Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8S-95-2019.pdf
PDF · 180.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/95/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: A.. D. Ž., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom: D. XX/X/XX, XXXX Y., K. K., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marián Macko s. r. o., so sídlom v Košiciach, Čsl. armády 6, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského č. 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov správneho súdneho konania: 1/ HEST CO spol. s r. o., so sídlom v Košiciach, Zinková 10, 2/ R. R., F. Č.. XX, Košice, 3/ A.. H. R., F. Č.. XX, F., všetci zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária Juristi s. r. o., so sídlom v Košiciach, Krivá č. 3, 4/ E. N., E.. C.. F. Č.. XX, XXX XX H.alovce, 5/ D. N., B. Č.. XX, XXX XX B., 6/ H. N., B. Š. X/B, XXX XX F., v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.07.2019, č. OU-KE-OVBP2-2019/036740, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice zo dňa 17.07.2019 č. OU-KE-OVBP2-2019/036740, ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. MK/A/2019/05545-11/I/SEL zo dňa 13.03.2019 a vec vracia Mestu Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
III. Ďalším účastníkom konania - HEST CO spol. s r. o., R. R. a A.. H. R. p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh konania pred orgánom verejnej správy:
1. Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa ust. § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 13.03.2019, č. MK/A/2019/05545-11/I/SEL rozhodlo podľa ust. § 39 ust. § 39a stavebného zákona, v spojení s ust. § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ust. § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov o umiestnení stavby "Rodinný dom - novostavba, V. ulica, F.", na pozemkoch parcelné čísla 5707/2 a 5710/3 v katastrálnom území Severné mesto, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX v registri C-KN, pre navrhovateľov R. R. - a A.. H. R., F. XXXX/XX, F.. Zároveň týmto rozhodnutím Mesto Košice určilo podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu, ktoré spočívali okrem iného aj v stanovení odstupu navrhovanej stavby rodinného domu od právnych hraníc
susedných pozemkov a hraníc susedných stavieb. Stavebný úrad zisteným účastníkom konania oznámil dňa 16.01.2019 a dňa 13.02.2019, začatie územné konania podľa ust. § 36 stavebného zákona a títo mohli svoje prípadné námietky a pripomienky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Dňa 25.02.2019 boli stavebnému úradu doručené písomné námietky účastníka konania A.. D. Ž., ktoré sa týkali predloženej projektovej dokumentácie pre územné konanie a spočívali v jeho nesúhlase s odstupovou vzdialenosťou rodinného domu 2 m od spoločnej hranice pozemkov a žiadosti o posunutie navrhovanej stavby o 1,5 m (na 3,5 m), z dôvodu v budúcnosti plánovanej výstavby rodinného domu na svojom pozemku a možnosti umiestnenia okien do obytných miestností po južnej strane plánovanej stavby. Účastník konania A.. Ž. uviedol, že na severnej strane novostavby nesmú byť žiadne okná, navrhovaná stavba má príliš veľkú rozlohu a v danej lokalite sa takáto stavba nenachádza. Za predpokladu vzniku požiaru je stavba zo severnej a južnej strany neprístupná z dôvodu jej umiestnenia a veľkých plošných rozmerov, z požiarnych dôvodov sa nedovoľuje umiestniť stavbu viac ako 6 m od verejnej komunikácie. Účastník konania v rámci námietok doplnil, že na tomto území dodnes nie je vypracovaný územný plán zóny, ktorý by stavby tohto druhu, ktoré nezapadajú do svojho okolia, obmedzil. Vysporiadanie sa s podanými písomnými námietkami účastníka konania, stavebný úrad v priebehu územného konania odôvodnil tým, že vychádzajúc z predloženej projektovej dokumentácie, severná fasáda navrhovanej stavby je vzdialená 2 m od spoločnej právnej hranice s parcelou číslo XXXX/ X v katastrálnom území Severné mesto. Keďže na tomto susednom pozemku z východnej strany sa nachádza jestvujúca stavba rodinného domu na parcele číslo XXXX/X v katastrálnom území Severné mesto, odstupová vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a zošikmenou fasádou susedného objektu v jej najkratších spojniciach bude 6,6 až 7,02 m, pričom navrhovaná stavba nemá v tejto protiľahlej stene umiestnené okná do obytných miestností. V západnej časti navrhovanej stavby sa zo severnej strany okno do obytnej miestnosti nachádza, ale v protiľahlej strane na susednom pozemku nie je žiadna stavba. Vychádzajúc z predloženej projektovej dokumentácie, návrh rieši umiestnenie stavby rodinného domu s jednou bytovou jednotkou. Navrhovaný objekt bude nepodpivničený s 1. NP s plochou strechou o celkovej zastavanej ploche 367,50 m2, spevnené plochy predstavujú 26,50 m2. Celková plocha pozemku je 1000 m2. Percentuálny podiel zelene z pozemku, na ktorom je navrhovaná výstavba je 60,6 %. Dopravné sprístupnenie navrhovaného objektu je dopravnou plochou od priľahlého okraja jestvujúcej verejnej komunikácie s dĺžkou 5,81 m medzi okrajom pozemku a samotným napájaným objektom. Umiestnenie predmetnej stavby Je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou ÚPN HSA Košice. Stavebný úrad posúdil predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia v zmysle ustanovení stavebného zákona a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Keďže pri posudzovaní návrhu sa vychádza z aktuálneho právneho a skutkového stavu v danom území, odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby sú v súlade s ust. § 6 Odstupy stavieb vyššie spomínanej vyhlášky. Na základe uvedeného stavebný úrad podanej námietke nevyhovel. Súčasťou projektovej dokumentácie pre územné konanie bolo posúdenie návrhu umiestnenia stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, vypracované A.. J. E., reg. č. XX-XXXX Špecialistom požiarnej ochrany. Z predloženého projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby vyplynulo, že projektová dokumentácia je vypracovaná v zmysle Vyhlášky MV SR č.94/2004 Z. z. a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a z toho vyplývajúcich technických noriem a predpisov. V rámci predložených dokladov navrhovateľom, t. j. vyjadrení dotknutých orgánov k územnému konaniu, bolo doložené aj stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, č. ORHZ-KE3-2382-001/2018 zo dňa 24.09.2018, ktoré s riešením požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti navrhovanej stavby súhlasilo bez pripomienok. Stavebný úrad nevyhovel námietke účastníka konania aj z dôvodu, že umiestnenie stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby je v súlade s § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Námietka účastníka konania týkajúca sa absencie územného plánu zóny v tejto lokalite je neopodstatnenou z dôvodu, že pre danú lokalitu je spracovaný a schválený územný plán obce, t. j. územný plán HSA mesta Košice, v ktorom sú obsiahnuté záväzné regulatívy územného rozvoja, a tie sú podkladom pre posúdenie súladu umiestnenia stavby v danom území. Obstarávateľom územnoplánovacích podkladov, t. j. územného plánu zóny je Mesto Košice, ref. územného plánovania. Stavebný úrad po posúdení hore uvedeného návrhu zistil, že umiestnenie navrhovanej stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a jej umiestnením nebudú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania nad prípustnú mieru. Vyjadrenia dotknutých orgánov vyhodnotil ako nie záporné alebo protichodné a ich pripomienky boli zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia.
2. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný dňa 17.07.2019 (Rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2019/036740) tak, že jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, č. MKJA/2019/05545-11/I/SEL zo dňa 13.03.2019 potvrdil.
3. V rozhodnutí žalovaný dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a zákona o správnom konaní, kedy sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku dostatočne a kvalifikovane vyrovnal so všetkými vznesenými námietkami účastníkov konania, svedomito a zodpovedne sa zaoberal vecou a vydal rozhodnutie v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. Žalovaný k námietkam odvolateľa/žalobcu týkajúcim sa odstupových vzdialeností dôvodil, že stavebný úrad umiestnil stavbu v súlade so stavebným zákonom a jeho vykonávacími vyhláškami, nakoľko je v konaní povinný vychádzať z existujúceho právneho stavu, t. j. umiestňuje stavbu vo väzbe na existujúce susedné stavby. V tomto konkrétnom prípade nie je vydané územné alebo stavebné povolenie na budúcu stavbu a preto stavebný úrad nemôže obmedziť navrhovateľov podmienkami k neexistujúcej stavbe. Odvolateľ v prípade možnej budúcej stavby túto bude umiestňovať do v tej dobe existujúceho právneho stavu. Pre úplnosť je nutné uviesť, že vyhláška č 532/2002 Z. z. pripúšťa aj iné riešenia odstupových vzdialeností ako 2 m a 7 m stanovených v ust. § 6 ods. 3 vyhlášky s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia vrátane potrebných výpočtov a meraní. Iné riešenia odstupových vzdialeností boli dané zákonodarcom práve z dôvodu zachovania rovnocenných podmienok pre všetkých stavebníkov. K námietke odvolateľa/žalobcu, že za predpokladu vzniku požiaru je z južnej strany táto časť domu prakticky vôbec neprístupná a na dva metre širokom severnom páse medzi novostavbou a plotom bude prístup veľmi obmedzený ak vôbec možný a pri hasení požiaru si novostavba smerom od verejnej komunikácie stojí sama sebe v ceste a preto sa natíska otázka, že ako táto skutočnosť korešponduje s predpisom, ktorý práve z požiarnych dôvodov nedovoľuje umiestniť stavbu viac ako 6 m od verejnej komunikácie, žalovaný citáciou poukázal na ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona a uviedol, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je na účastníkoch konania, aby chránili verejné záujmy vyplývajúce z osobitných predpisov, pretože verejné záujmy chránia dotknuté orgány, prostredníctvom záväzných stanovísk a vyjadrení. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby navrhovateľ predložil projekt protipožiarnej ochrany vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorá pri svojej činnosti je povinná chrániť verejné záujmy a vyjadrenie dotknutého orgánu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach č. ORHZ-KE3-2382-001/2018 zo dňa 24.09.2018, ktorý s predloženým riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok. K námietke odvolateľa/žalobcu, že je nepochopiteľné, že obec už desiatky rokov ignoruje povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona pravidelne preskúmavať územný plán a z vlastného podnetu na tomto zastavanom území ešte doteraz stále nenechal vypracovať územný plán zóny, ktorý by stavby tohto druhu, ktoré nezapadajú do svojho okolia obmedzil a zaradil ich do všeobecne platných právnych hraníc, žalovaný uviedol, že stavebný úrad v územnom konaní preskúmava návrh a jeho súlad s platným územným plánom obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu zaobstaráva Mesto Košice ako samospráva a stavebný úrad je povinný ju rešpektovať. K námietke žalobcu, že vzdialenosť projektovanej stavby od existujúcej stavby na pozemkoch XXXX/X a XXXX predpísaných 7 m nedosahuje a neexistencia okien do obytných miestností na projektovanej stavbe v tejto časti na severnej strane nie je vyhláškou nikde zvýhodnená, žalovaný uvádza, že podľa ust. § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, pričom vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Z predloženej projektovej dokumentácie z výkresovej časti vyplýva, že vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou na pozemku parc. č. XXXX/X je 7 m. Podľa ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností čo je v prípade stavby na pozemku parc. č. XXXX dodržané. Ak odvolateľ/žalobca v odvolaní uviedol, že majiteľom pozemku XXXX/X je ešte stále, medzičasom zosnulá, pani H. N. a doposiaľ nebolo rozhodnuté o do úvahy prichádzajúcich dedičoch, ako aj o tom, v akom pomere nastúpi na tomto pozemku vlastníctvo a že v rozhodnutí vymenované osoby v tomto štádiu konania nemajú právo o veci rozhodovať, žalovaný k tomu podotkol, že účastníci konania si v každom konaní môžu chrániť svoje subjektívne práva vyplývajúce im z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám na nich. Skutočnosť ako stavebný úrad určil okruh účastníkov konania nemá vplyv na subjektívne práva odvolateľa/žalobcu. K odvolacej argumentácii žalobcu, že pre danú lokalitu spracovaný a schválený územný plán je len veľmi všeobecný a chýbajú v ňom zastavovacie koeficienty a presnejšia definícia povolených objektov, ale
napriek tomu, podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. musí umiestnenie stavby zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania, čo podľa odvolateľa/žalobcu navrhovaná stavba nespĺňa, nakoľko v blízkom ani vzdialenom okolí sa rodinný dom s tak veľkou dĺžkou a rozlohou nenachádza, žalovaný odpovedal, že skutočnosť, či stavba spĺňa urbanistické požiadavky na umiestnenie stavby, vyplýva z projektovej dokumentácie, ktorú vyhotovila odborne spôsobilá osoba, ktorá pri svojej činnosti je povinná chrániť verejné záujmy, vyplývajúce o. i. zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktorými je stavebný úrad viazaný. Nejedná sa o subjektívny názor stavebného úradu. V danej lokalite je podľa územného plánu možné umiestniť predmetnú stavbu a je právom vlastníkov pozemku disponovať ním podľa vlastného uváženia (teda aj zastavať ho stavbou) za dodržania zákonom stanovených podmienok. Toto ich právo nemôže ani stavebný úrad, ani nikto z účastníkov konania obmedzovať len z dôvodu, že v blízkom ani ďalekom okolí sa rodinný dom s tak veľkou rozlohou nenachádza.
II. Priebeh správneho súdneho konania
4. Správnou žalobou zo dňa 23.09.2019, podanou na poštovú prepravu v ten istý deň a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 25.09.2019 sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, zn: OU-KE-OVBP2-2019/036740 z 17.07.2019 a tiež rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice Staré mesto, č. MKJA/2019/05545-11/I/SEL zo dňa 13.03.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa tiež domáhal priznania úplnej náhrady trov konania.
5. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že žalovaný ani stavebný úrad pri rozhodovaní i v konaní nepostupovali v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a Zákona o správnom konaní a tiež vyhláškou Ministerstva živ. prostredia č. 532/2002 Z. z. (ďalej aj "Vyhláška"). Podľa žalobcu konal žalovaný a Stavebný úrad nezákonne a tiež nesprávne právne a skutkovo vyhodnotili námietky žalobcu. Žalobca tvrdí, že ako účastníkovi konania mu neboli stavebným úradom poskytnuté náležité poučenia o jeho právach počas jeho konania, obzvlášť, ak je občanom zahraničnej štátnej príslušnosti so slovenským pôvodom, kedy nebol informovaný o nariadení ústneho pojednávania a miestnom zisťovaní, ktoré podľa jeho názoru, sa malo a mohlo uskutočniť. Žalobcovi nie je jasné ako, kedy a kde správne orgány zasielali dokumentáciu určenú pre účastníka a ako ho poučili. Žalobca tvrdí, že správnymi orgánmi nebol náležite zistený skutkový stav ohľadne Vyhláškou požadovaných odstupových vzdialeností a na tieto nezrovnalosti opakovane poukazoval už v rámci svojich námietok a vyjadrení. Z projektovej dokumentácie pre umiestnenie stavby posudzovanej v správnom konaní je viac ako zrejmé, že umiestnenie stavieb na pozemku žalobcu zobrazené v posudzovanej projektovej dokumentácii ohľadne umiestňovaného domu je odlišné oproti skutočnému skutkovému stavu a nevyhnutne sú odlišné a nesprávne aj odstupové vzdialenosti. Na pozemku žalobcu č. XXXX/X sa nachádza dom, ktorý už na prvý pohľad je úplne inak umiestnený v porovnaní so skutočnosťou. Túto skutočnosť vedel a mohol správny orgán zistiť pozorovaním na mieste samom ba dokonca na internete - Google mapy (realita verzus projekt). Naviac na pozemku parc. č.: XXXX/X sa pri plote nachádza stavba neevidovaná v katastri nehnuteľností, ktorá vôbec nebola zohľadnená v projektovej dokumentácii. V dôsledku tejto okolnosti ani príslušné osoby potvrdzujúce túto projektovú dokumentáciu ani dotknuté orgány túto skutočnosť nemohli vziať do úvahy (napr. pri rozhodovaní požiarnej bezpečnosti a odstupových vzdialenostiach). Skutkové okolnosti pre posúdenie odstupových vzdialeností správnymi orgánmi podľa Vyhlášky sú teda iné než uvedené v projektovej dokumentácii. S prihliadnutím na vyššie uvedené je teda nesprávny záver a argumentácia v Rozhodnutí 2 (str. 6, 2. odsek), že z predloženej dokumentácie, z výkresovej časti vyplýva, že vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou na pozemku parc. č.: XXXX/X je 7 m. Žalobcovi nie je známe, ako správny orgán dospel v Rozhodnutí 2 k tomuto záveru, pretože takéto číslo 7 m tam uvedené nie je. Žalobca poukazuje na to, že v poznámke k projektu (pohľad celková situácia) je uvedené, že situácia bola vypracovaná na základe snímku z katastra a zamerania dodaného geodetom, avšak vyššie bolo uvedené, že zameranie domu na pozemku č. XXXX/X je zjavne nesprávne. Z rozhodnutí, z výkresovej časti projektovej dokumentácie nie je možné zrozumiteľne uchopiť a vyčítať vzdialenosť medzi existujúcim domom žalobcu na parcele XXXX/X a umiestňovaným domom. Žalobca navyše tvrdí, že akákoľvek argumentácia správnych orgánov o stiesnených podmienkach, určujúca prípadne užšie odstupové vzdialenosti, nemá v danej lokalite oporu. Žalobca má za to, že aktuálne umiestnenie stavby ho diskriminuje, keďže pri výstavbe Rozhodnutím 1 umiestňovaného domu dôjde k nemožnosti zastavania pozemku žalobcu budúcou stavbou na južnej slnečnej strane svojho pozemku a určovanie odstupových vzdialeností má byť proporcionálne a také, aby žiaden z vlastníkov
nebol diskriminovaný. Podľa žalobcu takýto má byť aj výklad zákonných ustanovení, výklad Vyhlášky a právne posúdenie skutkového stavu, pretože v opačnom prípade sa založí stav znevýhodňujúci vlastníka pozemku v dôsledku skoršieho umiestňovania, či výstavby domu vlastníkom susedného pozemku. Žalobca tu vidí a zdôrazňoval narušenie princípu proporcionality medzi vlastníkmi dvoch pozemkov, ktorý musí byť pri výklade § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR zohľadnený. Žalobca má za to, že princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie sa má vzťahovať aj k jeho majetku a postup správneho orgánu nemá založiť nepriamu diskrimináciu kedy právny predpis a Rozhodnutie zvýhodňuje jedného vlastníka, resp. stavebníka/navrhovateľa na úkon susediaceho nestavebníka, čo je podľa jeho názoru stav v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca poukazoval a poukazuje na to, že pri umiestnení stavby nebude zachovaná a dodržaná: zákonná požiadavka na pohodu bývania, denné osvetlenie a preslnenie, keďže s prihliadnutím na všetky okolnosti umiestnenia domu a požiadavky vyplývajúce z § 6 ods. 1 Vyhlášky nebudú dodržané odstupové vzdialenosti zohľadňujúce všetky okolnosti umiestnenia domu; podľa žalobcu interpretácia ustanovení § 6 ods. 3 a 4 Vyhlášky musí vychádzať najmä zo základného ustanovenia § 6 ods. 1 Vyhlášky, keďže táto obsahuje kvalitatívne širšie obsahové požiadavky, než je obyčajná vzdialenosť od susedného domu či plota a medzi také patria aj požiadavky urbanistické, architektonické požiadavky, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania, vrátane požiadaviek na urbanistický a architektonický charakter prostredia. Žalobca má za to, že ustanovenie § 6 ods. 3 a 4 Vyhlášky nie je možné interpretovať izolovane bez spojitosti s ustanovením § 6 ods. 1, § 4 a 5 Vyhlášky a bez kontextu s čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy. Tento názor si žalobca dovoľuje podporiť aj s poukázaním na ustanovenie § 6 ods. 5 Vyhlášky podľa ktorého "Iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny." Pojem a podmienku „pohoda bývania“ je nutné podľa žalobcu vnímať a vyhodnocovať v kontexte všetkých okolností umiestnenia domu a správny orgán tak neučinil a nevyhodnotil. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že tento Rozhodnutím 1 umiestňovaný dom, bude umiestnený po celej jeho južnej strane (slnečnej strane) a dĺžke pozemku žalobcu, teda dôjde k výraznému zníženiu pohody, resp. kvality bývania žalobcu a využitia pozemku pre potreby bývania a umiestnenia nového domu na južnej strane pozemku žalobcu; tento stav pohody na južnej strane bývania nebude možné docieliť. Podľa žalobcu odstupové vzdialenosti uvedené v § 6 ods. 3 a 4 tak musia byť odlišné a zohľadňované podľa toho či navrhovaná stavba susedí zo severnej alebo južnej strany od domu žalobcu, či bude dom žalobcu dostatočne presvetlený, aké je architektonické riešenie, a pod. a musia byť proporcionálne. Stavebný úrad si mohol vyžiadať stanoviská a pokúsiť sa o zmierlivé riešenie, resp. určiť odstupové vzdialenosti nad rámec hranice 7 m s prihliadnutím na námietky žalobcu a požiadavky z § 6 ods. 1, nakoľko takéto oprávnenie môže využiť s prihliadnutím na ochranu práv stavbou dotknutých účastníkov konania. Stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili žalobcom namietaný nesúlad umiestňovanej stavby so zákonnou požiadavkou na zohľadnenie urbanistického a architektonického prostredia, nakoľko stavba tak značných rozmerov a zastavanosti sa v tejto lokalite nenachádza. Pri zákonnej požiadavke na požiarnu bezpečnosť, sa stavebný úrad nevysporiadal s otázkou možného požiarneho prístupu k umiestňovanej stavbe pri hranici s pozemkom žalobcu v prípade vzniku požiarnej situácie a nevyhodnotil námietky žalobcu. Prístupový pás o šírke 2 m (hraničná vzdialenosť od plota žalobcu) neumožňuje požiarnym vozidlám (širšie ako 2 m) a technike docieliť severozápadnú časť umiestňovanej stavby. Žalobca má za to, že vyjadrenie požiarneho technika a súhlasné stanovisko bez zdôvodnenia s poukázaním na konkrétne ustanovenia právnych predpisov a technických noriem, nie je v kontexte týchto námietok a najmä nesprávnej projektovej dokumentácie žalobcu postačujúce, je nepreskúmateľné, neodôvodnené a správny orgán si mal vyžiadať určujúce stanovisko nadriadeného orgánu. Žalobca má za to, že Stavebný úrad nemôže vždy a za každých okolností prihliadať na stanoviská, najmä ak vykazujú zjavný logický nesúlad alebo v prípade námietok žalobcu. Správny orgán sa podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal ani so zákonnou požiadavkou na určenie okruhu účastníkov konania (p. N. a jej dediči). Za vyššie uvedených okolností má žalobca za to, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, nebolo vykonané potrebné dokazovanie a dôkazy sú nesprávne vyhodnotené, právne závery nie sú správne a sú rozporuplné. Žalovaný ani stavebný úrad sa nevysporiadali s námietkami a návrhmi žalobcu a ich rozhodnutia sú preto nezákonné a nepreskúmateľné.
6. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 02.12.2029 žalovaný reagoval na hore uvedené žalobné námietky a uviedol, že žalobca bol účastníkom konania a teda si mohol
účinne hájiť svoje práva - oznámenie o začatí územného konania mu bolo riadne doručené, stavebný úrad mu dal možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a uplatniť námietky a pripomienky, ktoré žalobca aj uplatnil a prvostupňový stavebný úrad sa nimi riadne a kvalifikovane vysporiadal, podal odvolanie a žalovaný o jeho odvolaní rozhodoval. Prvostupňový stavebný úrad v oznámení o začatí konania, ako aj v rozhodnutí poskytol žalobcovi poučenie. Žalovaný ďalej uvádza, že podľa ust. § 42 ods. 5 stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť, o čom bol žalobca náležite poučený v oznámení o začatí územného konania č. MK/A/2019/05545-05/I/SEL zo dňa 16.01.2019. Žalobca námietku týkajúcu sa odlišného umiestnenia stavieb na jeho pozemku žalobcu zobrazeného v posudzovanej projektovej dokumentácii oproti skutočnému skutkovému stavu nevzniesol ani v prvostupňovom konaní, ani v odvolacom konaní. Projektová dokumentácia bola vypracovaná na podklade údajov z katastra nehnuteľností. Pokiaľ žalobca tvrdí, že údaje v katastri nehnuteľností nezodpovedajú skutočnému stavu, bola podľa žalovaného jeho povinnosť zjednať nápravu, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). K námietke žalobcu, ktorou tvrdí, že napadnuté rozhodnutia ho obmedzujú vo vlastníctve a poukazuje na to, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu, tak ako to určuje Ústava SR, žalovaný podotýka, že stavba sa umiestňuje na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, nezasahuje žiadnou svojou časťou do pozemku vo vlastníctve žalobcu a preto nedochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu. K námietke žalobcu o nezohľadnení požiadaviek týkajúcich sa odstupu umiestňovanej stavby, urbanistického a architektonického prostredia, požiarnej bezpečnosti a pohody bývania, správnymi orgánmi pri ich rozhodovaní, žalovaný uvádza, že za účelom ochrany verejných záujmov a dodržanie príslušných zákonov pri povoľovaní stavieb môžu projekčnú činnosť vykonávať len osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon tejto činnosti. Vypracovanú projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie predkladá navrhovateľ na posúdenie dotknutým orgánom, ktoré posúdia a záväzným stanoviskom potvrdia súlad projektovej dokumentácie s príslušnými právnymi predpismi v rozsahu svojej pôsobnosti. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán záväzný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavebný úrad neposudzuje predložený návrh subjektívne, ale práve na základe podkladov ako projektová dokumentácia a stanoviská dotknutých orgánov. Ak žalobca v správnej žalobe poukázal, že umiestňovaný dom bude umiestnený po celej jeho južnej strane a dĺžke jeho pozemku a teda dôjde k výraznému zníženiu pohody, resp. kvality bývania žalobcu a využitia pozemku pre potreby bývania a umiestnenia nového domu na južnej strane pozemku žalobcu, žalovaný oponuje, že stavebný úrad umiestnil navrhovanú stavbu v súlade so stavebným zákonom a jeho vykonávacími vyhláškami, pričom prihliadal aj na možnú budúcu stavbu na pozemku vo vlastníctve žalobcu a to práve tým, že umiestnil stavbu 2 m od hranice pozemku bez okien z obytných miestností, čím umožnil umiestnenie budúcej stavby na pozemku žalobcu v súlade s ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Vo vzťahu k žalobcom namietanej požiarnej bezpečnosti, žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí a doplnil, že v projekte protipožiarnej bezpečnosti, vypracovanom odborne spôsobilou osobou sú jednoznačne a zrozumiteľne uvedené konkrétne ustanovenia právnych predpisov a technických noriem, ako aj potrebné výpočty. K určeniu okruhu účastníkov konania - pani Uličnej a jej dedičov, žalovaný uviedol, že každý účastník si v konaní môže chrániť svoje subjektívne práva vyplývajúce mu z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám na nich, okruh účastníkov konania nemá vplyv na subjektívne práva žalobcu. Stavebný úrad v prvostupňovom konaní po zistení, že vlastníčka susednej nehnuteľnosti je nebohá, zisťoval prostredníctvom Okresného súdu Košice II pravdepodobných dedičov, ktorým následne oznámil začatie územného konania, dal im možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a vznášať prípadné námietky a pripomienky. Na základe predostretých dôvodov, žalovaný navrhol zamietnutie správnej žaloby.
