Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/60/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: G.. U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. A. Q. XXX, zastúpený AK Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Bratislava, Gogoľova 18 proti žalovanému: KOVOTVAR, výrobné družstvo, IČO: 00 167 461, Kúty, Železničiarska 830, zastúpený AK Doležal & Partners, s.r.o., Bratislava, Michalská 9 o zaplatenie sumy 2 856,51 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 856,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 256,51 € od 22.6.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 600 € od 29.6.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti zaplatenia úroku z omeškania súd konanie zastavuje.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu predstavujúce vyplatené svedočné.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 475,28 € spolu s príslušenstvom titulom vyplatenia vyrovnávacieho podielu po ukončení členstva v družstve. V žalobe uviedol, že v minulosti bol jednak zamestnancom, jednak členom žalovaného. Dňa 21.12.2010 požiadal žalovaného písomne o ukončenie členstva a pracovného pomeru ku dňu 31.12.2010, a to dohodou podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň požiadal žalovaného o vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške 2 475,28 €, na ktorý má nárok. V súlade so stanovami mal byť tento vyplatený do troch mesiacov od ukončenia členstva a pracovného pomeru, t.j. v danom prípade do 31.3.2011. K vyplateniu požadovanej sumy neprišlo. Žalobca následne niekoľkokrát žalovaného vyzval na uhradenie požadovanej sumy, bezúspešne. Keďže žalovanbý sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, žiadal žalobca zároveň zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 9% ročne z požadovanej sumy od 1.4.2011 do zaplatenia.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nárok uplatnený žalobou označil za nepreukázaný a neoprávnený. Uviedol, že žalobca svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedol, že vyrovnací podiel je splatný do piatich rokov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom zaniklo členstvo člena. Na tento by teda žalobcovi ešte nevznikol nárok.

3. V priebehu konania žalobca požiadal o zmenu petitu pôvodnej žaloby s tým, že požadoval zaplatenie sumy 2 856,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 256,51 € od 1.4.2011 do zaplatenia a 9,5% ročne zo sumy 600 € od 19.10.2011 do zaplatenia. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že:

- suma 600 € predstavuje základný členský vklad žalobcu do družstva v zmysle čl. 10 bod 1 písm. a) stanov žalovaného účinných od 20.12.2010. Podľa čl. 11 bod 7 stanov mal žalovaný vrátiť členský vklad do troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo žalobcu zaniklo. Keďže členstvo i pracovný pomer zanikli ku dňu 31.12.2010 a žalobca nepozná presný dátum schválenia ročnej účtovnej závierky, vychádza z predpokladu, že musela byť schválená najneskôr dňom 18.7.2011, nakoľko týmto dňom bola doručená do zbierky listín obchodného registra, trojmesačná lehota uplynula teda dňom 18.10.2011. Dňom 19.10.2011 sa odporca dostal do omeškania,

- suma 2 256,51 € predstavuje tzv. majetkový (kapitálový) vklad žalobcu. Žalobcovi sa od mesiaca máj 2007 do mesiaca október 2010 zrážalo ako členovi predstavenstva 5% zo mzdy, ako individuálne šetrenie v rámci žalovaného. Podľa čl. 11 bod 8 stanov sa výplata kapitálového vkladu mala uskutočniť do troch mesiacov od ukončenia členstva v družstve. K výplate teda malo dôjsť do 31.3.2011. Dňom 1.4.2011 sa žalovaný dostal do omeškania. Súd uznesením zo dňa 3.3.2014 zmenu návrhu pripustil. V priebehu konania žalobca z opatrnosti pre prípad, že by súd prejav vôle žalobcu smerujúci k ukončeniu členstva v družstve posúdil ako jednostranný právny úkon, navrhol za dátum ukončenia členstva považovať 21.3.2011, a potom členský vklad mal byť vyplatený do 29.6.2012, nakoľko účtovná závierka za rok 2011 bola schválená najneskôr dňa 28.3.2012 (dátum uverejnenia účtovnej závierky v obchodnom vestníku) a suma 2 256,51 € sa stala splatnou dňa 22.6.2011. Alternatívne preto žiadal (v rámci záverečného vyjadrenia), aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie požadovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 256,51 € od 22.6.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 600 € od 29.6.2012 do zaplatenia.

4. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 30.9.2014 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol s konštatovaním, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal, že prišlo k zániku členstva v družstve ku dňu 31.12.2010, či už dohodou, alebo vystúpením, a teda žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie požadovaného podielu.

5. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 6.4.2016 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie veci, resp. otázky zániku členstva žalobcu v družstve. Nebolo zrejmé, aké interpretačné pravidlo súd použil pri interpretácii obsahu listiny. V ďalšom konaní bolo v zmysle záverov druhostupňového rozhodnutia v prípade potreby doplniť dokazovanie a za použitia interpretačných pravidiel upravených v obchodnom zákonníku znovu vec zhodnotiť a následne opätovne vo veci rozhodnúť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkyne P.. U. N., oznámením o odstúpení z funkcie člena predstavenstva, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, žiadosťou o zrušenie členského pomeru a vyplatenie podielov, žiadosťou o vyplatenie kapitálového vkladu, žiadosťou o oficiálne vyjadrenie k vyplateniu kapitálového vkladu, výplatnými páskami žalobcu, stanovami družstva (žalovaného), potvrdením o zániku členstva, pozvánkou na členskú chôdzu žalovaného, zápisnicami z členských schôdzí žalovaného, pripojenými uzneseniami a prezenčnými listinami z členských schôdzí, správou mandátnej komisie členskej schôdze, mailovou komunikáciou, zoznamom členov žalovaného, zápisnicami zo zasadnutia veriteľského výboru a údajmi z obchodného vestníka a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že tento bol členom predstavenstva žalovaného od roku 2004 do roku 2010. Predstavenstvo vždy žiadosti každého člena o ukončenie členstva vyhovelo. Bolo to samozrejmosťou, pričom potvrdenie o ukončení členstva sa poskytovalo členovi len na jeho žiadosť. Žalobca uzavrel dňa 16.12.2010 so žalovaným dohodu o rozviazaní pracovného pomeru k 31.12.2010, dňa 21.12.2010 podal žiadosť o zrušenie členského pomeru, t.j. o ukončenie členstva v družstve dohodou k 31.12.2010 a predpokladal, že tejto bolo vyhovené, ďalej sa o to nezaujímal. O vydanie potvrdenia o ukončení členstva požiadal až 7.1.2014, kde mu toto potvrdenie na personálnom oddelení žalovaného vystavili. Písomná dohoda o ukončení členstva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola. Žalobca uviedol, že o ukončenie členstva žiadal v roku 2010, pričom v tomto roku došlo u žalovaného ku zmene stanov v tom zmysle, že bol pracovný pomer oddelený od členského, dovtedy bolo členstvo podmienené pracovnoprávnym vzťahom, a preto svoju žiadosť formuloval tak, že spojil žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru so žiadosťou o ukončenie členstva - ešte v rámci predchádzajúcej praxe.

