Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/212/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcov 1) B. B., I.. XX.X.XXXX, Č., K. XX/XX F. X) X. Q., I.. XX.X.XXXX, Č., K. XX/XX, proti žalovanému Y. K.Á., I.. XX.X.XXXX, Č., B. XXX/XX, zast. Mgr. Petrom Holéczym, advokátom, Košice, Vojenská 5, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného proti rozsudku 15C/295/2014-217 z 27.11.23015 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať byt č. 16 nachádzajúci sa v Č. I. B. U. Č.. XX I. R.. B., pozostávajúci z 3 izieb, predsiene, kuchyne, špajzy, kúpeľne a WC ako aj s ním bývajúce osoby a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa pôvodný žalobca (Poľnohospodárske družstvo Paňovce) podanou žalobou uňho domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že v priebehu konania, podaním z 10.12.2014 došlo na základe kúpnej zmluvy k zmene na strane žalobcu, nakoľko kúpnou zmluvou z 10.12.2014 došlo k prechodu práv a záväzkov k predmetnej nehnuteľnosti z PD Paňovce ako predávajúceho na žalobcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich a, že uznesením z 2.3.2015 pripustil túto zmenu. Uviedol ako sa k žalobe vyjadril žalovaný, čo vo svojej účastníckej výpovedi vypovedal žalobca v 1.rade, žalovaný a čo vypovedal svedok V. N.. Citujúc znenie § 685 ods.1, § 676 ods. 2, § 710 ods.1, § 712 ods.1, § 712a ods. 9 O.z. a uviedol, že § 710 v ods.1,2 upravuje dva hlavné dôvody zániku nájmu bytu, a to dohodou účastníkov nájomného pomeru a výpoveďou. Okrem týchto dvoch hlavných dôvodov pozná O.z. aj iné dôvody zániku nájmu bytu (v prípade zániku predmetu nájmu zaniká aj nájom bytu podľa § 680 ods.1 OZ, na základe zrušenia spoločného nájmu súdnym rozhodnutím nájom bytu nezaniká, zaniká však spoločný nájom, ktorý sa transformuje na individuálny nájom). Ďalej poukázal na to, že novelou (zákonom č. 261/2001 Z.z.) účinnou od 1.9.2001 bolo znenie § 710 ods.2 O.z. doplnené tak, že na prípady zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, sa nevzťahuje § 676 ods.2 O. z., ktorý za určitých tam uvedených okolností umožňuje obnovu nájmu. Nájom bytu sa teda neobnoví, ak ho po uplynutí nájmu nájomca užíva, a prenajímateľ proti tomuto nepodá návrh na vypratanie bytu. V ostatných prípadoch výpoveď nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, sa nájom bytu končí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty a nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ďalej citoval znenie § 5 ods.6, § 16 ods.1, § 16 ods.1,2 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného od 1.7.2004 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a mal za to, že z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vlastník bytu mohol len a zároveň bol povinný previesť vlastníctvo bytu na nájomcu, samozrejme v prípade, ak nájomca prejavil o nadobudnutie takéhoto bytu záujem, pretože jedným z atribútov vlastníckeho práva je dobrovoľnosť jeho nadobudnutia. V prípade, ak nájomca nemá vôľu nadobudnúť vlastníctvo k bytu, môže vlastník bytu previesť vlastníctvo aj na tretiu osobu. Z § 16 ods.1 zák. č. 182/1993 nepochybne vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj predmetný byt, bol povinný previesť predmetný byt na žalovaných, ktorí boli v rozhodnom období jeho nájomcami. V prejednávanej veci zistil, že medzi prenajímateľom PD Paňovce a nájomcom - žalovaným v tomto konaní, bola uzatvorená 9.2.1998 nájomná