7. Na uvedený názor žalovaného zareagoval žalobca vyjadrením zo dňa 18.02.2020, kde zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a ďalej v reakcii na stanovisko žalovaného, podľa ktorého pri určení východiskového skutkového stavu sú pre správny orgán rozhodujúce informácie v katastri nehnuteľností uviedol, že správnemu orgánu z ohliadky na mieste samom muselo byť zjavné, že dokumentácia nie je správna, východiská pre rozhodnutie nie sú správne, a pre správne určovanie odstupových vzdialeností malo byť vykonané potrebné meranie, avšak takéto nebolo vykonané. V rámci konania nebol prizvaný žiadny súdny znalec ani pracovník zodpovedný za územné plánovanie. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že predmetný dom je umiestňovaný v súlade so Stavebným zákonom a vykonávacími
vyhláškami, žalobca uviedol, že umiestnením stavby 2 m od hranice pozemku de facto a de iure správny orgán donútil žalobcu proti jeho vôli, realizovať žalobcom zvažovanú stavbu budovy na svojom pozemku: a) 2 m od hranice spoločného pozemku, a to bez okien do obytných miestností na južnej strane ním zvažovanej stavby, alebo b) s oveľa väčším odstupom od hranice spoločného pozemku než je poskytnutá susedovi R. (ak majú byť na južnej strane žalobcom zvažovanej stavby a na pozemku žalobcu okná do obytných miestností), teda vo vzdialenosti 5 m tak, aby celkový odstup medzi stavbami mohol byť 7 m, čo je o 3 m viac (v neprospech žalobcu) než u suseda R. - a to na celkovej dĺžke pozemku žalobcu, keďže sused R. sa rozhodol zastavať celý svoj pozemok popri spoločnej hranici so žalobcom (zvýhodnenie na strane suseda). Rozhodnutím o umiestnení stavby tak správny orgán žalobcovi, podľa jeho názoru, pri celkovej dĺžke jeho pozemku prakticky znemožní vybudovanie rovnocennej stavby s oknami do obytných miestností na južnej slnečnej strane jeho pozemku (kde je aj splnená zákonná podmienka kvality bývania), tak ako to má sused R.. Týmto postupom a rozhodnutiami, sa okrem iného, obmedzuje žalobca v jeho doterajších, pred realizáciou stavby suseda R., pre neho platných možnostiach ohľadne zvažovanej výstavby. V dôsledku toho sa žalobca stáva nerovnoprávnym účastníkom tohto postupu a konania, dochádza k obmedzeniu práv žalobcu na využitie svojho majetku, nakoľko žalobca je donútený prijať susedom nadiktované podmienky proti jeho vôli. Žalobca podotýka, že Stavebný zákon neurčuje odstupy explicitne, ale odstupy určuje vyhláška ako podzákonná norma - tá však nie je zákonom a zjavne popiera ústavné práva žalobcu na využitie jeho majetku. K argumentácii žalovaného ohľadne správnosti dedičov ako účastníkov konania, si žalobca dovoľuje uviesť, že pravdepodobní dediči nie sú majitelia pozemku a ani sa nimi nemusia stať (predpisy obč. práva predvídajú rôzne okolnosti) a nie je známe, že by súhlas notára alebo správcu dedičstva s týmto postupom bol v správnom konaní udelený alebo predložený. V súvislosti s poukázaním žalovaného na to, že žalobca bude aj účastníkom stavebného konania a tam môže uplatňovať námietky, žalobca dáva do pozornosti ustanovenie § 61 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého platí, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Táto okolnosť musí byť správnemu orgánu známa.
8. Správny súd dal priestor na vyjadrenie aj ďalším účastníkom správneho súdneho konania, z ktorých reagovala spoločnosť HEST CO spol. s r. o. prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu a vo svojom vyjadrení zo dňa 15.06.2020 uviedla, že vzdialenosť navrhovaného domu od pozemku žalobcu je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda i s vykonávacím predpisom - vyhláškou MŽP Č. 532/2002 Z. z., ktorá vo svojom ust. § 6 ods. 3 výslovne ustanovuje, že "vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m". Žalobca pri svojej argumentácii o ovplyvnení ho odstupom plánovaného domu R. R. a A.. H. R. od hranice jeho pozemku, podľa názoru spoločnosti HEST CO spol. s r. o. ani nevychádza zo skutočného stavu veci, nakoľko stavba, ktorá by podľa žalobcu týmto mala byť ovplyvnená, nielenže neexistuje, ale nie sú ani uskutočňované kroky na jej realizáciu. Už len na základe toho preto tvrdenia žalobcu o údajnom obmedzení jeho práv v dôsledku odstupu plánovaného domu R. R. a A.. H. R. od jeho pozemku nemôžu obstáť. Stanoviská všetkých dotknutých orgánov k umiestneniu plánovaného domu R. R. a A.. H. R. tak, ako to bolo odobrené napadnutými rozhodnutiami žalovaného a Mesta Košice, boli kladné a bez akýchkoľvek pripomienok. Na základe uvedených skutočností spoločnosť HEST CO spol. s r. o., ako ďalší účastník správneho súdneho konania navrhla predmetnú správnu žalobu zamietnuť.
9. K správnej žalobe zaujali v pozícií ďalších účastníkov správneho súdneho konania stanovisko aj R. R. a A.. H. R. a títo cestou svojho zvoleného zástupcu v liste zo dňa 15.06.2020 uviedli, že tvrdenie žalobcu o údajnej diskriminácii jeho osoby tým, že určenie odstupových vzdialeností medzi ich plánovaným domom a údajným plánovaným domom žalobcu nie je proporciálne, nie spôsobilé obstáť vzhľadom na skutkové okolnosti a logické súvislosti, ako ani na samotný právny základ o ktorý by sa podľa žalobcu táto údajná diskriminácia mala opierať. Právna úprava, ktorá umožňuje umiestniť stavbu vo vzdialenosti od susedného pozemku, ktorá je menšia ako 50 % nutného rozostupu medzi stavbami na susedných pozemkoch, nie je diskriminačná už len z dôvodu, že táto úprava sa vzťahuje na všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Rovnako tak napadnuté rozhodnutia žalovaného a Mesta Košice vo svojich odôvodneniach vysvetľujú dôvody majúce podklad v objektívne existujúcom skutkovom stave vzťahujúcom sa výlučne na pozemky a nie na osobu žalobcu, v dôsledku čoho týmito rozhodnutiami bola predmetná vzdialenosť plánovanej stavby od hranice pozemku povolená. Inak povedané, dôvody vydania rozhodnutí o takejto vzdialenosti plánovanej stavby od hranice pozemku nespočívajú ani v
najmenšom v osobe žalobcu (čo by zakladalo diskrimináciu), a teda uvedené rozhodnutia by boli vydané bez ohľadu na to, či by bol vlastníkom susednej parcely žalobca, alebo iná osoba. Ďalší účastníci správneho súdneho konania dopĺňajú, že ak žalobca argumentuje proporcionalitou, v prvom rade je potrebné poukázať na neproporcionálny stav, ktorý má byť základom pre argumentáciu žalobcu - t. j. 2 domy vybudované na pozemku žalobcu oproti jednému domu vybudovanému na pozemku klientov. Zároveň, správny orgán vychádza pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu existujúceho a nie takého, ktorý niekedy v budúcnosti a neisto môže existovať, a preto argument žalobcu o údajnom budúcom zhotovení novej stavby na jeho pozemku nie je spôsobilý ani z tohto hľadiska obstáť. Napokon, aj samotná existujúca stavba na pozemku žalobcu je umiestnená menej ako 3,5 m od hranice susedného pozemku zo severnej strany, čo by podľa logiky argumentov žalobcu o údajnej diskriminácii malo byť diskriminujúce voči majiteľovi tejto susednej parcely.
