Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-25-2016.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Subarea
17C/25/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcov: X/ V. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom Slovenská XX, B. N. M., X/ V.. P.. J. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom Slovenská XX, B. N. M., zastúpený V.T. V., žalobkyňou 1/ proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653,Tomášikova 48, Bratislava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36233935,Tamaškovičova 17/2742, Trnava, 3/ H. S., D. XXXX/X, W., 4/ W.Z.. J. A., C. X, A., 5/ V.. Y. A., C. X, A. o návrhu na obnovu konania, o návrhu žalobcu 1/ na oslobodenie od súdnych poplatkov takto
rozhodol:
Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali obnovy konania vedeného pod spisovou značkou 16C/33/2013 smerujúceho proti uzneseniu zo dňa 16.09.2013 č.k. 16C/33/2013-71, v ktorom súd neoslobodil žalobcov v 1./ a 2/ od platenia súdnych poplatkov. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 16.07.2014 č.k. 6Co/309/2014-92 odmietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/proti uzneseniu zo dňa 16.09.2013 č.k. 16C/33/2013-71. Žalobu na obnovu konania žalobcovia odôvodnili tým, že počas konania sa žalobkyni 1/ nepodarilo z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti a zlého zdravotného stavu doručiť tunajšiemu súdu vyplnené tlačivá pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov poukazujúc na skutočnosť, že z jej bytu neznámi páchatelia odcudzili dokumenty potrebné pre doplnenie súdom požadovaných tlačív. Žalobkyňa 1/ si opätovne zadovážila kópie odcudzených dokumentov. Zastávala názor, že predložením aktuálnych údajov potrebných na vyplnenie tlačív pre dokladovanie pomerov žiadateľov o oslobodenie od súdnych poplatkov môže privodiť pre žalobcov 1/ a 2 priaznivejšie rozhodnutie. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej ako "CSP") súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
Podľa 399 CSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
Podľa § 403 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 413 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene ,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
Predmetom konania bola žaloba na obnovu konania smerujúca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/33/2013-71 zo dňa 16.09.2013, ktorým súd prvého stupňa neoslobodil žalobcu od platenia súdnych poplatkov v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 6Co/309/2014-92 zo dňa 16.07.2014, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/33/2013-71 zo dňa 16.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2014. Obnova konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne v zákone uvedených. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť napr. preto že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali až potom nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k ním nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadnuť. Za nové rozhodnutie sa považuje nielen rozhodnutie iného súdu alebo iného príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania, ktoré nemohla strana bez svojej viny použiť, ale aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané po skončení pôvodného konania. Môže ísť o prípad, keď súd vyriešil určitú otázku ako predbežnú a po skončení pôvodného konania rozhodol o nej iný príslušný orgán odlišne alebo, keď súd vychádzal z rozhodnutia iného orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené a rovnaké skutkové okolnosti boli vyriešené inak než v rozhodnutí, z ktorého súd vychádzal.
Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP),a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým ,že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm.b/ CSP), ide vtedy, keď strana v pôvodnom konaní síce označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ňou navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu.
Súd vo fáze občianskeho súdneho konania označenej ako iudicium rescindens riešil právne otázky týkajúce sa prípustnosti žaloby na obnovu konania a dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na obnovu konania. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania a spisu tunajšieho súdu č.k. 16C/33/2014 súd zistil, že ide o procesnú neprípustnosť žaloby na obnovu konania, nakoľko tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. Rozhodnutie o oslobodení resp. neoslobodení od platenia súdnych poplatkov nie je možné napadnúť návrhom na obnovu konania, a preto súd žalobu na obnovu konania odmietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca 1/, 2/ vzhľadom na výsledok konania nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ v tomto štádiu konania nevznikli žiadne trovy konania, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 357 písm. c) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
5
17C/25/2016
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).