Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-17-2021.pdf
PDF · 107.67 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: M. F., nar. X.X.XXXX, bytom T., Q. č. XX/X, proti otcovi navrhovateľky: T. O., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť W. republika, bytom W., XXX XX S., L. XX, o návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom, zo dňa 21.12.2021, žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť jej otcovi voči nej, naposledy ustálenú na sumu 150 eur mesačne, na sumu 550 eur mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu, spojeným s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2015, určil súd vyživovaciu povinnosť jej otcovi voči nej na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.1.2015. Od poslednej úpravy výživného došlo u navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov. Dňa 8.5.2021 nadobudla plnoletosť, ale najmä sa jej v podstatnej miere zvýšili mesačné náklady. Navštevuje strednú zdravotnú školu v Prievidzi, čím sa zvýšili jej náklady na štúdium a to z dôvodu potreby zakúpenia pracovných zošitov, kníh a ďalších pomôcok. Celková suma na tieto potreby predstavuje mesačne 150 eur. Taktiež sa jej zvýšili cestovné náklady (180 eur mesačne), náklady na ošatenie a hygienické potreby. Má zvýšené náklady na stravu, pretože je vegetariánka, pričom tieto produkty ju mesačne vyjdú na sumu vyše 200 eur. Takisto trpí kožným ochorením tela, v súvislosti s čím má takisto zvýšené náklady. Podľa jej vedomostí sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zmenil aj príjem jej otca, ktorý žije s matkou v jednom byte, má daňovú úľavu a aj nárok na daňový bonus, pričom mesačne môže mať sumu do výšky 2.500 eur. Poukázala tiež na to, že za rok 2021 neplatil navrhovateľke rodinné prídavky vo výške 190 eur x 13 mesiacov ako boli spolu dohodnutí. Ako zamestnanec v Nemecku má takisto jej otec daňový bonus vo výške 500 eur na jedno dieťa a v čase núdzového stavu mal možnosť dostávať od štátu slušnú podporu. Jej otec len zneužíva to, že má dcéru na Slovensku, o ktorú nejaví žiaden záujem, ale finančné výhody od štátu v Nemecku si uplatňuje. Ona pritom žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, nie vlastnou vinou, čím sa ekonomická situácia v ich rodine ešte viac zhoršila. 2. Otec navrhovateľky sa k meritu veci vyjadril len prostredníctvom mailu, dňa 8.2.2022, kedy uviedol, že nemôže svojej dcére posielať vyššie výživné ako doposiaľ, pretože vyše roka poberá sociálne dávky v Nemecku v celkovej výške 746 eur mesačne, čo preukazoval písomnosťou v nemeckom jazyku (č.l. 42). Ďalej uviedol, že z tohto príjmu uhrádza mesačne 300 eur za byt, 16 eur za elektriku, internet 32 eur a na výživu navrhovateľky sumu 150 eur. Zvyšnú sumu minie na stravu. Od 1.3.2022 bude môcť na výživu dcéry prispievať len sumu 100 eur, s tým, že ak si nájde nejakú prácu, bude posielať dcére aj vyššiu sumu.