Následne prestal byť žalobca vedený v zozname členov družstva, nebol pozývaný na členské schôdze žalovaného (ani na najbližšiu schôdzu konanú dňa 15.4.2011) napriek tomu, že podľa stanov mali byť pozvánky doručované poštou, nebol informovaný o hospodárskych výsledkoch žalovaného, nefiguroval v prezenčných listinách na členských schôdzach, pričom na každej členskej schôdzi bola zvolená mandátová komisia, ktorá kontrolovala zoznam členov a pokiaľ by zistila, že žalobca ako člen družstva nie je v zozname zapísaný, na toto by musela upozorniť. Z mailovej komunikácie medzi žalovaným a bývalým reštrukturalizačným správcom žalovaného je zrejmé, že sa riešila otázka, či žalobcovi možno vyplatiť kapitálový majetok, pričom ak by žalovaný mal za to, že žalobca je stále členom družstva, takáto komunikácia by podľa žalobcu neprebiehala. Prejav vôle žalobcu smerujúci k ukončeniu členstva v družstve je zrozumiteľný a platný a keď žiadosti o ukončenie členstva ďalších členov družstva boli predstavenstvom jednoducho vzaté na vedomie, takto sa malo postupovať aj v prípade žalobcu. Právny zástupca žalobcu podľa zoznamu členov družstva usúdil, že prax žalovaného bola taká, že členstvo jednotlivých členov zaniklo uplynutím 3 mesiacov od doručenia žiadosti, k čomu sa žalovaný nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, či to bolo od doručenia žiadosti, alebo od prerokovania predstavenstvom. Právny zástupca žalobcu uviedol, že členstvo žalobcu v družstve zaniklo dohodou ku dňu 31.12.2010, nakoľko dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola podpísaná v čase platnosti stanov, kedy bolo členstvo v družstve viazané na pracovnoprávny vzťah k družstvu (uvedené sa však stanovami nepreukázalo). Pre prípad, že by sa ale prejav vôle žalobcu posudzoval ako jednostranný právny úkon, zaniklo by členstvo v zmysle nerozporovanej praxe žalovaného dňom 21.3.2011. Právny zástupca doplnil, že pohľadávka uplatnená žalobou vznikla až počas reštrukturalizačného konania, a teda nie je pohľadávkou, ktorú by bolo potrebné uplatňovať prihláškou.

8. Žalovaný zásadne popieral, že by došlo k ukončeniu členstva žalobcu v družstve. Mal za to, že žalobca nepreukázal, aký právny titul viedol k zániku jeho členstva v družstve, pričom žalovaný zdôraznil, že zánik pracovného pomeru žalobcu v družstve nezakladá automaticky aj zánik jeho členstva. Tieto formy pôsobenia žalobcu v družstve sú na sebe nezávislé a oddelené, pričom takto tomu bolo aj v čase podania žiadosti žalobcu, a to na základe stanov zo dňa 29.4.2010. Členstvo môže zaniknúť len na základe taxatívne vymenovaných dôvodov, pričom v danom prípade nebol naplnený ani jeden z nich. Pokiaľ ide o potvrdenie o ukončení členstva vydané pracovníčkou žalovaného, jedná sa zjavne o terminologickú nepresnosť, kde prišlo k zámene rozviazania pracovného pomeru s ukončením členstva. Navyše pracovníčka, ktorá potvrdenie vydala, nemala na to kompetenciu. Podľa zavedenej praxe žalovaný rozhoduje o žiadostiach o vystúpenie členov, nevydáva o tom žiadne rozhodnutie, ani neinformuje členov, že žiadosti bolo vyhovené. Ak by v súčasnosti niektorý člen podal žiadosť o ukončenie členstva dohodou, bol by vyzvaný, aby predmetnú dohodu k podpisu doložil alebo aby sa dostavil na podpis dohody. Žalovaný uviedol, že členov družstva pozná osobne. Žalovaný ďalej uviedol, že zaužívaná prax v družstve pokiaľ ide o doručovanie pozvánok na členské schôdze je taká, že pozvánka sa oznamuje vyvesením na nástenke v priestoroch žalovaného, pričom žalobca je jediným členom družstva, ktorý u žalovaného nepracuje. Žalovanému pozvánky poštou doručované neboli. Čo sa týka zoznamu členov družstva, žalovaný uviedol, že žalobca medzi členmi nefiguruje preto, lebo u žalovaného došlo k transformácii z veľkého družstva na malé a ku zmene stanov v tom smere, že podmienkou členstva v družstve je i pracovnoprávny vzťah k družstvu, preto žalobca, ktorý v družstve nepracuje, v zoznamoch nefiguruje. Následne bolo chýbajúce meno žalobca v uvedenom zozname odôvodnené administratívnou chybu, keďže v roku 2010 dochádzalo k viacerým personálnym, organizačným a prevádzkovým zmenám. Toto pochybenie sa potom podľa žalobcu niekoľko rokov premietalo v každej prílohe zoznamu členov. V zozname zo dňa 23.1.2017 už meno žalobcu medzi členmi družstva po jeho doplnení opätovne figuruje. Čo sa týka mailovej komunikácie ohľadom vyplatenia kapitálu, právny zástupca žalovaného uviedol, že predsedníčka predstavenstva zrejme nemala úplne prehľad o členoch družstva, preto zrejme k takejto komunikácii prišlo. Žalovaný uviedol, že ak žalobca žiadal o ukončenie členstva dohodu, bolo na žalovanom, či k dohode pristúpi, alebo nie, a keďže k dohode neprišlo, vyplýva z toho, že žalovaný nemal záujem túto uzavrieť. Nebolo to vhodné v čase, keď prebiehala reštrukturalizácia a išlo by o svojvôľu zo strany žalovaného, ak by žiadosť žalobcu sám posúdil ako vystúpenie z družstva, keďže žalobca žiadal o ukončenie členstva k určitému dátumu, k 31.12.2010. Žiadosť žalobcu podľa žalovaného ako jednostranný prejav vôle nemožno posudzovať.

