Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-267-2014.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/267/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36854140, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO 47239921, proti žalovanému S. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom U. Q. XXX, K. - Q., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 1.254,22 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.073,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 906,14 eur od 06.09.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 71,2 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.254,22 eur, úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 906,14 eur od 06.09.2014 do zaplatenia, úroku -2- 18C/267/2014
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.159,47 eur od 06.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.08.2011 uzatvorili ISTROBANKA, a. s. (zanikla zlúčením so žalobcom ku dňu 01.07.2009) a žalovaný zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov a služieb v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Na základe tejto zmluvy zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. V zmluve sa žalovaný zaviazal disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom účte podľa obchodných podmienok. Poznamenal, že na základe žiadosti žalovaného zmluvné strany uzatvorili dňa 11.08.2006 dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte. Na základe dodatku bolo žalovanému umožnené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom 995,82 eur. Zdôraznil, že žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, určil mu ku dňu 31.08.2013 splatnosť úveru a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle čl. III ods. 4 VZP pre prečerpanie zverejňuje úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek. Pokiaľ klient nesúhlasí so zmenou úrokovej sadzby je oprávnený zaslať písomný nesúhlas, ktorý sa považuje za výpoveď zo zmluvy o prečerpaní. Ak takýto nesúhlas nezašle, považuje sa to, že súhlasí s novou úrokovou sadzbou. Podľa čl. III ods. 3 VZP budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená na internetovej stránke a v pobočkách. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 02.09.2014 sadzbu 18,9 % ročne. Výška úroku z omeškania je 8,5 % ročne z dlžnej čiastky. Vzhľadom k otmu je oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokovou sadzbou vo výške 18,9 % ročne a súčasne sadzbou
úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Upresnil, že ku dňu 05.09.2014 pohľadávka voči žalovanému predstavuje sumu 1.254,22 eur, z čoho istina predstavuje sumu 906,14 eur, úrok vo výške 253,33 eur vyčíslený ku dňu 05.09.2014 a úrok z omeškania vo výške 94,75 eur vyčíslený ku dňu 05.09.2014.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uznal svoj dlh voči žalobcovi a žiadal tento splácať v splátkach po 100 eur mesačne, nakoľko je na dôchodku. Prvú splátku je schopný uhradiť 18.04.2017. Jeho dcéra nastupuje do zamestnania a bude dlh splácať.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.08.2001, dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 11.08.2006, oznámenia o zosplatnení zo dňa 01.09.2013 a výpisu z počítačového systému žalobcu a takto zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zmluvou o bežnom účte zo dňa 15.08.2001 sa ISTROBANKA, a. s. zaviazala zriadiť žalovanému bežný účet č. XXXXX-XXXXXXXXX. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 11.08.2006 ISTROBANKA, a. s. umožnila žalovanému prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,81 eur) po dobu účinnosti zmluvy o bežnom účte s úrokovou sadzbou 12 % ročne.
5. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.09.2013 vyplýva, že žalobca žalovanému, že celý jeho záväzok vo výške 1.072,30 eur sa stal ku dňu 31.08.2013 splatným a súčasne ho vyzval k úhrade celého dlhu najneskôr do 11.09.2013.
6. Z výpisu z počítačového systému žalobcu vyplýva nezaplatená istina vo výške 906,14 eur, úrok vo výške 253,33 eur, pričom nezaplatený úrok je evidovaný od 31.08.2013, -3- 18C/267/2014
úrok z omeškania vo výške 94,75 eur, ktorý je vykázaný za obdobie od 10/2013 do 9/2014.
7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
8. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
11. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
-4- 18C/267/2014
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmlúv nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na premlčanie ex offo (bez návrhu). Preto skôr ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku, primárne sa zaoberal otázkou premlčania. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok bol uplatnený včas, a teda premlčaný nie je. Žalobca, resp. jeho právny predchodca na základe tejto zmluvy v znení dodatku č. 1 poskytol žalovanému možnosť povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte až úver výšky 995,81 eur. Žalovaný túto možnosť využil, keď čerpal peňažné prostriedky, avšak tieto nesplácal, čo sám žalovaný nijak nerozporoval. V dôsledku nesplnenia si svojej povinnosti žalobca zosplatnil celý dlh a žalovaný tak bol povinný žalobcovi uhradiť vyčerpanú a nesplatenú istinu vo výške 995,82 eur, ktorú žalobca ponížil o dodatočne uskutočnené úhrady. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny vo výške 906,14 eur. V zmysle dojednanej zmluvy vznikol žalobcovi nárok za užívanie peňažných prostriedkov žalovaným na úrok. Podľa výpisu z počítačového systému žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania zo splatením úroku v mesiaci august 2012. Do konca mesiaca august 2013 tak dlžil žalobcovi na úrokoch sumu 72,65 eur. Keďže žalobca ku dňu 31.08.2013 zosplatnil celý dlh žalovaného, zastáva súd názor, že žalobcovi za nasledujúce obdobie po zosplatnení nárok na úroky nepatrí. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver do splatnosti pohľadávky a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria, už zaoberala. NS SR vo veci 4Obo 143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Predčasnosť zosplatnenia úveru totiž predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého
-5- 18C/267/2014
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi len úrok vo výške 72,65 eur, na ktorý mu vznikol nárok do splatnosti istiny a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Keďže žalovaný žalobcovi predmetný úver vo forme povoleného prečerpania riadne a včas nezaplatil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške 94,75 eur, ako úrok z omeškania vyčíslený do dňa 05.09.2014 a ďalej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 8,5% ročne zo sumy 906,14 eur od 06.09.2014 do zaplatenia. Súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal z požadovanej sumy 1.159,47 eur, nakoľko táto v sebe zahŕňa aj úrok, pričom úrok z omeškania nemožno požadovať z úroku. Úroky z omeškania sú totiž príslušenstvom pohľadávky rovnako ako aj úroky. Príslušenstvo z príslušenstva tak nemožno požadovať. Súd preto v prevyšujúcej časti uplatnené úroky z omeškania zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
19. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 85,6 %, žalovaný vo výške 14,4 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 71,2 %). Súd preto priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane náhradu trov konania vo výške 71,2 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia. Pokiaľ žalovaný žiadal o splatenie dlhu v splátkach, súd konštatuje, že aktuálne platný procesný kódex takúto možnosť neupravuje, a preto plnenie v splátkach nepovolil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
-6- 18C/267/2014
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.