3. Navrhovateľka sa na posledné pojednávanie vo veci samej neustanovila. Z neúčasti na pojednávaní ju ospravedlnila jej matka, ktorá bola vypočutá v konaní ako svedkyňa, s tým, že jej dcéra sa z dôvodu pracovných nachádza v zahraničí. Na ani jedno z pojednávaní sa neustanovil ani otec navrhovateľky, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ani raz neospravedlnil. 4. S poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľky (na poslednom pojednávaní) a v neprítomnosti otca navrhovateľky. 5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľky, svedkyne F. F. a oboznámením obsahu spisu, a takisto s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15P/5/2015, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 6. Vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky voči navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 15P/5/2015-44, zo dňa 23.4.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17CoP/74/2015-66, zo dňa 7.10.2015, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2015. Týmto rozsudkom súd zveril vtedy ešte maloletú M. (navrhovateľku v tomto konaní) a maloletého Y., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti ich matky. Súčasne súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť na vtedy ešte maloletého Y. vo výške 232 eur mesačne, počnúc dňom 1.1.2015 a na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne, s účinnosťou od 1.1.2015. Súčasne súd povolil otcovi na úhradu zameškaného výživného na obe jeho deti mesačné splátky. 7. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke mali teda rodičia navrhovateľky spolu dve vyživovacie povinnosti k svojim, vtedy ešte maloletým deťom, Y. a M.. Otec navrhovateľky bol v tom čase poberateľom sociálnych dávok - podpory v nezamestnanosti mesačne vo výške 963,90 eur. Matka bola v tom čase nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, bez pravidelného príjmu, pričom si dokázala homeopatiou mesačne zarobiť sumu od 300 do 400 eur. V tom čase žila so svojou matkou, dôchodkyňou, pričom osobitné výdavky na bývanie podľa jej tvrdenia nemala. V čase poslednej úpravy výživného platila matka navrhovateľky, u ktorej navrhovateľka aj spolu s jej bratom žila, mesačné náklady za stravu a drogériu v sume 400 eur, stravu obom maloletým deťom v škole vo výške 63 eur, oblečenie na deti v sume 150 eur a mala ďalšie náklady na telefonovanie, športové aktivity detí, prepravu detí na krúžky 40 eur, na školské potreby a výlety detí 20 eur, splácala hypotéku vo výške 101 eur, synovi za homeopatiu 75 eur, pričom náklady na elektriku v ich domácnosti predstavovali sumu 144 eur, nájom 34 eur a v mali aj náklady na úhradu vody. Podľa vyjadrenia matky v tom čase mala aj dlh voči banke vo výške 650 eur. 8. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku vyplynulo, že otec aj napriek tomu, že mal v minulosti v Nemecku oficiálny príjem vo výške 963,90 eur, do konca roku 2014 posielal matke detí sumu 900 eur, v ktorej sume bola zahrnutá aj suma rodinných prídavkov vo výške 368 eur, s tým, že následne pre nezhody medzi rodičmi otec matke detí od 1.1.2015 posielal mesačne len sumu 600 eur, z ktorej suma 368 eur bola tvorená rodinnými prídavkami a zvyšná časť, suma 232 eur, bola poskytovaná na výživu detí. Súd vyslovil právny názor, že z poberanej podpory v nezamestnanosti vo výške 963,90 eur musí byť v schopnostiach otca hradiť určené výživné, pretože uvedené otec preukázal i tým, že toto výživné hradil už i za dobu jeho nezamestnanosti do konca roku 2014, s tým, že súd nemôže prihliadať na tvrdenie otca, že mu ako nezamestnanému musí zostať suma 800 eur, pretože uvedené pravidlo nemôže platiť na území Slovenskej republiky pre účely posúdenia možností a schopností otca ako osoby povinnej k výžive. Uvedené nezaväzuje matku a ani súd, ktorý sa pri určení výživného riadi právnymi predpismi Slovenskej republiky. Súd opakovane vyzýval otca na preukázanie výdavkov, ktoré z podpory hradí, na čo otec nereagoval, preto sa javí pravdepodobné tvrdenie matky, že otec výdavky na bývanie ani nemá, pretože tieto hradí matka, ktorá s ním v Nemecku žije a poberá dôchodok, resp. ak otec poukazuje na splácanie dlhov z minulosti, musí disponovať vyšším príjmom, ktorý mu uvedené dovoľuje. Súd poukázal na to, že výživné má pritom prednosť pred splácaním takýchto dlhov, ktoré nakoniec otec ani nepreukazuje. Rovnako sa súdu javilo pravdepodobné, že otec si privyrába i v čase jeho nezamestnanosti, keďže matka uvádzala, že sa javí pravdepodobné, že otec si privyrába i počas jeho nezamestnanosti, keďže matka uvádzala, že pri návšteve detí na Slovensku im otec prispeje vreckovým po 100 eur. 9. Návrh na zvýšenie výživného si navrhovateľka voči otcovi uplatnila v priebehu konania počnúc dňom podania návrhu na súd, teda dňom 21.12.2021. V tom čase navštevovala Strednú zdravotnícku školu v Prievidzi (viď potvrdenie o návšteve školy z č.l. 7). Štúdium na tejto škole navrhovateľka ukončila dňom 7.4.2022. Podľa vyjadrenia Strednej zdravotníckej školy v Prievidzi, zo dňa 11.4.2022 (č.l. 87), v súvislosti s návštevou školy vznikli navrhovateľke tieto náklady: ZRPŠ 30 eur, pracovný zošit Anglický jazyk 10,50 eur, úbor na telesnú výchovu 35 eur, prezuvky 15 eur, hodinky na prax 10 eur, denník na prax 10 eur, 2x nohavice a topánky na prax 65 eur, respirátor na prax 10 eur, a náklady na internet - dištančné vzdelávanie (15-20 eur).
