Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_36C-272-2012.pdf
PDF · 104.22 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/272/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal: 1. Určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom - povinným - Q. S., nar. X.X.XXXX (správne nar. XX.X.XXXX - pozn. súdu),(žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom), 2. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Q. S., nar. X.X.XXXX (správne nar. XX.X.XXXX - pozn. súdu). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12571/2008. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súd Košice I a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Príslušný exekučný súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Opätovne poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010. Dodal, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.3.2009 a to rozhodnutím o udelení poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Poukázal na to, že žalobca nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a nedisponuje ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Dodal, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny
a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dodal, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia a udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal na to, že vznikla mu majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Dodal, že v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencie adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur, celkovo tak žalobca vynaložil márne sumu 125 Eur. Uviedol, že uplatňuje si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Dodal, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťah vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660 Eur. Poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu objektívnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaných zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 275 Eur. Uviedol, že uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac.
2. Žalobca na preukázanie žalovaného nároku označil dôkaz: spis exekučného súdu - Okresného súdu Košice I vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnej Q. S., nar. XX.X.XXXX vo veci exekúcie pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok na priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Tvrdil, že danom prípade ide zo strany žalobcu o predčasne uplatnený nárok na súde poukazujúc pritom na § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené 23.4.2012 a keďže žalobca už v mesiaci september 2012 doručil Okresnému súdu žalobu, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Uviedol, že má za to, že v danom prípade pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predkladané týmto ustanovením, nepredložil. Zdôraznil, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež právne argumentoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 a účinného do 30.5.2011.
Zdôraznil tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia; 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Ústavného súdu SR z 3.3.2011 IV.ÚS 60/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, zo dňa 26.9.2011 sp. zn. 3Ncdo 11/2010, z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010. Uviedol, že má zato, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dodal, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu spotrebiteľských zmlúv. Dodal, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalovaný poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaním, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaním. Taktiež vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom lehota uplynula pred 23.4.2009, t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Dodal, že má za to, že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Taktiež nepreukázal ani v čom má spočívať náhrada nemajetkovej ujmy, majúc za to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Žalovaný zhrnul, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za právne neopodstatnenú.
5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany : skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.
6. Súd vec právne posúdil nasledovne:
7. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
8. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
10. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
11. Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
12. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
14. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
17. Podľa § 41 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
19. Podľa § 44 ods. 1,2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, súd preskúma o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
21. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
22. Súd lustráciou z registra Okresného súdu Košice I zistil, že exekučné konanie, ktoré malo byť vedené proti Q. S., nar. XX.X.XXXX ako povinnej pre zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla žalobcovi ako oprávnenému v súvislosti s neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX na Okresnom súde Košice I je vedená pod sp. zn. 17Er/381/2009. Z predmetného exekučného spisu vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom X.. Y. S. podaná na Okresný súd Košice I dňa 10.3.2009, o čom svedčí prezenčná pečiatka súdu. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice i zo dňa 15.3.2007, sp. zn. 29Cb 95/2006, právoplatným dňa 12.5.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.2.2008, sp. zn. 2Cob/90/2007 20.10.2008, právoplatným dňa 10.3.2008 a vykonateľným dňa 14.3.2008. O žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté vydaním poverenia dňa 20.3.2009. Z uvedeného vyplýva, keďže žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 10.3.2009, že v súlade s citovaným § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010 poverenie bolo vydané v zákonnom stanovenej lehote.
23. Predmetom konania je náhrada škody titulom nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
24. Základným predpokladom nároku na náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia je predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom.
25. V danom prípade, keďže žalobca nepredložil listinu o uplatnení nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný tvrdil, že takýto návrh mu bol doručený dňa 23.4.2012, súd nemal túto skutočnosť za spornú, keďže nebola rozporovaná, mal za to, že nárok na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bol žalobcom uplatnený u žalovaného dňa 23.4.2012. Žalobca bol oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku na súde po uplynutí 6-mesačnej lehoty v súlade s § 16 ods. 4 veta prvá cit. zák. Žalobca podal žalobu dňa 27.9.2012, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty t.j. predčasne. V čase rozhodovania súdu už 6-mesačná lehota na uspokojenie nárokov podľa § 16 ods. 4 uplynula, pričom žalovaný neuspokojil nárok uplatnený v nároku na predbežné prerokovanie náhrady škody, v priebehu konania došlo k zhojeniu nedostatku v súlade s § 16 ods. 4, preto je námietka predčasnosti podania žaloby nedôvodná.
26. Námietka premlčania vznesená žalovaným rovnako nebola dôvodná. Žaloba bola podaná na súd dňa 27. 9. 2012. Smerovala buď k exekučným konaniam, v ktorých absolútne absentoval základný predpoklad nároku na náhradu škody, teda konanie či opomenutie, z ktorého žalobca škodu žiadal, pretože o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote alebo sa týkala exekučných konaní, v ktorých mohlo dôjsť k vzniku potencionálnej škody až v roku 2010, kedy bol podaný žalobcom návrh do exekučného konania, resp. bolo vydané rozhodnutie exekučného súdu. K uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č 514/03 Z.z. tak dôjsť nemohlo.
27. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je splnenie 3 zákonných predpokladov, a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, ak chýba niektorý z týchto predpokladov, nemôže vzniknúť zodpovednosť v súlade s cit. zákonom.
28. V prejednávanom prípade absentuje základný predpoklad nároku na náhradu škody, teda konanie či opomenutie, z ktorého žalobca škodu žiadal, pretože o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote. Súd preto žalobu zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. V spore bol úspešný žalovaný v rozsahu 100 % a podľa citovaného § 255 ods. 1 CSP mu patrí náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).