Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/415/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, Mikovíniho 10, Trnava, zastúpený: advoconsulting, s.r.o., IČO: 47 253 428, Tamaškovičova 17, Trnava, proti žalovanej: T. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, K., o zaplatenie 200,87 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,87 € od 1.1.2015 do zaplatenia.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.6.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 200,87 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 8,35 € a úrokmi z omeškania zo výške 5% ročne zo sumy 200,87 € od 28.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nesplateného nepovoleného prečerpania kontokorentného úveru. Podaním zo dňa 21.7.2015 doručeným súdu dňa 22.7.2015 vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania z istiny vo výške 5% ročne od 1.1.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s., na neho pohľadávku proti žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o kontokorentnom úvere, v ktorej sa zaviazala dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi úver s rámcom 15.000,- Sk/497,91 €. Splátky, úroky, poplatky a iné náklady spojené s kontokorentným úverom bol postupca oprávnený uspokojovať z bežného účtu žalovanej. V prípade, ak žalovaná vyčerpala celý úverový rámec a a na účte nemá dostatok finančných prostriedkov sa dostane do nepovoleného prečerpania a je povinná okamžite vyrovnať nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca. Žalovaná sa opakovane dostala do nepovoleného prečerpania, ktoré následne vyrovnala, napr. 31.12.2003, 2.11.2004, 11.7.2005, 31.5.2007, 30.11.2008, 31.12.2008. Posledná úhrada žalovanej bola dňa 14.7.2010 vo výške 134,43 € s debetným zostatkom 373,17 €. Následne žalovaná debetný zostatok nevyrovnala. Nezrušila účet, preto úrokmi a poplatkami sa dostala do nepovoleného prečerpania. Postupca zrušil žalovanej účet ku dňu 11.3.2011, pričom dlh žalovanej bol 581,90 €. Po zosplatnení zaplatila žalovaná postupcovi v splátkach sumu 450,- €.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila s žalovanou Zmluvu o sporožírovom účte dňa 20.3.1996, Dodatok dňa 12.7.2007, dňa 8.10.2002 uzatvorila Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X. Predmetnou zmluvou sa zaviazala žalovanej poskytnúť kontokorentný úver vo výške úverového rámca 15.000,- Sk/497,91 €. Z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne, a. s. ku dňu postúpenia pohľadávky 27.9.2013 je zrejmé, že aktuálny zostatok žalovanej pohľadávky je 200,87 € a počet dní omeškania je 1 126, t.j. 3 roky a 61 dní, teda do omeškania sa dostala dňa 28.8.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. túto pohľadávku na žalobcu. Dňa 11.10.2013 postupca zaslal Oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej.

7. Z výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že posledná úhrada žalovanej bola vykonaná dňa 14.10.2010 vo výške 134,43 € a debetný zostatok na jeho účte k tomuto dňu po započítaní platby bol -373,17 €, následným čerpaním vo výške 124,61 € dňa 14.7.2010 a poplatkami a úrokov ku dňu 31.7.2010 sa opätovne dostala do stavu nepovoleného prečerpania vo výške 500,04 €, ktoré sa od tohto dňa už len navyšovali a to až do zrušenia účtu dňa 11.3.2011, kedy sa dostala do nepovoleného prečerpania vo výške 581,90 €.

8. Právny vzťah, ktorý existuje medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

9. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka ods. 1, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Ods. 2. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty

určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

10. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pohľadávku z titulu nedovoleného prečerpania na účte si mohol postupca - v súčasnosti žalobca, prvý krát uplatniť na súde nasledujúci deň po tom, čo sa žalovaná naposledy dostala do nedovoleného prečerpania účtu 31.7.2010, t.j. dňa 1.8.2010 si mohol podať návrh na súd a od tohto dňa plynula i premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 1.8.2013, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 13.6.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. To že je žalovaná viac ako tri roky v omeškaní vyplýva aj z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky z ktorej je zrejmé, že ku dňu postúpenia 27.9.2013 bola žalovaná v omeškaní 1.126 dní, t.j. 3 roky a 61 dní a aj Zmluvu o úveru ukončil postupca dňa 11.3.2011, t.j. viac ako 3 roky pred podaním žaloby na súd.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2) Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

14. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti úroku z omeškania a vo zvyšku bola žalovaná plne úspešná. Žalovaná má preto právo na náhrada trov konania. Súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.