odohrávalo pred očami detí, ktoré sa začali uzamykať vo svojich izbách zo strachu pred obvineným, vyvolával u všetkých poškodených strach, pocit úzkosti, obavu o ich život a zdravie, ako i stály stres, u všetkých vznikli v dôsledku traumatizujúceho rodinného prostredia zdravotné problémy, po čom nakoniec poškodená E. J. spolu s deťmi - Q., N., J. a K. J., odišla dňa 14.10.2016 zo spoločnej domácnosti a zostali bývať v drevenici v obci H. K., C. č. XXX, okres N. D., ktorú jej darovala matka, v ktorej nie je zavedená voda, pričom v byte v obci H. č. XXX, zostal bývať len S. J. a to len preto, že mal odtiaľ bližšie do práce,
t ý m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b), j) Trestného zákona,
z a č o s a o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b), j) Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (slovom: štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 1, 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona, sa obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici podal na obžalovaného N. J. obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b), j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný N. J. sa tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu priznal, svoje konanie oľutoval a ospravedlnil sa poškodeným.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
Na všetky položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, obžalovaný odpovedal „ÁNO“.
Podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku, pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a prokurátor súhlasil s jeho prijatím, súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Súd potom vykonal dokazovanie oboznámením so správami o povesti obžalovaného, jeho pracovnými hodnoteniami, odpisom z registra trestov a registra priestupkov a znaleckým posudkom vo veci určenia závislosti obžalovaného od alkoholu a iných návykových látok.
Obžalovaný N. J. doposiaľ nebol súdne trestaný. V období rokov 2013 - 2014 bol trikrát priestupkovo riešený pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená sankcia formou pokuty. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený len na základe ústnych informácií od spoluobčanov v tom smere, že v rodine často dochádzalo ku konfliktom, obžalovaný požíva alkoholické nápoje a manželka sa často sťažovala na jeho správanie voči jej osobe a deťom. Na jeho osobu neboli na obecný úrad podané žiadne sťažnosti a neboli s ním riešené žiadne priestupky. V období od roku 2014 doposiaľ pracoval u viacerých zamestnávateľov, pričom od všetkých, napriek krátkosti trvania pracovného pomeru, je hodnotený v podstate kladne, pracovné povinnosti si plnil zodpovedne, nemal problémy s dochádzkou, nemal neospravedlnenú absenciu a nebolo u neho zistené požitie alkoholických nápojov. Z hodnotenia obžalovaného z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody U. vyplýva, že napriek tomu, že jeho adaptácia na podmienky výkonu väzby prebieha pomalšie, v súčasnosti je stabilizovaný, povinnosti si plní. Zo záverov znaleckého posudku K.. I. H. č. XX/XXXX, zo dňa 21.11.2016, ktorý bol vypracovaný za účelom zistenia závislosti obžalovaného na alkohole vyplýva, že vyšetrením bola u obžalovaného preukázaná závislosť na alkohole a bolo ním odporučené uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Z vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako i v ich súvislostiach súd potom ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pričom tento mal bez pochýb za preukázaný jednak priznaním a následným vyhlásením obžalovaného, ako i predloženými dôkazmi. Na základe toho potom súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b), j) Trestného zákona.
Podľa § 208 Trestného zákona (1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobil fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov, (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. (3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§ 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa§ 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenie odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest, alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2, alebo podľa § 42 Trestného zákona, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo, ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného N. J. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, a to poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného nezistil žiadnu. U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 7 - 15 rokov, pričom za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď prevažuje pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam v pomere 2:0, sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížila o jednu tretinu, na 10 rokov. Súd však v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona v danom prípade pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu, nakoľko i keď je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil závažného trestného činu, mal súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, nakoľko sa nejedná o tak závažne narušeného páchateľa, ktorému by musel byť uložený trest v trvaní 7 rokov a na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať a trest kratšieho trvania, uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Trest popri tom, že musí byť zákonný, musí byť aj spravodlivý. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, k spáchaniu trestnej činnosti sa v celom rozsahu doznal, oľutoval svoje konanie, ospravedlnil sa poškodeným, urobil pred súdom vyhlásenie,
čím napomohol pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, v tomto prípade súdu. V danom prípade preto súd, vzhľadom k osobe obžalovaného, ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, považuje trest v trvaní 4 roky jednak za zákonný trest, ale najmä za trest spravodlivý, ktorý splní účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Bolo preukázané, že obžalovaný sa protiprávneho konania dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom alkohol mal u neho výrazný podiel na jeho konaní, preto súd zároveň podľa § 73 ods. 1), 2) písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil aj ochranné opatrenie - ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
Na základe týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.