zmluva na byt nachádzajúci sa v Č. na III. poschodí, pričom toto nájomné bolo uzavreté na dobu 5 rokov, 19.7.2003 PD Paňovce zaslalo žalovanému Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve uzavretej 9.2.1998, na základe ktorej sa nájomná zmluva predlžuje do 9.2.2008, ďalším Dodatkom č. 2 z 21.5.2008 strany uzavreli dodatok, na základe ktorého sa nájomné uzatvára na dobu 5 rokov, t.j. do 31.5.2013. Zistil, že predmetný byt je evidovaný v dome na parc. č. 1242/115 o výmere 902 m2 - zastavané plochy a nádvoria na LV č. XXXX N.. Ú.. Č., že pôvodný vlastník PD Paňovce ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 3.7.2013, že predmetný byt je súčasťou bytového domu, ktorý sa nachádza na parc. č. 1242/57 so súpisným č. 528 a je evidovaný na LV č. XXXX N.. Ú.. Č.. Ďalej zistil, že z LV č. XXXX N.. Ú.. Č., že B. B. je evidovaný ako spoluvlastník predmetnej zmluvy v polovici a to titulom kúpnej zmluvy z 19.1.2015 a žalobkyňa v 2. rade taktiež titulom kúpnej zmluvy v 1/2-ici, a to bytového domu vo vchode č. 14, II. poschodie bytu č. 6 a taktiež aj so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pričom spoluvlastnícky podiel k pozemku je 6725/40397, z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej 10.12.2014 zistil, že táto bola uzavretá medzi PD Paňovce a žalobcami v 1. a 2. rade, kde v čl. 2 kúpnej zmluvy je dohodnutá cena vo výške 22 000,- eur. Táto zmluva bola registrovaná na katastri č. vkladu V 1650/2014 z 19.1.2015. Z Dodatku č. 2 (č.l. 12) je zrejmé, že posledný dodatok, ktorý bol uzatvorený medzi PD Paňovce a žalovaným 21.5.2008, kedy sa nájomná zmluva uzavretá z 9.2.1998 v bode 4 zmenila na dobu 5 rokov do 31.5.2013 a teda je zrejmé, že nájomná zmluva v danom prípade s žalovanými a PD Paňovce bola uzavretá len na dobu určitú a ďalej už predlžovaná nebola. Z listinných dôkazov, ktoré predložil svedok - zástupca za PD Paňovce zistil, že 16.1.2014 zaslal žalovaný stanovisko k odkúpeniu bytu, v ktorom uviedol, že má záujem o odkúpenie a aj o ponúknuté financovanie, o ktorom ho informovala pani N., mali by záujem o odkúpenie bytu, ktorá by zodpovedala sume 15.000,- eur a následne 29.1.2014 (č.l. 169) žalovaný uviedol, že súhlasí s odkúpením bytu, s cenou navrhnutou PD Paňovce. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že i keď žalovaný mal záujem o odkúpenie bytu, tento byt neodkúpil, pričom PD Paňovce (č.l. 6) 20.12.2013 zaslalo ponuku na odkúpenie bytu a taktiež 14.11.2013 (č.l. 7) a 15.01.2014 (č.l. 5), keďže žalovaný však predmetný byt neodkúpil, družstvo ho niekoľkokrát v mesiaci vyzvalo na vypratanie bytu a to výzvou 27.5.2014 a 23.7.2014 (č.l. 8 a 9). Následne došlo k prevodu vlastníctva k predmetnému bytu zo strany PD Paňovce na žalobcov a teda žalobcovia sa stali vlastníkmi tohto bytu a nadobudnutím vlastníctva k bytu, ktorého nájomcom bol žalovaný, vstúpili do práv a povinností svojho právneho predchodcu, nielen práv vlastníckych, ale prešlo na nich aj právo nájmu. Z listinných dôkazov, ktoré boli vyššie uvedené, je zrejmé, že pôvodný vlastník PD Paňovce vyzývalo žalovaných na odkúpenie bytu, títo nereagovali a tak následne previedol predmetný byt na žalobcov v 1. a 2. rade. V danom prípade teda ide o právo prednostného prevodu vlastníctva k bytu, ktorý je vo vzťahu k žalovanému, nie však o povinnosť uloženú zákonom, keďže pôvodný vlastník (PD Paňovce) postupoval správne, keď ponúkol predmetný byt na