9. Výsluchom svedkyne P.. U. N. mal súd preukázané, že táto ku 7.1.2014 pracovala u žalovaného ako referent personálneho oddelenia, a to od 11/2013. Vystavila žalobcovi potvrdenie o ukončení členstva v

družstve. Podľa svojho vyjadrenia nebola kompetentná vystaviť takéto potvrdenie, nemala vedomosť o členských pomeroch, pred vystavením potvrdenia si overila len ukončenie pracovného pomeru žalobcu. Bolo to prvý raz, čo ju niekto požiadal o vydanie potvrdenia.

10. Oznámením o odstúpení z funkcie člena predstavenstva mal súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanému odstúpenie z funkcie člena predstavenstva ku dňu 15.12.2010 a požiadal o prerokovanie jeho žiadosti na riadnom zasadnutí predstavenstva dňa 15.12.2010.

11. Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.12.2010 dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, pričom pracovný pomer v zmysle dohody skončil ku dňu 31.12.2010.

12. Listom zo dňa 21.12.2010 požiadal žalobca žalovaného o ukončenie členstva dohodou k 31.12.2010 z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a zároveň o vyplatenie kapitálového vkladu vo výške 2 475,28 €.

13. Žiadosťou o vyplatenie kapitálového vkladu mal súd preukázané, že žalobca žalovaného listom zo dňa 22.9.2011 opakovane vyzýval na vyplatenie kapitálového vkladu a upozornil na povinnosť žalovaného, ktorý mal vklad vyplatiť do 31.12.2010.

14. Žiadosťou o oficiálne vyjadrenie k vyplateniu kapitálového vkladu mal súd preukázané, že žalobca žalovaného listom zo dňa 13.6.2012 opakovane vyzýval na splnenie jeho povinnosti vyplatiť žalobcovi kapitálový vklad s tým, že v opačnom prípade bude nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

15. Výplatnými páskami žalobcu mal súd preukázané, že za obdobie od 5/2007 do 10/2010 mu boli vykonané kapitálové zrážky v celkovej výške 2 256,51 €.