10. Z listu, adresovaného Strednou zdravotníckou školou v Prievidzi, navrhovateľke, zo dňa 6.4.2022, mal súd zistené, že navrhovateľka prestala byť žiačkou vyššie uvedenej školy podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), dňom 7.4.2022, na základe jej žiadosti, zo dňa 6.4.2022, o ukončenie štúdia. Štúdium ukončila v treťom ročníku školy (viď aj potvrdenie z č.l. 46). 11. Matka navrhovateľky na pojednávaní, dňa 3.3.2022, ako svedkyňa, okrem iného uviedla, že ona primäla svoju dcéru podať si tento návrh voči otcovi na súd, s tým, že otec navrhovateľky na výživu oboch svojich detí do roku 2015 riadne platil. Naposledy bol u nich počas Vianoc a zdržal sa až do 5.5.2016, kedy naposledy bol s nimi tiež v osobnom kontakte. Takisto uviedla, že otec navrhovateľky má určite aj iný príjem, než ten, ktorý deklaruje, preukázať to však nemá ako. V roku 2015 robil sústružníka v Nemecku. Minulý rok na jeseň sa dozvedala, že jej dcéra je cez zdravotnú poisťovňu prihlásená v Nemecku na svojho otca a ten ju nechce dobrovoľne odhlásiť, čiže navrhovateľka je stále zapísaná v daňových dokladoch a príjmoch a výdavkoch svojho otca, tak ako to bolo aj vtedy, keď spolu žili v Nemecku. To znamená, že každý rok dostáva otec navrhovateľky daňové vyrovnanie aspoň vo výške 500 eur. Otec navrhovateľky využíva situáciu, že má dcéru, uplatňuje si rôzne úľavy, bonusy, z čoho môže mať vyšší príjem. V decembri 2020 jej prišla písomnosť ohľadne rodinných prídavkov z Nemecka, kde jej napísali, že je vypočítaná suma, ktorú budú priebežne posielať na jedno dieťa, išlo o rodinné prídavky vo výške 200 eur. Prišlo jej vyrozumenie, že jej to schválili, následne jej však prišlo aj vyrozumenie, že jej tieto dávky odoberajú, a to z dôvodu, že otec navrhovateľky neodovzdal nejaké podklady k tomu, aby tieto prídavky mohli byť vyplácané. Za rok 2020 boli priznané rodinné prídavky od mája 2020 pre jej syna a dcéru aj poslané na účet otca navrhovateľky, všetky tieto peniaze si však otec navrhovateľky nechal pre svoju potrebu, pričom išlo o sumu 2.400 eur. 12. Z vyjadrenia svedkyne, matky navrhovateľky, mal súd takisto zistené, že jej dcéra, navrhovateľka, po ukončení štúdia na strednej škole odišla pracovať do Holandska, a to z dôvodu, že mali finančné problémy, z dôvodu ktorých sa v mieste ich bydliska neplatili riadne zálohové platby na energie a nesplácal úver, ktorý bol následne zosplatnený, čím vznikol dlh vo výške asi 15.000 eur. Navrhovateľka sa zľakla, potrebovali rýchlo zohnať nejaké peniaze, nemali si od koho tieto požičať, otec navrhovateľky im takisto nepomohol, preto dcéra odišla začiatkom apríla tohto roku do Holandska, na podnet jej kamarátov, aby zarobila nejaké peniaze. Pracuje tam vo veľkosklade v Eindhovene, s tým, že musela tam ešte nejaký čas - asi 2 