Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-1133-2015.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/1133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, proti žalovaným: 1) GLIMEK, spol. s r.o., IČO: 31 619 622, so sídlom Obchodné stredisko MÁJ, Dubnica nad Váhom, 2) L.. F. M., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, Y. nad X. a 3) F. M., narodená XX.X.XXXX, naposledy bytom V. XXX/XX, Y. nad X., o zaplatenie 6.956,27 eur s príslušenstvom a odmenou 23,19 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 864/2014-15 zo dňa 28.5.2015 sa voči žalovanému v 1. rade ponecháva v platnosti.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 864/2014-15 zo dňa 28.5.2015 súd uložil žalovaným povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 6.956,27 eur so 6% - ným ročným úrokom zo sumy 6.956,27 eur od 26.6.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 23,19 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.007,41 eur alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú 2. Pri doručovaní zmenkového platobného rozkazu súd zistil, že žalovaná v 3. rade dňa 14.11.2013 zomrela, a keďže žaloba bola súdu doručená až 8.12.2014, uznesením č. k. 3Zm 864/2014-27 z 9.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.2015, konanie voči žalovanej v 3. rade zastavil. 3. Námietky podal len žalovaný v 1. rade. Po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 1133/2015. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že spoločníci nad rámec zákona v tiesni a účelovo zo strany banky boli donútení podpísať zmenku a vzhľadom na nemožnosť inak získať úver sa zaručili za jeho záväzky nad výšku ich nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Banka pritom mohla požadovať zabezpečenie záväzkov majetkom dlžníka, čo by však pre ňu bolo zložitejšie. Ďalej namietol pravosť podpisu žalovanej v 3. rade na zmenke, ktorý sa nezhoduje s jej podpisom ako spoločníčky na zakladateľských listinách. Nakoniec uviedol, že žalovaná v 3. rade dňa 13.11.2013 zomrela. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Uviedol, že je riadnym a oprávneným majiteľom zmenky, ktorú žalovaný v 1. rade vystavil na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. a zmenku avalovali žalovaní v 2. a 3. rade. Zmenku nadobudol indosamentom, preto by kauzálne námietky boli prípustné len, ak by on ako majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Námietky proti postupom banky nie je možné adresovať
jemu, za činnosť prvého majiteľa zmenky on nezodpovedá. Odhliadnuc od toho je z obsahu námietok zrejmé, že žalovaný v 1. rade z vlastnej vôle využil možnosť úver čerpať, nebol k tomu donútený a navyše na podporu svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy. K ostatným námietkam poukázal na uznesenie č. k. 3Zm 864/2014-17 z 9.9.2015, ktorým súd konanie voči žalovanej v 3. rade zastavil z dôvodu jej úmrtia, vzhľadom na ktorú skutočnosť nie je potrebné znalecké posudzovanie pravosti jej podpisu. 5. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach a o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 8. Pred prvým pojednávaním bolo súdu dňa 2.11.2016 doručené podanie žalovaného v 1. rade, v ktorom vo svojom mene a v mene žalovaného v 2. rade znovu uviedol, že žalovaná v 3. rade zomrela v roku 2013. Súčasne tvrdil, že opätovne uplatňuje námietku premlčania a námietku neplatnosti vlastnej zmenky, ktorá obsahuje údaj platby v dvoch menových jednotkách. 9. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade na námietkach zotrval. Uviedol, že namieta dobromyseľnosť žalobcu a jeho predchodcu, banka sa podľa neho zbavila pohľadávky postúpením, čím mu znemožnila uplatniť námietky v celom rozsahu. Dlh zabezpečený zmenkou nebol splácaný od roku 2006 a od vtedy už nejaká doba uplynula. Na zmenke je prepísaná mena a suma je vyčíslená v eurách, čím sa stala zmenka neplatnou. Tieto skutočnosti síce vo včasných námietkach neuviedol, ale súd sa má podľa neho s nimi vyporiadať. 10. Žalobca sa vzhľadom na to, že sa konanie riadi koncentračnou zásadou, k dodatočným námietkam nevyjadril. Ku včasným námietkam poukázal na svoje písomné vyjadrenie a doplnil, že za nedobromyseľnosť nie je možné považovať, že banka podmienila poskytnutie úveru blankozmenkou, ani že pohľadávku postúpila, lebo ide o bežnú bankovú prax. 11. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená v Dubnici nad Váhom dňa 20.9.2004, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 25.6.2013 v Bratislave zmenkovú sumu 6.956,27 eur, bez protestu. Ako ručitelia za vystaviteľa sú v doložke „per aval“ označení žalovaní v 2. a 3. rade a pripojené sú podpisy. Na rube je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu. 12. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. 13. Námietku neplatnosti zmenky pre prepisovanie meny a námietku premlčania vzniesol žalovaný v 1. rade až dodatočne napriek tomu, že bol v zmenkovom platobnom rozkaze poučený, že v námietkach, ktoré treba podať do troch dní od doručenia, musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pojednávanie súd podľa prvej vety § 175 ods. 4 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP a § 471 ods. 2 CSP) nariadil na prejednanie včas podaných námietok a na námietky podané neskôr už nie je možné prihliadať. Vzhľadom na túto koncentračnú zásadu nebolo možné na námietky podané 2.11.2016, resp. vznesené až na pojednávaní 6.3.2017, prihliadať. Reagujúc na tvrdenie žalovaného, že sa súd musí s jeho oneskorenými námietkami vysporiadať, treba uviesť, že iná možnosť, než na námietky podané neskôr neprihliadať, zo zákona nevyplýva. 14. Žalovaný v 1. rade vo včas podaných námietkach spochybnil platnosť zmenkového ručiteľského záväzku žalovaných v 2. a 3. rade, pravosť podpisu žalovanej v 3. rade na zmenke a postup banky, ktorá mohla svoju pohľadávku z úveru zabezpečiť aj iným spôsobom, než zmenkou. Žiadne iné skutočnosti, ktoré by vyplývali z jeho postavenia vystaviteľa zmenky, či úverového dlžníka z príčinného vzťahu zmenky, žalovaný v 1. rade neuviedol.
15. Námietku proti zabezpečeniu kauzálnej pohľadávky zmenkou napriek tomu, že bolo možné uplatniť iné zabezpečovacie prostriedky, súd hodnotí nielen ako nedôvodnú, ale aj neprípustnú. Výber zabezpečovacích prostriedkov závisí od vzájomnej dohody účastníkov záväzkového vzťahu, žiaden všeobecne záväzný právny predpis neurčuje, že vo vzťahoch podnikateľov sa môže zmenka použiť len vtedy, ak iné zabezpečenie neprichádza do úvahy. Táto kauzálna námietka by navyše bola prípustná len vtedy, ak by žalovaný v 1. rade preukázal, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka (prvá veta čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona). 16. K ostatným námietkam súd poukazuje na to, že právne vzťahy medzi majiteľom zmenky a zmenkovými dlžníkmi upravuje zmenkový zákon ako hmotnoprávny predpis. Z čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona vyplýva, že tí, ktorí zmenku vystavili alebo sa za ňu zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, ale majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých spoločne. Každý zo žalovaných je teda samostatným zmenkovým dlžníkom, zmenkový záväzok nie je ich spoločným záväzkom a aj v súdnom konaní každý z nich vystupuje samostatne, medzi žalovanými sa nejedná o nedielne procesné spoločenstvo. 17. V právnej teórii sa námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zvyknú rozdeľovať na absolútne a relatívne. Za absolútne sa považujú také, ktoré môže proti majiteľovi zmenky uplatniť každý dlžník. Patrí k nim jednak námietka smerujúca proti platnosti listiny ako zmenky (v prípade vlastnej zmenky môže každý dlžník namietať, že pre formálne vady listina svojim obsahom nezodpovedá ustanoveniu čl. I. § 75 a 76 zmenkového zákona) a ďalej námietka, že zmenka bola pri splatnosti už uhradená určenou osobou, keďže zaplatením zmenky pri splatnosti zanikol nielen záväzok platiteľa, ale aj záväzok všetkých ďalších zmenkových dlžníkov. Ostatné námietky sú relatívne a môže ich vzniesť len ten dlžník, ktorého sa týkajú. 18. Žalovaný v 1. rade nepoprel, že zmenku vystavil. Vystavením zmenky mu vznikol samostatný záväzok, ktorý sa viaže len k zmenkovej listine a iba k nej je subsidiárny. Preto tie skutočnosti, týkajúce sa žalovaných v 2. a 3. rade, na ktoré vo včasných námietkach poukázal, nemajú na jeho zaviazanosť zmenkou žiaden vplyv. Záväzok vystaviteľa vlastnej zmenky by nezanikol len tým, že osoby, ktoré sa za zaplatenie zmenky zaručili, prípadne nemajú povinnosť majiteľovi zmenku zaplatiť. 19. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade nemal z dôvodov uvedených vo včasných námietkach povinnosť tento záväzok splniť, súd ponechal proti nemu zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 20. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o námietkach mal žalobca plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 21. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).