10. Vo svojej reakcii na vyjadrenia ďalších účastníkov správneho súdneho konania žalobca v liste zo dňa 06.10.2020 uviedol, že názor, že pri posudzovaní projektu o umiestňovaní stavby a interpretácií právnej normy sa má - musí vychádzať k tomu ktorému určitému časovému bodu stavu zástavby, nemá oporu v zákone ani v príslušných normách. Žalobca vychádza z toho, že navrhovaná stavba musí zohľadňovať možnosť realizácie takých budov, ktoré smú byť postavené a toto musí byť zákonom zaručené. Podľa žalobcu ho nesmie právny predpis (obzvlášť podzákonná Vyhláška) nútiť začať s výstavbou len kvôli tomu, že začala alebo začne výstavba na susednom pozemku a zároveň musí právny predpis zabrániť tomu, aby žalobca, ak tak neurobí (nestavia, resp. nezačne), nebol neskôr na jeho doterajších právach obmedzovaný či ukrátený činnosťou druhej osoby (susedného stavebníka). Musí sa tak v konaní brať ohľad na budúcu možnú výstavbu, titulom princípu rovnosti. Žalobca uvádza, že rodičovský dom stál na jeho pozemku v čase, keď ešte ani pozemky, cesta, Stavebný zákon, ani vyhláška č. 532/2002 Z. z. neexistovali a nemusí stavať ďalší dom, môže ho rozširovať a právne predpisy a postup správnych orgánov majú túto okolnosť zohľadňovať. Uvádza, že jeho dom má cca 90 m2 a umiestňovaný dom cca 240 m2 a pýta sa kde je tu pomer? Žalobca dôvodí, že rozhodnutiami orgánov verejnej správy niekto rozhoduje o jeho vlastníctve a právne rozhodol o tom, že najmä v akom rozsahu bude môcť v budúcnosti niečo postaviť na svojom pozemku. Tento postup je podľa neho svojvoľný a diskriminačný. Prevzatie skutkového stavu správnym orgánom je nesprávne, lebo nezohľadňuje budúce stavby, ktoré je možné podľa právnych predpisov postaviť. Podľa žalobcu nie je takýto výklad právneho predpisu ústavne konformný a nie je v súlade s právom vlastníka vlastniť majetok. Žalobca uvádza, že vzdialenosť 2 m od hranice porušil stavebník sám na južnej strane, kde je odstup len 1 meter, vraj po dohode so susedom a v tejto súvislosti sa pýta, akú právnu hodnotu v kontexte ústavných práv má a dáva Vyhláška č. 532/2002 Z. z. občanom, keď sa môžu dvaja dohodnúť na jej porušení a na nedodržaní normy so súhlasom stavebného úradu. Na záver vyjadrenia žalobca uvádza, že proti stavebnému povoleniu sa už nebolo potrebné odvolávať, nakoľko v tomto konaní sa už nerieši otázka umiestňovania stavby a platí aj ust. § 61 Stavebného zákona.
11. Vo vyjadrení ďalších účastníkov správneho súdneho konania: spoločnosti HEST CO spol. s r. o., ako aj R. R. a A.. H. R. zo dňa 15.11.2021 sa uvádza, že argumentácia žalobcu je iba vyjadrením subjektívnych právnych názorov a pocitov, ktoré nemajú oporu ani v skutkovom stave a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky. Postup správnych orgánov v predmetnom konaní ani v náznaku nevykazuje znaky diskriminácie.
12. Účastníkmi správneho súdneho konania v tejto veci boli od jeho začiatku aj E.. J. Z. a A.. H. B., z titulu ich účastníctva v územnom konaní. Podaniami zo dňa 12.04.2022 a 20.04.2022 sa títo svojho účastníctva v správnom súdnom konaní vzdali a preto s účinnosťou od uvedených dátumov, správny súd s E.. J. Z. a A.. H. B., ako s účastníkmi tohto správneho súdneho konania nekonal.
13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, v právnych medziach vznesených žalobných námietok (ust. § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu mapujúceho priebeh konania o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a potrebe zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.
14. Vzhľadom k faktu, že žalobca v správnej žalobe žiadal nariadiť vo veci pojednávanie, predseda senátu prejednávajúceho túto vec, v zmysle znenia ust. § 107 ods. 1, písm. a) Správneho súdneho poriadku nariadil pojednávanie na deň 26.05.2022, so začiatkom o 10.50 hod., v pojednávacej miestnosti č. 207 v budove Krajského súdu v Košiciach.
15. Na tomto pojednávaní sa zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, zástupca žalovaného, ako aj právny zástupca ďalších účastníkov správneho súdneho konania: HEST CO spol. s r. o., R. R. a A.. H. R.. Na pojednávanie sa dostavili aj ďalší účastníci správneho súdneho konania: Y. J. a H.. F. E., ktorí nimi boli od začiatku správneho súdneho konania v tejto veci a ktorí sa po opätovnom poučení správnym súdom o možnosti vzdať sa svojho účastníctva v tomto správnom súdnom konaní, tohto na mieste vzdali. Správny súd preto na základe nimi prejavenej vôle nebyť viac účastníkom správneho súdneho konania v tejto veci, s týmito, ako s ďalšími účastníkmi od tohto momentu nekonal. Všetci na pojednávaní prítomní účastníci správneho súdneho konania zotrvali vo svojich prednesoch na doterajších argumentáciách a pokiaľ ide o obsah týchto prednesov, správny súd vzhľadom na ich obsiahlosť odkazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.05.2022. Správny súd na tomto pojednávaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 116 Správneho súdneho poriadku a preto určil termín vyhlásenia rozsudku v tejto veci na deň 23.06.2022 o 11.30 hod. Dňa 23.06.2022 o 11.30 hod. bol v pojednávacej miestnosti č. 207 Krajského súdu v Košiciach, v tejto veci vyhlásený rozsudok. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na zrejmú nesprávnosť, kedy zo zvukového záznamu vyhotoveného z vyhlásenia tohto rozsudku vyplýva, že rozsudok bol vyhlasovaný vo veci sp. zn. 8S/19/2020. Na tento nedostatok poukázal správny súd už v zápisnici o vyhlásení rozsudku zo dňa 23.06.2022, v ktorej zároveň uviedol správnu spisovú značku konania, v ktorom bol tento rozsudok vyhlásený a to 8S/95/2019.
16. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
17. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
18. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
19. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy, správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
21. Podľa ust. § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
22. Podľa ust. § 39a ods. 2, písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.
23. Dňa 03.10.2018 doručili R. R. a A.. H. R. v zastúpení spoločnosťou HEST CO spol. s r. o., mestu Košice, návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby označenej ako „Rodinný dom - novostavba“ na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území: Košice - Severné mesto. Uvedeným dňom sa začalo územné konanie.
24. Správny súd v prvom rade k žalobnej námietke žalobcu o nedostatku jeho poučenia ako účastníka konania zo strany stavebného úradu poukazuje na relevantné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a tiež na príslušnú časť administratívneho spisu.
25. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
26. Správny súd k žalobnej námietke žalobcu o nedostatku jeho poučenia ako účastníka konania zo strany stavebného úradu poukazuje na relevantné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a tiež na príslušnú časť administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne z „Oznámenia o začatom územnom konaní a nariadenom ústnom pojednávaní“ zo dňa 16.01.2019 a priloženej doručenky vyplýva, že žalobca ako účastník príslušného územného konania bol zo strany Mesta Košice, ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu poučený o tom, že v predmetnej veci sa územné konanie riadi právnou úpravou obsiahnutou v hore citovanom zákone, ďalej bol v konkrétnosti poučený podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona o svojom práve uplatniť námietky a pripomienky najneskôr do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia a tiež o možnosti nahliadnuť na príslušnom stavebnom úrade do všetkých relevantných podkladov, nielen na ústnom pojednávaní, ale aj počas určených stránkových hodín, v neposlednom rade o možnosti dať za zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom. Oznámenie o začatí územného konania a nariadenia ústneho pojednávania bolo žalobcovi doručované už skôr, na adresu: S. H. Č.. XX, XXX XX J., avšak neúspešne, čo vyplýva z vrátenej zásielky s dátumom vrátenia 26.11.2018. Žalobcovi bolo predmetné oznámenie doručené na zistenú adresu v zahraničí dňa 16. februára 2019. Z obsahu uvedených podkladov je zjavné, že žalobca aj keď sa vykonaného ústneho pojednávania (11.12.2018), vzhľadom na zlyhanie prvého pokusu o doručenie predmetnej písomnosti nezúčastnil, jeho práva účastníka konania neboli žiadnym spôsobom oklieštené, keďže ako účastník konania bol poučený o možnosti nazretia do dokumentov týkajúcich sa predmetného konania a mal teda objektívnu možnosť sa s obsahom všetkých relevantných podkladov oboznámiť, pričom takisto bolo zachované aj jeho právo uplatňovať ako účastník konania námietky a pripomienky, čo žalobca podľa obsahu administratívneho spisu aj využil. Správny súd má na základe uvedeného za to, že postup príslušného stavebného úradu bol regulárny, pokiaľ ide o rozsah potrebného poučenia žalobcu ako účastníka konania, vykonaný v medziach zákona a nijakým spôsobom neobmedzujúci možnosti žalobcu na uplatnenie jeho práv.
27. Na tomto mieste sa správny súd vysporiadal aj s námietkou žalobcu, ktorý predostrel tvrdenie o nesplnení zákonnej požiadavky na určenie správneho okruhu účastníkov územného konania a ktorú žalobca prezentoval aj v odvolaní uplatnenom voči prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd konštatuje, že potenciálne určenie nesprávneho okruhu účastníkov územného konania nemohlo mať vplyv na možnosti uplatňovania subjektívnych práv žalobcom v územnom konaní, kedy táto skutočnosť nemohla žalobcu potenciálne nijako ukrátiť na jeho právach. Zákonnosť postupu stavebného úradu v dotknutom územnom konaní z hľadiska rešpektovania ustanovení § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktoré sú v hre v posudzovanom prípade žalobcu, nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s určovaním okruhu účastníkov dotknutého územného konania.
28. K námietke žalobcu o porušení povinnosti stavebného úradu v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku (zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie), kde tento dôvodí, že obsah zohľadnenej projektovej dokumentácie nekorešponduje s reálnym umiestnením stavieb na pozemku žalobcu, a teda stavebný úrad zohľadnil pri posúdení tzv. odstupových vzdialeností v zmysle ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. zjavne nesprávne skutkové okolnosti, poukazuje správny súd na príslušnú právnu úpravu obsiahnutú vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a tiež v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
29. Podľa ust. § 3 ods. 3 písm. a), veta pred bodkočiarkou citovanej vyhlášky, k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie.
30. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
31. Podľa ust. § 70 ods. 2 citovaného zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
32. Ako vyplýva z ustanovení citovanej právnej úpravy, v dotknutom územnom konaní mal stavebný úrad vychádzať z údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, ktoré sú preňho hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak a podľa týchto údajov je vypracovaná aj žalobcom spochybňovaná projektová dokumentácia. Vzhľadom na uvedené, stavebný úrad nemal žiaden dôvod relevantné údaje konfrontovať so skutočným stavom, keďže ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobca ako účastník konania ani v predložených námietkach a ani v podanom odvolaní, správnosť údajov v katastri nespochybnil. Možno teda konštatovať, že stavebný úrad a ani žalovaný sa porušenia ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku v žalobcom prezentovanom kontexte nedopustili.
33. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesplnení požiadaviek pre umiestnenie stavby z hľadiska zaistenia požiadaviek požiarnej bezpečnosti správny súd uvádza, že obsah administratívneho spisu, konkrétne časť projektovej dokumentácie spracovanej subjektom disponujúcimi príslušnou špecializáciou a tiež stanovisko kompetentného orgánu verejnej moci naopak potvrdzujú, že umiestnenie navrhovanej stavby spĺňa podmienky určené ustanovením § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Správny súd za takýchto okolností, keď je stanovisko o splnení podmienok určených príslušnou právnou úpravou poskytnuté zo strany dvoch kvalifikovaných subjektov zhodné, nemá dôvod nimi poskytnuté kvalifikované závery spochybňovať.
34. Správny súd preskúmal aj relevantnú námietku žalobcu, v ktorej poukazoval na rozpor skutkových záverov rozhodnutí v oboch stupňoch správneho konania s obsahom administratívneho spisu a tiež na nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojitosti s rozhodnutím stavebného úradu, pričom dospel k záveru, že predmetná námietka žalobcu je v časti opodstatnená. Žalobca v podanej žalobe v uvedenom smere dôvodí, že orgány verejnej správy nezohľadnili jeho požiadavky a námietky týkajúce sa odstupu umiestňovanej stavby, urbanistického a architektonického prostredia, požiarnej bezpečnosti a pohody bývania a má za to, že umiestnenie stavby ho diskriminuje, keďže určenie odstupových vzdialenosti nie je proporcionálne tak, aby žiaden z vlastníkov nebol diskriminovaný. Správny súd poukazuje v kontexte argumentácie žalobcu na relevantnú právnu úpravu určujúcu záväzné pravidlá pre určenie odstupu umiestňovaných stavieb, a síce na ustanovenia § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
35. Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
36. Podľa § 6 ods. 3 uvedenej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
37. Podľa § 6 ods. 4 dotknutej vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
38. Podľa § 6 ods. 5 uvedenej vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
39. Podľa § 6 ods. 7 označenej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny (Za vystupujúcu časť stavby, ktorá sa zohľadňuje pri meraní vzájomných odstupov a vzdialeností stavieb sa považuje každá časť stavby, ktorá vystupuje od vonkajších povrchov obvodových stien stavby viac ako 1,5 m, napr. balkón, terasa, rímsa, striešky na prekrytie vstupu a pod. Za vystupujúcu časť stavby sa nepovažuje obvodová stena, ktorá má členitý pôdorys, pozn. správneho súdu).
40. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného je uvedené: „K námietke odvolateľa, že vzdialenosť projektovanej stavby od existujúcej stavby na pozemkoch XXXX/X a XXXX predpísaných 7 m nedosahuje a neexistencia okien do obytných miestností na projektovanej stavbe v tejto časti na severnej strane nie je vyhláškou nikde zvýhodnená, tunajší úrad uvádza, že podľa ust. § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, pričom vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Z predloženej projektovej dokumentácie, z výkresovej časti vyplýva, že vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou na pozemku parc. č. XXXX/X je 7 m. Podľa ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností čo je v prípade stavby na pozemku parc. č. XXXX dodržané.“
41. Správny súd sa oboznámil s obsahom výkresovej časti projektovej dokumentácie, na ktorú uvedená časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odkazuje a má za to, že vyjadrenie žalovaného o tom, že „vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou na pozemku parc. č. XXXX/X je 7 m“, zjavne nekorešponduje s príslušným údajom situačného výkresu, z ktorého vyplýva, že najkratšia spojnica medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien oboch zohľadňovaných stavieb (umiestňovaná (navrhovaná) stavba a stavba na pozemku žalobcu na parcele č. XXXX/X), ktorá má byť v zmysle ust. § 6 ods. 7 označenej vyhlášky bratá do úvahy ako relevantná, predstavuje 6,60 m.
42. Na vykonanom pojednávaní dňa 26. mája 2022 bola zástupkyňa žalovaného vyzvaná, aby sa k uvedenej okolnosti vyjadrila, táto však odpovedala na otázky iba všeobecne, citáciou príslušných ustanovení dotknutej právnej úpravy a konštatovaním, že podmienky určené príslušnou vyhláškou boli splnené.
43. Vzhľadom na informácie uvedené v ods. 40 a 41 je zjavné, že skutkový stav vyplývajúci z projektovej dokumentácie, ktorá bola podkladom rozhodovania v územnom konaní nasvedčuje o umiestnení navrhovanej stavby podľa ust. § 6 ods. 4 dotknutej vyhlášky, ktorá predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla vzájomného odstupu siedmych metrov, keď možno vzdialenosť medzi rodinnými domami (vytvárajúcimi medzi sebou voľný priestor) znížiť až na štyri metre, avšak za predpokladu
splnenia dvoch skupín podmienok. Prvou podmienkou je, že ide umiestňovanie stavby v tzv. stiesnených územných podmienkach a druhou podmienkou je, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Správny súd podotýka, že znenie vyhlášky, ktoré používa slovné spojenie protiľahlé časti stien má nespochybniteľne na mysli situáciu, keď nie sú okná obytných miestností na protiľahlých stenách oboch zohľadňovaných stavieb. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že v posudzovanom prípade došlo zo strany stavebného úradu (Mesta Košice) k schváleniu umiestnenia stavby, kde odstupy (medzi rodinnými domami vytvárajúcimi medzi sebou voľný priestor) podľa obsahu projektovej dokumentácie predstavovali výnimku z pravidla, teda odstup podľa ust. § 6 ods. 4 dotknutej vyhlášky, avšak bez toho, aby bolo v rozhodnutí objasnené splnenie oboch skupín podmienok, ktorých splnenie sa na uplatnenie výnimky vyžaduje, a síce zdôvodnenie, že oblasť, kde je navrhovaná stavba umiestňovaná spĺňa status oblasti tzv. stiesnených územných podmienok a zároveň zdôvodnenie, že okná obytných miestnosti sa nenachádzajú nie len na stene umiestňovanej (navrhovanej) stavby, ale ani na stene rodinného domu nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu na parcele č. XXXX/X.
44. Určenie odstupových vzdialeností medzi umiestňovanou (navrhovanou) stavbou a rodinným domom na pozemku žalobcu, vyplývajúce z rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy, nie je súladné, nakoľko stavebný úrad túto vzdialenosť určil na hodnote 6,60 až 7,02 m, (čo vzhľadom na znenie vetného spojenia „vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach“ nie je možné, nakoľko výsledkom merania takéhoto odstupu môže byť len jeden konkrétny nameraný údaj a nie vzdialenostné rozpätie od ... do ..., pozn. správneho súdu) a žalovaný už pracoval výlučne s hodnotou 7 m, čo však vzhľadom na obsah projektovej dokumentácie, ako už bolo vyššie vysvetlené, nie je správny údaj. Nezrozumiteľne potom vyznieva situácia, kedy žalovaný vo svojom rozhodnutí garantuje dodržanie 7 metrovej vzdialenosti medzi rodinnými domami (pri zachovaní ktorej nie je potrebné skúmať existenciu okien z obytných miestností v protiľahlých stenách rodinných domov, pozn. správneho súdu), hneď v nasledujúcej vete už ale odkazuje na ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a zaoberá sa splnením podmienok na pripustenie výnimky zo všeobecného 7 metrového odstupového pravidla. Stavebný úrad sa, ako už bolo vyššie spomenuté, pri určení odstupovej vzdialenosti medzi rodinnými domami 6,60 až 7,02 m, taktiež zaoberal splnením podmienok na pripustenie výnimky zo všeobecného 7 metrového odstupového pravidla medzi rodinnými domami, tieto ale vyhodnotil nedostatočne, nakoľko skúmal existenciu okien z obytných miestností výlučne na navrhovanej stavbe, pričom možnou existenciou okien obytných miestností na rodinnom dome na pozemku žalobcu (parcela č. XXXX/X) sa vôbec nezaoberal a s termínom stiesnené územné podmienky, ktoré za účelom pripustenia výnimky musia byť v rozhodnutí presne špecifikované, vôbec nepracoval. Skutkové závery týkajúce sa odstupových vzdialeností medzi stavbami, vyplývajúce z rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov tak nasvedčujú tomu, že nebola zachovaná jednotná línia prvostupňového a druhostupňového konania.
45. K poslednej námietke žalobcu správny súd konštatuje, že odpoveď napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý uviedol, že pri rozhodovaní o umiestnení stavby stavebný úrad vychádzal z existujúceho právneho stavu a teda vo väzbe na existujúce susedné stavby (existujúca stavba na pozemku žalobcu), keď vo vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi konania nebolo v dobe rozhodovania vydané územné alebo stavebné povolenie na budúcu stavbu, sa mu javí ako dostatočná a súladná s obsahom aplikovaných ustanovení § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
46. Keďže skutkový stav týkajúci sa určenia odstupových vzdialeností medzi rodinnými domami, nebol v rozhodnutiach orgánov verejnej správy dostatočne zrozumiteľne objasnený a po zistení správneho súdu, že tento skutkový stav navyše nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d) a f) Správneho poriadku zrušil, vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Košice a vec vrátil Mestu Košice, ako prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom tento riadiac sa právnym názorom správneho súdu, opätovne rozhodne.
47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ust. § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
48. Vo vzťahu k ďalším účastníkom správneho súdneho konania (HEST CO spol. s r. o., R. R. a A.. H. R.), správny súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 169 Správneho súdneho poriadku a týmto priznal proti neúspešnému žalovanému právo na ich náhradu, nakoľko účelne vynaložené trovy im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej im správnym súdom. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov správneho súdneho konania, ktorých sa týka výrok IV. tohto rozsudku (správny súd na spresnenie uvádza, že ide o E. N., D. N. a H. N.), týmto správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko im žiadne účelne vynaložené trovy v súvislosti so správnym súdnym konaním nevznikli.
49. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).