týždne čakať na vybavenie pracovného povolenia. Vie, že dcéra môže maximálne kvôli veku zarobiť v Holandsku 11 eur na hodinu, koľko v skutočnosti mesačne zarobí, uviesť nevedela. Približne by mohlo ísť o sumu 700-900 eur mesačne, pričom jej dcéra vravela, že za ubytovanie sa skladajú po 300 eur mesačne. Skladajú sa takisto na benzín, dopravu, pretože chodia pracovať mimo mesta do nejakých skladov. Dcéra jej vravela, že môže maximálne denne odpracovať 6 hodín, je v Holandsku vedená ako študentka na brigáde. Uviedla tiež, že jej dcéra sa plánuje z Holandska vrátiť niekedy na konci prázdnin, v septembri totiž nastupuje do školy, prijali ju na Súkromnú obchodnú akadémiu Bytča, pričom nebude už študovať odbor zdravotníctvo. Bola prijatá do 3. ročníka tejto školy, pričom za štúdium v jednom ročníku bude platiť 600 eur. Uviedla tiež, že jej dcéra nie je evidovaná ani na úrade práce a nevlastní takisto žiaden majetok väčšej hodnoty. Potvrdila, že v súčasnej dobe nemá voči nikomu vyživovaciu povinnosť, ona sama si zarába tam, kde sa dá, aj bez akejkoľvek pracovnej zmluvy, takto si dokáže mesačne neoficiálne zarobiť sumu asi 650 eur. Homeopatii sa v súčasnosti už nevenuje. Dcére sem tam posielala peniaze do zahraničia z dôvodu, že si potrebovala zariadiť v zahraničí nejaké konkrétne veci. 13. Od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke, odpadla obom rodičom navrhovateľky vyživovacia povinnosť voči jej bratovi Y.. 14. V súčasnej dobe je matka navrhovateľky vlastníčkou bytu, avšak z dôvodu riadneho nesplácania úveru, bol byt daný do dražby. Otec navrhovateľky a ani navrhovateľka nie sú vlastníkmi žiadnej veci väčšej hodnoty. 15. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza (č.l. 30), mal súd zistené, že otec navrhovateľky a ani navrhovateľka nie sú držiteľmi, resp. vlastníkmi žiadneho motorového vozidla, matka navrhovateľky je držiteľom, resp. vlastníkom motorového vozidla značky Citroen Xsara. 16. Matka navrhovateľky je v súčasnej dobe nezamestnaná, v evidencii na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 28.8.2019. Podľa vyjadrenia úradu práce (č.l. 81) matka navrhovateľky s úradom spolupracuje, pričom predložila súdu takisto potvrdenie o hľadaní si zamestnania (č.l. 82). Práca jej zatiaľ ponúknutá nebola. Zo správy ÚPSVa R Prievidza, matka navrhovateľky je od 1.1.2021 poberateľkou prídavku na navrhovateľku, v súčasnosti v sume 25,50 eur. Menovaná nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani žiadne príspevky z ÚPSVa Prievidza. M. F. nikdy nebola a ani nie je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a ani žiadnych príspevkov z ÚPSVaR Prievidza. Na základe Dohody o vykonaní práce, zo dňa 22.1.2021 (č.l. 47), mala matka navrhovateľky minimálny príjem v súvislosti s očkovaním proti COVID-19.