predaj žalobcom v 1. a 2. rade a to na základe platnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Keďže v prejednávanej veci žalovanému zanikol nájom bytu a následne tento byt bol prevedený na žalobcov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na vypratanie predmetného bytu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., žalobcovia boli v konaní úspešní, avšak nežiadali priznanie trov konania, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobcovia žiadali o priznanie nákladov z dôvodu, že sa nevysťahoval žalovaný, žiadali o zaplatenie nákladov, ktoré boli spojené s bývaním a to platieb hypotéky a to spätne, od januára 2014. avšak v danom prípade sa nejedná o trovy konania, v súlade s § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát a preto im ich súd nepriznal. 3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, ktorí nesúhlasili s rozsudkom, a to s výrokom súdu o možnosti odvolať sa do 15 dní. Žiadali o výrok súdu bez možnosti nároku na odvolanie a vypratanie bytu do 3 dní. Žalovaný úmyselne naťahuje čas súdnictva tým im zvyšuje náklady spojení s bývaním. Nesúhlasili s výrokom súdu, že nemajú nárok na finančné vyrovnanie. Žalovaný spolu so svojou manželkou poberajú 560 eur. Podľa zákona platného od januára 2016 je exekútor povinný manželom ponechať sumu 198,75 eur, čiže pri ich príjme im zostáva cca 360 eur, preto dôrazne žiadali o vyrovnanie a to vo výške minimálne 12.000 eur. Formou mesačných splátok vo výške 150 eur prostredníctvom exekúcie. Ich byt neoprávnene užívajú cudzie osoby, zaťovia p. K. F. G. M.: Y. L., F. Z..

Žalovaný 15.12.2015 spolu so svojou manželkou odcestoval do Veľkej Británie za svojimi dvomi synmi. Momentálne sa zdržiavajú na tejto adrese: XX S. L., X. XAB, X., O. Z.I. (U.). Z ich bytu Č., B. XX, R.. B., byt. č. 6 pred ich odchodom do (UK) žalovaný demontoval radiátory, elektrické vedenie, atď. Preto žiadali o právo: Dočasné vysťahovanie a zapečatenie bytu. Aby sa do času právoplatného rozsudku v byte nikto nezdržiaval. Ani žalovaný Y.. K., F. F. Ž. X. B.. B. F. X. X.. „.. 4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním i žalovaný, výslovne voči výroku č. 1 Rozsudku, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods.2 písm. b), písm. c), písm. e) a písm. f) O. s. p.. Na začiatku považoval za potrebné ozrejmiť si terminológiu používanú v tomto odvolaní s tým, že prísne odlišuje tri a možno dokonca štyri subjekty o ktoré v spore ide a to 1. Poľnohospodárske družstvo Čečejovce v ďalšom označované ako JRD Čečejovce, 2. Bytové družstvo pri JRD Čečejovce v ďalšom označované ako BD pri JRD Čečejovce, 3. Poľnohospodárske družstvo Paňovce v ďalšom označované ako PD Paňovce, 4. Bytové družstvo pri PD Paňovce v ďalšom označované ako BD pri PD Paňovce. 1. Predovšetkým pôvodný žalobca PD Paňovce úmyselne zatajil súdu podstatné skutočnosti ako je fakt, že on začal pracovať pre právneho predchodcu žalobcu a to pre JRD Čečejovce už 1.6.1981 v priebehu socializmu a 27.11.1981 získal od zamestnávateľa pôžičku na predmetný družstevný byt, o ktorý v tomto spore ide s tým, že ak odrobí 10 rokov u zamestnávateľa, ktorý mu byt dal, teda u právneho predchodcu pôvodného žalobcu, nebude musieť za družstevný byt vrátiť pôžičku na vklad Bytovému družstvu pri JRD Čečejovce. Tento vklad na družstevný byt miesto neho uhradilo v prospech BD pri JRD Čečejovce zo štátnych dotácií pre JRD Čečejovce práve JRD