16. Stanovami družstva (žalovaného) zo dňa 20.12.2010 mal súd preukázané, že v zmysle čl. 3 bod 2 podmienkou členstva v družstve nebol pracovný vzťah člena s družstvom. Podľa čl. 5 členstvo zaniklo okrem iného písomnou dohodou, pričom v tomto prípade zaniklo členstvo dohodnutým dňom. Členstvo okrem iného mohlo zaniknúť i vystúpením, a to uplynutím troch mesiacov od 1. dňa nasledujúceho mesiaca, keď predstavenstvo prerokovalo oznámenie člena o vystúpení. Podľa čl. 7 mal člen družstva po zániku členstva právo na majetkové vyrovnanie. Podľa čl. 11 bod 1 majetkové vyrovnanie okrem iného pozostáva z vrátenia členského vkladu a vyplatenia majetkového (kapitálového) vkladu. Podľa čl. 11 bod 7 vrátenie členského vkladu sa uskutoční do troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo člena skončilo. Podľa čl. 11 bod 8 vyplatenie majetkového (kapitálového) vkladu sa uskutoční do troch mesiacov od ukončenia členstva v družstve. Podľa čl. 35 bod 3 pozvánky na členskú schôdzu družstvo doručuje do vlastných rúk voči podpisu alebo doporučenou zásielkou. I predchádzajúce stanovy z 29.4.2010 obsahovali obdobnú úpravu týkajúcu sa nezávislosti členstva v družstve od pracovného vzťahu člena s družstvom.

17. Potvrdením o zániku členstva mal súd preukázané, že dňa 7.1.2014 bolo žalobcovi na jeho žiadosť zamestnankyňou žalovaného vystavené potvrdenie o tom, že členstvo žalobcu v družstve bolo ukončené ku dňu 31.12.2010.

18. Pozvánkou na členskú schôdzu žalovaného konanú dňa 16.5.2014, zápisnicou z tejto členskej schôdze, pripojeným uznesením, prezenčnou listinou a správou mandátovej komisie zvolenej na tejto členskej schôdzi mal súd preukázané, že podľa prezenčnej listiny mal žalovaný (teda družstvo) v deň konania schôdze 25 členov, v prezenčnej listine menovite uvedených, pričom žalobca v zozname uvedený nie je. Počet členov ku dňu 16.5.2014 tak, ako je uvedené v predchádzajúcej vete, potvrdila i mandátová komisia, ktorá celkový počet členov a následne počet prítomných členov zisťovala za účelom zistenia uznášaniaschopnosti členskej schôdze. Zo zápisnice je zrejmé, že na členskej schôdzi boli opätovne zmenené stanovy žalovaného v tom smere, že dňom zániku pracovnoprávneho vzťahu člena k družstvu zaniká i jeho členstvo v družstve a pre zánik členstva sa nevyžaduje žiadne ďalšie rozhodnutie družstva. Zmena bola účinná ku dňu 16.5.2014.

19. Zápisnicami z členských schôdzí žalovaného, pripojenými uzneseniami a prezenčnými listinami z členských schôdzí konaných v dňoch 12.9.2011, 15.4.2013 a 30.4.2015 mal súd preukázané, že ani na týchto schôdzach medzi členmi žalovaného (družstva) žalobca nefiguroval.

20. Zápisnicou z členskej schôdze žalovaného zo dňa 29.4.2010 mal súd preukázané, že práve na tejto členskej schôdzi prišlo ku zmene predchádzajúcich stanov, ktoré dovtedy podmieňovali členstvo v družstve pracovným vzťahom člena s družstvom.

21. Mailovou komunikáciou medzi žalobcom, žalovaným a U.. P. s predmetom “Vyplatenie kapitálového vkladu“ mal súd preukázané, že žalobca sa so svojím nárokom obrátil dňa 12.6.2012 na U.. P. (bývalého reštrukturalizačného správcu žalovaného), na čo dostal v ten istý deň od U.. P. odpoveď, že on už nie je reštrukturalizačným správcom žalovaného, pretože reštrukturalizačné konanie bolo ukončené v júni 2011, a teda nie je kompetentným rozhodovať v týchto otázkach a treba sa obrátiť priamo na žalovaného. Odpoveď bývalého správcu bola dňa 15.6.2012 žalobcom preposlaná žalovanému, ktorý si v ten istý deň od U.. P. žiadal písomné odsúhlasenie, že môže žalobcovi kapitál vyplatiť. V rámci ďalšej mailovej komunikácie zo dňa 7.6.2012 s predmetom „kap. vklad“ komunikoval žalovaný s U.. P. ohľadom vyplácania kapitálu, pričom v správe žalovaný uvádza, že mal telefonát od ďalšej bývalej členky družstva, táto mailová komunikácia bola následne žalovaným preposlaná žalobcovi.