V minulosti matka navrhovateľky podnikala (viď výpis zo Živnostenského registra č.l. 58). Podnikateľskú činnosť však ku dňu 19.8.2020 ukončila. 17. Z dokladov, predložených matkou navrhovateľky do spisu, mal súd zistené mesačné náklady matky navrhovateľky za mobilný telefón vo výške cca 53 eur (č.l. 51), zálohové platby za elektriku 106 eur (č.l. 52). Podľa vyjadrenia matky navrhovateľky, z dôvodu toho, že riadne neuhrádzali preddavkové platby za elektriku, boli od zdroja elektrickej energie odpojení, pričom jej vznikla povinnosť dlh na elektrike splácať (viď písomnosti z č.l. 53-56). 18. Vzhľadom na ťaživú situáciu v rodine navrhovateľky, si jej matka podala Žiadosť o poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu podľa § 3 Nariadenia vlády č. 103/2020 o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (č.l. 59). 19. Ťaživú situáciu, resp. rôzne nedoplatky, matka navrhovateľka preukazovala súdu aj písomnosťami z Prima banky a zo Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 62 - 64). 20. Navrhovateľka na pojednávaní okrem iného uviedla, že od roku 2015 nie je s otcom v žiadnom kontakte, pretože z jeho strany o to záujem nebol. Od roku 2015 neposiela ani rodinné prídavky, ktoré na ňu a jej brata poberal v Nemecku. Podľa jej tvrdenia si jej otec vymýšľa, do práce chodí, viacej peňazí jej však dať nechce. Uviedla, že majú exekúciu na byt. Pokiaľ ide o jej brata, tento je zamestnaný, pracuje na stavbe a má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pričom mesačne zarobí sumu 300-400 eur, z ktorého príjmu poskytuje mame peniaze na stravu a bývanie vo výške 100 eur mesačne. K svojím pomerom uviedla, že nie je vlastníčkou žiadnej veci väčšej hodnoty a je bez príjmu, pretože študuje. Počas prázdnin, resp. voľného času si zvykla aj privyrobiť, pracovala ako čašníčka na brigádnickú dohodu ako študentka, uviedla tiež, že sa prepravuje do školy taxíkmi, alebo autobusmi. Študuje v mieste svojho bydliska, školu má však ďalej od bydliska a nie vždy chodí do školy pešo. Náklady na cestovné ju vyjdú na sumu 100 eur mesačne, ďalšie náklady má na stravu, ako vegetariánka minie 150-200 eur mesačne, na kozmetiku do 100 eur mesačne. Takisto má náklady na mimoškolské záujmy asi 150 eur mesačne, chodí do posilňovne, má permanentku na 30 eur mesačne. Má náklady v súvislosti s návštevou školy, skladajú sa tiež na stužkovú a na oznámenia do sumy 400 eur. Doma sa takisto stará o 2 kocúrov, v súvislosti s čím má mesačné náklady vo výške 80 eur. Náklady na ošatenie a obuv ju vyjdú mesačne na sumu 50 eur, na špeciálnu kozmetiku (akné) minie mesačne sumu 20 eur. Iné zdravotné problémy nemá. K nákladom otca sa vyjadriť nevie. Pokiaľ však bola malá, otec si peniaze odkladal a vždy nejaké aj mal. Spochybnila, že jej otec je iba poberateľom sociálnych dávok, s tým, že podľa nej si otec nejakých 700 eur mesačne aj navyše zarobí. Poukázala tiež na to, že jej otec nemal v minulosti žiadne zdravotné problémy, pričom podľa nej aj u predchádzajúceho zamestnávateľa skončil pracovný pomer výpoveďou len z dôvodu, aby na ňu nemusel platiť výživné. Otec jej nad rámec výživného vo výške 150 eur mesačne nikdy nič neplatil. 21. V danej veci ide o konanie s cudzím prvkom s poukazom na to, že otec navrhovateľky je štátnym občanom Nemecka. Navrhovateľka ešte ako maloletá žila s matkou v Nemecku do septembra 2012, už dlhší čas však aj so svojou matkou žije na území Slovenskej republiky, jej otec žije v Nemecku. Podľa Nariadenia Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, a to článku 8, je daná právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v členskom štáte v čase začatia konania. V čase začatia konania mala navrhovateľka obvyklý pobyt na území Slovenska, kde žije už dlhý čas, preto je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci. V zmysle čl. 15 tohto nariadenia s odkazom na čl. 3 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť sa spravuje konanie právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného, teda navrhovateľky.