Čečejovce. Je síce otázne, ako si vo vnútri JRD Čečejovce účtovali tento vklad medzi JRD Čečejovce a BD pri JRD Čečejovce a on navrhoval súdu, aby toto z účtovnej evidencie pre spor účelne ozrejmil, avšak súd sa uspokojil s celkom nedostatočným svedkom z PD Paňovce, ktorý o veci nič nevedel, takže súd sa nič nedozvedel a rozhodoval bez akejkoľvek znalosti v tejto veci, takže celkom na vode. Jeho návrh na výsluch relevantných svedkov súd ignoroval, pritom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil ani to, prečo k takému výsluchu a objasneniu veci ani nepristúpil. Niekedy v roku 1992 došlo ku zmene jeho zamestnávateľa, na miesto JRD Čečejovce nastúpilo PD Paňovce. 2. Pôvodný žalobca PD Paňovce zatajil tak teraz súdu, ako aj v predchádzajúcej dobe všetkým družstevným vlastníkom bytov v BD pri JRD Čečejovce, že na všetkých družstevných vlastníkov bytov v dome a samozrejme aj na neho sa menovite vzťahoval a vzťahuje právny režim zákona č. 183/1993 Z. z. v znení noviel menovite § 17 ods.3 písm. d) podľa ktorého mali po celú dobu a majú ju dodnes, všetci družstevní vlastníci teda aj on menovite právo na odkúpenie svojho družstevného bytu za minimálnu zostatkovú hodnotu. Na rozdiel od pôvodného žalobcu však on výslovne o tom informoval súd a žiadal aby súd ozrejmil právny vzťah, ako a komu pri rozdelení JRD Čečejovce v roku 1992 pripadlo BD pri JRD Čečejovce. Nepriamo ale ozaj len nepriamo možno predpokladať síce, že pripadlo v prospech predchádzajúceho žalobcu PD Paňovce ale nie je jasné, či ako osobitná účtovná jednotka ako BD pri PD Paňovce, alebo ako nesamostatná účtovná jednotka pričom PD Paňovce plnilo aj povinnosti BD pri PD Paňovce. Odporca navrhoval súdu prvého stupňa aby toto z účtovnej evidencie alebo výsluchom relevantných svedkov pre spor účelne ozrejmil, avšak súd prvého stupňa sa uspokojil s celkom nedostatočným neinformovaným svedkom z PD Paňovce, ktorý o veci nič nevedel, takže súd prvého stupňa sa nič nedozvedel a rozhodoval bez akejkoľvek znalosti veci aj v tejto druhej veci, takže znovu rozhodoval celkom na vode. Návrh odporcu na výsluch relevantných svedkov súd prvého stupňa ignoroval, pritom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil ani to, prečo ani k takému výsluchu a objasneniu veci ani nepristúpil. 3. Svoje právo na odkúpenie svojich družstevných bytov od BD pri JRD Čečejovce v zmysle zák. č. 183/1993 Z. z. realizovali všetci nájomníci, medzi nimi aj on, opakovanými ústnymi aj písomnými žiadosťami na pôvodného žalobcu PD Paňovce ako držiteľa bytového domu o odkúpenie jednotlivých družstevných bytov za zostatkovú hodnotu, ktorým pôvodný žalobca PD Paňovce opakovane protizákonne nevyhovel s výhovorkou, že vraj pôvodný žalobca PD Paňovce si zobral pôžičku, ktorú zatiaľ nesplatil a predmetný bytový družstevný dom, ktorý mal vraj vo vlastníctve (?) dal nejakému veriteľovi do zálohy na túto svoju pôžičku pôvodného žalobcu PD Paňovce a že teda nie je možné jednotlivé družstevné byty dočasne odpredávať, pretože bytový družstevný dom je založený. On aj ostatní nájomníci slepo verili pôvodnému žalobcovi PD Paňovce. On sám nakoniec v roku 1997 skončil prácu pre svojho zamestnávateľa pôvodného žalobcu PD Paňovce, ale medzitým odpracoval celkovo od roku 1981 nie požadovaných 10 rokov, ale dokonca viac než 16 rokov, čiže splnil podmienku, že nemusí vrátiť ani časť pôžičky vloženej ako vklad bytového družstevníka na úhradu