22. Zoznamom členov žalovaného zo dňa 23.1.2017 mal súd preukázané, že v tomto zozname už žalobca ako člen družstva figuruje, čím bola podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného odstránená administratívna chyba.

23. Zápisnicami zo zasadnutia veriteľského výboru a záznamom v obchodnom vestníku mal súd preukázané, že vyplácanie vkladov a vyrovnacích podielov bývalým členom družstva bolo odložené až na obdobie po splnení reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizácia bola povolená uznesením zo dňa 17.9.2010.

24. Podľa § 228 prvá až tretia veta v príslušnom znení družstvo vedie zoznam všetkých svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje okrem názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby ako člena aj výška jej členského vkladu a výška, v ktorej bol splatený. Do zoznamu sa bez zbytočného odkladu vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností.

Podľa § 231 ods. 1, 2 v príslušnom znení členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva. Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.

Podľa § 226 ods. 1 písm. c) a d) v príslušnom znení stanovy družstva musia obsahovať: vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom, výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva.

Podľa § 35 ods. 1, 2 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 517 ods. 1, 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v príslušnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal vyplatenia členského a kapitálového vkladu po ukončení členstva v družstve (pričom uvedeným družstvom je žalovaný), nakoľko tieto napriek viacerým urgenciám zo strany žalovaného zaplatené neboli. Žalovaná suma pozostávala z členského vkladu vo výške 600 € a z majetkového (kapitálového) vkladu vo výške 2 256,51 €. Výška vkladov nebola medzi stranami sporná. V zmysle stanov žalovaného vrátenie členského vkladu sa uskutoční do troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo člena skončilo. Žalobca nemal vedomosť o presnom dátume schválenia ročnej účtovnej závierky, vychádzal preto z informácií z obchodného vestníka a za dátum schválenia účtovnej závierky považoval dátum jej uverejnenia v obchodnom vestníku. Vyplatenie majetkového (kapitálového) bolo treba uskutočniť do troch mesiacov od ukončenia členstva v družstve. Žalovaný mal za to, že členstvo žalobcu v družstve nezaniklo. Bolo preto úlohou súdu zaoberať sa a priori otázkou zániku členstva a zistiť, či a ak áno, kedy k zániku členstva prišlo. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol od mája 2007 zamestnancom a zároveň členom žalovaného. Dňa 16.12.2010 uzavrel strany dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.12.2010. Podľa aktuálnych stanov pracovný pomer a členský pomer v čase uzavretia dohody neboli vzájomne podmienené, nemohol teda členský pomer zaniknúť automaticky zánikom pracovného vzťahu. Uvedené si zrejme uvedomil i žalobca, nakoľko listom zo dňa 21.12.2010 požiadal žalovaného o ukončenie členstva (uviedol dohodou k 31.12.2010 z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a zároveň o vyplatenie kapitálového vkladu. Formuláciu žiadosti tak, ako je uvedená vyššie, žalobca odôvodnil tým, že do roku 2010 (následne preukázané apríl 2010) bolo členstvo v družstve podmienené pracovným pomerom a žalobca ovplyvnený dlhoročnou praxou v tomto smere naviazal dátum ukončenia členstva na dátum skončenia pracovného pomeru. Súd považoval toto vysvetlenie za dôveryhodné, nakoľko tomu nasvedčuje i citovanie paragrafu zo Zákonníka práce v žiadosti. Dlhoročná prax v družstve bola taká, že žiadosti o ukončenie členstva bralo predstavenstvo žalovaného na vedomie (nikdy sa nestalo, že by sa žiadosti nevyhovelo) a členov o svojom rozhodnutí predstavenstvo písomne neinformovalo. Žalobca mal teda za to, že jeho žiadosť bola vzatá na vedomie a tejto bolo vyhovené. Žalovaný však v konaní tvrdil, že k ukončeniu členstva žalobcu neprišlo, nakoľko žalobca žiadal o ukončenie členstva dohodou, a predpokladom pre ukončenie členstva touto formou je písomná dohoda, ku spísaniu ktorej však nikdy neprišlo. Na druhej strane však žalovaný tiež tvrdil, že v prípade, ak by prišla v súčasnosti žiadosť od člena družstva o ukončenie členstva dohodou, vyzval by žalovaný člena na predloženie takej dohody, príp. by ho vyzval, aby sa dostavil na podpis dohody. Žalobcu však nikto nekontaktoval ani za účelom predloženia dohody, ani za účelom podpisu dohody, dokonca ani za účelom oznámenia, že žalovaný dohodu odmieta. Podľa názoru súdu z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný žiadosť žalobcu za návrh na uzavretie dohody nepovažoval, z dlhoročnej praxe muselo byť aj žalovanému jasné, že výraz „dohoda“ bol v žiadosti použitý v súvislosti s ukončením pracovného pomeru a nejde o dohodu o ukončení členstva. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadosť žalobcu nemohol svojvoľne považovať za jednostranné vystúpenie z družstva, keďže žalobca v nej uviedol konkrétny dátum, ku ktorému žiada členstvo ukončiť. Avšak napriek týmto skutočnostiam a napriek tvrdeniu, že členstvo žalobcu v družstve nezaniklo, správanie žalovaného po ukončení pracovného pomeru žalobcu bolo v príkrom rozpore s týmto tvrdením a nasvedčovalo práve opaku (teda že žalovaný žiadosť žalobcu ako žiadosť o vystúpenie posúdil a toto vzal na vedomie). Uvedené vyplýva z následného správania sa žalovaného - tento prestal žalobcu pozývať na členské schôdze, a to počínajúc hneď prvou schôdzou konanou v roku 2011, meno žalobcu bolo vypustené zo zoznamu členov v rámci prezenčných listín z členských schôdzí, žalovaný žalobcu neinformoval o hospodárskych výsledkoch družstva, zamestnankyňa žalovaného vydala žalobcovi potvrdenie o ukončení členstva v družstve a navyše, žalovaný s bývalým reštrukturalizačným správcom preukázateľne jednal o vyplatení kapitálového vkladu

