Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: M. P., bytom Q. F., B. XX, zastúpený JUDr. Máriou Vaššovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Damborského 3, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 10. 2016, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. 07. 2016 potvrdila. Žalovaná poukázala na to, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správy, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 2. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. 3. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 4. Na základe podaného odvolania žalobcu bol opätovne posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, dňa 09. 08. 2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia po opakovanom zhodnotení celkového zdravotného stavu účastníka konania a doloženej dokumentácie zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 06. 06. 2016 a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre. 5. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04. 10. 2016 s tým, že žalobca podľa vyšetrenia psychiatra a psychológa trpí na poruchu osobnosti a správania s niektorými schizoidnými prvkami pri mentálnej subnorme. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica rozpätia.

Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je simplexná osobnosti so zníženým intelektom a poruchami správania, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapt. V, položka 5, písm. a/, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Iné zdravotné postihnutia žalobcu neboli preukázané. 6. V odvolacom konaní žalobcom predloženými lekárskymi vyšetreniami - psychiatrickým zo dňa 04. 10. 2016 a 28. 09. 2016 ako aj psychologickým zo dňa 26. 11. 2015 bolo preukázané, že u navrhovateľa sa jedná o simplexnú osobnosť so zníženým intelektom a poruchami správania, ktorému ochoreniu zodpovedá miera poklesu 30 %, čo je horná hranica rozpätia podľa kapt. V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 zákonu č. 461/2003 Z. z. 7. Z týchto dôvodov generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ako vecne správne potvrdil.

II.

8. Žalobca podal dňa 10. 01. 2017 na Krajský súd v Nitre žalobu voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie podľa § 191 SSP. Vo svojej žalobe poukázal na to, že dňa 24. 10. 2016 požiadal centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci a rozhodnutím č. 13730/2016-KaNR mu bol priznaný právny zástupca v právnej osobe JUDr. Márie Vaššovej. Ďalej v žalobe poukázal na to, že posudkový lekár nezohľadnil tú skutočnosť, že má nefunkčnú ľavú hornú končatinu po úraze, palec bez citlivosti a pohybu, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale rovnako závažne prispievajú k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktorý ho výrazne obmedzuje v rámci jeho možného pracovného zaradenia a zárobkovej činnosti. Taktiež posudkový lekár nezohľadnil vo svojom posudku lekársku správu od ošetrujúceho psychiatra MUDr. Juraja Mrázika v psychiatrickej správe zo dňa 18. 07. 2016 a podľa jeho názoru je jeho ochorenie nesprávne zaradené podľa prílohy č. 4, pretože spĺňa kritériá pre zaradenie do ťažkého stupňa narušenia osobnosti podľa položky 5, písm. b/, kapt. V, čo vyplýva z lekárskych správ vydaných MUDr. Mrázikom. 9. III.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 01. 2017 žiadal, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 09. 08. 2016 a dňa 04. 10. 2016. 11. V odvolacom konaní bol posúdený posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre dňa 04. 10. 2016 zdravotný stav žalobcu s tým, že podľa vyšetrenia psychiatra a psychológa žalobca trpí na poruchu osobnosti a správania s niektorými schizoidnými prvkami pri mentálnej subnorme. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica rozpätia. V súčasnosti z dostupných vyšetrení a nálezov uznanie invalidity nie je opodstatnené. 12. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne určil simplexná osobnosti so zníženým intelektom a poruchami č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový lekár ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti viac ako 40 % v porovnaní zdravou fyzickou osobou. IV.

13. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto toto rozhodnutie podľa § 190 SSP ako vecne správne potvrdil. 14. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie, prípadne doplniť dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára MUDr. Mrázika a prípadne vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria. Poukázala na to, že posudkový lekár neprihliadol pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na ďalšie zdravotné postihnutia, konkrétne nefunkčnú ľavú ruku s obmedzenou úchopovou schopnosťou a

rovnako bolo nesprávne zhodnotené zaradenie jeho psychického stavu do stredne ťažkého narušenia, čo je v rozpore so záverom lekárske správy psychiatra MUDr. Mrázika, ktorý hodnotí zdravotný stav žalobcu v závažnej forme, dokonca navrhuje aj čiastočnú detenciu. 15. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zákon zveruje posudkovým lekárom posudzovanie zdravotného stavu, a táto činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti. V odvolacom konaní bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu podľa predložených lekárskych nálezov a posudkový lekár ich vyhodnotil a určil celkovú mieru poklesu žalobcu na 30 %. Pochybnosti žalobcu považuje za subjektívne, nie je to dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a posudkových záverov. Žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. V.

16. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 17. Zdravotný stav žalobcu po podaní odvolania bol posudzovaný posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre, dňa 04. 10. 2016 so záverom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. 18. K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení žalobcu u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, psychiatrické, psychologické. 19. Zdravotný stav žalobcu v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 09. 08. 2016, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Nitre, dňa 04. 10. 2016. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u žalobcu sa jedná o simplexnú osobnosť so zníženým intelektom a poruchami správania mentálnu subnormu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár simplexnú osobnosť so zníženým intelektom a poruchami správania podľa kapt. V., položka 5, písm. a/. Ako vyplýva z vyšetrenia psychiatra, ambulatného psychiatra a psychológa, žalovaný trpí na poruchu osobnosti a správania s niektorými schizoidnými prvkami pri mentálnej subnorme. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 30 %, čo je horná hranica rozpätia. Pre objektívnejšie posúdenie by bola vhodná hospitalizácia na psychiatrickom pracovisku za účelom vydiferencovania poruchy. V súčasnosti z dostupných vyšetrení a nálezov uznanie invalidity nie je opodstatnená. Žalobca môže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku, prípadne trhu práce. P r e t o žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 30 %. 20. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 22. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o odvolaní žalobcu na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že žalobcov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v konaní pred súdom predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi, nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. 23. Krajský súd je toho názoru, že posudky posudkových lekárov sú dostatočné a presvedčivé, posudkoví lekári riadne zdôvodnili posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia vzhľadom na nové lekárske nálezy, ktoré žalobca v konaní predložil o dávku. Posudok obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o dôvodoch, prečo žalobca nie je invalidný. 24. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.10.2016 je vecne správne a žaloba nie je dôvodná, preto podľa § 190 SSP rozsudkom žalobu zamietol. 25. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi nepriznáva trovy konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).