členského vkladu za družstevný byt, ktorý za neho ešte v roku 1981 uhradilo JRD Čečejovce v prospech BD pri JRD Čečejovce. Toto tvrdenie má zásadný význam pre prebiehajúci spor preto bolo treba toto jeho tvrdenie potvrdiť, alebo odmietnuť. Na potvrdenie on navrhoval výsluch relevantných svedkov. Tento jeho návrh súd ignoroval, pritom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil ani to, prečo ani k takému výsluchu a objasneniu veci ani nepristúpil. Súčasne však súd toto tvrdenie ani neodmietol, takže rozhodoval o

veci celkom bez znalosti o tejto veci. Tým sa zákonite rozhodnutie súdu stalo nielen nepresvedčivé ale súčasne sa stalo nepreskúmateľné, pretože bolo rozhodnuté predčasne. 4. Takže nájomná zmluva z 9.2.1998 pôvodného žalobcu PD Paňovce s ním, na ktorú sa pôvodný žalobca odvoláva nie je v skutočnosti prvá zmluva na predmetný družstevný byt, ale je na ňom (podobne ako aj na ostatných vlastníkoch družstevných bytov v dome ) pôvodným žalobcom PD Paňovce vylákaná náhradná zmluva, ktorá je už len perfídne schválne na dobu určitú, čím pôvodný žalobca PD Paňovce oklamal tak jeho ako aj všetkých ostatných nájomníkov družstevných bytov v dome. V dobe, kedy táto zmluva končila 9.2.2003 však ešte všetci nájomníci družstevných bytov v dome aj on sám mali v čerstvej pamäti svoje právo nadobudnúť svoj družstevný byt za zostatkovú hodnotu podľa zákona č. 183/1993 Z. z., či z iného titulu, že sú družstevní vlastníci bytov, takže pôvodný žalobca PD Paňovce sa neodvážil im všetkým vrátane neho toto právo uprieť a radšej bez námietok predlžoval náhradné beztak nadbytočné a od počiatku neplatné akési nájomné zmluvy. Až o desať rokov neskôr na konci roku 2013, kedy sa už pôvodný žalobca PD Paňovce domnieval, že nájomníci družstevných bytov a medzi nimi on už zabudli na svoje právo odkúpiť svoj vlastný družstevný byt za zostatkovú hodnotu, sa pôvodný žalobca PD Paňovce odvážil ponúknuť všetkým družstevným vlastníkom vrátane neho odpredaj družstevného bytu za svojvoľne vymyslenú hodnotu, ktorú upravoval, menil a správal sa trhovo, aby získal za odpredaj družstevných bytov čo najvýhodnejšiu a pritom súčasne nezákonnú cenu. Tento nezákonný postup pôvodný žalobca PD Paňovce súdu zatajil, ale on v priebehu sporu poukázal súdu na tento nezákonný postup s tým, aby súd pomocou označených relevantných svedkov toto zistil a na základe toho zistenia žalobu ako celok zamietol. Toto tvrdenie má zásadný význam pre prebiehajúci spor preto bolo treba toto jeho tvrdenie potvrdiť, alebo odmietnuť. Na potvrdenie on navrhoval výsluch relevantných svedkov. Tento návrh súd ignoroval, pritom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil ani to, prečo ani k takému výsluchu a objasneniu veci ani nepristúpil. Súčasne však súd toto tvrdenie ani neodmietol, takže rozhodoval o veci celkom bez znalosti o tejto veci. Tým sa zákonite rozhodnutie súdu stalo nielen nepresvedčivé ale súčasne sa stalo nepreskúmateľné, pretože bolo rozhodnuté predčasne. 