žalobcovi. Podľa žalovaného toto všetko vyplývalo z administratívneho omylu a z nekompetentnosti jeho zamestnankyne. Takúto obranu súd považuje za účelovú a má za preukázané, že žalovaný žalobcu za člena družstva až do začatia konania na súde nepovažoval. Je treba zdôrazniť, ako uviedol aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, že vychádzajúc z preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (i keď určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle) platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatný len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť použitím interpretačných pravidiel stanovených či už v § 35 ods. 1 a 2 OZ, alebo v § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ. Je povinnosťou súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu. Keď prejav vôle nemožno vyložiť z hľadiska subjektívneho (z úmyslu konajúcich), vychádza sa z hľadiska objektívneho, teda z významu, aký by sa bežne prejavenej vôli prikladal a ďalej z toho, aký význam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Vtedy sa musí brať zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane toho, čo tomu predchádzalo, ďalej z praxe, ktorá existovala, ako aj z následného správania sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. V danom prípade bolo jednoznačne a bezpochyby úmyslom žalobcu ukončiť členstvo v družstve. Tento svoj úmysel neformuloval gramaticky presne, nakoľko v písomnom prejave svojej vôle smerujúcom k ukončeniu členstva uviedol spôsob ukončenia dohodou podľa zákonníka práce, čím spojil ukončenie členstva s rozviazaním pracovného pomeru a dátum ukončenia viazal na dátum zániku pracovnoprávneho vzťahu. Stalo sa tak zjavne vzhľadom na predošlú prax v družstve (previazanie pracovnoprávneho a členského vzťahu). Napriek tomu vychádzajúc z ust. § 266 ods. 1 úmysel žalobcu ukončiť členstvo v družstve musel byť z tohto prejavu vôle žalovanému nepochybne známy. Preto v súlade s ust. § 266 ods. 3 pokiaľ sa žiadosť žalobcu posudzuje komplexne s ohľadom na všetky okolnosti a predošlú prax žalovaného, nie je možné z nej vyvodiť záver, že žalobca žiadal o uzavretie písomnej dohody ohľadom ukončenia členstva v zmysle stanov. Ak žalovaný mal za to, že žalobca žiada o uzavretie dohody o ukončení členstva, mal v tomto smere v zmysle svojich zvyklostí so žalobcom konať. Keďže však žalobcu za účelom uzavretia dohody nekontaktoval, je zjavné, že takto prejav vôle žalobcu neposúdil. Z okolností, za ktorých bol prejav vôle robený (žalobca ukončoval pracovný pomer a aj členstvo v družstve), z praxe žalovaného ako aj zo správania sa žalovaného po doručení žiadosti o ukončenie členstva je zrejmé, že vôľu žalobcu ukončiť členstvo vzal na vedomie a ďalej ho za člena nepovažoval. Žalovaný neoslovil žalobcu za účelom uzavretia dohody o ukončení členstva (ani jej uzavretie neodmietol), teda zjavne posúdil prejav vôle ako jednostranné vyhlásenie žalobcu o ukončení členstva. A keďže v takom prípade nie je možné zo strany žalobcu určovať termín, ku ktorému má členstvo zaniknúť, členstvo žalobcu zaniklo v súlade s bežnou praxou uplynutím troch mesiacov od doručenia žiadosti, teda ku dňu 21.3.2012. (takáto prax vyplývala podľa názoru právneho zástupcu žalobcu zo zoznamu členov družstva a tento záver právneho zástupcu žalovaný nerozporoval, ani nenavrhol dôkaz odôvodňujúci iný záver ohľadom dátumu zániku členstva, preto mal súd dátum zániku členstva za preukázaný a z tohto vychádzal aj pri rozhodovaní o čase vzniku omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku). Obranu žalovaného súd považoval za účelovú a nepresvedčivú. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, nakoľko súd dospel k záveru, že členstvo žalobcu v družstve zaniklo ku dňu 21.3.2011, bolo možné priznať úrok z omeškania zo sumy 600 € zodpovedajúcej výške nevráteného vkladu od 29.6.2012 (nakoľko účtovná závierka za rok 2011 bola schválená najneskôr dňa 28.3.2012) a zo sumy 2256,51 € zodpovedajúcej výške nevyplateného kapitálového vkladu od 22.6.2011 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol uplatnený v súlade so zákonom.

26. Keďže žalobca po zmene schválenej súdom požadoval úrok z omeškania za dlhšiu dobu, pričom žalobca v závere konania navrhol v prípade ustálenia zániku členstva žalobcu v družstve ako následku jednostranného právneho úkonu priznať úrok tak, ako je uvedené v rozsudku, považoval súd nárok vo zvyšnej časti za vzatý späť a konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 zastavil.

27. Nakoľko bol žalobca vo veci plne úspešný, súd mu v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo strany žalovaného v 2. rade.

28. Vo výroku rozsudku bolo potrebné rozhodnúť tiež o náhrade trov konania spočívajúcich vo vyplatení svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu, a keďže v rámci nového náhrada trov štátu

výslovne riešená nie je, bolo potrebné v tomto prípade postupovať analogicky (a zároveň v zmysle pokynov zákonodarcu v rámci dôvodovej správy) v súlade s ustanovením § 259 s tým, že písomné uplatňovanie si trov zo strany súdu v rámci konania pred ním vedeného by bolo absurdným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.