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa (ust. § 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine) a odôvodnené potreby ich dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 zákona o rodine. 27. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky, ktorým žiadala súd o zvýšenie vyživovacej povinnosti svojho otca na jej osobu, je v celom rozsahu nedôvodný. 28. Aby súd mohol otcovi navrhovateľky zvýšiť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku, bolo potrebné v konaní zistiť podstatnú zmenu pomerov u navrhovateľky alebo u jej rodičov, od času poslednej úpravy výživného. 29. Navrhovateľka v priebehu konania žiadala zvýšiť jej otcovi vyživovaciu povinnosť od podania návrhu na súd, teda od 21.12.2021. V tom čase navštevovala vyšší stupeň školy (strednú), než akú navštevovala v čase poslednej úpravy výživného (základnú školu) a od doby poslednej úpravy výživného je navrhovateľka o viac ako sedem rokov staršia, je dospelá žena, a teda nepochybne, aj z tohto dôvodu odôvodnené potreby u navrhovateľky podstatne stúpli. Od času poslednej úpravy výživného príjem otca navrhovateľky poklesol zo sumy 963,90 eur na sumu 746 eur mesačne, teda o asi 218 eur mesačne (pokiaľ navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že príjem jej otca je vyšší, nijako to v priebehu konania nepreukázala). Matke navrhovateľky od času poslednej úpravy výživného príjem stúpol o asi 250 eur mesačne, keď v čase poslednej úpravy výživného si homeopatiou dokázala mesačne zarobiť sumu 300 až 400 eur, a v súčasnosti si dokáže zadovážiť mesačný príjem vo výške asi 650 eur. Vychádzajúc potom z nákladov navrhovateľky a jej rodičov, ktoré vzhľadom na odstup času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči navrhovatrľke aj vzhľadom na vývoj cien nesporne stúpli a s prihliadnutím aj na to, že obom rodičom navrhovateľky ubudla jedna vyživovacia povinnosť voči synovi Y., navrhovateľka by mala podľa názoru súdu nárok na zvýšenie výživného od svojho otca o sumu 100 eur mesačne, teda bol by podľa právneho názoru súdu dôvodný nárok navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 250 eur mesačne, od 21.12.2021. 30. Vzhľadom však na skutočnosť, že súd posudzoval dôvodnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke od 21.12.2022, pričom od 7.4.2022 už navrhovateľka nie je žiačkou strednej školy, štúdium ukončila, zamestnala sa v zahraničí, kde má príjem z vlastnej pracovnej činnosti, pričom od podania návrhu na súd do ukončenia štúdia navrhovateľkou a zamestnania sa v zahraničí, uplynula len veľmi krátka doba (nemohlo teda dôjsť ani k podstatnej, resp. trvalejšej zmene pomerov), aby súd mohol revidovať naposledy ustálenú výšku vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke, a preto bolo potrebné návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Na tomto záver nič nemení ani prípadné opätovné štúdium navrhovateľky na strednej škole od septembra, ako to tvrdila svedkyňa, matka navrhovateľky, kedy otcovi navrhovateľky prípadne opäť vznikne povinnosť platiť na výživu navrhovateľky výživné. V súčasnosti však navrhovateľka nie je odkázaná na výživu svojho otca, keďže štúdium ukončila a má príjem z pracovnej činnosti (§ 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).
31. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.