5. Pôvodný žalobca PD Paňovce celkom nezákonne odpredal jeho družstevný byt ktorý v ňom býval a ktorý prejavil záujem o odkúpenie svojho družstevného bytu za zostatkovú hodnotu, tretiemu subjektu. Tento tretí subjekt nahradil pôvodného žalobcu PD Paňovce v postavení žalobcu a tým chcel pôvodný žalobca PD Paňovce zamietnuť stopy a uniknúť všetkej zodpovednosti za nezákonnosti prevedené v rozmedzí rokov 1992 až 2015 vo vzťahu ku konkrétnemu družstevnému bytu (ale rovnako aj ku všetkým ostatným družstevným bytom v predmetnom bytovom dome). Napriek upozorneniam z jeho strany súdu, súd nevenoval veci žiadnu pozornosť. Toto tvrdenie má zásadný význam pre prebiehajúci spor preto bolo treba toto jeho tvrdenie potvrdiť, alebo odmietnuť. Na potvrdenie navrhoval výsluch relevantných svedkov. Tento jeho návrh súd ignoroval, pritom v odôvodnení rozsudku neodôvodnil ani to, prečo ani k takému výsluchu a objasneniu veci ani nepristúpil. Súčasne však súd toto tvrdenie ani neodmietol, takže rozhodoval o veci celkom bez znalosti o tejto veci. Tým sa zákonite rozhodnutie súdu prvého stupňa stalo nielen nepresvedčivé ale súčasne sa stalo nepreskúmateľné, pretože bolo rozhodnuté predčasne. 6. Svoje prvé vyjadrenie k žalobe pôvodného žalobcu PD Paňovce on odôvodnil mimo iného aj poukázaním na Rozsudok KS Košice sp. zn.: 1Co 164/10 zo 14.4.2011 a Rozsudok KS Prešov sp. zn.: 6Co l77/12 z 15.11.2012 v právnej veci o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku OS Prešov sp. zn.: 16C47/11 z 29.5.2012, ktorým žalobu o vypratanie bytu Rozsudkom zamietol a ktorý Rozsudok Krajský súd Prešov potvrdil z dôvodu, že vlastník realizoval svoje právo vlastníka na vypratanie bytu tak, že išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne KS Prešov citoval a on sa aj týmto odvoláva na bohatú judikatúru ESĽP v zmysle hierarchie život, zdravie, obydlie, majetok z čoho vyplýva, že obydlie stojí nad majetkom, pričom právo na obydlie je garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd v zmysle jeho čl. 8. Súd celkom nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti, na ktoré on v priebehu sporu poukazoval a na ktoré navrhoval vypočuť relevantných svedkov. Tým sa zákonite rozhodnutie súdu stalo nielen nepresvedčivé ale súčasne sa stalo nepreskúmateľné, pretože bolo rozhodnuté predčasne. 7. V tomto právnom prípade vôbec nejde o neho ktorý je bez nájomnej zmluvy, ako klamlivo tvrdí žaloba, ale ide o neho, ktorý má podstatne vyššiu ochranu z titulu družstevného vlastníctva svojho družstevného bytu. Takže menovite na neho sa vzťahuje právny režim zákona č. 183/1993 Z. z. v znení noviel menovite § 17 ods. 3) písm. d) podľa ktorého má právo na odkúpenie bytu za zostatkovú hodnotu. A pôvodný žalobca PD Paňovce na druhej strane nemá právo jeho nútiť k tomuto odkúpeniu a to dokonca ani za zostatkovú hodnotu, nieto za hocijakú inú vymyslenú a nadsadenú hodnotu. Tým pádom vlastne ani pôvodný žalobca PD Paňovce nemal právo podávať takúto žalobu na súd akú podal. On poukázal súdu, že doklady o predaji jeho družstevného bytu z rúk pôvodného žalobcu PD Paňovce na nového žalobcu, hoci existujú, sú nezákonné a preto ich súd nemôže zobrať do úvahy. Predložil súdu zoznam relevantných svedkov, ktorí to majú dokázať. Vyplýva to však aj zo zákonov. Súd

však ignoroval všetky návrhy dôkazov nim predložené a vypočul celkom bezvýznamného svedka, ktorý osobne potvrdil, že o veciach o ktoré ide nemá žiadne informácie ale poukázal a identifikoval súdu priamo osoby svedkov, ktoré by k veci mohli zodpovedne vypovedať. Výsluch týchto svedkov napriek návrhom však súd jednak ignoroval, jednak nevysvetlil, prečo ich ignoroval, takže rozhodnutie súdu sa stalo nielen nepresvedčivé ale súčasne sa stalo nepreskúmateľné, pretože bolo rozhodnuté predčasne. 8. Podľa § 16 ods. 1 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom dohodnutý na určitý čas. K tomu však udáva, že s družstevným vlastníkom družstevného bytu nie je možné uzatvárať zmluvu na určitý čas ale od počiatku nadobudnutia družstevného bytu vložením vkladu je nájomná zmluva uzavretá alebo na neurčito bez ohľadu na to na koho následne prechádza vlastníctvo samotného domu, alebo je chránený ešte viac a to družstevným vlastníctvom. Nový vlastník domu ak, tak len vstupuje do pôvodnej nájomnej zmluvy s majiteľom družstevného bytu ktorá je vždy na neurčitý čas. Takže predpis bol použitý súdom nenáležite. 9. On vyčíta naviac súdu, že podliehal v priebehu celého ústneho konania emotívnemu tlaku nových žalobcov na bezhlavé urýchlené ukončenie veci, čomu nasvedčujú dátumy pojednávaní v neobvykle rýchlom slede 22.10.2015, 5.11.2015, 27.11.2015 a aj pre emotívny tlak nových navrhovateľov súd ignoroval všetky jeho návrhy na dokazovanie. Jediné dokazovanie svedkom, o ktorom sa v priebehu výsluchu ukázalo, že o veci nevie absolútne nič, bolo teda nedostatočné. Naviac, súd ignoroval aj celý spor vedený na rovnakom OS Košice - okolie pod sp. zn.: 15 C 375/2015 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy práve predmetného družstevného bytu medzi pôvodným žalobcom PD Paňovce a novým žalobcom B. B. F. X. Q. vedeným prakticky skoro rovnakými účastníkmi v obrátenom postavení, ktorý logicky by mal predchádzať tomuto sporu. Pretože v prípade určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy by tento spor sp. zn.: 15C295/14 už skoro nemalo ani význam prejednávať. Spor vedený pod sp. zn.: 15 C 375 / 2015 rieši totiž prejudiciálnu otázku od vyriešenia ktorej je tento predmetný spor sp. zn.: 15C295/14 celkom závislý. Poukazoval na to, že rozsudok v tejto veci sp. zn.: 15C295/14 by nemal predchádzať rozsudku vo veci sp. zn. 15C375/15 ale logicky naopak. Súčasne poukázal súdu, že všetky nim uvádzané dôvody uplatňované v tejto veci sp. zn.: 15C295/14 sú predmetom dokazovania práve vo veci sp. zn.: 15C375/15, takže stačilo by vyčkať na rozhodnutie vo veci sp. zn.: 15C375/15, ktoré by zároveň veľmi uľahčilo rozhodnutie v tejto veci sp. zn.: 15C295/14. Avšak v nelogicky obrátenom časovom poradí rozhodovania o následku pred príčinou môže len veľmi ťažko byť rozhodnuté správne a naviac rozhodnutie nesie riziko, že v prípade iného rozhodnutia vo veci, ktorá sa týka prejudiciálnej otázky by došlo k ťažko riešiteľným právnym problémom nehovoriac o praktických problémoch v živote. Zhora uvedené je súčasne hlavný dôvod, pre ktorý on považuje rozhodnutie súdu celkovo za predčasné. Súčasne aj nepresvedčivé ale prakticky za súčasného stavu veci aj nepreskúmateľné minimálne do vyriešenia prejudiciálnej otázky. Na základe zhora uvedených odvolacích dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby prijal toto uznesenie: Rozsudok sa zrušuje. Vec vracia súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť jeho k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur a to v lehote do troch dní od právnej moci tohto uznesenia. 5.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a zistil, že účastníkovi konania bolo postupom súdu porušené právo na spravodlivý proces, preto uznesenie podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 7.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod (nepresvedčivý a nepreskúmateľný rozsudok) podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 9.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 10.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. 11.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 12.Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. .V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces. 13.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07). 14.Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 16.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. 17.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. 18.Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 19.Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhované žalovaným (výsluch svedkov označených v podaní doručenom súdu 1.10.2015), nijako sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že predmetný byt je družstevný, na ktorý získal od zamestnávateľa pôžičku s tým, že ak odrobí 10 rokov u zamestnávateľa, nebude musieť za družstevný byt vrátiť pôžičku a v tejto súvislosti sa nevyrovnal ani s nájomnou zmluvou, či táto bola uzatvorená platne prípadne, či mohla byť uzatvorená na dobu určitú. 20.Súd po vrátení veci bude povinný ako prvé zistiť aký charakter má sporný byt (nájomný, družstevný, služobný). Po vyriešení tejto otázky bude povinný zistiť, či nájomná zmluva z 9.2.1998 spolu s dodatkami bola uzatvorená platne, či prenajímateľ bol oprávnený ju uzavrieť vzhľadom na jeho tvrdenie v zmluve (bod 1), že je vlastníkom sporného bytu, pričom jeho vlastníctvo bolo podľa LV č. XXXX zapísané k 17.4.2013 (viď č.l. 15). Za tým účelom zabezpečí pôvodnú nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Poľnohospodárskym družstvom Paňovce (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným, pričom zistí

na akú dobu bola uzatvorená a či bola platne ukončená a zistí ako a kedy bol ukončený nájomný vzťah žalovaného, či žalovaný skutočne užíval byt bez právneho titulu. Následne sa bude nutné vysporiadať s otázkou, či pôvodný žalobca ponuku na odkúpenie bytu, ktorú adresoval žalovanému vykonal v súlade s cenovými predpismi a aké následky vznikli pre žalovaného, keď túto cenu neakceptoval. Ak bude považovať za potrebné vypočuje navrhnutých svedkov, prípadne náležite odôvodní, prečo nepovažuje za potrebné takýto dôkaz vykonať. Po zistení skutkového stavu, aplikuje konkrétnu právnu normu, vyvodí zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a v spore opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní, pričom vyrovná sa aj s ostatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. 21.K odvolaniu žalobcov odvolací súd uvádza, že v časti, v ktorej nesúhlasili s rozsudkom, a to s výrokom súdu o možnosti odvolať sa do 15 dní a žiadali o výrok súdu bez možnosti nároku na odvolanie a vypratanie bytu do 3 dní odvolací súd poukazuje na § 355 ods.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje, takže podané odvolanie v tejto časti vylúčené. V časti, v ktorej žalobcovia namietajú, že nesúhlasia s výrokom súdu, že nemajú nárok na finančné vyrovnanie je neopodstatnené, lebo rozhodnutie takýto výrok neobsahuje. V prípade, ak žalobcovia rozširujú pôvodnú žalobu (čo musí byť jednoznačne zrejmé), musia to žalobcovia vykonať kvalifikovaným spôsobom podľa § 140 ods.1,2 (zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), o ktorom návrhu bude povinný rozhodnúť súd prvej inštancie. 22.V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania. 23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.